Nové číslo časopisu Raspberry Pi zdarma ke čtení: Raspberry Pi Official Magazine 163 (pdf).
Eric Lengyel dobrovolně uvolnil jako volné dílo svůj patentovaný algoritmus Slug. Algoritmus vykresluje text a vektorovou grafiku na GPU přímo z dat Bézierových křivek, aniž by využíval texturové mapy obsahující jakékoli předem vypočítané nebo uložené obrázky a počítá přesné pokrytí pro ostré a škálovatelné zobrazení písma, referenční ukázka implementace v HLSL shaderech je na GitHubu. Slug je volným dílem od 17. března letošního
… více »Sashiko (GitHub) je open source automatizovaný systém pro revizi kódu linuxového jádra. Monitoruje veřejné mailing listy a hodnotí navrhované změny pomocí umělé inteligence. Výpočetní zdroje a LLM tokeny poskytuje Google.
Cambalache, tj. RAD (rapid application development) nástroj pro GTK 4 a GTK 3, dospěl po pěti letech vývoje do verze 1.0. Instalovat jej lze i z Flathubu.
KiCad (Wikipedie), sada svobodných softwarových nástrojů pro počítačový návrh elektronických zařízení (EDA), byl vydán v nové major verzi 10.0.0 (𝕏). Přehled novinek v příspěvku na blogu.
Letošní Turingovou cenu (2025 ACM A.M. Turing Award, Nobelova cena informatiky) získali Charles H. Bennett a Gilles Brassard za základní přínosy do oboru kvantové informatiky, které převrátily pojetí bezpečné neprolomitelné komunikace a výpočetní techniky. Jejich protokol BB84 z roku 1984 umožnil fyzikálně zaručený bezpečný přenos šifrovacích klíčů, zatímco jejich práce o kvantové teleportaci položila teoretické základy pro budoucí kvantový internet. Jejich práce spojila fyziku s informatikou a ovlivnila celou generaci vědců.
Firefox 149 dostupný od 24. března přinese bezplatnou vestavěnou VPN s 50 GB přenesených dat měsíčně (s CZ a SK se zatím nepočítá) a zobrazení dvou webových stránek vedle sebe v jednom panelu (split view). Firefox Labs 149 umožní přidat poznámky k panelům (tab notes, videoukázka).
Byla vydána nová stabilní verze 7.9 webového prohlížeče Vivaldi (Wikipedie). Postavena je na Chromiu 146. Přehled novinek i s náhledy v příspěvku na blogu.
Dle plánu byla vydána Opera GX pro Linux. Ke stažení je .deb i .rpm. V plánu je flatpak. Opera GX je webový prohlížeč zaměřený na hráče počítačových her.
GNUnet (Wikipedie) byl vydán v nové major verzi 0.27.0. Jedná se o framework pro decentralizované peer-to-peer síťování, na kterém je postavena řada aplikací.
Ospravedlňujem sa za ten propagačný názov, časom ho upravím, ale rád by som, aby sa k tejto veci vyjadrilo čo najviac ľudí a vzhľadom k populárnosti hesiel ako Plešinger a Linuks na abclinuxu je to jedna z ciest (pán Plešinger to tiež veľmi dobre vie a preto nedáva svojim blogpostom zrovna zmysluplné označenia).
Takže o čo pôjde. (Lepší) Súborový manažér je poslednou dobou veľmi diskutovanou témou a priznám sa, že ani ja nie som s tým, čo dokáže midnight commander, ktorého používam výhradne, úplne spokojný. Kedysi som našiel na nete jeden veľmi dobrý a obsiahly dokument popisujúci vývoj súborových manažérov, v ktorom autor vysvetľuje, prečo je stav vývoja mc tam, kde je. Chýbajúca alebo chaotická dokumentácia, slabý audit kódu, veľká neprehľadnosť, ktorú riešia nesystémové patche. Toto má za následok, že mc už dobrých niekoľko rokov nepriniesol žiadnu výrazne novú či zaujímavú vlastnosť. Čo by som uvítal ja:
Mnohí čítatelia abíčka volajú ešte po jednej vlastnosti a tou je grafický kabát aplikácie. Ja však v tomto nevidím veľkú výhodu. Pokiaľ teda nechcete organizovať fotky, na to sú však imho určené iné aplikácie.
Pár odnoží mc už malo snahu vzniknúť, sám som istú dobu používal midnight commander mp, ktorý bol vystavaný na - podľa autora - ešte použiteľnom kóde z mc trojkovej rady. Tento manažér priniesol niekoľko príjemných vlastností či opravu chýb (pár memleakov som však zaznamenal tiež), bohužiaľ autor už na vývoj nemá čas a najnovšia verzia nejde skompilovať. Nádeje som si robil, keď Arpi, zakladateľ a jedna z hlavných osobností projektu MPlayer (mplayerhq.hu) opustil (definitívne) vývoj prehrávača a nechal sa počuť, že sa možno vráti k svojim pôvodným projektom. Jedným z nich bol i amc. Funkčná verzia však nikdy neuzrela svetlo sveta.
Je možné nejakým spôsobom túto situáciu riešiť? Matne si spomínam na pradávny projekt sponzoringu OS projektu zastrešený abclinuxom. Musím smutne konštatovať, že nenaplnil moje očakávania. V mysli sa mi vybaví akurát slovník a[d]dict, ktorého kvalita či prínos je diskutabilný. Nemyslím si však, že by sponzoring bola zlá myšlienka, stačí sa pozrieť na výsledky Google Summer of Code. Verím, že každý tam úspešné projekty nájde. V prípade dostatku pozitívnych ohlasov preto navrhujem založiť fond (?) pre vznik nového (konzolového) súborového manažéru, ktorý bude riešiť spomínané neduhy kódu midnight commandera. Myslím si, že pána Literáka už preveril čas a preto by som sa nebál, keby tento fond zaštítilo práve abcčko (ak si to teda vezme na svoje triko).
Predstavoval by som si to tak, že po dosiahnutí určitej (lákavej) výšky finančných prostriedkov by bola zostavená presná špecifikácia požiadaviek na tento program (GNU/GPL samozrejmosť) a ponukou by bolo oslovených čo najviac firiem živiacich sa programovaním. Tie by dostali za úlohu zostaviť demo, na základe ktorého by bol uskutočnený konečný výber. Prečo firiem? Pri všetkej úcte k hobbyistom si nedokážem predstaviť, že by si niekto popri škole/zamestnaniu/rodine bol schopný vyhradiť dostatok času na programovanie/ladenie kódu/bugzillu a pod. Predsalen firmy majú s riadením projektov viac skúseností. A niet divu, keď sa tým živia. Ťažko povedať, či nejaká firma nebude "mať problém" práve s tou otvorenou licenciou, to je na zváženie.
Bol by som rád, ak by niekto dokázal odhadnúť výšku odmeny za tento software, možno nakoniec dôjdeme k tomu, že situácia okolo mc a spol. je skutočne neriešiteľná a nezostáva nič iného než lamentovať. Alebo že nám všetkým nakoniec stačí ten, trošku zastaralý a ťažkopádnejší, no "darmový" midnight
Tiskni
Sdílej:
ani nie tak mozno naprogramovat, ako udrzovat tych x verzii ekvivalentnych, co sa funkcnosti tyka...
GUI verze Commandera mají několik zajímavých vlastností. Adresáře a soubory mají systémové menu. Vyberu si adresář a v systémovém menu si zvolím přehrát všechny *.mp3 a je to.Mozete prosim menovat dalsie gui-only zaujimave vlastnosti? Nevidim velky rozdiel medzi systemovym menu a suborovym menu (F2).
Souborové menu jsem doposud viděl pouze jednotné. Neměnilo se v závislosti na tipu souboru, či adresáři.mrknite sa to ~/.mc/menu alebo v mc stlacte F2 nad suborom s priponou tgz a vsimnite si volbu extract. neviem, ci sa pomocou regexpov daju obsiahnut vsetky pripady, ale myslim, ze by to nemusel byt problem.
praci s obrazy (iso, img) bez nutnosti montovatiso montovat netreba:
regex/\.(iso|ISO|img|IMG|bin|BIN)$
Open=%cd %f#iso9660
spustu toho, co menujete sa da riesit prostrednictvom suborov menu a bindings.

A okrem toho, myslim ze lepsie by bolo pomoct napr. "krusaderovi" - aj ked sa tu urcite najde par ludi co budu protestovat proti qt.. V kazdom pripade ide (aspon podla mna) o najlepsi manazer pre linux, a pride mi dost zbytocne zacat pracovat na novom (hlavne ak by to bolo len preto, ze niekto je zatazeny na napr. gtk)
...A okrem toho, myslim ze lepsie by bolo pomoct napr. "krusaderovi"Mám dojem, že by poslední dobou opravdu výrazně pomoct potřeboval. Používal jsem ho na desktopu poměrně hodně, ale poslední verze mi (v FC5) na různých kompech padají tak, že se to téměř nedá používat (což mě samozřejmě mrzí...)
Ospravedlňujem sa za ten propagačný názov, časom ho upravím, ale rád by som, aby sa k tejto veci vyjadrilo čo najviac ľudí a vzhľadom k populárnosti hesiel ako Plešinger a Linuks na abclinuxu je to jedna z ciestTo mi tedy přijde skutečně laciné.
Nebo treba konfigurace, aby na windows oddilech se nesnazil nastavovat prava, kdyz to fakt nejde.Od toho je
quiet pro mount
.
Takze ja osobne ten projekt klidne podporim, jmenem i financne. Otazkou ale je, zda se najde dostatecne kvalitni a zapaleny tym majici dostatek casu i zkusenosti, aby to naprogramoval. Prepsat mc je imho prace na nekolik clovekoroku.Taky nejde jenom o to napsat ale i udržovat, stačí se podívat, jak dopadly věci sponzorované dříve abclinuxu…
v zozname vlastnosti takisto nevidim nejaku "extra" vlastnost