Organizátoři konference LinuxDays ukončili veřejné přihlašování přednášek. Teď je na vás, abyste vybrali nejlepší témata, která na letošní konferenci zaznějí. Hlasovat můžete do neděle 7. září. Poté podle výsledků hlasování organizátoři sestaví program pro letošní ročník. Konference proběhne 4. a 5. října v Praze.
Byla vydána verze 11.0.0 vizuálního programovacího jazyka Snap! (Wikipedie) inspirovaného jazykem Scratch (Wikipedie). Přehled novinek na GitHubu.
Na čem aktuálně pracují vývojáři GNOME a KDE Plasma? Pravidelný přehled novinek v Týden v GNOME a Týden v KDE Plasma. Vypíchnout lze, že v Plasmě byl implementován 22letý požadavek. Historie schránky nově umožňuje ohvězdičkovat vybrané položky a mít k ním trvalý a snadný přístup.
Wayfire, kompozitní správce oken běžící nad Waylandem a využívající wlroots, byl vydán ve verzi 0.10.0. Zdrojové kódy jsou k dispozici na GitHubu. Videoukázky na YouTube.
Před necelými čtyřmi měsíci byl Steven Deobald jmenován novým výkonným ředitelem GNOME Foundation. Včera skončil, protože "nebyl pro tuto roli v tento čas ten pravý".
Nové číslo časopisu Raspberry Pi zdarma ke čtení: Raspberry Pi Official Magazine 156 (pdf).
Armbian, tj. linuxová distribuce založená na Debianu a Ubuntu optimalizovaná pro jednodeskové počítače na platformě ARM a RISC-V, ke stažení ale také pro Intel a AMD, byl vydán ve verzi 25.8.1. Přehled novinek v Changelogu.
Včera večer měl na YouTube premiéru dokumentární film Python: The Documentary | An origin story.
Společnost comma.ai po třech letech od vydání verze 0.9 vydala novou verzi 0.10 open source pokročilého asistenčního systému pro řidiče openpilot (Wikipedie). Zdrojové kódy jsou k dispozici na GitHubu.
Ubuntu nově pro testování nových verzí vydává měsíční snapshoty. Dnes vyšel 4. snapshot Ubuntu 25.10 (Questing Quokka).
Snivaju sa mi divne veci. A po jednom takom sne som zacal uvazovat, aky diskovy priestor by sme potrebovali v hlave, aby sa vyrovnal kapacite mozgu.
Na zaciatok si vymedzime pojmy. Za dlzku zivota som si vzal obdobie 75 rokov (aj tak po tejto dobe vacsinou "disk" v hlave zacina vyznamnejsie zlyhavat). Dalej som uvazoval, ze z audio casti si clovek zapamata (a nasledne vie vybavit aspon tolko, ze kto to povedal a co zhruba to bolo) tak jednu desatinu. Dalej, uvazujem, ze pozna dva dalsie jazyky okrem materinskeho (slovniky a translacny soft), vie citat a pisat (OCR), pozna nejake konstanty (SQL databaza) a tak podobne. Co sa tyka videa, tu by som to rozdelil na dve casti, popisem dalej.
Audio: vychadzam z tej jednej desatiny, co zodpoveda 7.5 roku zaznamu. Ak uvazujem o priemernom kompresnom algoritme, optimalizovanom na hlas, tak dojdeme niekde k hodnote 30 kb/s. To je za uvedene obdobie zaokruhlene 850GB dat.
Video: tu si to treba rozdelit na dve casti. Video zlozku a staticke obrazky. Niekde som cital, ze ludske oko je ekvivalent 324 Mpix snimaca. Samozrejme takmer krat dva, pre obe oci to je okolo 580 Mpix. Ak berieme do uvahy 16 fps a uvazime, ze cloveks si zapamata denne asi tak pol hodinku zaznamu v povedzme stotinovom rozliseni, tak je to 1800s*16fps*(16Mbit/s-uvazujem, ze by mozog, respektive ta vykonna cast realtimovo komprimovala do Xvidu)*365d*75r sa rovna 91000 PB (peta bytov). Ak ale budeme pocitat len s minutou denne, uz dojdeme k lepsim cislam - konkretne teda k 1530 PB. Druhou zalezitostou je, ako si zapamatat tvare miesta. Ale ked som dopocital velkost videa, tak myslim, ze tieto velkosti by boli tak zanedbatelne male, ze sa to ani neoplati.
Samozrejme, vsetky hodnoty su nadnesene, nikdy sa tolko miesta nezaberie, len som si to chcel predstavit. Uff
UPDATE: namiesto videa pocitame na navrh diskutujuceho s 0,2 fps, cim nam klesne datova spotreba pri videu a pol hodine takto zaznamenaneho "videa" denne = (1800s/5sec.na.frame)*365*75*500kBna.frame=4,58 TB. Celkom slusne cislo. K tomu dajme "pol tera" na diskovu cache, aby si clovek chvilku pamatal, ako jednotlive framy isli za sebou a co sa medzitym dialo.
Tiskni
Sdílej:
A ten mozek Ti začne selhávat mnohem dříve než v 75 letech. Zlehka to začne po 50 a pak to postupuje. Záleží také na tréninku. Dále nepočítáš s nemocemi, které se na stavu mozku a jeho kapacitě dost odrážejí. Nemluvím jen o Alzheimrovi a Parkinsonovi. I jiné nemoci - poruchy jater, metabolismu tuků, cukrů a bílkovin, mají významný podíl na destrukci mozkové činnosti.
DÍKY Já věděl, že existuje nějaké logické vysvětlení, proč mám občas pocit, že jsem dement a nic si nepamatuju.