Vláda USA nařídila společnosti Anthropic pozastavit přístup k modelům Fable 5 a Mythos 5 pro všechny cizince, včetně zaměstnanců Anthropicu.
Společnost Murena představila (YouTube) novou verzi 4.0 mobilního operačního systému /e/OS (Wikipedie) založeného na Androidu a LineageOS bez aplikací a služeb od Googlu.
V Arch User Repository (AUR) bylo kompromitováno přes 400 opomíjených balíčků (jejich seznam). Útočník do nich začlenil škodlivý npm balíček atomic-lockfile, který krade citlivá data uživatelů. Publikována byla předběžná analýza spouštěného malwaru deps.
Homebrew, správce balíčků nejen pro macOS, byl vydán ve verzi 6.0.0 (seznam změn). Hlavními novinkami jsou bezpečnostní mechanismus tap trust kvůli důvěryhodnosti závislostí, vylepšení sandboxingu na Linuxu, interní JSON API nebo zlepšení výkonu.
Byla nalezena a 9. června opravena kritická zranitelnost ve FreeBSD v Kernel TLS (KTLS). Pojmenována byla Bumsrakete (FreeBSD-SA-26:26.ktls, CVE-2026-45257). Lokální neprivilegovaný uživatel může přepisovat soubory, ke kterým má právo pouze pro čtení. Přepsáním setuid binárky a jejím spuštěním může získat roota. Na všech verzích od verze 13.0 vydané v dubnu 2021.
Vývojáři open source operačního systému ReactOS (Wikipedie), jehož cílem je kompletní binární kompatibilita s aplikacemi a ovladači pro Windows, se na síti 𝕏 pochlubili, že ReactOS zvládne počítačovou hru Half-Life.
Byla vydána nová verze 4.8 multiplatformního integrovaného vývojového prostředí (IDE) pro rychlý vývoj aplikaci (RAD) ve Free Pascalu Lazarus (Wikipedie). Využíván je Free Pascal Compiler (FPC) 3.2.2.
Apple container dospěl do verze 1.0.0. Jedná se o open source nástroj pro spouštění linuxových kontejnerů na macOS postavený nad containerization. Napsaný je v programovacím jazyce Swift a optimalizovaný pro Apple silicon.
Bylo vydáno Eclipse IDE 2026-06 aneb Eclipse 4.40. Představení novinek tohoto integrovaného vývojového prostředí také na YouTube.
Asterinas (GitHub) je v Rustu napsané jádro operačního systému poskytující s jádrem Linux kompatibilní ABI. Vydána byla verze 0.18.0. První distribucí postavenou nad jádrem Asterinas je Asterinas NixOS. Nejedná se o oficiální projekt NixOS a nemá nic společného s NixOS Foundation.
Alebo o tom, ako som prešiel z GNOME na KDE, čo mi chýby, čo ma teší.
Dlho som bol zástancom GNOME (aj keď pri prezentovaní screenshotov zo mňa vypadlo aj KDE - predsa len treba testovať aj konkurenciu
). Dlho, vlastne odkedy behám na Linuxe, teda nejaký rok 2002. Začínal som na Slackware 8.1, kde bol GNOME vo verzii 1.4. Možno aj preto som tak dlho odolával lákadlám KDE. Jednoducho verzia 1.4 bola neuveriteľne rýchla oproti vtedajšiemu 3.0.x v KDE. Bol som prekvapený, ale ešte aj na P@133 s 24 MB RAM to bolo použiteľné. Ako však prišla rada 2.x (kde x>8), aj napriek rýchlejšiemu stroju sa mi zdá byť pomalá. A tento rok som sa odhodlal. 31.5.2007 vyšla Fedora 7, ja som nemal dôvod sťahovať verziu inú ako Live CD s KDE. Podotýkam, že dovtedy som Fedoru (okrem iného, naozaj okrem mnohého iného - Fedora je dnes špičková distribúcia - o tom viac nižšie) používal preto, že východzím desktopom bolo GNOME. A myslím, že ja kopa klikátok (minimálne LiveCD inštalátor) je písaný v GTK.
Od verzie 7 už nie. Príjemne ma prekvapilo rýchlosťou, výberom aplikácií, funkčnosťou. Je tam KOffice (ktorý mám rád), súčasťou je aj Krita (ktorú mám rád, odkedy funguje + podporuje CMYK), zvykol som si aj na Kopete (až na ten jabber MUC, uff). Naopak torrent klient ako Ktorrent mi v prostredí GNOME chýbal. Konqueror som mal vyskúšaný a nič mi na ňom nechýba. Pre niektoré weby som nastavil inú identifikáciu a super. Chýba mi naopak kvalitny vektorový editor ala Inkscape. Neviete o niečom? A lahôdka na koniec. Amarok. Bóóóóóóóóóóže, to je skvelé. Aby som veci uviedol na pravú mieru, vyhovoval mi aj Rhythmbox, ale toto je pecka. Toľko teda k prechodu, zoznam náhrad, ktorý by mohol pomôcť aj s výhradami.
A ešte niečo k Fedore. Neviem, kde vznikol mýtus, že je pomalá. Mám počítač, ktorý je na hrane vyhodenia (aspoň niektorými indivíduami zo serverov ako zive.sk bol zhodnotený ako totálny črep). Konkrétne P3@733, 512MB SDRAM, 40+20GB ATA disky, nVidia 5500 grafika, DVD napalka a tak podobne. Proste trošku vylepšený IBM PC 300GL. A Feora na ňom ide skvele. Porovnateľne, dokonca v niektorých veciac rýchlejšie ako vyladená Mandriva, Debian či Ubuntu. Jediný poznatok je, že na Fedore sú pomalé NIEKTORÉ aplikácie. Spomeniem Firefox, to je najvačšia hrôza, na ktorej som neotvoril viac ako 5 záložiek. Pritom v tom istom Firefoxe na WinXP ich otvorím kľudne aj 50 bez znateľného spomalenia PC. Tak isto aj teraz na Konquerore pod KDE.
Áno, viem, je to celé napísané neprehľadne, ale...
Proste len chcem po 2 mesiacoch intenzívneho používania vyjadriť spokojnosť s Fedorou, s KDE, s jeho aplikáciami. Gratulácie prijímam na jabberi 
Tiskni
Sdílej:
Chýba mi naopak kvalitny vektorový editor ala Inkscape. Neviete o niečom?
Tomu nerozumím. Co vám brání používat dál Inkscape, pokud vám vyhovuje?
mám doma nahozené KDE4 ze svn a používat to jde - pravda, se skřípěním zubů ... např. Konqueror jsem radši prozatím nahradil Operou
ale je na tom vidět, že se vývojáři docela snaží - a možná to i stihnou, i když ne docela fair způsobem vyhazování problematických věcí až do KDE 4.1
... takže máš pravdu, že pro běžného loosera bude lepší počkat na KDE 4.1, ale kdo rozumí tomu, že ve vývojové verzi čtvrt roku před vydáním opravdu nemusí být vše eňo-ňuňo, toho snapshoty jistě neodradí (pravda, i já bych čekal lepší funkčnost, ale když po chvíli používání vidím, že chyby mi mizí doslova před očima, tak jejich množství v doposavadních snapshotech vývojářům odpustím)