V dokumentově orientované databázi MongoDB byla nalezena a v upstreamu již opravena kritická bezpečností chyba CVE-2025-14847 aneb MongoBleed.
Při úklidu na Utažské univerzitě se ve skladovacích prostorách náhodou podařilo nalézt magnetickou pásku s kopií Unixu V4. Páska byla zaslána do počítačového muzea, kde se z pásky úspěšně podařilo extrahovat data a Unix spustit. Je to patrně jediný známý dochovaný exemplář tohoto 52 let starého Unixu, prvního vůbec programovaného v jazyce C.
FFmpeg nechal kvůli porušení autorských práv odstranit z GitHubu jeden z repozitářů patřících čínské technologické firmě Rockchip. Důvodem bylo porušení LGPL ze strany Rockchipu. Rockchip byl FFmpegem na porušování LGPL upozorněn již téměř před dvěma roky.
K dispozici je nový CLI nástroj witr sloužící k analýze běžících procesů. Název je zkratkou slov why-is-this-running, 'proč tohle běží'. Klade si za cíl v 'jediném, lidsky čitelném, výstupu vysvětlit odkud daný spuštěný proces pochází, jak byl spuštěn a jaký řetězec systémů je zodpovědný za to, že tento proces právě teď běží'. Witr je napsán v jazyce Go.
Yazi je správce souborů běžící v terminálu. Napsán je v programovacím jazyce Rust. Podporuje asynchronní I/O operace. Vydán byl v nové verzi 25.12.29. Instalovat jej lze také ze Snapcraftu.
Od soboty do úterý probíhá v Hamburku konference 39C3 (Chaos Communication Congress) věnovaná také počítačové bezpečnosti nebo hardwaru. Program (jiná verze) slibuje řadu zajímavých přednášek. Streamy a záznamy budou k dispozici na media.ccc.de.
Byl představen nový Xserver Phoenix, kompletně od nuly vyvíjený v programovacím jazyce Zig. Projekt Phoenix si klade za cíl být moderní alternativou k X.Org serveru.
XLibre Xserver byl 21. prosince vydán ve verzi 25.1.0, 'winter solstice release'. Od založení tohoto forku X.Org serveru se jedná o vůbec první novou minor verzi (inkrementovalo se to druhé číslo v číselném kódu verze).
Wayback byl vydán ve verzi 0.3. Wayback je "tak akorát Waylandu, aby fungoval Xwayland". Jedná se o kompatibilní vrstvu umožňující běh plnohodnotných X11 desktopových prostředí s využitím komponent z Waylandu. Cílem je nakonec nahradit klasický server X.Org, a tím snížit zátěž údržby aplikací X11.
Byla vydána verze 4.0.0 programovacího jazyka Ruby (Wikipedie). S Ruby Box a ZJIT. Ruby lze vyzkoušet na webové stránce TryRuby. U příležitosti 30. narozenin, první veřejná verze Ruby 0.95 byla oznámena 21. prosince 1995, proběhl redesign webových stránek.
Naša katedra sa veľmi rada zaoberá e-learningom. Takmer všetky výskumy a granty, ktoré sa u nás dejú, sa točia okolo "výučby s podporou nových komunikačných technológií". V podstate je to náš hlavný mimorozpočtový zdroj financií.
My, študenti informatiky, máme tým pádom určitú výhodu oproti ostatným, pretože na prednáškach sa netreba zaťažovať písaním poznámok a človek sa môže sústrediť iba na prednášku samotnú. Študijné materiály, slajdy z prednášok, a aj niektoré skriptá nám vyučujúci dodajú v elektronickej forme cez rôzne LMS (Learning Management Systems). V nich taktiež máme diskusné fóra k preberanej problematike, alebo aj fóra všeobecné, čiže vyučujúcich počas našej/ich neprítomnosti v škole nemusíme zháňať na ICQ alebo cez e-mail a zároveň viacerí neotravujeme s tou istou otázkou. Taktiež niektoré úlohy sú zadávané a aj odovzdávané pomocou týchto systémov. Cieľom týchto systémov je teda vo všeobecnosti uľahčenie života študenta. To je všetko strašne pekné (a dnes už asi pre každého informatika aj samozrejmosť), ale má to jednu chybičku. Nie je systém, ako systém. A nie všetky štúdium uľahčujú.
Ja ako druhák tento rok využívam dva systémy. Oba sú diametrálne odlišné. A to nielen technológiou, ale aj filozofiou podávania informácií a prístupu k študentom. Ten prvý sa volá iTutor a vytvorila ho česká firma Kontis. Druhý je moodle, zástupca slobodných riešení. Nebudem to naťahovať. iTutor nenávidím a moodle sa mi zdá fajn.
Po príchode na tutor.ukf.sk môžete vidieť tri veci, ktoré mňa osobne veľmi znepokojili a hneď som tušil niečo zlého. Nanešťastie sa moje tušenie o chvíľu aj potrvdilo. Vpravo hore na mňa bliká logo s nápisom informujúcim ma, že by som si mal stiahnuť pre svoj prehliadač flash plugin. Ako milovníkovi flashu mi začal stúpať krvný tlak. V päte stránky som si prečítal aj vždy tak nevinne vyzerajúcu vetu oznamujúcu, že stránky su optimalizovné pre staručké IE4 a Netscape 6.2. Človek z toho hneď cíti problémy. Môj html validátor, ktorý mám ako extension do Firefoxu mi hneď zahlásil 44 varovaní pre stránku (systém nemá ani len definovaný DOCTYPE).
Pokusy pracovať v systéme s prehliadačom Firefox alebo Opera nevedú nikam. Na stránku sa nedá ani pozerať, všetko je úplne rozhádzané. V kóde html takmer nevidieť, všetko je robené cez JavaScript, alebo skôr JScript, keďže neIE prehliadače majú také úžasné problémy.
Autori iTutor-a zrejme nevidia rozdiel medzi webovou a klasickou aplikáciou. Všetko sa snažili urobiť tak, aby to vyzeralo, že ide o obyčajný program. Dôsledkom toho je nadmerná preplácanosť množstvom úplne zbytočných dynamických prvkov, o ktorých si zrejme mysleli, že pomôžu užívateľom (ja som sa ešte nestretol s kladným ohlasom), avšak za následok mali zťaženie prístupnosti a prívetivosti toht LMS. Možno to kedysi fungovalo aj pod Netscape-om, ale dnes je jediný prehliadač, s ktorým na iTutor môžete, Internet Explorer. Windows síce zapíman iba vtedy, keď musím do školy naprogramovať niečo v Delphi (Kylix 3 Open Edition akosi odmieta pracovať), ale toto by som bol ešte ochotný prehltnúť.
Najhoršie na aplikácií je však fakt, že všetky materiály, musia byť riešené cez technológiu Flash. Aby toho nebolo dosť, tak sa rozhodli, že tie flashovky si navyše užívatelia nebudú môcť ani stiahnuť. Čiže pokiaľ chcem študovať niečo z iTutoru, tak musím byť neustále pripojený na internet (ja som dial-upista, takže mi to prekáža) a čítať z obrazovky text napísaný nie práve najčitateľnejším písmom. Ak si to chce človek trochu uľahčiť, tak musí nenormálne zdĺhavo robiť screenshoty a tieto si následne tlačiť. Na kvalite písma, to však nič nevylepší.
Na druhej strane barikády stojí moodle. To síce tiež nie sú práve validné stránky, ale je to systém vo vývoji a snáď raz bude. Nikde na celej stránke ma neotravujú hlášky o tom, že nemám Internet Exporer, nič na mňa nebliká, žiaden flash. Všetko je pekne štruktúrované a prehľadné. Nemám problém s tým, že neviem, kde v skutočnosti sú uložené rôzne súbory, pretože si všetko môžem stiahnuť domov. Mám tu prehľadný kalendár udalostí, správu aktivít, hodnotenia, chat, fulltextové vyhľadávanie. Prekážajú mi vlastne len drobnosti: 1. prihlasovanie nie je hneď na indexe, ale musím si ešte raz kliknúť na malilinkatú linku vpravo hore. 2. rozdrobenosť fóra. Buď má predmet jedno globálne fórum, alebo má množstvo fór k jednotlivým hodinám, prípadne obe naraz. Chýba mi ich jednotlivé prepojenie a akási stromová štruktúra.
Moodle je robený v jazyku PHP (s využitím niektorých vecí z PEAR-u), výstup v XHTML a CSS (nejaký JavaScript), všetko je veľmi prívetivé, jednoduché na používanie, materiály sa dajú sťahovať. Uľahčuje štúdium.
iTutor využíva ASP, výstup sa deje v nejakom HTML (nikto nevie, akom), ktorý však 'generuje' J(ava)Script. Pôsobí ťažkopádne, kladie užívateľom pod nohy zbytočné prekážky, materiály sa nedajú (jednoducho) stiahnuť. Štúdium robí otravným a hlavne nepohodlným.
Tak, už zo mňa nejako vyprchala zlosť. Asi by som nemal iba kecať a písať do blogu, ale sa aj pokúsiť s tým niečo reálne robiť.
Aké LMS používate vy? Uľahčujú, či znepríjemňujú vám študentský život?
Tiskni
Sdílej:
). Navic mam uz 2 tydny stazena videa ze dvou prednasek, ktere jsem nestihl a porad jsem si nenasel cas.
Neni nad klasickou vyuku, s rozumnou mirou e-lerningu v podobe elektronickych skript a slidu a pripadne klasifikace ukolu pres IS. Predmetova diskusni fora povazuju za samozrejmost.
Jinak ac student informatiky nemam o e-lerningu valne mineni... bez zpetne vazbyÁno, učiť a učiť sa predmet iba nejakou metódou e-learningu je imho tiež blbosť. Ako doplnok ku klasickej výučbe je to fajn, ale stavať na tom celý predmet nemá zmysel. To potom človek ani nemusí študovať nejakou oficiálnou formou a úplne mu postačí google. Pri veľmi veľmi dobrých systémoch a veľmi dobrom prístupe vyučujúcich (často zadávané úlohy a ich kontrola, možnosť diskutovať) by to mohlo tvoriť aj jadro výučby, ale aj tu by museli existovať skutočné stretnutia s vyučujúcim.