Do 20. února lze hlasovat pro wallpapery pro Ubuntu 26.04 s kódovým názvem Resolute Raccoon.
Byla vydána lednová aktualizace aneb nová verze 1.109 editoru zdrojových kódů Visual Studio Code (Wikipedie). Přehled novinek i s náhledy a videi v poznámkách k vydání. Ve verzi 1.109 vyjde také VSCodium, tj. komunitní sestavení Visual Studia Code bez telemetrie a licenčních podmínek Microsoftu.
Na Kickstarteru běží kampaň na podporu modulárního otevřeného handheldu Mecha Comet s Linuxem.
V nedávno zveřejněné kolekci dokumentů souvisejících s kontroverzním finančníkem a kuplířem Jeffrey Epsteinem se překvapivě objevil i referenční manuál unixového shellu Bash, jedná se o verzi manuálu z roku 2005. Aktuální vydání si lze stáhnout ze stránek GNU.
The Document Foundation oznámila vydání nové verze 26.2 svobodného kancelářského balíku LibreOffice. Podrobný přehled nových vlastností i s náhledy v poznámkách k vydání (cs). Vypíchnout lze podporu formátu Markdown.
Co se děje ve zprávách, ví asi každý - válka sem, clo tam, demonstrace na jednu i druhou stranu a bastlíř už má pocit, že se snad ani nic jiného neděje. To by však byl velký omyl a Virtuální Bastlírna je zde jako každý měsíc, aby vytáhla na světlo světa události ze světa vědy a techniky. Připojte se tedy nezávaznému povídání Strahovského MacGyvera! Co se tam bude probírat? PCBWay začalo dělat průhledné plošňáky, MARS končí s výrobou skříněk, FEL
… více »Guvernérka státu New York Kathy Hochul (Demokraté) plánuje novou legislativu, která by měla omezit výrobu 3D tištěných zbraní. Tento návrh zákona zavádí povinnost pro všechny 3D tiskárny prodávané ve státě New York obsahovat 'software' bránící ve výrobě zbraní. Návrh zákona rovněž zakazuje lidem sdílet 'digitální plány zbraní' (blueprinty) bez povolení. Existují důvodné obavy, že se tento nešťastný nápad může šířit do dalších zemí a ovlivnit celý 3D tisk jako takový. Ostatně, s podobnou regulací nedávno přišel i stát Washington.
Na čem pracují vývojáři webového prohlížeče Ladybird (GitHub)? Byl publikován přehled vývoje za prosinec 2025 a leden 2026 (YouTube). Zajímavé, že i v roce 2026 celou řadu problémů vyřeší falšování řetězce User-Agent.
Bylo rozhodnuto, že Linux From Scratch (LFS) končí s podporou System V init. Nové verze knih s návody na instalaci vlastního linuxového systému ze zdrojových kódů už budou pouze se systemd.
Byla vydána nová verze 2026.1.0 "Like a Version" svobodného softwaru ScummVM (Wikipedie) umožňujícího bezproblémový běh mnoha klasických adventur na zařízeních, pro které nebyly nikdy určeny. Přehled novinek v poznámkách k vydání a na GitHubu. Změněno bylo číslování verzí. Předchozí verze byla 2.9.1.
V tomto prvom zápisku sa budem snažiť objasniť, o čo v tomto projektíku ide.
.
Trochu histórie:
Približne pred dvoma rokmi som si kúpil 2,5" 40GB USB disk. V tej dobe to bolo najlepšie riešenie z hľadiska pomeru cena/výkon/kapacita. Pred dvoma rokmi som mal na desktope ešte WinXP spolu s Mandrivou. Ceny notebookov u nás (SR) boli privysoké a ja som potreboval prenášať dokumenty a pracovať s nimi na rôznych pc. Tak som dokumenty nakopíroval na usb box a doma ich pravidelne zálohoval na disk desktopu. Neskôr sa ukázalo, že mi nevyhovuje software (a jeho nastavenia), nainštalovaný na rôznych PC, na ktorých som v škole alebo inde pracoval.
.
Prenosné aplikácie:
Tak som sa dostal k stránke portableapps.com. Postupne som si na usb disku vybudoval kompletnú sadu prenosných aplikácií v oblastiach: multimédiá, office, internet, hry, a iné. Tieto aplikácie majú všetky nastavenia uložené na usb disku a tak po pripojení disku k PC som získal pracovnú stanicu ako by som bol doma. Postupne som aj doma prešiel na systém práce s aplikáciami na usb disku. Rýchlosť bola vyhovujúca, takže po čase som na mojom windowse nemal takmer nič nainštalované
.
.
Postupný prechod na linux:
Postupom času som však prešiel na linux a nastal problém, čo s dátami a nstaveniami uloženými v aplikáciách ako thunderbird, firefox a ooo. Spočiatku som dáta a nastavenia synchronizoval s dátami v mojom domovskom adresári na desktope. Išlo najmä o záložky a kontakty vo firefoxe a thunderbirde. Toto mi však nevyhovovalo.
.
Nástup Slax-u
Približne pred 1,5 rokom som objavil live distro slax. Vtedy vo verzii 5.x. Po pár dňoch experimentovania som ho nainštaloval na usb disk. Na desktope som stále používal Mandrivu. Postupne som sa so slaxom oboznámil a zistil som, že mi niektoré veci vôbec nevyhovujú. Napr: nefungovala tam 3D akcelerácia, chýbalo tam veľa aplikácií, ktoré som mal v Mandrive. Tak som postupne začal do slaxu pridávať aplikácie a používať ho na usb disku ako úkážku linuxu a záchranný systém.
.
Začiatok LDT
Do slaxu som postupne dopĺňal soft a ovládače na grafické karty ati a nvidia. Problém bol však s detekciou a správnym nastavením v xorg.conf. Tak som s pomocou rád komunity zostavil skript, čo to poriešil. Približne tu sa začal celý tuning slaxu. Postupne som pridával dalšie skripty. Vyriešil som automatické ukladanie nastavení užívateľa a doplnanie softu do slaxu. Neskôr som si uvedomil, že vlastne už väčšinu času všetko robím v slaxovi a Mandrivu na disku ani nezapnem. (medzitým som aj zrušil win). Tak som si povedal, že premením slaxa na prenosnú pracovnú stanicu so všetkým, čo k tomu patrí - ovládače, správa sw, aplikácie a podobne.
.
Hlavé ciele:
Aj naďalej som usb disk používal ako prenosnú pracovnú stanicu a to hlavne na pc s win. Synchronizácia nastavení a dát v aplikáciách je nepraktická. Preto som si stanovil nasledoné zásady:
Využívať multiplatformové aplikácie.
Zdielať nastavenia a dáta aplikácií medzi ich win a lin verziami.
Vyriešiť inštaláciu sw v slaxovi.
Zvýšiť úsporu ram.
maximálne využiť výhody live systému ale aj plnohodnotného linux desktopu.
.
Riešenie
Celý problém som sa rozhodol riešiť nasledovne: V prvom rade vždy vyberám multiplatformové aplikácie. Aj linuxová aj windowsová verzia sú nainštalované na usb disku. Linuxová verzia je vrámci slaxu a windowsová je upravená na portable verziu v oddelenom priečinku. Ďalej mám na disku priečinok "setup" kde majú windowsové aplikácie všetky svoje nastavenia. Jednotlivé linuxové aplikácie majú potom presymlinkované svoje setup priečinky z domovského adresára užívateľa do priečinka "setup" . Celý LDT funguje z fat 32 takže so zápisom nieje problém.
.
Ukladanie nastavení užívateľa v slaxovi som vyriešil vytvorením loopback súboru. Tento súbor sa pri štarte namontuje do domovského adresára užívateľa s prístupom rw. Takto sa celá konfigurácia užívateľa ukladá priamo počas behu systému. Ako som už spomínal, multiplatformové aplikácie majú svoje nastavenia presmerované do setup priečinku na usb disku, aby boli dostupné pre ich win verzie. Jedná sa najmä o tieto aplikácie: opera, psi, mucommander,firefox, thunderbird a dalšie.
.
Ked prídem k pc, na ktorom je potrebné niečo spraviť, bud využijem portable aplikácie na usb disku, alebo ak sa dá rovno reštartujem PC do slaxa (LDT). Na PC čo nepodporujú alebo nekorektne bootujú z usb používam na štart mini boot cd
.
Spočiatku som využíval hlavne moduly so sw zo stránky slax.org. Tie mi však postupne prestali stačiť a začal som si z repozitárov slackware sťahovať dodatočný sw. jeho ručná inštalácia a tvorba modulov bola však zdĺhavá a nepraktická. Navyše riešenie závislostí bolo nekonečné. Na riešenie tohto problému som vytvoril skripty hromadnej konverzie slackware balíkov do modulov, rozbalovanie modulov do priečinkou, ich zlučovanie do jedného modulu a podobne. Na riešenie závislostí som použil správcu sw slapt-get a jeho grafickú nadstavbu gslapt. Cez ňu je možné pohodlne inštalovať sw aj so závislosťami. Následne stačí zadať jeden príkaz a stiahnutý sw sa prekonvertuje do modulov pre slax. (plánujem doplniť o GUI).
.
Šetrenie ramky spočíva najmä v použití loopback súboru pre adresár tmp a presmerovanie zápisu zmien v unionfs do priečinku alebo loopback súboru na usb disku.
.
Výhody / nevýhody
Mojim hlavným cieľom je, aby LDT okamžite po štarte fungovalo najmä po hw stránke. Tiež chcem uľahčiť inštaláciu softu do live distra slax. V LDT sú predinštalované základné aplikácie.
Aj napriek všetkým snahám LDT je stále "len" tuning live distra Slax6 RC7. Veštky skripty po drobnej úprave môžu fungovať aj na inom live distre. Napr ukladanie nastavení užívateľa funguje aj na MCN live a iných.
Hlavné nevýhody:
Vyššie nároky na ram. (min 512MB)
Mierne pomalší štart aplikácií - najmä ooo
Nutnosť mať swap.
.
Hlavné výhody:
Takmer nezničiteľný systém - po reštarte ako nový
Spustiteľný kdekoľvek
Dáta a nastavenia dostupné na takmer akomkoľvek pc
Nezávislosť od sw vybavenia daného pc
.
Záver
Aj napriek tomu, že by sa LDT mohlo zdať ako pokus o vytvorenie vlastného distra nieje tomu tak. Základ LDT tvorí naďalej Slax (modul base a xorg). LDT je len nadstavba - tuning. Za posledné tri mesiace sa celý "vývoj" posunul hodne dopredu. Bol doplnený sw, vytvorené nové skripty a podobne. Súčasné hlavné zameranie LDT je prezentácia a ukážka linuxu s možnosťou plnohodnotnej práce, zálohovanie diskov, testovanie pc a podobne. Celý systém je funkčný z usb disku (kľúča) alebo z interného disku pc. Na jeho štart nieje potrebný zavádzač.
Aktuálna veľkosť vrátane všetkého sw a sk/cz linuxovej dokumentácie je 1,3GB a zmestí sa na mini DVD. Na ploche je tiež inštalátor na usb kľúč.
Web a download: ldt.lnx.sk
web je zatiaľ vo výstavbe, preto obsahuje len základné informácie a download iso obrazov.
V ďalšom pokračovaní sa budem snažiť vysvetliť prácu a administráciu ldt, fungovanie jednotlivých skriptov a podobne.
.
tomolc
Tiskni
Sdílej:
LDT je odjakživa Letní Dětský Tábor...
Jen tak dal, hlavne prosim te zustan kompatibilni se SLAXem, neodchyluj se od nej. Mozna by ses mohl dat k Tomasovi Matejickovi do party a mohly byste SLAX a LDT treba nejak sloucit, nebo by to mohla byt dalsi varianta SLAXu (jako jsou KillBill, Server, Popcorn, Frodo).