Vývojáři open source operačního systému ReactOS (Wikipedie), jehož cílem je kompletní binární kompatibilita s aplikacemi a ovladači pro Windows, se na síti 𝕏 pochlubili, že ReactOS zvládne počítačovou hru Half-Life.
Byla vydána nová verze 4.8 multiplatformního integrovaného vývojového prostředí (IDE) pro rychlý vývoj aplikaci (RAD) ve Free Pascalu Lazarus (Wikipedie). Využíván je Free Pascal Compiler (FPC) 3.2.2.
Apple container dospěl do verze 1.0.0. Jedná se o open source nástroj pro spouštění linuxových kontejnerů na macOS postavený nad containerization. Napsaný je v programovacím jazyce Swift a optimalizovaný pro Apple silicon.
Bylo vydáno Eclipse IDE 2026-06 aneb Eclipse 4.40. Představení novinek tohoto integrovaného vývojového prostředí také na YouTube.
Asterinas (GitHub) je v Rustu napsané jádro operačního systému poskytující s jádrem Linux kompatibilní ABI. Vydána byla verze 0.18.0. První distribucí postavenou nad jádrem Asterinas je Asterinas NixOS. Nejedná se o oficiální projekt NixOS a nemá nic společného s NixOS Foundation.
Podrobně byla rozebrána kritická zranitelnost v nf_tables (CVE-2026-23111). Další lokální eskalace práv na Linuxu. V upstreamu byla zranitelnost již v únoru opravena. Ve zdrojovém kódu stačilo odstranit 1 vykřičník.
Evropská komise (EK) nařídila americké společnosti Meta, že musí znovu umožnit bezplatný přístup konkurenčním obecně zaměřeným asistentům umělé inteligence (AI) k WhatsAppu a tento přístup musí zachovat až do ukončení antimonopolního šetření. Opatření je dočasné a má zabránit vážnému a nevratnému poškození konkurence na rychle rostoucím trhu s obecnými AI asistenty. Meta uvedla, že se proti rozhodnutí odvolá.
Společnost Anthropic představila AI modely Claude Fable 5 a Claude Mythos 5. Claude Fable 5 je první model třídy Mythos určený pro běžné použití.
Byla vydána nová stabilní verze 3.24.0, tj. první z nové řady 3.24, minimalistické linuxové distribuce zaměřené na bezpečnost Alpine Linux (Wikipedie) postavené na standardní knihovně jazyka C musl libc a BusyBoxu. Přehled novinek v poznámkách k vydání.
Na čem pracují vývojáři v Rustu napsaného mikrokernelového unixového operačního systému Redox OS (Wikipedie)? Byl publikován přehled vývoje za květen. Vypíchnout lze nový scheduler EEVDF nebo port desktopového prostředí Xfce na Redox OS.
Po dlhšej dobe som sa opäť nakopol napísať niečo do blogu. Pokúsim sa byť stručný:
.
Čo je to LDT?.
Web:
LDT má nový hosting, vzhľad a adresu: ldt.linuxos.sk. Hosting poskitol linuxos.sk. Osobitne ďakujem Tomášovi Srnkovi.
.
Software:
Pribudlo viacero konzolovích programov (centerIM, bashburn...) a väčšie aplikácie (XaraLX, vedecký sw, Warzone2100 a dalšie hry). V súčasnosti funguje pridávanie nových programov ľahko a rýchlo, takže ak má niekto nejakú požiadavku na program - stačí mi napísať na email alebo IM a ja ho zaradím do repozitára.
.
Opravy:
Opravil som niekolko preklepov a zopár pretuningovaných configurákov som ziednodušil (xorg.conf, smb.conf ...). Tiež som zrušil nastavenia KDM pretože niektorím luďom nevyhovovalo že sa musia prihlasovať - chceli mať rovno KDE....
.
Automatizácia a lzm building:
Konečne mám skoro hotovú sadu skriptov na automatické aktualizácie repozitára, tvorbu lzm modulov a jeho synchronizáciu s web repozitárom. Chýba zopár detailov ktoré pramenia s mojej nevedomosti (najme aplikácia lftp, spracovanie textu pomocou sed a pod). S týmto by som potreboval pomôcť aby sa to urýchlilo ale pomali a postupne na to dojdem aj sám.
.
LDT skripty:
Doplnil som aj zopár skriptou na prácu s balíčkami - napr: srcs2tgzs zostavý z viacero aplikácii so zdrojových kódov do lzm modulov a tak podobne. Upravil a sprehladnil som hlavný detekční a aktivačný skript ldton.sh a časť ktorá detekuje grafiku som presunul do xconfldt.
.
Čo plánujem:
Konečne by som chcel dokončiť a odladiť všetky skripty na autoupdate repozitára - to je priorita.
Ďalej chcem postaviť malý domáci server na ktorom sa to bude buildiť a uploadovať na net.
Plánujem skript na konverziu rpm balíkov do tgz/lzm. Je to hlavne kôli niektorím aplikáciam (napr SK OOO) ktoré niesu v repozitároch.
.
Čo potrebujem:
Potrebujem najme testerov aplikácii - proste si stiahnite nejaké programi a moduli a testujte či funguju (aj v normálnom slaxovi). Jedinou podmienkou je mať moduly "core_zavislosti", "zavislosti", "gnome_deps", "qt" a "xutils". "Core_system" je sada najzákladnejších konzolovích programov, ktoré by nikde nemali chýbať takže ju tiež odporúčam.
.
Spolupráca s autorom Slaxu:
Na LinuxExpo som sa stretol s autorom slaxu a trochu sme dizkutovali okolo modulov pre slax - čo by mali spĺnať a ako sa budú riešiť závislosťi. Naše predstavi ako riešiť závislosťi sú odlišné, preto som navrhol že by som dodával aspoň tie moduly čo nemajú voči oreginál slaxovi žiadne ďalšie závislosti. Žial toto sa mi nepodarilo zatial naplniť z nasledovného dôvodu:
Každý modul pre Slax musí mať vlastný build skript (a ešte zopár drobností) čo je nad moje časové a aj znalostné možnosti (ked beriem do úvahy desiatky modulov). Tiež to považujem za nešťastné riešenie najme z toho pohladu, že skoro všetok SW čerpám z repozitárov a buildím lzm modily automaticky a hromadne. Pri mojej metóde však neosekávam moduly aby som ušetril každý MB priestoru. Avšak niektoré moduly som osekal ručne.... (najme QT4 a jemu podobné balíky som osekal o demo ukážky (rádovo 70MB)... Moja filozofia je: Treba zvážiť či sa oplatí investovať čas na hladanie "nepotrebných" súborov a ich mazanie za cenu toho že pri 10MB mnodule ušetríme 2MB na manuálových stránkych... Raz sa to možno dá a dokonca aj zopár build skriptov som si spravil pre obzvlášť kritické moduly - 100MB QT4 je fakt blbosť (aktuálne 20MB) ale pri vela moduloch a pravidelných aktualizáciach sa to jednoducho nedá udržať. Navyše po prípadnej zmene vnútornej štruktúry adresárov v tgz balíku osekávací buildskript nefunguje...
.
V čom vidím uplatnenie LDT:
LDT má podla mňa uplatnenie najmä ako záchranný, propagačný a testovací systém. Pri PC s viac ako 1GB RAM má zmysel uv ažovať o behu systému z ramky. V situáci keď LDT beží z ramky dramaticky stúpa rýchlosť celého systému, pretože ho nebrzdí hdd (ooo writer za 5s bez quicklanchera). Po aktivovaní ldton.sh (ukladanie užívatelských nastavení a pod) sa da použiť ako plnohodnotný OS s určitími špecifickími vlastnosťami (nerozbytnosť).Velké možnosti ponúkajú USB klúče...
.
tomolc
Tiskni
Sdílej: