Byla vydána verze 32.0 svobodného softwaru OBS Studio (Open Broadcaster Software, Wikipedie) určeného pro streamování a nahrávání obrazovky počítače. Přehled novinek na GitHubu. Instalovat lze také z Flathubu.
Byl vydán PostgreSQL 18. Přehled novinek v poznámkách k vydání.
NFS (Network File System) má letos 40 let. Jeho tvůrci zavzpomínali na MSST Conference. Sun Microsystems vydal v prosinci 1985 zdrojové kódy NFS vývojářům mimo Sun.
Po Canonicalu oznámilo také SUSE, že bude podporovat a distribuovat toolkit NVIDIA CUDA (Wikipedie).
Laboratoře CZ.NIC vydaly novou verzi 4.27.0 aplikace Datovka, tj. svobodné multiplatformní desktopové aplikace pro přístup k datovým schránkám a k trvalému uchovávání datových zpráv v lokální databázi. Přidány byly funkce pro přerazítkování datových zpráv systémem ISDS. Uživatel muže zvolit zprávy, jejichž časová razítka má aplikace sledovat. Aplikace jej upozorní na časová razítka, která lze přerazítkovat. Uživatel pak může
… více »Bylo představeno all-in-one PC aneb mechanická podsvícená klávesnice s Raspberry Pi 5 uvnitř Raspberry Pi 500+. S 256 GB Raspberry Pi SSD a 16 GB RAM za 200 dolarů.
Google, potažmo YouTube umožní návrat tvůrcům, kteří byli zablokováni kvůli údajnému šíření dezinformací souvisejících s COVID-19 a volbami. Tvůrci teď mohou požádat o navrácení přístupu. Společnost Alphabet v této souvislosti uvedla, že zákazy byly uděleny kvůli tlaku tehdejší Bidenovy administrativy.
Vývojári z distribúcie Artix, ktorá je postavená na Arch Linuxe, alebo skôr jeho forkom, už skôr prešli na Open-RC init systém, stále však niektoré projekty ako GNOME boli závislé na systemd. Teraz pretiekol pohár trpezlivosti a počnúc GNOME 49, kvôli ktorému komponenta gnome-session je úplne závislá na systemd-init, padlo rozhodnutie na odstránenie GNOME z repozitárov Artixu. Táto zmena sa podľa všetkého týka viac než 90 distribúcií, ktoré tiež nepoužívajú systemd. Viac v príspevku na DistroWatch.
Magazín IEEE Spectrum opět po roce publikoval svůj žebříček programovacích jazyků. Vedou Python, Java, C++, SQL a C#.
Repozitáře pro spolupráci v rámci projektu Fedora se přesunou z Pagure na nově vzniklý Fedora Forge. Ten stejně jako třeba Codeberg běží na softwaru Forgejo, které bylo už před časem vybráno jako náhrada za Pagure. Pagure pochází z dílny Fedory, ale mimo ni se příliš neuchytil. Jeho vývoj a údržba byly náročné a Fedora se rozhodla jít cestou úspěšnějšího projektu, který má větší základnu přispěvatelů.
Odkazy
CSS 2.1 nedefinuje, ktoré vlastnosti CSS a akým spôsobom sa aplikujú na formulárové prvky. Prehliadač môže aplikovať CSS vlastnosti formulárovým prvkom. Odporúča sa však považovať túto funkcionalitu za experimentálnu. Budúce verzie môžu spôsob aplikovania CSS bližšie špecifikovať.Zdroj
V dnešnom blogu si ukážeme spôsoby ako definovať vlastné štýly pre formulárové prvky a dôvody prečo by sme to za bežných okolností nemali robiť .
Definícia na stránkach W3C sa vyjadruje o možnosti definovať vlastný štýl formulárovým prvkom veľmi opatrne. Problematika je pomerne obsiahla, ja sa však v tomto blogu budem zaoberať len 2 typmi formulárových prvkov. Ak by mal niekto záujem o komplexnejší pohľad, tak celkom zaujímavý je tento blog.
V krátkosti môžme povedať, že určiť štýl priamo checkboxom, alebo radiobuttonom je nemožné. Všetky rozumné metódy fungujú na princípe určenia štýlu nejakému inému elementu a skrytiu samotného formulárového prvku.
Prakticky všetky metódy založené na CSS aplikujú štýl na nejaký element buď priamo zapísaný v kóde, alebo pseudo element ako je ::before
, alebo ::after
. Samotný formulárový prvok sa skryje (čo už s ním keď sa jeho vzhľad nedá zmeniť ).
Na webe sa povaľuje obrovské množstvo návodov, ja však ukážem za všetky len jeden (najlepší, aký som našiel a trochu upravený mnou). Je to konkrétne návod z The CSS Ninja. HTML kód, na ktorý budemeaplikovať CSS bude vyzerať nasledovne:
<form action="." method="get"> <fieldset> <legend>Radio</legend> <p> <input type="radio" name="radio" id="radio_y" /> <label for="radio_y">Áno</label> </p> <p> <input type="radio" name="radio" id="radio_n" /> <label for="radio_n">Nie</label> </p> </fieldset> <fieldset> <legend>Checkbox</legend> <p> <input type="checkbox" name="checkbox_1" id="checkbox_y" /> <label for="checkbox_y">Áno</label> </p> <p> <input type="checkbox" name="checkbox_2" id="checkbox_n" /> <label for="checkbox_n">Nie</label> </p> </fieldset> </form>
Samotné CSS vyzerá nasledovne:
p input[type=checkbox], p input[type=radio] { padding: 0; margin: 2px 6px 0 0; vertical-align: middle; }
Najskôr sa nastaví štýl pre formulárový prvok, ktorý sa použije v prípade, že prehliadač nepodporuje selektory CSS3.
p:not(#foo) > input[type=checkbox], p:not(#foo) > input[type=radio] { position: absolute; float: left; left: 0; opacity: 0; }
Tento blok CSS zabezpečí, že formulárový prvok sa nebude vôbec zobrazovať. Absolútna pozícia slúži na to, aby návestie nebolo posunuté o rozmery formulárového prvku.
Hrôzostrašným selectorom p:not(#foo)
dosiahneme aplikáciu pravidla len v prípade, že prehliadač podporuje CSS 3 selektory na pomerne dobrej úrovni.
p:not(#foo) > input[type=checkbox] + label:before, p:not(#foo) > input[type=radio] + label:before { width: 16px; height: 18px; vertical-align: middle; content: ""; background: url(sprity.png) 0px 0px no-repeat; display: inline-block; } p:not(#foo) > input[type=checkbox] + label:before { background-position: 0px 0px; } p:not(#foo) > input[type=checkbox] + label:hover::before { background-position: 0px -20px; } p:not(#foo) > input[type=checkbox] + label:active::before { background-position: 0px -40px; } p:not(#foo) > input[type=checkbox]:checked + label:before { background-position: 0px -80px; } p:not(#foo) > input[type=checkbox]:checked + label:hover::before { background-position: 0px -100px; } p:not(#foo) > input[type=checkbox]:checked + label:active::before { background-position: 0px -120px; } p:not(#foo) > input[type=radio] + label:before { background-position: 0px -160px; } p:not(#foo) > input[type=radio] + label:hover::before { background-position: 0px -180px; } p:not(#foo) > input[type=radio] + label:active::before { background-position: 0px -200px; } p:not(#foo) > input[type=radio]:checked + label:before { background-position: 0px -240px; } p:not(#foo) > input[type=radio]:checked + label:hover::before { background-position: 0px -260px; } p:not(#foo) > input[type=radio]:checked + label:active::before { background-position: 0px -280px; }
Nakoniec sa vytvorí pseudo element, ktorý bude zobrazovať samotný ovládací prvok. Pre jednotlivé stavy elementu sa nastaví buď samostatné pozadie, alebo pozícia spritu.
Na zariadeniach s IOS 4 a vyšším nebudú takéto prvky fungovať. Na ich oživenie sa musí nastaviť prázdna metóda onclick na formulár.
<form action="." method="get" onclick="">
Kód by mal fungovať korektne vo väčšine prehliadačov vrátane Internet Exploreru 9. V nižších verziách by sa mali zobrazovať štandardné systémové formulárové prvky.
Najvyššie umiestnenie na googli má medzi skriptmi na zmenu vzhľadu formulárových prvkov tento skript. Existuje samozrejme niekoľko ďalších skriptov, ale spôsob použitia a problémy vzniknuté použitím sú prakticky rovnaké.
Pre demonštráciu použitia tohto skriptu nám postačí ho pridať do hlavičky a formulárovým prvkom pridať triedu class="styled"
.
<script src="functions.js"></script>
CSS súbor je pomerne jednoduchý a myslím, že nepotrebuje žiaden komentár.
.checkbox, .radio { width: 16px; height: 20px; padding: 0 5px 0 0; background: url(checkbox.png) no-repeat; display: block; clear: left; float: left; } .radio { background: url(radio.png) no-repeat; }
Javascript sa stará o vytvorenie prvkov span
, ktoré nahradia formulárové prvky. Tie sú podobne ako v prípade použitia CSS skryté. Na aplikovanie štýlu prvkov v tomto prípade nepotrebujeme ani podporu pseudo elementov (::before
a ::after
), ani podporu selektorov :checked
a +
(sused).
Pri zmene stavu elementu priamo kliknutím na element (nie na návestie) však nedochádza ku generovaniu udalosti. Nasledujúci kód sa vyvolá len pri kliknutí na návestie.
$('form input').change(function(e) { ... });
Zároveň pri tomto stave môžu nastať problémy pri zmene stavu elementov pomocou skriptu.
$('input').each(function() { $(this).prop('checked', !$(this).prop('checked')); });
Chromium | Firefox | Opera | Konqueror | IE 7 | IE 8 | IE 9 | Safari (iOS) | |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
CSS | ✓ | ✓ | ✓ | ✓ | ✗ | ✗ | ✓ | ✓* |
JS | ✓ | ✓ | ✓ | ✓ | ✓ | ✓ | ✓ | ✓ |
* Je potrebné trochu "ohackovať" onclick.
CSS | JS | ||
---|---|---|---|
Generovanie zmeny | ✓ | ✗ | Testovaný skript negeneruje udalosť change. |
Reakcia na nastavenie stavu skriptom | ✓ | ✗ | Testovaný skript reaguje na zmenu stavu checkboxu pomocou js presne opačne (pri zaškrtnutí zobrazuje nezaškrtnutý a opačne). |
Oba spôsoby majú svoje výhody a nevýhody. Podľa možnosti nemali by sme používať ani jednu metódu a spoľahnúť sa na to, že štandardné prvky nebudú vyzerať hrozne.
Použitím CSS sa vyhneme problémom pri používaní skriptov riadiacich stav elementov. Zároveň sa môžme spoľahnúť na to, že všetky udalosti budú korektne vygenerované a môžme vykonať akciu pri zmene stavu. Netreba však zabúdať, že je to jednoducho len hack, ktorý sa snaží rôznymi spôsobmi obísť nekompatibilitu medzi prehliadačmi.
Použitie javascriptu na zmenu štýlu prvkov síce funguje vo väčšom počte prehliadačov, ale má svoje muchy v podobe spolupráce s inými skriptmi.
Tiskni
Sdílej: