Jak na webu co nejšíleněji zadávat datum? Jak to uživatelům co nejvíce znepříjemnit? V Bad UX World Cup 2025 (YouTube) se vybíraly ty nejšílenější UX návrhy. Vítězným návrhem se stal Perfect Date.
Společnost Collabora vydala (YouTube) na LibreOffice založený desktopový kancelářský balík Collabora Office. Pro Windows, macOS a Linux. Se stejným uživatelským rozhraním jako Collabora Online. Svůj desktopový kancelářský balík s rozhraním LibreOffice pojmenovala Collabora Office Classic.
Glen MacArthur vydal AV Linux (AVL) a MX Moksha (MXM) 25. S linuxovým jádrem Liquorix. AV Linux (Wikipedie) je linuxová distribuce optimalizována pro tvůrce audio a video obsahu. Nejnovější AV Linux vychází z MX Linuxu 25 a Debianu 13 Trixie. AV Linux přichází s desktopovým prostředím Enlightenment 0.27.1 a MX Moksha s prostředím Moksha 0.4.1 (fork Enlightenmentu).
Ubuntu pro testování nových verzí vydává měsíční snapshoty. Dnes vyšel 1. snapshot Ubuntu 26.04 LTS (Resolute Raccoon).
Zástupci členských států EU se včera shodli na návrhu, který má bojovat proti šíření materiálů na internetu zobrazujících sexuální zneužívání dětí. Nařízení známé pod zkratkou CSAM a přezdívané chat control mělo množství kritiků a dlouho nebyla pro jeho schválení dostatečná podpora. Pro schválení byla potřeba kvalifikovaná většina a dánské předsednictví v Radě EU se snažilo dosáhnout kompromisu. Návrh nakonec po dlouhých týdnech
… více »Britské herní studio Facepunch stojící za počítačovými hrami Garry's Mod a Rust uvolnilo svůj herní engine s&box (Wikipedie) jako open source. Zdrojové kódy jsou k dispozici na GitHubu pod licencí MIT. Herní engine s&box je postavený nad proprietárním herním enginem Source 2 od společnosti Valve.
Vývoj programovacího jazyka Zig byl přesunut z GitHubu na Codeberg. Sponzoring na Every.
Stejně jako GNOME i KDE Plasma končí s X11. KDE Plasma 6.8 poběží už pouze nad Waylandem. Aplikace pro X11 budou využívat XWayland.
Poslanci Evropského parlamentu dnes vyzvali k výraznému zvýšení ochrany nezletilých na internetu, včetně zákazu vstupu na sociální sítě pro osoby mladší 16 let. Legislativně nezávazná zpráva, kterou dnes odsouhlasil Evropský parlament poměrem 493 hlasů pro ku 92 proti, kromě zavedení věkové hranice 16 let pro využívání sociálních sítí, platforem pro sdílení videí či společníků s umělou inteligencí (AI) vyzývá také k zákazu … více »
Doom v KiCadu nebo na osciloskopu? Žádný problém: KiDoom: Running DOOM on PCB Traces a ScopeDoom: DOOM on an Oscilloscope via Sound Card.
Odkazy
CSS 2.1 nedefinuje, ktoré vlastnosti CSS a akým spôsobom sa aplikujú na formulárové prvky. Prehliadač môže aplikovať CSS vlastnosti formulárovým prvkom. Odporúča sa však považovať túto funkcionalitu za experimentálnu. Budúce verzie môžu spôsob aplikovania CSS bližšie špecifikovať.Zdroj
V dnešnom blogu si ukážeme spôsoby ako definovať vlastné štýly pre formulárové prvky a dôvody prečo by sme to za bežných okolností nemali robiť
.
Definícia na stránkach W3C sa vyjadruje o možnosti definovať vlastný štýl formulárovým prvkom veľmi opatrne. Problematika je pomerne obsiahla, ja sa však v tomto blogu budem zaoberať len 2 typmi formulárových prvkov. Ak by mal niekto záujem o komplexnejší pohľad, tak celkom zaujímavý je tento blog.
V krátkosti môžme povedať, že určiť štýl priamo checkboxom, alebo radiobuttonom je nemožné. Všetky rozumné metódy fungujú na princípe určenia štýlu nejakému inému elementu a skrytiu samotného formulárového prvku.
Prakticky všetky metódy založené na CSS aplikujú štýl na nejaký element buď priamo zapísaný v kóde, alebo pseudo element ako je ::before, alebo ::after. Samotný formulárový prvok sa skryje (čo už s ním keď sa jeho vzhľad nedá zmeniť
).
Na webe sa povaľuje obrovské množstvo návodov, ja však ukážem za všetky len jeden (najlepší, aký som našiel a trochu upravený mnou). Je to konkrétne návod z The CSS Ninja. HTML kód, na ktorý budemeaplikovať CSS bude vyzerať nasledovne:
<form action="." method="get">
<fieldset>
<legend>Radio</legend>
<p>
<input type="radio" name="radio" id="radio_y" />
<label for="radio_y">Áno</label>
</p>
<p>
<input type="radio" name="radio" id="radio_n" />
<label for="radio_n">Nie</label>
</p>
</fieldset>
<fieldset>
<legend>Checkbox</legend>
<p>
<input type="checkbox" name="checkbox_1" id="checkbox_y" />
<label for="checkbox_y">Áno</label>
</p>
<p>
<input type="checkbox" name="checkbox_2" id="checkbox_n" />
<label for="checkbox_n">Nie</label>
</p>
</fieldset>
</form>
Samotné CSS vyzerá nasledovne:
p input[type=checkbox], p input[type=radio]
{
padding: 0;
margin: 2px 6px 0 0;
vertical-align: middle;
}
Najskôr sa nastaví štýl pre formulárový prvok, ktorý sa použije v prípade, že prehliadač nepodporuje selektory CSS3.
p:not(#foo) > input[type=checkbox], p:not(#foo) > input[type=radio] {
position: absolute;
float: left;
left: 0;
opacity: 0;
}
Tento blok CSS zabezpečí, že formulárový prvok sa nebude vôbec zobrazovať. Absolútna pozícia slúži na to, aby návestie nebolo posunuté o rozmery formulárového prvku.
Hrôzostrašným selectorom p:not(#foo) dosiahneme aplikáciu pravidla len v prípade, že prehliadač podporuje CSS 3 selektory na pomerne dobrej úrovni.
p:not(#foo) > input[type=checkbox] + label:before, p:not(#foo) > input[type=radio] + label:before
{
width: 16px;
height: 18px;
vertical-align: middle;
content: "";
background: url(sprity.png) 0px 0px no-repeat;
display: inline-block;
}
p:not(#foo) > input[type=checkbox] + label:before { background-position: 0px 0px; }
p:not(#foo) > input[type=checkbox] + label:hover::before { background-position: 0px -20px; }
p:not(#foo) > input[type=checkbox] + label:active::before { background-position: 0px -40px; }
p:not(#foo) > input[type=checkbox]:checked + label:before { background-position: 0px -80px; }
p:not(#foo) > input[type=checkbox]:checked + label:hover::before { background-position: 0px -100px; }
p:not(#foo) > input[type=checkbox]:checked + label:active::before { background-position: 0px -120px; }
p:not(#foo) > input[type=radio] + label:before { background-position: 0px -160px; }
p:not(#foo) > input[type=radio] + label:hover::before { background-position: 0px -180px; }
p:not(#foo) > input[type=radio] + label:active::before { background-position: 0px -200px; }
p:not(#foo) > input[type=radio]:checked + label:before { background-position: 0px -240px; }
p:not(#foo) > input[type=radio]:checked + label:hover::before { background-position: 0px -260px; }
p:not(#foo) > input[type=radio]:checked + label:active::before { background-position: 0px -280px; }
Nakoniec sa vytvorí pseudo element, ktorý bude zobrazovať samotný ovládací prvok. Pre jednotlivé stavy elementu sa nastaví buď samostatné pozadie, alebo pozícia spritu.
Na zariadeniach s IOS 4 a vyšším nebudú takéto prvky fungovať. Na ich oživenie sa musí nastaviť prázdna metóda onclick na formulár.
<form action="." method="get" onclick="">
Kód by mal fungovať korektne vo väčšine prehliadačov vrátane Internet Exploreru 9. V nižších verziách by sa mali zobrazovať štandardné systémové formulárové prvky.
Najvyššie umiestnenie na googli má medzi skriptmi na zmenu vzhľadu formulárových prvkov tento skript. Existuje samozrejme niekoľko ďalších skriptov, ale spôsob použitia a problémy vzniknuté použitím sú prakticky rovnaké.
Pre demonštráciu použitia tohto skriptu nám postačí ho pridať do hlavičky a formulárovým prvkom pridať triedu class="styled".
<script src="functions.js"></script>
CSS súbor je pomerne jednoduchý a myslím, že nepotrebuje žiaden komentár.
.checkbox, .radio {
width: 16px;
height: 20px;
padding: 0 5px 0 0;
background: url(checkbox.png) no-repeat;
display: block;
clear: left;
float: left;
}
.radio {
background: url(radio.png) no-repeat;
}
Javascript sa stará o vytvorenie prvkov span, ktoré nahradia formulárové prvky. Tie sú podobne ako v prípade použitia CSS skryté. Na aplikovanie štýlu prvkov v tomto prípade nepotrebujeme ani podporu pseudo elementov (::before a ::after), ani podporu selektorov :checked a + (sused).
Pri zmene stavu elementu priamo kliknutím na element (nie na návestie) však nedochádza ku generovaniu udalosti. Nasledujúci kód sa vyvolá len pri kliknutí na návestie.
$('form input').change(function(e) {
...
});
Zároveň pri tomto stave môžu nastať problémy pri zmene stavu elementov pomocou skriptu.
$('input').each(function() {
$(this).prop('checked', !$(this).prop('checked'));
});
| Chromium | Firefox | Opera | Konqueror | IE 7 | IE 8 | IE 9 | Safari (iOS) | |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| CSS | ✓ | ✓ | ✓ | ✓ | ✗ | ✗ | ✓ | ✓* |
| JS | ✓ | ✓ | ✓ | ✓ | ✓ | ✓ | ✓ | ✓ |
* Je potrebné trochu "ohackovať" onclick.
| CSS | JS | ||
|---|---|---|---|
| Generovanie zmeny | ✓ | ✗ | Testovaný skript negeneruje udalosť change. |
| Reakcia na nastavenie stavu skriptom | ✓ | ✗ | Testovaný skript reaguje na zmenu stavu checkboxu pomocou js presne opačne (pri zaškrtnutí zobrazuje nezaškrtnutý a opačne). |
Oba spôsoby majú svoje výhody a nevýhody. Podľa možnosti nemali by sme používať ani jednu metódu a spoľahnúť sa na to, že štandardné prvky nebudú vyzerať hrozne.
Použitím CSS sa vyhneme problémom pri používaní skriptov riadiacich stav elementov. Zároveň sa môžme spoľahnúť na to, že všetky udalosti budú korektne vygenerované a môžme vykonať akciu pri zmene stavu. Netreba však zabúdať, že je to jednoducho len hack, ktorý sa snaží rôznymi spôsobmi obísť nekompatibilitu medzi prehliadačmi.
Použitie javascriptu na zmenu štýlu prvkov síce funguje vo väčšom počte prehliadačov, ale má svoje muchy v podobe spolupráce s inými skriptmi.
Tiskni
Sdílej: