Kit je nový maskot webového prohlížeče Firefox.
Mastodon (Wikipedie) - sociální síť, která není na prodej - byl vydán ve verzi 4.5. Přehled novinek s náhledy v oznámení na blogu.
Německo zvažuje, že zaplatí místním telekomunikačním operátorům včetně Deutsche Telekom, aby nahradili zařízení od čínské firmy Huawei. Náklady na výměnu by mohly přesáhnout dvě miliardy eur (bezmála 49 miliard Kč). Jeden scénář počítá s tím, že vláda na tento záměr použije prostředky určené na obranu či infrastrukturu.
Po dvaceti letech skončil leader japonské SUMO (SUpport.MOzilla.org) komunity Marsf. Důvodem bylo nasazení sumobota, který nedodržuje nastavené postupy a hrubě zasahuje do překladů i archivů. Marsf zároveň zakázal použití svých příspěvků a dat k učení sumobota a AI a požádal o vyřazení svých dat ze všech učebních dat.
Úřad pro ochranu hospodářské soutěže zahajuje sektorové šetření v oblasti mobilních telekomunikačních služeb poskytovaných domácnostem v České republice. Z poznatků získaných na základě prvotní analýzy provedené ve spolupráci s Českým telekomunikačním úřadem (ČTÚ) ÚOHS zjistil, že vzájemné vztahy mezi operátory je zapotřebí detailněji prověřit kvůli možné nefunkčnosti některých aspektů konkurence na trzích, na nichž roste tržní podíl klíčových hráčů a naopak klesá význam nezávislých virtuálních operátorů.
Různé audity bezpečnostních systémů pařížského muzea Louvre odhalily závažné problémy v oblasti kybernetické bezpečnosti a tyto problémy přetrvávaly déle než deset let. Jeden z těchto auditů, který v roce 2014 provedla francouzská národní agentura pro kybernetickou bezpečnost, například ukázal, že heslo do kamerového systému muzea bylo „Louvre“. 😀
Z upstreamu GNOME Mutter byl zcela odstraněn backend X11. GNOME 50 tedy poběží už pouze nad Waylandem. Aplikace pro X11 budou využívat XWayland.
Byl publikován plán na odstranění XSLT z webových prohlížečů Chrome a Chromium. S odstraněním XSLT souhlasí také vývojáři Firefoxu a WebKit. Důvodem jsou bezpečnostní rizika a klesající využití v moderním webovém vývoji.
Desktopové prostředí LXQt (Lightweight Qt Desktop Environment, Wikipedie) vzniklé sloučením projektů Razor-qt a LXDE bylo vydáno ve verzi 2.3.0. Přehled novinek v poznámkách k vydání.
Organizace Open Container Initiative (OCI) (Wikipedie), projekt nadace Linux Foundation, vydala Runtime Specification 1.3 (pdf), tj. novou verzi specifikace kontejnerového běhového prostředí. Hlavní novinkou je podpora FreeBSD.
Odkazy
CSS 2.1 nedefinuje, ktoré vlastnosti CSS a akým spôsobom sa aplikujú na formulárové prvky. Prehliadač môže aplikovať CSS vlastnosti formulárovým prvkom. Odporúča sa však považovať túto funkcionalitu za experimentálnu. Budúce verzie môžu spôsob aplikovania CSS bližšie špecifikovať.Zdroj
V dnešnom blogu si ukážeme spôsoby ako definovať vlastné štýly pre formulárové prvky a dôvody prečo by sme to za bežných okolností nemali robiť
.
Definícia na stránkach W3C sa vyjadruje o možnosti definovať vlastný štýl formulárovým prvkom veľmi opatrne. Problematika je pomerne obsiahla, ja sa však v tomto blogu budem zaoberať len 2 typmi formulárových prvkov. Ak by mal niekto záujem o komplexnejší pohľad, tak celkom zaujímavý je tento blog.
V krátkosti môžme povedať, že určiť štýl priamo checkboxom, alebo radiobuttonom je nemožné. Všetky rozumné metódy fungujú na princípe určenia štýlu nejakému inému elementu a skrytiu samotného formulárového prvku.
Prakticky všetky metódy založené na CSS aplikujú štýl na nejaký element buď priamo zapísaný v kóde, alebo pseudo element ako je ::before, alebo ::after. Samotný formulárový prvok sa skryje (čo už s ním keď sa jeho vzhľad nedá zmeniť
).
Na webe sa povaľuje obrovské množstvo návodov, ja však ukážem za všetky len jeden (najlepší, aký som našiel a trochu upravený mnou). Je to konkrétne návod z The CSS Ninja. HTML kód, na ktorý budemeaplikovať CSS bude vyzerať nasledovne:
<form action="." method="get">
<fieldset>
<legend>Radio</legend>
<p>
<input type="radio" name="radio" id="radio_y" />
<label for="radio_y">Áno</label>
</p>
<p>
<input type="radio" name="radio" id="radio_n" />
<label for="radio_n">Nie</label>
</p>
</fieldset>
<fieldset>
<legend>Checkbox</legend>
<p>
<input type="checkbox" name="checkbox_1" id="checkbox_y" />
<label for="checkbox_y">Áno</label>
</p>
<p>
<input type="checkbox" name="checkbox_2" id="checkbox_n" />
<label for="checkbox_n">Nie</label>
</p>
</fieldset>
</form>
Samotné CSS vyzerá nasledovne:
p input[type=checkbox], p input[type=radio]
{
padding: 0;
margin: 2px 6px 0 0;
vertical-align: middle;
}
Najskôr sa nastaví štýl pre formulárový prvok, ktorý sa použije v prípade, že prehliadač nepodporuje selektory CSS3.
p:not(#foo) > input[type=checkbox], p:not(#foo) > input[type=radio] {
position: absolute;
float: left;
left: 0;
opacity: 0;
}
Tento blok CSS zabezpečí, že formulárový prvok sa nebude vôbec zobrazovať. Absolútna pozícia slúži na to, aby návestie nebolo posunuté o rozmery formulárového prvku.
Hrôzostrašným selectorom p:not(#foo) dosiahneme aplikáciu pravidla len v prípade, že prehliadač podporuje CSS 3 selektory na pomerne dobrej úrovni.
p:not(#foo) > input[type=checkbox] + label:before, p:not(#foo) > input[type=radio] + label:before
{
width: 16px;
height: 18px;
vertical-align: middle;
content: "";
background: url(sprity.png) 0px 0px no-repeat;
display: inline-block;
}
p:not(#foo) > input[type=checkbox] + label:before { background-position: 0px 0px; }
p:not(#foo) > input[type=checkbox] + label:hover::before { background-position: 0px -20px; }
p:not(#foo) > input[type=checkbox] + label:active::before { background-position: 0px -40px; }
p:not(#foo) > input[type=checkbox]:checked + label:before { background-position: 0px -80px; }
p:not(#foo) > input[type=checkbox]:checked + label:hover::before { background-position: 0px -100px; }
p:not(#foo) > input[type=checkbox]:checked + label:active::before { background-position: 0px -120px; }
p:not(#foo) > input[type=radio] + label:before { background-position: 0px -160px; }
p:not(#foo) > input[type=radio] + label:hover::before { background-position: 0px -180px; }
p:not(#foo) > input[type=radio] + label:active::before { background-position: 0px -200px; }
p:not(#foo) > input[type=radio]:checked + label:before { background-position: 0px -240px; }
p:not(#foo) > input[type=radio]:checked + label:hover::before { background-position: 0px -260px; }
p:not(#foo) > input[type=radio]:checked + label:active::before { background-position: 0px -280px; }
Nakoniec sa vytvorí pseudo element, ktorý bude zobrazovať samotný ovládací prvok. Pre jednotlivé stavy elementu sa nastaví buď samostatné pozadie, alebo pozícia spritu.
Na zariadeniach s IOS 4 a vyšším nebudú takéto prvky fungovať. Na ich oživenie sa musí nastaviť prázdna metóda onclick na formulár.
<form action="." method="get" onclick="">
Kód by mal fungovať korektne vo väčšine prehliadačov vrátane Internet Exploreru 9. V nižších verziách by sa mali zobrazovať štandardné systémové formulárové prvky.
Najvyššie umiestnenie na googli má medzi skriptmi na zmenu vzhľadu formulárových prvkov tento skript. Existuje samozrejme niekoľko ďalších skriptov, ale spôsob použitia a problémy vzniknuté použitím sú prakticky rovnaké.
Pre demonštráciu použitia tohto skriptu nám postačí ho pridať do hlavičky a formulárovým prvkom pridať triedu class="styled".
<script src="functions.js"></script>
CSS súbor je pomerne jednoduchý a myslím, že nepotrebuje žiaden komentár.
.checkbox, .radio {
width: 16px;
height: 20px;
padding: 0 5px 0 0;
background: url(checkbox.png) no-repeat;
display: block;
clear: left;
float: left;
}
.radio {
background: url(radio.png) no-repeat;
}
Javascript sa stará o vytvorenie prvkov span, ktoré nahradia formulárové prvky. Tie sú podobne ako v prípade použitia CSS skryté. Na aplikovanie štýlu prvkov v tomto prípade nepotrebujeme ani podporu pseudo elementov (::before a ::after), ani podporu selektorov :checked a + (sused).
Pri zmene stavu elementu priamo kliknutím na element (nie na návestie) však nedochádza ku generovaniu udalosti. Nasledujúci kód sa vyvolá len pri kliknutí na návestie.
$('form input').change(function(e) {
...
});
Zároveň pri tomto stave môžu nastať problémy pri zmene stavu elementov pomocou skriptu.
$('input').each(function() {
$(this).prop('checked', !$(this).prop('checked'));
});
| Chromium | Firefox | Opera | Konqueror | IE 7 | IE 8 | IE 9 | Safari (iOS) | |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| CSS | ✓ | ✓ | ✓ | ✓ | ✗ | ✗ | ✓ | ✓* |
| JS | ✓ | ✓ | ✓ | ✓ | ✓ | ✓ | ✓ | ✓ |
* Je potrebné trochu "ohackovať" onclick.
| CSS | JS | ||
|---|---|---|---|
| Generovanie zmeny | ✓ | ✗ | Testovaný skript negeneruje udalosť change. |
| Reakcia na nastavenie stavu skriptom | ✓ | ✗ | Testovaný skript reaguje na zmenu stavu checkboxu pomocou js presne opačne (pri zaškrtnutí zobrazuje nezaškrtnutý a opačne). |
Oba spôsoby majú svoje výhody a nevýhody. Podľa možnosti nemali by sme používať ani jednu metódu a spoľahnúť sa na to, že štandardné prvky nebudú vyzerať hrozne.
Použitím CSS sa vyhneme problémom pri používaní skriptov riadiacich stav elementov. Zároveň sa môžme spoľahnúť na to, že všetky udalosti budú korektne vygenerované a môžme vykonať akciu pri zmene stavu. Netreba však zabúdať, že je to jednoducho len hack, ktorý sa snaží rôznymi spôsobmi obísť nekompatibilitu medzi prehliadačmi.
Použitie javascriptu na zmenu štýlu prvkov síce funguje vo väčšom počte prehliadačov, ale má svoje muchy v podobe spolupráce s inými skriptmi.
Tiskni
Sdílej: