86Box (Wikipedie), tj. emulátor retro počítačů založených na x86, byl vydán ve verzi 6.0. Přibyly například zvuky pevného disku. Na GitHubu jsou vedle zdrojových kódů ke stažení také připravené balíčky ve formátu AppImage.
Byla vydána nová verze 4.6 audio přehrávače Audacious (Wikipedie). Z novinek lze vypíchnout nový plugin pro procházení soubory, podporu audio formátu Musepack SV8 nebo přechod na build systém Meson.
Alliance for Open Media vydala verzi 1.0.0 specifikace svobodného videoformátu AV2. Jean-Baptiste Kempf, prezident neziskové organizace VideoLAN stojící za svobodným multiplatformním multimediálním přehrávačem a frameworkem VLC, představil na svém blogu dekodér AV2 s názvem dav2d.
V aktuálním přehledu vývoje renderovacího jádra webového prohlížeče Servo (Wikipedie) bylo oznámeno vydání nové verze 0.2.0.
Armbian, tj. linuxová distribuce založená na Debianu a Ubuntu optimalizovaná pro jednodeskové počítače na platformě ARM a RISC-V, ke stažení ale také pro Intel a AMD, byl vydán ve verzi 26.5.1. Přehled novinek na GitHubu.
Byla vydána nová stabilní verze 26.05 linuxové distribuce NixOS (Wikipedie). Její kódové označení je Yarara. Podrobný přehled novinek v poznámkách k vydání. O balíčky se v NixOS stará správce balíčků Nix.
Byla vydána verze 1.96.0 programovacího jazyka Rust (Wikipedie). Podrobnosti v poznámkách k vydání. Vyzkoušet Rust lze například na stránce Rust by Example.
Společnosti IBM a Red Hat představily Project Lightwell s investicí 5 miliard dolarů. Jedná se o důvěryhodné clearingové centrum pro bezpečnost open source softwaru a zabezpečení dodavatelských řetězců s novým AI modelem a globální skupinou více než 20 000 softwarových inženýrů. Služby centra budou dostupné prostřednictvím komerčních předplatných. Project Lightwell staví na iniciativách jako Anthropic Glasswing nebo OpenAI Trust Access for Cyber.
Open source 3D herní a simulační engine Open 3D Engine (O3DE) byl vydán v nové verzi 26.05. Podrobný přehled novinek v poznámkách k vydání.
Český stát by v budoucnu mohl provozovat vlastní alternativu ke komunikačním aplikacím typu WhatsApp, Signal, Telegram, Facebook Messenger a podobně. Cílem je zajistit bezpečnou datovou komunikaci pro stát a jeho důležité subjekty, jako jsou bezpečnostní složky, ministerstva a další organizace.
Odkazy
CSS 2.1 nedefinuje, ktoré vlastnosti CSS a akým spôsobom sa aplikujú na formulárové prvky. Prehliadač môže aplikovať CSS vlastnosti formulárovým prvkom. Odporúča sa však považovať túto funkcionalitu za experimentálnu. Budúce verzie môžu spôsob aplikovania CSS bližšie špecifikovať.Zdroj
V dnešnom blogu si ukážeme spôsoby ako definovať vlastné štýly pre formulárové prvky a dôvody prečo by sme to za bežných okolností nemali robiť
.
Definícia na stránkach W3C sa vyjadruje o možnosti definovať vlastný štýl formulárovým prvkom veľmi opatrne. Problematika je pomerne obsiahla, ja sa však v tomto blogu budem zaoberať len 2 typmi formulárových prvkov. Ak by mal niekto záujem o komplexnejší pohľad, tak celkom zaujímavý je tento blog.
V krátkosti môžme povedať, že určiť štýl priamo checkboxom, alebo radiobuttonom je nemožné. Všetky rozumné metódy fungujú na princípe určenia štýlu nejakému inému elementu a skrytiu samotného formulárového prvku.
Prakticky všetky metódy založené na CSS aplikujú štýl na nejaký element buď priamo zapísaný v kóde, alebo pseudo element ako je ::before, alebo ::after. Samotný formulárový prvok sa skryje (čo už s ním keď sa jeho vzhľad nedá zmeniť
).
Na webe sa povaľuje obrovské množstvo návodov, ja však ukážem za všetky len jeden (najlepší, aký som našiel a trochu upravený mnou). Je to konkrétne návod z The CSS Ninja. HTML kód, na ktorý budemeaplikovať CSS bude vyzerať nasledovne:
<form action="." method="get">
<fieldset>
<legend>Radio</legend>
<p>
<input type="radio" name="radio" id="radio_y" />
<label for="radio_y">Áno</label>
</p>
<p>
<input type="radio" name="radio" id="radio_n" />
<label for="radio_n">Nie</label>
</p>
</fieldset>
<fieldset>
<legend>Checkbox</legend>
<p>
<input type="checkbox" name="checkbox_1" id="checkbox_y" />
<label for="checkbox_y">Áno</label>
</p>
<p>
<input type="checkbox" name="checkbox_2" id="checkbox_n" />
<label for="checkbox_n">Nie</label>
</p>
</fieldset>
</form>
Samotné CSS vyzerá nasledovne:
p input[type=checkbox], p input[type=radio]
{
padding: 0;
margin: 2px 6px 0 0;
vertical-align: middle;
}
Najskôr sa nastaví štýl pre formulárový prvok, ktorý sa použije v prípade, že prehliadač nepodporuje selektory CSS3.
p:not(#foo) > input[type=checkbox], p:not(#foo) > input[type=radio] {
position: absolute;
float: left;
left: 0;
opacity: 0;
}
Tento blok CSS zabezpečí, že formulárový prvok sa nebude vôbec zobrazovať. Absolútna pozícia slúži na to, aby návestie nebolo posunuté o rozmery formulárového prvku.
Hrôzostrašným selectorom p:not(#foo) dosiahneme aplikáciu pravidla len v prípade, že prehliadač podporuje CSS 3 selektory na pomerne dobrej úrovni.
p:not(#foo) > input[type=checkbox] + label:before, p:not(#foo) > input[type=radio] + label:before
{
width: 16px;
height: 18px;
vertical-align: middle;
content: "";
background: url(sprity.png) 0px 0px no-repeat;
display: inline-block;
}
p:not(#foo) > input[type=checkbox] + label:before { background-position: 0px 0px; }
p:not(#foo) > input[type=checkbox] + label:hover::before { background-position: 0px -20px; }
p:not(#foo) > input[type=checkbox] + label:active::before { background-position: 0px -40px; }
p:not(#foo) > input[type=checkbox]:checked + label:before { background-position: 0px -80px; }
p:not(#foo) > input[type=checkbox]:checked + label:hover::before { background-position: 0px -100px; }
p:not(#foo) > input[type=checkbox]:checked + label:active::before { background-position: 0px -120px; }
p:not(#foo) > input[type=radio] + label:before { background-position: 0px -160px; }
p:not(#foo) > input[type=radio] + label:hover::before { background-position: 0px -180px; }
p:not(#foo) > input[type=radio] + label:active::before { background-position: 0px -200px; }
p:not(#foo) > input[type=radio]:checked + label:before { background-position: 0px -240px; }
p:not(#foo) > input[type=radio]:checked + label:hover::before { background-position: 0px -260px; }
p:not(#foo) > input[type=radio]:checked + label:active::before { background-position: 0px -280px; }
Nakoniec sa vytvorí pseudo element, ktorý bude zobrazovať samotný ovládací prvok. Pre jednotlivé stavy elementu sa nastaví buď samostatné pozadie, alebo pozícia spritu.
Na zariadeniach s IOS 4 a vyšším nebudú takéto prvky fungovať. Na ich oživenie sa musí nastaviť prázdna metóda onclick na formulár.
<form action="." method="get" onclick="">
Kód by mal fungovať korektne vo väčšine prehliadačov vrátane Internet Exploreru 9. V nižších verziách by sa mali zobrazovať štandardné systémové formulárové prvky.
Najvyššie umiestnenie na googli má medzi skriptmi na zmenu vzhľadu formulárových prvkov tento skript. Existuje samozrejme niekoľko ďalších skriptov, ale spôsob použitia a problémy vzniknuté použitím sú prakticky rovnaké.
Pre demonštráciu použitia tohto skriptu nám postačí ho pridať do hlavičky a formulárovým prvkom pridať triedu class="styled".
<script src="functions.js"></script>
CSS súbor je pomerne jednoduchý a myslím, že nepotrebuje žiaden komentár.
.checkbox, .radio {
width: 16px;
height: 20px;
padding: 0 5px 0 0;
background: url(checkbox.png) no-repeat;
display: block;
clear: left;
float: left;
}
.radio {
background: url(radio.png) no-repeat;
}
Javascript sa stará o vytvorenie prvkov span, ktoré nahradia formulárové prvky. Tie sú podobne ako v prípade použitia CSS skryté. Na aplikovanie štýlu prvkov v tomto prípade nepotrebujeme ani podporu pseudo elementov (::before a ::after), ani podporu selektorov :checked a + (sused).
Pri zmene stavu elementu priamo kliknutím na element (nie na návestie) však nedochádza ku generovaniu udalosti. Nasledujúci kód sa vyvolá len pri kliknutí na návestie.
$('form input').change(function(e) {
...
});
Zároveň pri tomto stave môžu nastať problémy pri zmene stavu elementov pomocou skriptu.
$('input').each(function() {
$(this).prop('checked', !$(this).prop('checked'));
});
| Chromium | Firefox | Opera | Konqueror | IE 7 | IE 8 | IE 9 | Safari (iOS) | |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| CSS | ✓ | ✓ | ✓ | ✓ | ✗ | ✗ | ✓ | ✓* |
| JS | ✓ | ✓ | ✓ | ✓ | ✓ | ✓ | ✓ | ✓ |
* Je potrebné trochu "ohackovať" onclick.
| CSS | JS | ||
|---|---|---|---|
| Generovanie zmeny | ✓ | ✗ | Testovaný skript negeneruje udalosť change. |
| Reakcia na nastavenie stavu skriptom | ✓ | ✗ | Testovaný skript reaguje na zmenu stavu checkboxu pomocou js presne opačne (pri zaškrtnutí zobrazuje nezaškrtnutý a opačne). |
Oba spôsoby majú svoje výhody a nevýhody. Podľa možnosti nemali by sme používať ani jednu metódu a spoľahnúť sa na to, že štandardné prvky nebudú vyzerať hrozne.
Použitím CSS sa vyhneme problémom pri používaní skriptov riadiacich stav elementov. Zároveň sa môžme spoľahnúť na to, že všetky udalosti budú korektne vygenerované a môžme vykonať akciu pri zmene stavu. Netreba však zabúdať, že je to jednoducho len hack, ktorý sa snaží rôznymi spôsobmi obísť nekompatibilitu medzi prehliadačmi.
Použitie javascriptu na zmenu štýlu prvkov síce funguje vo väčšom počte prehliadačov, ale má svoje muchy v podobe spolupráce s inými skriptmi.
Tiskni
Sdílej: