Wayback byl vydán ve verzi 0.3. Wayback je "tak akorát Waylandu, aby fungoval Xwayland". Jedná se o kompatibilní vrstvu umožňující běh plnohodnotných X11 desktopových prostředí s využitím komponent z Waylandu. Cílem je nakonec nahradit klasický server X.Org, a tím snížit zátěž údržby aplikací X11.
Byla vydána verze 4.0.0 programovacího jazyka Ruby (Wikipedie). S Ruby Box a ZJIT. Ruby lze vyzkoušet na webové stránce TryRuby. U příležitosti 30. narozenin, první veřejná verze Ruby 0.95 byla oznámena 21. prosince 1995, proběhl redesign webových stránek.
Všem čtenářkám a čtenářům AbcLinuxu krásné Vánoce.
Byla vydána nová verze 7.0 linuxové distribuce Parrot OS (Wikipedie). S kódovým názvem Echo. Jedná se o linuxovou distribuci založenou na Debianu a zaměřenou na penetrační testování, digitální forenzní analýzu, reverzní inženýrství, hacking, anonymitu nebo kryptografii. Přehled novinek v příspěvku na blogu.
Vývojáři postmarketOS vydali verzi 25.12 tohoto před osmi lety představeného operačního systému pro chytré telefony vycházejícího z optimalizovaného a nakonfigurovaného Alpine Linuxu s vlastními balíčky. Přehled novinek v příspěvku na blogu. Na výběr jsou 4 uživatelská rozhraní: GNOME Shell on Mobile, KDE Plasma Mobile, Phosh a Sxmo.
Byla vydána nová verze 0.41.0 multimediálního přehrávače mpv (Wikipedie) vycházejícího z přehrávačů MPlayer a mplayer2. Přehled novinek, změn a oprav na GitHubu. Požadován je FFmpeg 6.1 nebo novější a také libplacebo 6.338.2 nebo novější.
Byla vydána nová verze 5.5 (novinky) skriptovacího jazyka Lua (Wikipedie). Po pěti a půl letech od vydání verze 5.4.
Byla vydána nová verze 5.4.0 programu na úpravu digitálních fotografií darktable (Wikipedie). Z novinek lze vypíchnout vylepšenou podporu Waylandu. Nejnovější darktable by měl na Waylandu fungovat stejně dobře jako na X11.
Byla vydána beta verze Linux Mintu 22.3 s kódovým jménem Zena. Podrobnosti v přehledu novinek a poznámkách k vydání. Vypíchnout lze, že nástroj Systémová hlášení (System Reports) získal mnoho nových funkcí a byl přejmenován na Informace o systému (System Information). Linux Mint 22.3 bude podporován do roku 2029.
GNU Project Debugger aneb GDB byl vydán ve verzi 17.1. Podrobný přehled novinek v souboru NEWS.
Odkazy
Existuje mnoho knižníc pre django, ktoré riešia ukladanie stromov do relačnej databázy. Najpoužívanejšie sú django-mptt a django-treebeard. Doteraz som vždy používal django-mptt. Keď django-cms prešlo z mptt na treebeard rozhodol som sa, že začnem používat treebeard aj ja.
django-mptt
Táto knižnica používa pre uloženie stromu 5 polí. Konrétne je to parent_id, lft, rght, level, a tree_id. Podrobne vysvetlený význam atribútov lft a rght je v tomto blogu. Výber podstromov, rodičov, ciest ... je pri tomto type stromu veľmi elegantný. Na druhej strane modifikácia stromu je dosť zložitá.
djang-treebeard
Treebeard implementuje niekoľko spôsobov uloženia stromu. Pozrime sa na preferovaný teda materialized path. V tabuľke nám pribudnú polia path, depth a numchild. Cesta sa skladá z ascii znakov, ktoré sa líšia v závislosti od použitej databázy. Cesty teda vyzerajú takto: 0000 (prvá položka), 0001 (druhá položka), 00010000 (prvý potomok druhej položky). Výbery sa uskutočňujú pomocou operátora LIKE. Inserty môžu vyžadovať prepísanie značnej časti ciest ak sa uskutočňujú blízko koreňa v hornej časti stromu. Vkladanie hlboko do stromu je pomerne rýchle.
S django-mptt pracujem dlho. Je to odskúšaná, stabilná, dobre zdokumentovaná knižnica. Na problémy s výkonom som ja osobne nenarazil, ale nerobím nič tak náročné, kde by sa to malo prejaviť. V dokumentácii je upozornenie na nutnosť obaliť operácie do transakcie (treba na to dávať pozor inak sa budú diať zlé veci).
Dokumentácia django-treebeard mi neprišla ktovie ako užitočná. V čase písania blogu bola neaktuálna a nereflektovala zmeny v zdrojových kódoch, takže som väčšinou skončil pri čítaní zdrojových kódov namiesto dokumentácie.
Prvý závažný problém, na ktorý som pri django-treebeard narazil na produkčnom serveri bolo zoradenie. Totiž používali sme slovenské texty a databáza mala nastavená collation na slovenčinu. Tá má však také špecifiká ako "CH", takže sa zoradenie podľa path rozbilo na prvý pohľad nepochopiteľným spôsobom. Varujem teda všetkých, ktorí by chceli použíavať django-treebeard - skontrolujte si na serveri collation pre stĺpec path, v prípade potreby ho zmnňte (ALTER TABLE tabulka ALTER path TYPE character varying(255) COLLATE "C"; v postgrese).
API django-treebeard je podľa mňa miestami obskurné, miestami nepoužiteľné a miestami oboje. Ako príklad uvediem rendervoanie stromu v šablóne - django-treebeard. Atribút close je pekne obskurný a ako bonus obsahuje čísla 0..n (teda nie level ktorý daný záznam zatvára). Vďaka tomu nie je možné napríklad vyrenderovať strom, ktorý by mal v druhej úrovni trochu inú štruktúru než v prvej. Pre titeto prípady som si musel napísať filter, ktorý do close doplní level.
@register.filter_tag
def add_level(items):
for __, info in items:
info['close'] = [info['level'] - c for c in info['close']]
return items
Pre porovnanie django-mptt to má vyriešené pomocou tagu recurstree, takže nie je potrebné nič dohackovať.
Ďalej som dnes zistil, že django-treebeard nie je schopný vyrenderovať formulár s vlastným layoutom (to fakt nikto za tú dobu nepotreboval?), pri zobrazení formulára generuje cez 10 000 selectov (ah hlanve, že sa autor chváli benchmarkami) ...
Moje odporúčanie teda znie - kašlite na to, čo je práve populárne. Používajte radšej to, čo je dobré. Ja zatiaľ skúsim pretlačiť pár svojich úprav do django-treebeard ;)
Tiskni
Sdílej: