plwm je nový, poměrně minimalistický správce oken pro X11. Podporuje dynamické dláždění okny, plochy, pravidla pro okna atd. Zvláštností je, že je napsaný v logickém programovacím jazyce Prolog. Používá implementaci SWI-Prolog.
Na čem aktuálně pracují vývojáři GNOME a KDE Plasma? Pravidelný přehled novinek v Týden v GNOME a Týden v KDE Plasma.
Sean Heelan se na svém blogu rozepsal o tom, jak pomocí OpenAI o3 nalezl vzdálenou zranitelnost nultého dne CVE-2025-37899 v Linuxu v implementaci SMB.
Jiří Eischmann v příspěvku na svém blogu představuje typy, jak lépe chránit své soukromí na mobilním telefonu: "Asi dnes neexistuje způsob, jak se sledování vyhnout úplně. Minimálně ne způsob, který by byl kompatibilní s tím, jak lidé technologie běžně používají. Soukromí ovšem není binární věc, ale škála. Absolutního soukromí je dnes na Internetu dost dobře nedosažitelné, ale jen posun na škále blíže k němu se počítá. Čím méně dat se o vás posbírá, tím nepřesnější budou vaše profily a tím méně budou zneužitelné proti vám."
Byla vydána nová stabilní verze 25.05 linuxové distribuce NixOS (Wikipedie). Její kódové označení je Warbler. Podrobný přehled novinek v poznámkách k vydání. O balíčky se v NixOS stará správce balíčků Nix.
Multiplatformní open source spouštěč her Heroic Games Launcher byl vydán v nové stabilní verzi 2.17.0 Franky (Mastodon, 𝕏). Přehled novinek na GitHubu. Instalovat lze také z Flathubu.
Organizace Apache Software Foundation (ASF) vydala verzi 26 integrovaného vývojového prostředí a vývojové platformy napsané v Javě NetBeans (Wikipedie). Přehled novinek na GitHubu. Instalovat lze také ze Snapcraftu a Flathubu.
Klávesnice IBM Enhanced Keyboard, známá také jako Model M, byla poprvé představena v roce 1985, tzn. před 40 lety, s počítači IBM 7531/7532 Industrial Computer a 3161/3163 ASCII Display Station. Výročí připomíná článek na zevrubném sběratelském webu Admiral Shark's Keyboards. Rozložení kláves IBM Enhanced Keyboard se stalo průmyslovým standardem.
Vyšlo Pharo 13 s vylepšenou podporou HiDPI či objektovým Transcriptem. Pharo je programovací jazyk a vývojové prostředí s řadou pokročilých vlastností.
Java má dnes 30. narozeniny. Veřejnosti byla představena 23. května 1995.
Tento text sa zaoberá históriou a pokročilou teóriou tvorby sietí (so staticky pridelenými externými IP adriesami). Popisovaný systém je vhodný pre veľmi veľké siete, ale aj menšie siete (menej ako 256 IP adries).
Pre jeho pochopenie budeme potrebovat základné znalosti o TCP/IP sieťach - adresovanie na TCP/IP sieťi, konfigurácia stackých IP adries na TCP/IP sieti a znalosť princípu masky podsietí. V prípade, že tieto znalosti nemáte, no ovládate anglický jazyk, môžete využiť odkazy na konci článku.
Ešte pred zavedením tried podsietí v roku 1981 určovalo adresovanú podsieť iba prých 8 bitov IP adresy (prvé číslo v adrese: X.x.x.x). Zvyšných 24 bitov adresovalo konkrétné zariadenie v danej podsieti (posledné 3 čísla x.X.X.X).
Jednoduchšie povedane, súčastne mohlo existovať iba 256 sietí a každá z nich mohla mať 16 777 214 účastníkov. Táto koncepcia vyhovovala v časoch, kym existovalo iba niekoľko veľkých sietí ako ARPANET (predchodca Internetu). S príchodom LAN sietí začalo byť jasné, že 256 sietí nestačí.
Náplasťou na tento problém bola zmena definície IP adries (RFC 791) a zavedenie tried sietí. Triedy umožnili rôznym sieťam mať rôznu dĺžku adresy. Prvá a posledná IP adresa neboli podľa novej definície v sieti povolené (kde IP adresa pozostáva z adresy siete a druhú časť tvoria len nuly alebo jednotky). Jednotlivé triedy sieťe boli určené prvými bitmi v adrese.
Trieda | Zaciatok | Koniec | CIDR ekvivalent |
---|---|---|---|
Trieda A | 0.0.0.0 | 127.255.255.255 | /8 |
Trieda B | 128.0.0.0 | 191.255.255.255 | /16 |
Trieda C | 192.0.0.0 | 223.255.255.255 | /24 |
Trieda D (multicast) | 224.0.0.0 | 239.255.255.255 | /4 |
Trieda E (rezervovana) | 240.0.0.0 | 255.255.255.255 | /4 |
CIDR (Classless Inter-Domain Routing), ako už bolo povedané v perexe, odstránil triedy podsietí. Tie totiž problémy nevyriešili na dlho. Bez tried je možné vytvoriť si sieť o takej veľkosti, akú potrebujeme, a nemrhať zbytočne IP adresami.
Novinkou sú masky sietí (subnet mask). Maska siete sa pozostáva so sekvencie jedničiek a sekvencie núl, pričom celá maska má dĺžku 32 bitov. Masty siete sa zapisujú dvomi spôsobmi: bud sú reprezentované podobne ako IP adresy (napriklad 255.255.255.0), alebo počtom jednotiek v maske za lomítkom (napríklad /24). Druhý zápis sa zvyčajne pripája za IP adresu (napríklad 192.168.1.1/24).
Kazdá podsieť je jeden CIDR blok a každý CIDR blok môže byť rozdelený na viacero menších CIDR blokov. Podsiete v CIDR bloku nemusia mať rovnako dlhú masku. Táto agregácia súvislých sieťových adries umožnuje vynechať informácie o niekoľko-násobnom delení podsietí z nadradených smerovacích tabuliek.
Dĺžka sieťovej masky určuje aj počet IP adries na sieti. Na sieti musíme vyhradiť 2 IP adresy, jednu ako adresu sieťe (IP adresa routera) a jednu pre broadcast. Počet použiteľných IP adries teda bude 2n - 2.
Napriklad na sieti 80.42.0.0/16 bude použiteľných IP adries 216 - 2 = 65534.
Dĺžka masky | Počet zariadení | Maska podsiete |
---|---|---|
/30 | 2 | 255.255.255.252 |
/29 | 6 | 255.255.255.248 |
/28 | 14 | 255.255.255.240 |
/27 | 30 | 255.255.255.224 |
/26 | 62 | 255.255.255.192 |
/25 | 126 | 255.255.255.128 |
/24 | 254 | 255.255.255.000 |
Nasledujúca tabuľka informuje, na koľko podsietí s rovnakou dĺžkou masky môže byť rozdelená sieť triedy C (sieť s maskou /24).
Dĺžka masky | Počet podsietí |
---|---|
/30 | 64 |
/29 | 32 |
/28 | 16 |
/27 | 8 |
/26 | 4 |
/25 | 2 |
/24 | 1 |
Na delenie pridelených adresných priestorov na podsiete existuje mechanizmus, ktorý nám pomáha šetriť drahocennými IP adresami a meniť parametre siete podľa potreby. Môžeme si odrezať približne toľko IP adries, koľko potrebujeme.
VLSM nám pri tvorbe podsietí pomôže a jeho výstupom samozrejme nie je len konfigurák na routeri, ale podla analýzy môzeme napísať aj dokumentáciu (tú nadriadený správcu siete bude isto vyžadovať). Tento článok má za cieľ vysvetliť podstatu VLSM, ale nemože byť vyčerpávajúcou učebnicou VLSM.
Najjednoduchsie je vysvetlit VLSM na priklade. Uvažujme teda, že naša firma má k dispozícií rozsah sieťových adries 220.32.16.0 až 220.32.16.255 (myslíme tým externé IP adresy prístupné z Internetu). Inak povedane, vlastníme sieť 220.32.16.0/24 (sieť triedy C).
Túto sieť chceme rozdeliť na podsiete pre naše 3 pobočky A, B, C. Pobočka A má priamy prístup k Internetu a pobočky B a C sú s ňou spojené pomocou WAN sériových liniek. Naše pobočky majú nasledujúce počty zariadení:
Pobočka | Veľkost siete |
---|---|
Pobočka A | 12 zariadení |
Pobočka B | 25 zariadení |
Pobočka C | 6 zariadení |
Keďže každé WAN spojenie tvorí takisto sieť s dvomi zariadeniami (routere, ktoré spája), musíme s týmito sieťami počítať pri návrhu podsietí. Vlastne celý návrh robíme kvôli WAN spojeniam, pretože nechceme po WAN linkách posielať dáta, ktoré nemusíme.
Ak by sme netvorili podsiete, každý paket by bol šírený cez celú sieť a aj cez všetky WAN linky. To nie je prípustné, hlavne na pomalých spojeniach a všade tam, kde musíme za prenesené dáta platiť. Takto nám vzniknú dalšie 2 podsiete.
WAN spojenie | veľkosť sieťe |
---|---|
Pobočky A a B | 2 zariadenia |
Pobočky A a C | 2 zariadenia |
Túto situáciu zobrazuje obrázok 1.
Postupovat budeme tak, že pre kazdú sieť zvolíme takú dlhú masku, aby mala dostatok IP adries pre všetky zariadenia, no nealokovala viac IP adries, ako je naozaj nutné. Čiže pobočka A by dostala masku /28 (sieť bude mať maximálne 14 zariadení).
Ak by sme pobocke A dali menšiu masku, nemali by sme pre ňu dostatok IP adries. Ak by sme jej priradili väčšiu sieť, nevyužili by sme viac než polovicu IP adries sieťe (napríklad pri /27, ktorá pojme 30 zariadení, by sme premrhali 18 IP adries).
Pre jednoduchosť je lepšie začať od siete s najväčším počtom zariadení a postupovať smerom dole. Nasledujúca tabulka je takto zotriedená. Len dodám, že prvá adresa v rozsahu alokovaných IP adries je zároveň adresa sieťe.
Pobocka | Zariadení | Maska | Rozsah IP adries |
---|---|---|---|
pobocka B | 25 | /27 | 220.32.16.0 - 22.32.16.31 |
pobocka A | 12 | /28 | 220.32.16.32 - 22.32.16.47 |
pobocka C | 6 | /29 | 220.32.16.48 - 22.32.16.55 |
WAN A - B | 2 | /30 | 220.32.16.56 - 22.32.16.59 |
WAN A - C | 2 | /30 | 220.32.16.60 - 22.32.16.63 |
Táto schéma je riešenie, no z ďaleka nie je progresívne. Ak by sa potreby ktorejkoľvek pobočky zväčšili a počet potrebných IP adries by prekročil počet adries alokovaných podsieťou pobočky, museli by sme celý návrh prepracovať odznova. To nie je prípustné pre veľké siete, napríklad siete triedy B, s ktorými sa možeme stretnúť u veľkých ISP.
Na tomto príklade si môžme ukázať, ako pomocou VLSM šetríme IP adresami na sieťi. Všimnite si, že v našom príklade sme alokovali 64 IP adries. Ak by sme nepoužili VLSM a sieť jednoducho rozdelili na 8 rovnako veľkých sietí, alokovali by sme 140 IP adries.
Aj keby sme chceli byť chytrí a špeciálne pre WAN spojenia by sme vytvorili 3 malé sieťe, alokovali by sme 104 IP adries. To je síce menší rozdiel, no takto by sme mohli byť stále chytrejší a chytrejší, až by sme sa dostali k istému ako s VLSM. Obrázok 2 ilustruje tento rozdiel v šetrení IP adresami.
V pokračovaní tohto článku si našu sieť rozdelíme efektívnejšie a ukázeme si dva spôsoby vizualizácie rozdelenia siete. Zaradíme tak isto aj také informácie, ktoré budú požadované v diskusii pod týmto článkom.
Nástroje: Tisk bez diskuse
Tiskni
Sdílej:
Dĺžka sieťovej masky určuje aj počet IP adries na sieti. Na sieti musíme vyhradiť 2 IP adresy, jednu ako adresu sieťe (IP adresa routera) a jednu pre broadcast. Počet použiteľných IP adries teda bude 2^n - 2.
IP adresa sítě je něco jiného a nemůže tak být IP adresa routeru. Ten je z pohledu adresování obyčejným hostem.
Na sieti musíme vyhradiť 2 IP adresy, jednu ako adresu sieťe (IP adresa routera) a jednu pre broadcast. Počet použiteľných IP adries teda bude 2n - 2. ...
V životě jsem takovou praktiku neviděl: "přidělit adresu sítě jako IP routeru." ... ale já toho neviděl hodně, takže rád se poučím :)
PS: Možná by jste kvalitu článku více zvedly použitím rozsahu z TEST-NET rozsahu ;). Ještě možná u druhého článku zmiňte i o existenci /31 - rfc3021. Bohužel neměl jsem tu sílu číst to úplně celé jenom jsem to proletěl a tyto věci mi nějak utkvěli v oku... takže promiňte jestli jsem něco přehlédl :)
interface vlan-interface 1
a konzistentní příkazy typu:
mac-address mac-learning disable
pro vypnutí autolearningu mac adres a
mac-address learning synchronization
na synchronizaci autolearningu mac adres
Takže vyhýbání se IOSu si moc nepomůžete:)