Od soboty do úterý probíhá v Hamburku konference 39C3 (Chaos Communication Congress) věnovaná také počítačové bezpečnosti nebo hardwaru. Program (jiná verze) slibuje řadu zajímavých přednášek. Streamy a záznamy budou k dispozici na media.ccc.de.
Byl představen nový Xserver Phoenix, kompletně od nuly vyvíjený v programovacím jazyce Zig. Projekt Phoenix si klade za cíl být moderní alternativou k X.Org serveru.
XLibre Xserver byl 21. prosince vydán ve verzi 25.1.0, 'winter solstice release'. Od založení tohoto forku X.Org serveru se jedná o vůbec první novou minor verzi (inkrementovalo se to druhé číslo v číselném kódu verze).
Wayback byl vydán ve verzi 0.3. Wayback je "tak akorát Waylandu, aby fungoval Xwayland". Jedná se o kompatibilní vrstvu umožňující běh plnohodnotných X11 desktopových prostředí s využitím komponent z Waylandu. Cílem je nakonec nahradit klasický server X.Org, a tím snížit zátěž údržby aplikací X11.
Byla vydána verze 4.0.0 programovacího jazyka Ruby (Wikipedie). S Ruby Box a ZJIT. Ruby lze vyzkoušet na webové stránce TryRuby. U příležitosti 30. narozenin, první veřejná verze Ruby 0.95 byla oznámena 21. prosince 1995, proběhl redesign webových stránek.
Všem čtenářkám a čtenářům AbcLinuxu krásné Vánoce.
Byla vydána nová verze 7.0 linuxové distribuce Parrot OS (Wikipedie). S kódovým názvem Echo. Jedná se o linuxovou distribuci založenou na Debianu a zaměřenou na penetrační testování, digitální forenzní analýzu, reverzní inženýrství, hacking, anonymitu nebo kryptografii. Přehled novinek v příspěvku na blogu.
Vývojáři postmarketOS vydali verzi 25.12 tohoto před osmi lety představeného operačního systému pro chytré telefony vycházejícího z optimalizovaného a nakonfigurovaného Alpine Linuxu s vlastními balíčky. Přehled novinek v příspěvku na blogu. Na výběr jsou 4 uživatelská rozhraní: GNOME Shell on Mobile, KDE Plasma Mobile, Phosh a Sxmo.
Byla vydána nová verze 0.41.0 multimediálního přehrávače mpv (Wikipedie) vycházejícího z přehrávačů MPlayer a mplayer2. Přehled novinek, změn a oprav na GitHubu. Požadován je FFmpeg 6.1 nebo novější a také libplacebo 6.338.2 nebo novější.
Byla vydána nová verze 5.5 (novinky) skriptovacího jazyka Lua (Wikipedie). Po pěti a půl letech od vydání verze 5.4.
Super článek pro Linuxáky, pro Unixáky moc ne :|
85% z článku nelze použít v AIXu, 15% v Solarisu.
…a to jsou taky Unixy :)
rpm -i zip-2.3-3.aix4.3.ppc.rpm.
Teda, v pripaze, ze jeho admin pozna a pouziva AIX Toolbox for Linux Applications :)
BTW ps ax vs ps -ef ... matne si pamatam, ze jedna varianta pochadza a BSD vetvy unixu, a ta druha z System V... kazdopadne v linuxe funguju oboje :)
Obavam sa, ze tvoj problem mal povod skor v adminovi toho AIXu, ako v AIXe samotnom...Asi jsi nikdy nepracoval pro velkou korporaci. Tam je i maličkost velký problém. A admini si nemůžou instalovat co a kam je napadne.
kazdopadne v linuxe funguju oboje :)No když to jde v Linuxu, proč to nejde v AIXu (bez potřeby dointalovávat extra balíky)?
Asi jsi nikdy nepracoval pro velkou korporaci. Tam je i maličkost velký problém. A admini si nemůžou instalovat co a kam je napadne.Nahodou pre velku korporaciu pracujem, konkretne ako AIX admin :) Samozrejme nie je vzdy jednoduche pretlacit nejake zmeny v baseline pre unix servre, no to neznamena, ze je to nemozne.. vsetko castokrat zavisi na adminovi, ci taketo zmeny (prenho castokrat velmi bolestivo) presadzovat bude, alebo nie. Trebarz ja verim, ze cim uzivatelsky pritulnejsi system uzivatelom pripravim, tym menej roboty s "nefungujucimi" aplikaciami a zmatenymi uzivatelmi ("ved na linuxe to ide inac!") na svojich systemoch budem mat.
No když to jde v Linuxu, proč to nejde v AIXu (bez potřeby dointalovávat extra balíky)?Prave pri tychto "velkych" unixoch, ktore sa castokrat pouzivaju vyhradne v korporatnej sfere, je kladeny ovela vacsi doraz na pripravu baseline systemu, ktory bude pouzivany v produkcii, na zvazenie, ktore baliky sa do systemu zahrnu a ktore nie... Nie je to len o tom, ze sa strci instalacne CD do mechaniky a nahodi sa "vanilla" AIX... prave naopak, (minimalne nase) systemy su castokrat silno customizovane, a ak sa rozhodlo, ze bezne linux nastroje, na ktore su casto vyvojari zvyknuti sa do baseline nezahrnu, nie je to chyba vendora systemu ktory tieto nastroje ponuka (aj ked nie v zaklade), ale prave chyba admina / architekta / kohokolvek, kto je za tieto rozhodnutia plateny. A konkretne AIX s jeho "Linux affinity" programom, ktory sa pri AIXe 5L rozbehol, je, dovolim si tvrdit, na kompatibilite s linuxom celkom dobre :)
Samozrejme nie je vzdy jednoduche pretlacit nejake zmeny v baseline pre unix servre, no to neznamena, ze je to nemozne.. vsetko castokrat zavisi na adminovi, ci taketo zmeny (prenho castokrat velmi bolestivo) presadzovat bude, alebo nie.A hlavně, když už admin rozhodne, že tam zip nebude, tak si ho tam uživatel nemá instalovat, protože tím zcela určitě bude porušovat interní předpisy.
A hlavně, když už admin rozhodne, že tam zip nebude, tak si ho tam uživatel nemá instalovat, protože tím zcela určitě bude porušovat interní předpisy.To samozrejme zalezi prave na tych predpisoch, a hlavne na dohodnutych postupoch rieseni takychto poziadaviek, niekedy moze, niekedy nie :) A hlavne takto rozhodnutie uz je nezavisle od pouzitej platformy, zip menusi admin nainstalovat ani na linuxe :) Z mnou vyskusanych sa mi najviac paci system, kde je testbed kompletne odizolovany od live systemov, a nie su nan kladene take naroky (ci uz z pohladu bezpecnosti, auditovatelnosti, ITIL process compliance) ako na live systemoch... Proste si vyvojar zaziada o stroj, a ked mu v jeho poziadavke byrokrati vyhoveju, proste ho odo mna dostane tak, ako si ho specifikoval. Ked svoju robotu na nom dokonci, ja ho len restornem z system backupu a mam ho cisty, pripraveny pre dalsieho vyvojara. (A samozrejme, velmi sa hodi ak vyvojar v specifikacii produktu pre live nasadenie uvedie, ze ako zavislost je trebarz ten zip potrebne mat na live systeme nainstalovany :) )
Z mnou vyskusanych sa mi najviac paci system, kde je testbed kompletne odizolovany od live systemov, a nie su nan kladene take naroky...Je potřeba rozlišovat testovací a vývojové servery -- na vývojových si programátoři můžou dělat prakticky cokoli, ale pro testovací by měl platit stejný režim jako pro produkční, mělo by to být pokud možno identické. Jinak je to testování z velké části na nic.
Je potřeba rozlišovat testovací a vývojové servery -- na vývojových si programátoři můžou dělat prakticky cokoli, ale pro testovací by měl platit stejný režim jako pro produkční, mělo by to být pokud možno identické. Jinak je to testování z velké části na nic.Na to predsa povacsinou existuju vyssie stage ako integration a preprod... test vzal pes, to je skoro ako developlment, akurat sa na nom neblaznia vyvojari, ale application admini :)
ps -ef" funguje také.
pgrep -aa
free -hCentOS 5.9
ps axf | grep volac[o]je lepsia volba. grep takto cez ps nechyti sam seba...
Tiskni
Sdílej: