FreeBSD ako domáca stanica - 2 (kompilácia jadra) (diskuse)

[dymbeel]

Pozor na zákerný omyl začiatočníkov - FreeBSD nie je Linux!

Presne tak. V tej vete je viac pravdy, než hviezd na oblohe

Ešte doplním, že popisovaný postup kompilácie jadra je síce stále funkčný, ale približne od verzie 5 sa zaviedol jednoduchší postup:

cd /usr/src
make kernel KERNCONF=MYKERNEL

čim vytvorím a zároveň nainštalujem nový kernel. samozrejme sa to dá spraviť aj oddelene. Viac info nájdete v komentári na začiatku /usr/src/Makefile alebo v handbooku, kapitola Configuring the FreeBSD Kernel.

[Michal Kyseľ]

Presne tak, máš pravdu. Dá sa to urobiť aj takto, ale použitý postup nepoužívam. Popisovaný postup som zvolil preto, že keď sa počas prípravy jadra stane niečo zlé, dá sa to stále opraviť a človek problém vidí ešte pred tým, ako nové jadro nainštaluje. Inštaláciu spúšťam až vtedy, keď som si na tisíc percent istý, že všetko pred ňou sa spravilo dobre. Asi som trochu paranoidný .... ale viem, že chybička sa nájde hocikedy.

[dymbeel]

Ten build/inštalácia sa dá tiež rozdeliť na dva kroky:

cd /usr/src
make buildkernel KERNCONF=MYKERNEL

-- teraz mám šancu niečo zachrániť ak došlo k chybe

make installkernel KERNCONF=MYKERNEL

V podstate je jedno, ktorý spôsob sa použije. To čo popisujem v komentárov vlastne vykoná tie isté kroky, ktoré spomínaš v článku. Má to ale drobný háčik. Napísať "make buildkernel" je jednoduchšie a intuitívnejšie, než si pamätať "config; make cleandepend depend all", kedy mi hrozí že na niečo z toho zabudnem, alebo popletiem poradie. Práve preto sa to obalilo do jedného príkazu. Najhoršie na tom je to, že ten starý postup už prakticky nie je podporovaný. Zatial funguje, to ano. Lenže bol vypustený z oficiálnej príručky, v Makefile sa tiež nespomína. Z manuálu pre config(8) sa dá vyčítať, že táto utilita je platformovo závislá, napr. na SPARCu sa používa iná varianta. Preto ak sa má niekto učiť spôsob, ako kompilovať jadro, ten nový postup je pre neho vhodnejši. Je jednoduchý, bezpečný a môže ho používať rovnako na všetkých fbsd.

Inšpirácia pre ďalšíe články: V súbore /usr/src/Makefile sú v komentári napísane základne príkazy pre build/install kernelu a userlandu. Je tam taktiež aj príkaz na vymazanie starých knižníc, ktoré môžu v systéme zostať z predošlej verzie keď spravím upgrade. Určite by bolo super toto čitatelom trochu vysvetliť. Nech majú info o tom, ako jednoducho a čisto je možné spraviť upgrade, alebo preinštalovať kernel.

PS: pravdepodobne každý bude použivať jeden svoj názov pre kernel. je teda lepšie do /etc/make.conf pridať riadok KERNCONF=MYKERNEL a potom to nie je nutné definovať pri kompilácii. napíšem make buildkernel, make installkernel a ono si to už samé zistí, že ja chcem MYKERNEL. Celkovo make.conf(5) by si zaslúžil vlastný článok

[Michal Kyseľ]

Máš pravdu. Prejdem na ten nový spôsob.

[Vykook]

Navic neni problem z bootmenu(nebo jak se to menuje) v pripade nezdaru natahnout starej kernel: /boot/kernel.old/kernel

[roman]

novy zpubos buildovani kernelu ma tu nevyhodu ze clovek musi mit checkout celeho src pro stary zpusob staci jen checkout src/sys

[prometeus]

Zaujímalo by ma, v čom konrétne je prínos pre užívateľa používajúceho Desktop ak si nainštaluje FreeBSD, teda okrem komplikovanejšej konfigurácie...

Ja vidím iba samé nedostatky - na jednej strane je to až paranoidné zabezpečenie systému, ktoré však negatívne vyvažuje problematická aktualizácia jednotlivých programov (tak som to aspoň pochopil z článkov), problematická inštalácia programov tretích strán... Mne stav FreeBSD tak trochu pripomína stav RH 5.2, s ktorým som začínal - teda pre desktopistu kopu problémov... Je to systém na servery. Tot moj silne subjektívny pocit...

[Michal Kyseľ]

Rád by som ti poradil, ale nie je mi jasné, na čo sa vlastne pýtaš, aké nevýhody vlastne tomuto systému vyčítaš.

Pretože z toho, čo si uviedol, časť vecí nie je nevýhoda, ale naopak výhoda, a zvyšná časť vychádza z obecných predsudkov šírených o FreeBSD ľuďmi, ktorí tento systém nepochopili.

To, že tento systém má pre istotu všetky potenciálne nebezpečné veci zakázané, je z pohľadu filozofie Unixu správny prístup. Je to lepšie, aspoň si človek neotvorí prístup do systému pre nepozvaných hostí. Tak by to malo byť aj v iných systémoch, žiaľ v niektorých nie je, lebo sa zameriavajú na užívateľskú základňu pohodlných ľudí, ktorí chcú strčiť dno CD, trikrát poklepať na NEXT a začať veselo surfovať, bez toho, aby o systéme čokoľvek vedeli. To, že napríklad mať defaultne otvorený port pre telnet alebo môcť bez problémov primountovať do súborového systému čokoľvek (napríklad niečo zo siete), je vec potenciálne nebezpečná, to im nič nehovorí. Dnes je však iná doba a počítačová bezpečnosť je niekde inde. Iste by si nechcel, aby sa niekto napichol na tvoj domáci počítač a z neho potom urobil prienik napríklad do systému nejakej spravodajskej služby alebo banky. Potom by si mal doma nečakanú veľmi nepríjemnú návštevu, ktorej by si musel všeličo vysvetľovať ...

S problematickou inštaláciou produktov tretích strán je to tiež viacmenej fáma. Ak je aplikácia napísaná slušne a dodržuje POSIX štandardy, nie je problém ju portovať na FreeBSD či iné BSD. Nenarazil som na prípad, kde by som bol týmto systémom obmedzovaný. Surfujem, píšem dokumenty v OpenOffice, zasielam a prijímam maily, pracujem s digitálnym fotoaparátom, tvorím stránky HTML, editujem grafiku, nahrávam a editujem zvuk, to všetko v úplne normálnom grafickom prostredí KDE, proste nemám žiadny problém. Problémy pri portovaní sa vyskytujú iba pri systémovo špecifických konfiguračných utilitách, ktoré pochopiteľne nemá zmysel portovať, alebo pri "prasácky" napísaných proprietárnych aplikáciách, ktorých funkcionalita stojí a padá na špecifických vlastnostiach systému. Ale aj takáto aplikácia sa dá nezriedka spustiť, ak je písaná pre Linux, tak ju vie spustiť FreeBSD priamo sám, ak pre Windows, dá sa cez Wine alebo vmware. Samozrejme nie je problém ani s komerčnými produktami, na FreeBSD rozbehneš Oracle, Matlab atď ..

Taktiež "serveroidná" podstata FreeBSD (primárny dôraz na stabilitu pri samotnom návrhu systému) je pre desktop skôr výhoda ako nevýhoda. Ak takýto základ skrížiš s komfortom moderného desktopového prostredia (napr. KDE), dostaneš mimoriadne stabilný, výkonný a bezpečný hybrid, ktorý v sebe spája to najlepšie z oboch svetov - stabilitu serveru aj komfort desktopu

A pokiaľ ti prekáža to, že treba urobiť pár drobných úprav, aj na to existuje riešenie. Dokonca dve. Jedno sa volá PC-BSD a druhé DesktopBSD. Obidve distribúcie sú vlastne upravené FreeBSD 6, predkonfigurované a pripravené na inštaláciu a konfiguráciu cez grafické nástroje. Rozdiel medzi nimi a FreeBSD je asi ako rozdiel medzi Kubuntu (Ubuntu) a Debianom.

Takže na čo si sa to vlastne pýtal?

[dymbeel]

Ja Michala ešte doplním, nech je dielo dokonalé

FreeBSD používam. A z vlastnej skúsenosti mám z toho ten subjektívny pocit, že na rodiel od fedory alebo gentoo sa programy inštalujú a spravujú jednoduchšie! Vo FreeBSD je úplne rovnocenné, či preferuješ inštaláciu binárnych balíkov, alebo si všetko chceš kompilovať. Nikdo ťa neobmedzuje a nevnucuje ti formu inštalácie sw, ktorú by pokladal za lepšiu. V gentoo napíšeš "emerge vim", vo freebsd zase "portinstall vim", v čom je to komplikovanejšie? Nemusíš sa obávať nezmyslov, že mp3 tam a tam nieje licenčne úplne oka, tak teraz budeme všetok multimediálny sw distribuovať primárne bez toho. FreeBSD v tomto prenecháva zodpovednosť na teba. Ty si ten kto si má zistiť, či môžeš mať v systéme podporu pre algoritmus IDEA, alebo font Tahoma. Aktuálne je pre fbsd dostupných viac ako 16000 portov a toto číslo krásne rastie. Najpodstatnejšie z toho je, že celý vývoj a riadenie je lepšie organizované a nevzniká tam taká anarchia a rozpory ako v linuxe. Z FreeBSD nevznikaju desiatky nových distribúcií len preto, že by nejaký developer mal pocit že dostáva malo priestoru a on ma predsa na viac (ikeď aj tam sa to už raz stalo). Vďaka tomu že si udržiava jednotu nedochádza k triešteniu síl, takže koderi môžu spolupracovať a nemusia paralelne vo viac teamoch vynaliezať rovnaké koleso.

[Michal Vyskočil]

Z FreeBSD nevznikaju desiatky nových distribúcií ...

Jaký je potom vztah mezi FreeBSD, Desktop BSD, PC BSD a třeba Fragon Fly BSD? Podle mě je to podobný vztah, jako mezi Debianem a Ubuntu v Linuxu.

[Vykook]

DragonFly je fork, uplne stejnej pripad jako NetBSD->OpenBSD

U DesktopBSD a PC-BSD je podle me vztah takovej, ze proste vzali FreeBSD, napsali klikatka a nic vic(rozhodne nehci podcenovat jejich praci) neudelali :)

[dymbeel]

Podobonosť vzťahu PCBSD,DesktopBSD<->FreeBSD by sa k Debianu vs. *ubuntu prirovnať dala. To je tak všetko. Vzťah k OpenBSD, NetBSD, DragonflyBSD už ale s forkovaním v podaní Linuxu nejde prirovnať. Rozdiel je v tom, že u Linuxu sú to vždy len iné distribúcie, v BSD to ale sú iné plnohodnotné a na sebe nezávislé OS, ktoré existujú úplne samostatne.

Keby v tom hneď aj nebol žiaden rozdiel, tak koľko máme *BSD ? 20 ? Do koľkých distribúcii je rozložená programátorska sila, keď ide o Linux ? 350 ?

Podľa mňa Linux už prekračuje hranicu zdravej konkurencie. Distribúcií je zbytočne vela. Užívateľ má potom problém si vybrať vhodné distro pre seba a pri každom je nútený niekde spraviť viac kompromisov, než je skutočne nutné. Rozdiely medzi niektorými distribúciami často vôbec nie su tak radikálne aby bolo nutné robiť nové distro. Lenže v linuxe je to snaď móda.

[dymbeel]

...drobná oprava, ten distrowatch započítava aj nelinuxy, takže linuxových distribúcií bude asi "len" 300.

[Vykook]

Ono jich bude o dost vic nez 350, zdaleka ne kazda distribuce je na dostrowatch

[Michal Vyskočil]

Rozdiel je v tom, že u Linuxu sú to vždy len iné distribúcie, v BSD to ale sú iné plnohodnotné a na sebe nezávislé OS, ktoré existujú úplne samostatne.

Hmm, takže vy tvrdíte, že je lepší forkovat celý OS, včetně jádra a userlandu, než pouze vytvořit novou distribuci?

Keby v tom hneď aj nebol žiaden rozdiel, tak koľko máme *BSD ? 20 ? Do koľkých distribúcii je rozložená programátorska sila, keď ide o Linux ? 350 ?

Zajímavé by bylo ta čísla porovnat s počty uživatelů Linuxu a BSD systémů.

Navíc tak trochu mícháš jablka s hruškami. Ubuntu, Kubuntu, Xubuntu, Edubuntu jsou hned 4 zásahy v distrowatch, přičemž jsou to pouze rozdílné tasky v aptitude, nebo jiné CD ke stažení. Hromada LiveCD je pouze upravený Slax, Knoppix, nebo DSL. Takový Danix je v podstatě Debian upravený pro běh z LiveCD a liší se od něj ještě méně, než PC-BSD od FreeBSD. Nebo, free klonů RHEL je 9, přitom se jedná o binárně naprosto stejné distribuce, ale představují hned 10 zásahů v distrowatch.

Myslím, že těch zásadních (rozumněj s hromadou aktivních vývojářů) Linuxových distribucí nebude o tolik více, než zmiňovaných 20 xBSD systémů.

Podľa mňa Linux už prekračuje hranicu zdravej konkurencie. Distribúcií je zbytočne vela.

Hlavní problém spíše vidím v tom, že distribuční nástroje mezi sebou absolutně nespolupracují a každý si hraje na vlastním písečku a tváří se, že je řešením pro všechno. Neexistuje žádný způsob, jak do něj spolehlivě integrovat third-party software (ale to se pravděpodobně týká i xBSD), což mi přijde jako asi největší bolest.

[Michal Vyskočil]

rozumněj

Jak se zdá, tak ani spellchecker není všemocný

[Vykook]

No ono tech BSD neni 20, mohl by je spocitat na jedny ruce i zamestnanec pily co prisel o prst...

[Michal Vyskočil]

Na Comparsion of BSD systems jich je 30, takže to by musel být mutant

Ale vážně. Pokud nebudu počítat už nevyvíjené BSD systémy (a porty linuxových distribucí Gentoo a Debian -- ti linuxáři jsou fakt hrozní, co? Distribuce BSD, kdo to kdy slyšel ), tak jich přesto zbývá cca 10 (včetně MacOS a Tru64). No a až se do toho vývojáři Debianu a Gentoo skutečně opřou ...

[Vykook]

No pokud budeme pocitat kazdy livecd vznikly z freebsd a i projekty jez kdysi pred lety vzaly par(desitek tisic :D ) radek kodu a jdou dal svou vlastni cestou cestou, tak ano BSDcek jsou desitky(Mimo jine i Windows).

To Gentoo [Free,Open,Net]BSD, neni az tak moc nova verze jako spis naportovani portage na samotnej system. Kdysi jsem se pokousel instalovat gentoo/freebsd(marne) a instalce probihala tak ze se klasickym zpusobem nainstalovalo bsd a do jednoho adresare se nakopiroval portage....

Debian BSD neni BSD je to GNU s BSD kernelem

[dymbeel]

Hmm, takže vy tvrdíte, že je lepší forkovat celý OS, včetně jádra a userlandu, než pouze vytvořit novou distribuci?

To nie. Ale keď sa forkne celý systém je to určitý znak toho, že tie dôvody sú natolko vážne, že snahou všetko udržať v jednom systéme by utrpel koncový uživatel. Ku forku distribúcie však stačí drobná nezhoda medzi developermi v rámci pôvodného distra. Niekedy ma fork distra obrovský význam, niekedy však žiaden. Práve tá druha varianta linux oslabuje.

Zajímavé by bylo ta čísla porovnat s počty uživatelů Linuxu a BSD systémů.

To je špatná logika. Znamenalo by to, že windows by mal mať rádovo tisícky rôznych variant Blbosť, nie ? Presnejšie by bolo porovnávať počet vývojárov, ale ani to nehovorí o všetkom.

Pre mňa silu systému určuje aj to, ako dokáže uspokojiť požiadavky užívatelov, ktoré vznikajú každý deň. Ak by sa každá väčšia požiadavka musela riešiť forkom, nie je niečo špatne? Ak to ale rieši nový task v aptitude (dostane to názov - kubuntu), tak proti tomu nič nemám.

Ono nieje distribúcia ako distribúcia. (k|x|ed)ubuntu volajme pseudodistribúcie, alebo distribúcie druhej úrovne. debian, gentoo, fedora ... to by potom boli distribúcie (prvej úrovne). Ja vidím ako problém to, keď sa robí nadmerne vela forkov na tej prvej úrovni. Vtedy sa totiž často musí nanovo riešiť forma balíčkov atď. Vzniká nekompatibilita s pôvodným distrom, ľudia musia okrem .rpm, .deb robiť ďalšie .fork2 a práve to je ako znovu objavovať koleso. "Fork" na tej druhej úrovni je často docela v poriadku, pretože neprináša tieto "nové" problémy.

[Michal Vyskočil]

Souhlasím, ale já skutečně nevidím problém v počtu distribucí, ale v tom, že si každá hraje na vlastním písečku a nejeví příliš snahy o spolupráci s ostatními.

Jinak, když budu velký hnidopich, tak ani počet vývojářů se nedá docela dobře porovnávat. Už proto, že mnoho vývojářů jádra netvoří žádnou distribuci. Jak bylo řečeno, FreeBSD není Linux

[prometeus]

Tradičné Unixy ale majú svoju filozofiu založenú na princípe, že operačný systém je chápaný ako jednoliaty celok - teda jadro a userland sú nerozlučne späté medzi sebou. Medzi jadrom a systémovými binárkami existuje veľmi úzka väzba, sú vyvíjané ako jeden celok jedným tímom a sú písané tak, aby optimálne spolupracovali, sú proste "šité sebe na mieru". Ak vymením jadro za novšie, musím teda spolu s ním vymeniť aj userland za novší.

Toto ma trochu mätie, znamená to, ze po každom aplikovaní patchu do kernelu, musím kompilovat opätovne celý systém? Ak je to tak, tak to je silnejšia káva ako Gentoo.

Teším sa však na ďalšie pokračovania, možno sa nechám presvedčiť, aby som tento systém vyskúšal. Ono je mi sympatická myšlienka o jednote jadra a zvyšku systému, len sa obávam, že je dosť časovo náročné udržiavať systém v aktuálnom stave, alebo som niečo zle pochopil?

[Michal Kyseľ]

Závisí na tom, aký je to patch a do akej miery mení jadro, obvykle, ak ide iba o malú úpravu nemeniacu komunikáciu s userlandom, tak nie.
Takéto veci sa však vo FreeBSD riešia trochu ináč ako v Linuxe, miesto plátania je obvyklým a čistým riešením aktualizácia celého systému rekompiláciou z aktuálnych zdrojových textov, kde je už oprava urobená a overená vývojovým tímom FreeBSD. Tým sa zabezpečí, že patch je korektne zapracovaný do celého systému a že to pôjde bez problémov. Nie je to však opäť nič problémové. Je to podobné ako kompilácia kernelu, akurát sa tam kompiluje aj userland a upravujú sa niektoré konfiguračné súbory.

[roman]

neexistuje naprosto zadny duvod proc by mel normalni uzivatel chtit patchovat jadro, krome security updates (ktere jsou beztak vetsinou do importovaneho gnu softu :)). ve fbsd je jeden kernel zadne fbsd-alc, fbsd-vm atd. neexistuje.

[Mcha]

to prometeus:
nevim zda dobre chapu tvoji poznamku. Ve freeBSD je cely uzivany system tvoren:

1. kernelem
2. userlandem
3. porty - tedy, dalsim software portovanym komunitou kolem FreeBSD
4. dalsim sw, ktere spravce do systemu naportuje,naistaluje

kernel a userland je vyvyjen zaroven a udrzovan pro dane verze v jedne vetvi depozitare zdroju FreeBSD.

Dalsi portovany software (patri sem i webservery, sqlservery, graficke prostredi atp.) jsou do FreeBSD portovany zvlast a na tento software dohlizi vzdy spravce toho ktereho portu a to zda je treba pri updatu kernelu prekompilovavat i dany port vetsinou zalezi na povaze opravy kernelu.

Prakticky - pri bezpecnostich chybach FreeBDS se kompiluje kernel a userland - zas tak velke to neni a tolik prace to neda a ostatni software se versinou neprekompilovava. Pri vetsich zasazich do kernelu+userlandu - napr. pri prechodu na vyssi verzi FreeBSD - se vedle kernelu a userladnu vyplati i prekompilovat porty. Jinak porty se updatuji podle potreby dane bud bezpecnosti daneho portu, povahou opravy v kernelu ci na doporuceni spravce daneho portu.

Jinak fakt se vyplati mrknout do Hanbooku a trosku se o filosofii FreeBSD dozvedet. Nebo si jej zkuste naistalovat do nejakeho vmware na vasem stavajicim OS (nebo hotove image jsou treba tady http://www.thoughtpolice.co.uk/vmware/).

[trekker.dk]

To, že napríklad mať defaultne otvorený port pre telnet...

Otevřený port pro telnet ještě neznamená riziko... to až ve chvíli, kdy tam ten telnet opravdu naslouchá.

[Martin Petr]

Ale aj takáto aplikácia sa dá nezriedka spustiť, ak je písaná pre Linux, tak ju vie spustiť FreeBSD priamo sám, ak pre Windows, dá sa cez Wine alebo vmware. Samozrejme nie je problém ani s komerčnými produktami, na FreeBSD rozbehneš Oracle, Matlab atď ..

da se skutecne vmware spustit na freebsd 6.2, existuje nejaky - byt neoficialni - port? patral jsem dnes trochu po netu a bohuzel jsem v tomto smeru nenasel nic povzbuzujicho.

[roven]

Pouzivam vmware3 z portov uz viac ako 2 roky. Mam pod nim spusteny win2000, niekolko verzii freebsd a debian. Oficialne nefunguje fullscreen pre textovy mod, pre graficky by mal fungovat ale nikdy sa mi ho rozchodit nepodarilo. Pouzivam sice 7-Current ale pod 6.2 by takisto nemal byt problem.

[peter]

dobry clanok, mohol by si do dalsich dielov zaradit nkonfigurovanie wifi.

[Michal Kyseľ]

Wifi som síce ešte neriešil (mám externé AP), ale v Handbooku je veľmi pekne rozobraná konfigurácia.
http://www.freebsd.org/doc/en_US.ISO8859-1/books/handbook/network-wireless.html

[Lu-Tze]

Mně se zdá, že jsem to nepochopil. Ve freebsd opravdu nefunguje vypalování tak nějak samo od sebe?

[mato]

ale jj, viacmenej ano , i pri GENERIC kernel configu .. staci cez

# kldload atapicam

(v clanku to bolo spominane ako prva moznost), pripade v loadery nastavit nech sa tento modul loaduje automaticky, nastavit prava on-fly a nie je stym problem ( problem sa moze vsak vyskutnut vzdy a vsade )

[Lu-Tze]

No tohle právě v článku řečeno není, autor se o tom, že stačí ten modul jenom nahrát, vůbec nezmiňuje. Spíš to na mě působí dojmem, že je potřeba zkompilovat. Je to způsobeno tím, že se míchají dvě věci dohromady.

[Michal Kysel]

Citujem z môjho článku:

Modul atapicam môžeme použiť buď ako samostatný modul, alebo ho zakompilovať priamo do jadra. Ja osobne uprednostňujem druhú možnosť - teda vytvorenie vlastného jadra. Výhody sú hneď dve - prvou je vytvorenie optimalizovaného jadra presne na mieru použitému systému, druhou je to, že z neho môžeme vyhodiť veci, ktoré pre svoj počítač nepotrebujeme a ktoré zbytočne oberajú náš domáci počítač o miesto v RAMke a o systémový čas. Obe veci značne pozitívne ovplyvnia výpočtový výkon nášho počítača.

Ešte stále máš pocit, že som sa o tejto možnosti nezmienil? Čítať treba, až potom písať nič v zlom.

[Lu-Tze]

Skutečně nic ve zlém, ale skutečně jsi nenapsal nic o tom, že ten modul není třeba kompilovat a stačí ho jen nahrát. Stačí pozorně čítat

[Michal Kysel]

Modul atapicam môžeme použiť buď ako samostatný modul, alebo ho zakompilovať priamo do jadra
Snáď to už vidíš.

[Lu-Tze]

Jazyková bariéra. Přeložím si to tedy, třeba to pak uvidím.

Modul atapicam můžeme použít buď jako samostatný modul nebo ho zakompilovat přímo do jádra.

Hmm, tak nevím, pořád mám dojem, že jsi "nenapsal nic o tom, že ten modul není třeba kompilovat a stačí ho jen nahrát".

Ale vidím, že tys prostě neustál kritiku od některých lidí, tak hned všechno bereš jako útok, což nebyl cíl...

ČUS

[mato]

jo, a este dodam, ze ked sa kompiluje kernel po update-te zdrojakov (napr. update minor verzie 6.1 na 6.2), tak je v vhodne spravit

# cd /usr/src
# make buildworld 

a potom pokracovat

make buildkernel KERNCONF=MYKERNEL

jo, a dobra featurinka (ked vieme co robime) je nastavenie v /etc/make.conf len tych modulov, o ktore mame zaujem

MODULES_OVERRIDE = linux acpi sound/sound sound/driver/ds1 ntfs

presne tak, ako hovori freebsd handbook ;)

[Kero]

Rád bych věděl, jak zkompilovat pouze jeden modul (ntfs pro mne). Nepředpokládám, že je to častá otázka, ale mnoho jsem při googlování nenašel.

[mato]

tak toto neviem na 100% ci je prave postup, akym by sa malo ist, ale na cistych zdrojakoch som postupoval tak, ze

# cd /usr/src/sys/modules/ntfs
# make 

pockal som , nech prebehne compilacia v poriadku, v pripade uspechu potom

# make install

a instalator to modul nainstaluje do /boot/kernel

[Michal Kysel]

K updatu systému sa dostanem niekedy nabudúce. Ale toto som v tomto článku spomenul iba okrajovo.

[Mortal]

Ja jsem oslepnul nebo se opravdu u clanku prestali objevovat jmena autoru?

[Robert Krátký]

Víme o tom. Někde je chybka.

[petr_p]

Pri instlaci zdrojaku jadra jste neurcil pracovni adresar. Predpokladate / nebo BSD tar stadnardne respektuje absolutni cesty v archivu?

Zminil jste, ze mezi verzemi jadra neni zarucena kompatibilita (API nebo ABI?). V diskuzi se tvrdi, ze administratori sami nepatchuji, ale pokorne cekaji, az vyvojari FreeBSD patch zacleni do jadra a to vcetne pripadne postizenych userland nastroju uvolni. Jaka je reakcni doba vyvojarskeho tymu a jak velke jsou rozdily mezi po sobe nasledujicimi jadry. Mohl byste to prirovnat k vyvojovemu cyklu Linuxu?

V konfiguracnim souboru jadra jsem narazil na volbu plip (IP over parallel link). Nevite jestli je kompatibilni s Linuxovou implementaci (kdysi jsem cetl, ze plip neni standardizovano)?

Instalace jadra tak, jak tu byla uvedena, stare jadro prepise nebo da boot manager uzivateli na vyber?

[Michal Kysel]

Doba čakania na patchovaný systém je obvykle jeden až niekoľko dní. Na cvsup strome zdrojákov jadra sú zmeny robené prakticky denne, takže nie je problém mať "top notch actual" systém a každý deň si spraviť nový. Otázne je to, či je to efektívne, keďže drvivá väčšina týchto opráv sú len drobné veci s malou závažnosťou, takže oplatí sa updatovať len raz za čas alebo po zverejnení závažnej chyby, podľa toho, na čo sa ten stroj používa.

Plip som nikdy neriešil, takže neviem porovnať ...

Inštalátor prepíše staré jadro novým a boot manager štandardne nedáva na výber, hodí tam nové, ale FreeBSD si poslednú verziu jadra pred inštaláciou ukladá do /boot/kernel.old a možno ju z bootloadera núdzovo vyvolať, ak dôjde k problému.

[roman]

vetsina vyvojaru fbsd reaguje v ramci hodin na problem. ja osobne si drzim pekny cas 40 minut od nahlaseni problemu k jeho vyreseni :) vcetne commitu do repa tak rekneme tyden

[jiri.b]

Toto ma byt propagace FreeBSD nebo ukazka toho, ze tam vse nic nefunguje nebo ze je autor uplne mimo?

Pominme fakt, ze postup kompilace jadra uz je obsolete, ale navadet ctenare, aby kvuli vypalovani pres ATAPI vypalovacku delal psi kusy s kernelem je vrchol debility! Kdyz uz chce autor poukazovat na emulaci SCSI, tak by mel uvest, ze je to potreba pro 'nektere' aplikace, ktere stoji na cdrtools/cdrecord!

Kazdy ctenar s vetsim IQ nez clenove nasi vlady si pravdepodobne prostuduji FreeBSD Handbook a kapitolu Creating and Using Optical Media (CDs), kde zjisti, ze autor nas mate a ze pravdepodobne sam nevenoval dostatecny cas priprave a ze tim degraduje celkovou image FreeBSD.

Takze doporucuji misto cteni techni nepresnosti, abyste si radsi prostudovali oficialni dokumentaci.

[Michal Kysel]

Nepáči sa ti článok? Napíš niečo lepšie, génius. Takých ako ty sú plné krčmy, čo vedia všetko lepšie ako tí iní - hrať hokej, futbal, robiť politiku, baliť baby, písať články ... A všade okolo je práve preto takáto "blbá nálada", lebo takých ľudí, čo okydajú všetko okolo a sami nespravia nič, je u nás celé kvantum, ale tých, ktorí vedia miesto frflania aj niečo zmysluplné urobiť, je zas ako šafranu.

Mne všetko, čo som v článku popísal, funguje, sú to dlhodobo overené postupy. Nemám pocit, že by som niekoho zavádzal alebo písal nezmysly. To, že som zvolil starší spôsob konfigurácie jadra, nie je nijaká chyba. Nikde som netvrdil, že je to jediný správny postup, a Unix je stále o voľbe. A mimochodom, nespomínal som náhodou, že tie psie kusy s kernelom sú potrebné nielen pre napaľovanie (t.j. cdrtools, dvd+r-tools), ale že to prináša aj iné výhody (napr. menšie a rýchlejšie bežiace jadro optimalizované na HW)? Tak sa tu nevyťahuj a vytas sa s lepším seriálom, ináč majú tvoje reakcie nulovú hodnotu a vypovedajú tak akurát o tebe samom a tvojom psychickom rozpoložení.

[jiri.b]

tak jsem asi slepy jak patron ale v tom dile nic o tom neni :) no a kdo myslis, ze psal clanek o FreeBSD na root.cz pred par roky?

[Michal Kysel]

Jeden článok? A pred rokmi? No tak to je fakt husté ... to ti skutočne dáva právo z dôvodu tvojho subjektívneho pocitu nadávať na prácu iného, že je paškvilom, a pritom si to ani poriadne neprečítať Pomaly ťa začínam chápať. Najhorší kritici sú neuznaní autori. Každý Mozart mal svojho Salieriho ... Tým sa samozrejme nechcem s daným velikánom porovnávať, neber ma prosím za slovo

Ešte raz si prečítaj úvod tohto článku, tam som vysvetlil, prečo je pre domáci multimediálny stroj lepšie urobiť si nové jadro. Nie len kvôli podpore emulácie SCSI vypaľovačky, ale aj pre to, že na domácu stanicu fakt nepotrebuješ podporu SCSI radičov diskových polí a podobného hardwaru. Takto ti to zbytočne uberá priestor na disku a CPU čas, ktorý sa zase dá použiť na niečo lepšie, napr. pozeranie DVD, editáciu fotiek a podobné "CPU závary".

Nič osobné, nenaštval si ma, len pobavil, nedalo mi to ...

[DjAARA]

Aha, takže Vy víte, že doma nemám SCSI HW RAID řadič a další podobné věci?

Ono se moc a moc liší domácí použití od domácího použití. To co je pro jednoho domácí použití pro druhého může být sci-fi a naopak. Proto bych si nedovolil soudit že zrovinka tohle nikdy nebude pro domácí použití třeba. Stejně jako bych se nepouštěl do hádky kolik paměti je akorát.

__neexistuje__ univerzální pravda, která by platila pro všechny. Každý musíme vycházet ze svých potřeb.

BTW:

* používám Debian, jádro si kompiluji svoje, ale to jen protože v distribučním jádře nejsou patche co používám. Ale nikoho bych nehnal, zvlášť začátečníka do kompilace jádra, pokud by nepotřeboval něco co v distribučním jádře není ve formě modulu nebo zakompilované přímo do jádra. Ani v Linuxu, ani ve FreeBSD.

* bylo dokázané, že vypalovat lze i bez kompilace jádra. Tímto článek považuji za naprosto zbytečný. To je jako kdybych si kvůli řadiči promise kompiloval kernel i když stačí natáhnout modul.

[dymbeel]

Článok zbytočný nie je. Už z nadpisu je jasné, že cieľom článku má byť objasnenie ako sa kernel kompiluje a nie ako sa dopracujem k cd0. Modelový prípad, kedy je potrebné jadro prekompilovať autor nevybral moc šťastne, to ale samotný článok nerobí nepotrebným.

S tou univerzálnou pravdou máš pravdu. Tiež som na to tu už upozorňoval.

[DjAARA]

OK, máš pravdu. Jenže to jak správně na jádro ve FreeBSD jsem se dozvěděl až z diskuze. I když hlavní je, že jsem se to nakonec dozvěděl, ne ?

[Michal Kysel]

Postup, ktorý som uviedol, nebol nesprávny, iba starší, avšak stále plne funkčný a mnohokrát overený. V Unixe sa dá jedna vec robiť rôzne a skoro vždy sa dá nájsť alternatíva. Takže o čom to hovoríš?

[DjAARA]

No jen, když se snažíte něco popsat, tak bych doporučoval aktuální, doporučovaný postup místo milionkrát ověřeného.

Taky nebudu psát návod na Linux s ifconfig, přestože je ověřený, osvědčený, ale použiji utility z balíku iproute2, protože ten je doporučovaný.

A ano možnost volby, několik cest k cíli, to je věc, kterou mám rád a využívám ji.

[jyrki]

Jestli muzu malou radu, misto zbytecnych clanku jako tento, nebylo by lepsi vlozit sve nadseni a usili do prekladu Handbooku? Ten je naprosto skvely a mozna jen jeho absence v CZ/SK jazyce muze byt pro nekoho problemem...a mimochodem preklad vlastniho jadra je tam popsan take dobre a bez zbytecnych reci okolo.

[prometeus]

Myslím, že podobných článkov nie je nikdy dosť. Alebo si myslíš, že potenciálnych záujemcov prilákajú 800 stranové manuály? Ako základná informácia sú články tohoto razenia veľmi dobré. Otázkou je, či by pre začiatočníka nebolo vhodnejšie zvoliť z viacero ciest tú najľahšiu...

[jiri.b]

no tak preklad Handbooku je uplne zbytecne usili. Lidi, co chteji pracovat s UNIXem vetsinou anglicky stejne musi umet, takze skoda prace. Kdyz uz neco, tak vylepsovat dokumentaci, mainteinerovat nejaky porty, ci posilat patche na chyby.

[trekker.dk]

Ne všichni, kdo by byli schopni překládat Handbook, jsou také schopni spravovat porty nebo programovat (tj. neumí napsat patch a těžko budou vylepšovat dokumentaci)

Možná je to zbytečné úsilí, ale pokud někdo chce pomoci právě s tím, proč ho odmítat?

[jiri.b]

proc? lety prokazana zkusenost :) takovych pokusu tu bylo desitky a skoncily vzdy na zacatku...

no a misto prekladu jde napr. rozsirit nektere sekce, ne? nerikej mi, ze si nemyslis, ze nektere casti Handbooku by nesly vylepsit. Vzdycky je co vylepsovat...

FreeBSD uz neni moje priorita, takze to uz moc nectu ten Handbook, ale napr. u OpenBSD je toho spousty, co vylepsovat i na dokumentaci.

[trekker.dk]

nerikej mi, ze si nemyslis, ze nektere casti Handbooku by nesly vylepsit.

Aha, já myslel, že mluvíš o dokumentaci ke kódu. Nicméně jsem to myslel tak, že pro psaní dokumentace je nutné vědět, jak funguje to, o čem píšu. Na to už je potřeba víc znalostí než na jednoduché "vezmu hotovou dokumentaci a přeložím do jiného jazyka"

Uznávám, že je dost pravděpodobné, že se výsledkem bude muset prokousat někdo, kdo tématu rozumí a opravit termíny a nepřesnosti. Nicméně většina práce bude už udělaná a člověk, který popisované věci rozumí, se mezitím může zabývat jejím vylepšováním.

[roman]

no, u openbsd by se toho dalo vylepsovat fakt hodne ;) ale zase neni to tak tezke vetsina openbsd je cisty import z netbsd + opatchovani ruznych veci stylem

sys_bah(....) { /* security!!!!!! */ return (ENOSYS); }

ale jinak ma samozrejme kazdy pravo masturbovat nad jakymkoliv systemem ktery se mu zlibi :)

[trekker.dk]

Jak ti bylo řečeno jinde v této diskuzi, postup je obsolete, na Sparc funguje jen s obměnou a v budoucnu fungovat nemusí.

Pokud chceš psát článek o něčem, měl by ses držet toho, co je zrovna aktuální. Říct, že je to starší, ale "taky funguje", to je jako kdyby dneska někdo psal článek o tom, jak používat devfs, ifconfig nebo OSS (open sound system) v Linuxu.

[Krígl]

Co furt všichni maj s tím ifconfigem? V práci ho používám skoro každý den a jak se hodí! Naťukání ip do klávesnice pořád ještě způsobí u spousty instalací hlášku o neznámém povelu.

[Michal Kysel]

bylo dokázané, že vypalovat lze i bez kompilace jádra. Tímto článek považuji za naprosto zbytečný. To je jako kdybych si kvůli řadiči promise kompiloval kernel i když stačí natáhnout modul.

Fíha, dnes už tretí v poradí, čo vie síce skvele kritizovať, ale žiaľ nedokáže udržať pozornosť na viac ako tri vety naraz, pri štvrtej stráca súvislosť. Nejak sa to tu začína hemžiť ľuďmi, čo jasne napísané veci nechápu - alebo nechcú chápať? Preto, že článok je o BSD?

Takže to musím uviesť opäť na pravú mieru. Netvrdím, že ten SCSI radič doma nemáš. Tvrdím, že ak ho máš, tak je ti trebárs podpora ATAPI nanič, zbytočne ti straší v jadre a oberá ťa o MB a MIPS V článku som uviedol len to, že je dobré vyhádzať odtiaľ zariadenia, ktoré nemáš, a tým odľahčiť RAMke a procáku. Je to čistejšie a pre BSD prirodzenejšie riešenie ako si priťahovať do jadra ďalšie moduly, a pritom mať v ňom hromadu nevyužitého balastu, ktorý iba zaberá miesto a zaťažuje procák. Súbor, ktorý som pridal, bol iba príklad, vzor, ukážka. Možno aspoň jednému z týchto synoným porozumieš

Taktiež som netvrdil ani to, že bez nového jadra sa nedá páliť. Všetko je v texte, vrátane dôvodu, prečo práve nové jadro a nie modul. Týmto bolo dokázané, že tvoj príspevok sa stal úplne zbytočným

[Lu-Tze]

Fíha, dnes už tretí v poradí, čo vie síce skvele kritizovať, ale žiaľ nedokáže udržať pozornosť na viac ako tri vety naraz, pri štvrtej stráca súvislosť. Nejak sa to tu začína hemžiť ľuďmi, čo jasne napísané veci nechápu - alebo nechcú chápať? Preto, že článok je o BSD?

Myslím, že redakce by tě měla autora důrazně upozornit, že autor článku by v žádném případě neměl urážet a napadat čtenáře ať už jsou jakkoli hloupí a melou úplně zcesty (teď rozhodně nic nenaznačuju nic směrem k panem Kyselem kritizovanýmh lidem s vyjímkou mě samého, pochopitelně ).

[Michal Kysel]

Aha, teda ak dobre chápem, mńa môže urážať aj napádať každý, vysmievať sa mi, nadávať môjmu článku do paškvilov a blbostí, tvrdiť, že nemá zmysel a meliem z cesty, vytrhávať moje myšlienky z kontextu a otrepávať mi ich dezinterpretované fragmenty o hlavu.

A ak si dovolím brániť sa, pokúsiť sa oplatiť urážanie a napádanie slušnou formou s dávkou jemnej irónie, tak to zrazu nesmiem? Čo som, autor, alebo odsúdenec na pranieri, ktorý môže robiť čo len chce a aj tak sa nájde dostatok tých, ktorí ho opľujú?

Skutočne nemám čas, aby som sa naťahoval a súťažil s kdekým na fóre, kto sa ani len nedokáže podpísať svojím vlastným menom, kto ďalej dočúra. Pokiaľ redakcia zaujme stanovisko, aké si predstavuješ, ja zaujmem stanovisko, aké si predstavujem ja - napríklad prestanem mrhať svojím časom a energiou na to, aby som si iba vyrábal nepríjemnosti.

[near]

Nenechte se jimi vytacet ;) Ja vim, je to tezke. Clanek je super.

[DjAARA]

Tak nevím, moduly, které nepotřebuji nemám do jádra nahrané a tak mi nežerou ani pamět, ani výkon.

A i kdyby náhodou v jádře byly, tak nevím nic o tom, že by měly brát výkon. Nemají namapovaný žádný adresový prostor, nevisí na žádném přerušení, a tak se jejich kód nebude vůbec provádět. Jediné co si vezmou je pár kB paměti. Jasně, pokud jich bude moc, tak se to posčítá a může to být několik MB paměti. Ale jde je z paměti odstranit a zajistit aby se nenahrávaly. A to ve FreeBSD jde udělat, nebo ne?

Takže __podle mě__ pokud není potřeba do jádra dostat něco co v základu chybí, je zbytečné ho kompilovat. Zvláště pak v USE CASE, který se tu snažíte zpracovat.

Ale jo, pokračujte, rád se dozvím něco o FreeBSD, zajímavého, nového, zábavného. Jen upozorňuji, že kdybych o něm NIC nevěděl, tak na mě tenhle článek bude mít odrazující vliv.

[Michal Kysel]

Áno, presne tak. Ale tie veci, čo sú v defaultnom konfiguráku enablované, sa skompilujú priamo do jadra. To, čo sa zakomentuje alebo vyhodí z konfiguráku, sa skompiluje tiež, ale ako modul, ktorý možno kedykoľvek loadovať .... Teda ak si defaultné jadro neosekám, tak mám jedno veľké monolitické jadro s podporou všetkého možného. Čo je fajn, ak to má byť poinštalačné jadro, ale na domácom stroji takého nenažraného mastodonta živiť nemienim.

Možno u Linuxu to funguje inak, neviem. Ale FreeBSD nie je Linux.

[jiri.b]

kazes vodu a pijes vino. poucujes, ale ani ses nesnazil podivat, zjistil bys ze neslo o jeden clanek, ale o serial obsahujici 12 dilu :P to bylo presne na prelomu 4.x a 5.x ...sic davno, ale v te dobe uz FreeBSD Handbook existoval :)

[Michal Kysel]

Dal si mi linku, názov alebo čokoľvek iné? Bez toho niečo hľadať na root.cz je ako hľadať ihlu v kope sena, a na to fakt nemám čas. Okrem toho, hovoril si o jednom článku, nie o seriále. Teda najprv ma dezinformuješ a potom mi to ideš vyčítať? To sú dneska ľudia, že by sa jeden divil

[jyrki]

Neni treba hledat jen na Rootu, Dan Hrotek ma tento serial ve formatu PDF na svych strankach
Zde je odkaz.

[Mcha]

Vase serialy na abclinuxu o fbsd jsou pekne, a maji sve misto, nebudte prosim precitliveli, kdyz vam nekdo chce poradit ci vas nasmerovat.

Ten kdo zacinal s FreeBSD ci prechazel s Linuxu (treba jako ja) tak clanky JirkyB docela ceni - prosim zkuste si je alespon precist, kdyz se hned jezite.
JiriB zase nic tak hrozneho na vasi adresu nenapsal. A vas clanek ma zrejme dydakticke nedostatky a tak je proste uvedl a vahou uznavaneho fbsdysty (alespon na nasi strane karpat), vam jemne radi. Hlavu vzhuru a piste dal ;) a lip :)

clanky na rootu o zacatcich s freebsd - moc dobre! i dnes! http://www.root.cz/clanky/zaciname-bezpecne-s-freebsd/

[jyrki]

Tenhle dil byl uplne o nicem. Jiri B. ma naprostou pravdu, kvuli paleni CD nema smysl kompilovat jadro kdyz staci zavest modul. Ty jine vyhody si myslim nejsou az tak citelne a navic tim ztracite moznost vyuziti nove pridaneho binarniho update.To nemusi vadit na serverech, ovsem FeeBSD si vzalo za cil atak desktopu a zde je binarni update vyhodou.
Ted rychle na tenhle dil zapomenout a at se zbytek serialu vydari. Drzim palce.

[Predator]

No, keďže z toho jadra vyhodím asi polovicu podporovaného HW (ono sa mi to skompiluje, ale nie v rámci jadra, ale ako moduly, ktoré sa do RAM pri štarte samy nenatiahnu), a navyše sa po nastavení opt. flagov a odstránení podpory pre procesory, ktoré nemám, vytvorí optimálne jadro na môj hardware, netvrdil by som to. Hlavne ak sa robí s multimédiami. U kancelárskeho stroja nehrá úlohu, či sa OpenOffice otvorí o pár desatín sekundy skôr, ale u multimediálnej stanice je každé percento ušetreného výkonu veľké plus, a nad istú mieru zaťaženia CPU sa môžu vyskytnúť problémy s trhaním obrazu a zvuku. Preto treba stroj zbaviť všetkého, čo pre svoju prácu nepotrebuje.

Binárny update je podľa môjho názoru výhodou iba u niektorých veľkých bináriek (napríklad balíky KDE), kde by kompilácia trvala neúmerne dlho. U systému to nie je extra dlhý čas, vlastný systém je pomerne malý, a navyše každý systém skompilovaný presne na daný HW je originál, čo sťažuje možnosť jeho zneužitia útočníkom - neexistuje unifikovaný tool na zneužitie ich chyby, lebo dve binárky rovnakej verzie na dvoch rôznych strojoch sa líšia. Preto binárnym updatom neverím. Je to v podstate z bezpečnostného hľadiska rovnaká vec, ako keby som mal na stroji Release verziu, a na domácu stanicu podľa mňa stačí aj ona.

[Buki]

co je to za blbost, ze se neda vypalovat na ata zarizeni? man burncd(8). nebo konecne opustte 4.11

[Michal Kysel]

Rozchoď mi burncd na k3b, kamarát, a potom mi hovor o blbostiach a 4.11. Nehovoriac o tom, že to bude chodiť na CD-R/RW, ale nie na DVD médiách, holt tam potrebuješ cdrecord a growisofs.

[jiri.b]

tak a ted jsme se dozvedeli v tomto dile, ze cilem je k3b :)

[freshmouse]

Bez ohledu na to, že BSD problematice vůbec nerozumím, nikdy jsem BSD systém nepoužil a troufám si říci, že v nejbližší pětiletce ani nepoužiju, a navíc jsem článek jen tak prolétl, docela mě pobavil nadpis "FreeBSD ako domáca stanica". Když si představím, jak si nějaký strejda z Horní Dolní kompiluje jádro a snaží se rozpumpovat CD mechaniku na své domácí stanici, budí to úsměv na rtech.

Nic ve zlém, nevyložte si to špatně...

[rascal]

mno FreeBSD neni pro kazdeho dedu z horni dolni... je to jenom pro ty dedy z horni dolni, kteri se chteji neco noveho/uzitecneho naucit... pro bezneho dedu z horni dolni je prilis i klikacka ve vidlich, staci prohodit ikonky a je stracen...

taky by jste dedovi z horni dolni necpal gentoo, kdyz i suse by na neho byl sok... takze na koho je freebsd moc, muze zkusit desktopbsd treba...

a kompilace jadra ve FreeBSD je, rekl bych, opravdu trivialni zalezitosti

[Martin Lebeda]

Obávám se že pro takového uživatele není ani Linux. Takový uživatel si do mechaniky zasune CD s (většinou upirátěným) WindowsXP a bude spokojen, že mu vše funguje na první pokus a ušetřené procento výkonu ho naprosto nebude zajímat.

Měli bychom se smířit s tím, že u*ix není pro všechny.

[rascal]

No musim se v diskuzi zastat autora clanku. Je sice pravda ze ke kompilaci pouziva starsi zpusob, ale vadi to? Krome par prispevku objektivni kritiky je vetsina prispevku utocneho charakteru, at uz na autora nebo na *BSD... Cili pokud se nekomu nelibi uroven clanku, at se objektivni kritikou a VECNOU diskuzi pricini o zvyseni urovne, nebo napise vlastni serial. Pokud se nekomu nelibi BSD (coz se hodne linuxakum asi nelibi) tak at zbytecne neflejmujou a jdou si na svuj linuxi pisek...

Taky nechodim na diskuze ke clankum o linuxu a neprskam tam ze to je neodladeny a pomaly system (cileno na mega-distribuce na nekolika cd), ktery je prilis rozvetveny do stovek dister, kazda aplikace ma X klonu, pac se developeri nedohodli na jednom radku kodu a hned zalozili fork. Staci se mi podivat na ty diskuze... malo ktera je vecna, vetsinou to dopadne tak ze se vsichni hadaji ze X je lepsi nez Y atp...

pro autora mam vskaz, aby se nenechal odradit a pokracoval ve tvurci cinnosti. Taky priznavam, ze tenhle clanek se mi libil o neco min (ale neumel bych napsat lepsi tak nenadavam, nadavat budu az budu master-of-freebsd-articles). Tesim se na dalsi :)

[Martin Lebeda]

Naprosto souhlasím, s tímto příspěvkem. Někteří uživatelé bohužel nechtějí vidět, že něco může být někde jinde lepší nebo jinak. To je obávám se daň za rozrůstající se komunitu uživatelů . Ačkoliv procentuálně zůstává procento netolerantních jedinců stejné, jejich absolutní počet se zvyšuje... Pro autora snad jen vzkaz aby se nenechal odradit.

Zvláště útočné reakce proti BSD zamrzí, v případě, pokud se jedná o otázku osobního vkusu. Jiný rozdíl totiž pro domácího uživatele oproti Linuxu není. V tom si dovolím nesouhlasit s autorem a myslím, že rozdíly mezi FreeBSD a Linuxem (z pohledu administrace) nejsou o moc větší než mezi různými distribucemi Linuxu např. Gentoo a Suse.

[Michal Vyskočil]

a myslím, že rozdíly mezi FreeBSD a Linuxem (z pohledu administrace) nejsou o moc větší než mezi různými distribucemi Linuxu např. Gentoo a Suse.

Tak za tento názor jsem jednou od BSDčkářů pěkně dostal, protože to, v přeneseném slova smyslu, znamená, že je FreeBSD jenom další Linuxová distribuce

[rascal]

No to teda neznamena ani v prenesenem slova smyslu... kdyz budou za nejakou dobu napr KDE tak namakane, ze pujde klikanim nastavit temer vse, tak jako ve vidlich (ono uz to jdes skoro i dnes), muzu rict, ze je to je dalsi verze windows? NE! je to jiny system napsany "from the scratch"... stejne jako linux (myslim obecne nejake distro) a FreeBSD... to ze ma nejake configy stejne, je dano tim ze uznava stejne POSIX standardy. Na druhou stranu ma taky hodne veci oslisnych. Je vyvijen samostatne, muze vsak spoustet stejne aplikace.

[Michal Vyskočil]

Já to netvrdil, to tvrdili oni

[rascal]

aha... ale z tveho prispevku vyplyva, ze Ty jsi tvrdil, ze je to to same a za to jsi dostal vynadano (nebo co....) od uzivatelu bsd

a to ze NEKDO rekl ze jsou z uzivatelkseho pohledu bodobne, neznamena, ze to je jenom jine linuxi ditro (tos rekl TY)...

nic, uz to balim...

[Michal Vyskočil]

Aha, to je trochu nedorozumění. Já řekl, že rozdíly mezi Linuxem a FreeBSD jsou podobné, jako rozdíly mezi jednotlivými distribucemi Linuxu. A bylo mi řečeno, že to tak není, mj. i proto, že z toho pro neznalého plyne, že je FreeBSD jenom další distribuce. Ale raději toho nechme, jsme hodně OT

[mil]

chtel bych se zeptat jestli by mi nekdo neporadil odkazy na nejake clanky a navody v cestine o freebsd

[Martin Lebeda]

Dosud jsem vystačil ve většině případů s handbookem a manuálovými stránkami, ale v češtině toho bohužel moc neznám.

Vyšly nějaké články na root.cz a dvě přeložené knihy, které obě popisují již historickou verzi, ale ta od p. Lucase má IMHO velmi dobré obecné části a rád si v ní dodnes čtu.

[prometeus]

Tak toto je asi zásadný prblém pri rozširovaní FreeBSD v našich končinách. Lokalizovaný manuál a užívateľská podpora je základným predpokladom pre jeho úspešné plošné nasadenie...

[bln]

tak tohle neni problem ale vyhoda!

pokud neumis alespon zaklad anglicky aby sis mohl precist handbook nebo man v originale, tak radsi zustan u windows.

ja osobne opravdu nemam zajem aby se z bsd stala dalsi debilni linuxova distribuce, ktera ma na vsechno klikatka, prostredi blbe prelozeny do cestiny, a snazi se delat z uzivatelu debily.

taky netusim proc by nekdo mel chtit jeho plosny nasazeni, tj. chytat jak blaznivy linuxaci chudaka bfu, smazat mu windowsy a instalovat mu neco cemu nerozumi, a pak jeho lame dotazy ignorovat a chovat se hrozne povysene a guruidne.

*BSD neni pro bfu ani pro linux-radoby-profiky, pokud se nekomu nelibi ze je to anglicky, ma to jinou filozofii, apod. at zustane u windows nebo v horsim pripade s ostatnima potrefenejma linuxakama onanovat nad jejich novou [nejaka distribuce], ktera se od ostatnich 350 distribuci lisi jen tim ze si nekdo chtel popostrcit ego, a balickovacim systemem.

[prometeus]

Prečo? Preto :D Prečo by som mal používať 4 kolesá, keď môžem chodiť peši? Prečo by som mal niečo kupovať, keď si to môžem uloviť kamennou sekerou? Prečo by som mal používať slovenčinu - češtinu, keď všetko už bolo napísané v angličtine? Prečo píšem po slovensky, keď by som hádam zvládol aj angličtinu? Ozaj, a prečo si nevytvoriť systém sám pre seba s dokumentáciou v esperante? A nakoniec, prečo nebyť asociálom, keďže zdieľanie a zrozumiteľná komunikácia je pre BFU?

[bln]

to jste cely vy - linuxaci.

misto toho, aby lidi pracovali na lepsi funkci systemu, tak je rozdelime tak, ze se tretina z nich bude venovat naprosto bezvyznamnymu prekladani vseho moznyho do milionu jazyku a na realnou a potrebnou praci jich zbude min.

pokud nekdo nema takovy znalosti anglictiny aby rozumnel (napriklad) handbooku, tak ten system stejne nikdy nezvladne spravovat, protoze - a s tim se proste smirte - anglictina je v tomhle odvetvi jednoznacne prevladajici jazyk, a nikdo nebude kazdej nove vychazejici clanek prekladat do ostatnich jazyku.

a nakonec, ten system tady byl driv nez vy, takze pokud to opravdu nechapete, tak se jim nezabyvejte, nikdo vas k nemu nenuti. prave naopak, bsd o takovyhle lidi nestoji.

[prometeus]

Pravdepodobne ťa toto postaví zo stoličky ;D

... že softvér by mal byť dostupný zadarmo, softvérové nástroje by mali byť každému používateľovi k dispozícií v jeho rodnej reči, ľudia by mali mať slobodu prispôsobiť a upraviť si používané programy a nemali by byť obmedzovaní v tom, ako a za akým účelom ich budú používať.

Je to citacia filozofie jednej pravdepodobne tebou zavrhnutiahodnej linuxovej distrib[cie...

[bln]

no a...?

ale kdyz uz jsme u toho, tyhle keci jsou presne to, proc ci myslim ze si linux porad hraje na nejakyho strazce svobody nebo buhviceho, pritom GPL zdaleka neznamena, ze

"ludia by mali mať slobodu prispôsobiť a upraviť si používané programy a nemali by byť obmedzovaní v tom, ako a za akým účelom ich budú používať."

oproti tomu BSD licence ano.

[prometeus]

BSD licenciu síce nepoznám, ale z tvojich predchádzajúcich odpovedí som vyčítal, že uprednostňuješ centralizované riadenie vývoja, vid. tvoje narážky o štiepení linuxových distribúcii a uzavretosť komunity vid. BFU tu nechceme... Nemáš pocit, že uzavretosť je predpokladom skostnatelosti s efektom čínskeho múru? Ak chceš mať systém, ktorý bude vyzerať o 50 rokov tak isto ako vyzerá teraz, tak mi nezostáva nič iné iba ti popriať veľa šťastia pri jeho používaní. Progres vždy doteraz priniesla iba otvorenosť a možnosť výberu z viacerých možností...

[bln]

aha, koukam ze si nerozumime.

ja samozrejme nemam zajem o naprostou uzavrenost, ale rad bych aby se vyvijeli veci, ktery jsou potreba a jsou uzitecny. chci aby kolem bsd byla komunita profesionalu a lidi, kterym zalezi na jejich stoprocetni funkci a dokonaly moznosti konfigurace.

a ne lidi, ktery si nejsou schopny poradit kdyz jim zmizi jedno klikatko, neumej cist ani ceskou dokumentaci, natoz anglickou, o system se nejsou schopny starat, nerozumi mu, a ani nechtej (hlavne ze nemaj windowsy), a porad spamujou fora a maillisty. a tim vyvoj jenom brzdi.

[prometeus]

To je absolútne v poriadku aby vývoj systému zabezpečovali iba profesionáli, ale nejaká spätná väzba s užívateľmi musí existovať, lebo inak hrozí tá uzavretosť a následná stagnácia. K tomuto účelu slúži práve zrozumiteľná komunikácia s užívateľmi. Nepriateľom systému určeného pre elitu je časový faktor (degres ako následok vystavenia vplyvu uzavretého prostredia). Preto je každý názor hodnotou, i keď je to názor BFU.

[trekker.dk]

misto toho, aby lidi pracovali na lepsi funkci systemu, tak je rozdelime tak, ze se tretina z nich bude venovat naprosto bezvyznamnymu prekladani vseho moznyho do milionu jazyku a na realnou a potrebnou praci jich zbude min.

To jste celý vy - bsdčkáři.

Žijete v přesvědčení, že Linux někdo řídí stejně jako BSD. Jenže v Linuxu si každý dělá, co chce, tedy buď programuje jádro, nebo programy, nebo píše dokumentaci. A zdá se, že výsledek funguje, takže nelze říct, že tento přístup je horší.

A pokud někdo chce něco překládat, protože nic jiného neumí, tak prosím, nikdo nemá důvod mu v tom bránit.

[bln]

"Jenže v Linuxu si každý dělá, co chce"

no prave, podle toho to taky vypada

distribuce se od sebe lisej jen tim, ze kazdej predkomilovanej program ma konfiguraky nekde jinde nez v ostatnich distribucich, popripade v nich ma jiny komentare, jinak prelozeny, a podobne. hlavne ze mame dalsi distribuci, na ktery dalsi lidi delaj to co uz jiny davno udelali na jinech distribucich, co?

ale, ok, je to problem tech lidi co to takhle delaj. je to jejich vec. jen at si delaj na linuxu a necpou se do bsd.

[trekker.dk]

no prave, podle toho to taky vypada

Ano, vypadá to tak, že Linux funguje.

distribuce se od sebe lisej jen tim, ze kazdej predkomilovanej program ma konfiguraky nekde jinde nez v ostatnich distribucich, popripade v nich ma jiny komentare, jinak prelozeny, a podobne.

Pochybuji, že něco takového je pravda a samozřejmě o tom distribuce nejsou... různé distribuce (respektive těch několik různých základů) mají vcelku různé filozofie, stejně jako mají různé filozofie Free/Open/Net BSD.

[roman]

linux ma velmi mnoho zajimavych a super veci ale "funkcnosti" (ve smyslu kvality kodu atp.) bych se zrovna nechlubil. je jasne ze operacny system zalozeny na UNIXu (tj. na tisic let stare koncepci) a psany v prakticky netypovanem nizkourovnovem imperativnim jazyce C jen stezi muze byt nejak VYRAZNE kvalitne napsany ale to co se predvadi v linuxu je fakt vrchol... jasne, kazdy system ma hnusne kusy kodu ale v linux je dost problem narazit na jine ;) ale je fakt ze hafo veci linux zavidim :) resp. 1 :) rcu je fakt super :)

kazdopadne, to co mne na linuxu sere je to ze to uz v podstate neni otevreny projekt ve stylu open source. neznam moc inner-circles vyvoje linuxu ale v lete jsem potreboval par veci poresit v linuxovem jadre a naprosto nikdo z vyvojaru mi neodpovedel na mail atp. to se mi nikdy u zadneho jineho projektu nestalo. a to jsem prispel v podstate do vsech vyznamnych (samba, kde a urco i neco dalsiho ale nepamatuju)

ale obecne je mi to naprosto fuk, misto debilnich hadek na netu radsi jdu a osukam nekde zenskou nebo nakodim neco uzitecneho :)

[Vykook]

Cesky preklad knizky Absolute BSD, ktery je psan k verzi 4.7, je u verze 6.2 stale dostatecne aktualni a rozhodne bych se ho nebal komukoliv doporucit.

[cronin]

Je k verzii 4.7, u verzie 6.2 je tak silno zastarala, ze by som sa ju neodvazil nikomu odporucit, lebo neznaleho problematiky by viac zmiatla ako mu pomohla. A kto hlada literaturu inu ako handbook a manualove stranky, neznaly je.

[Míra]

Myslím, že dokud operační systém, programy a dokumentace budou v angličtině, a neklikací, tak bude na druhé koleji. Pokud vůbec někde. Proto poděkujme autorům takovýchto článků, překladatelům dokumentace a programátorům klikacích programů.

[JanM]

Dobrý večer,

zkouším se prokousávat tvorbou vlastního portu, zatím se mi nechce věřit, že je nutné ručně vytvářet seznam nainstalovaných souborů. (Respektive poloručně - nainstalovat port do dočasného adresáře se základní strukturou adresářů a zjistit skriptem plist, co se změnilo. Pak překopírovat seznam manuálových stránek přímo do Makefile a zkontrolovat pkg-plist a smazat vyložené nesmysly.)

Nebo jsem něco přehlédl?

[DNA]

já mám docela rád Debian, co si myslíte o projektu Debian/kFreeBSD? Rád bych si FreeBSD vyzkoušel, už delší dobu mě láká údajná rychlost jádra, ale nevím jestli zvolit obviklý způsob instalace, nebo jestli pro mě jako Debianistu by nebylo jednoduší zkusit to FreeBSD s debianími balíky okolo... Dík za názory

[Mcha]

Jen odvazne FreeBSD vyzkousejte. Treba v nejakem VM emulatoru na vasem pocitaci. Stoji to za to.

Ja jsem si prvni linux instaloval nekdy v roce 1993, to byl jeste takovy hodne unix stare skoly. Presel jsem postupne od slackware, k redhatu, pak v praci k suse az jsem zkoncil u debianu, ktery byl pro nase firemni servery naprosto nejlepsi (prijemny update, konfigurace, sprava). Pak jsem chtel na radu kolegy vyzkouset FreeBSD (fbsd 4.11) - nasadil jsem jej na jeden firewall a byl jsem mile prekvapen jak prijemny a skutecny unix to je. Docela mi v te dobe prislo ze nasledujici citat z fortunes na bsd ma neco do sebe:

"BSD is for people who love Unix, Linux is for people who hate Windows."
                                                                 anonymous

Prechod z debianu na FreeBSD nebyl bezbolestny (tedy pro mou hlavu). Musel jsem pochopit trosku jinou filosofii tohoto systemu (jiny zpusob pohledu na system - kernel,userland + porty, prace s porty, konfigurace systemu /etc a konfigurace ostatnich - portovych - aplikaci /usr/local/etc ... atp) ale kdyz jsem do ni pronikl (a zjistil jak je prima unixova), uz jsem se nechtel vracet zpatky k linuxu. Hodne mi pomohla kniha M.Lukase a Handbook (http://www.freebsd.cz/cs/CZ/doc/index.html), clanky JirihoB na rootu.

Dnes spravuji jak linuxy tak FreeBSD ale na nove stroje nasazuji uz jen FreeBSD.

[AloneInTheDark]

Coze nevysel novy clanek v pondeli ? Netrpelive jsem ho ocekaval. Snad na nas autor nezanevrel ?

[prometeus]

To by bola škoda...

[jezko]

Dufam, ze robi iba drobne upravy, aby vyhovel vsetkym stranam a neni chory.

Aj ja sa na pokracovanie serialu moc tesim. V kazdom pripade som rad, ze niekto popisuje nieco odskusane a pouzivane.

Trochu ma mrzi, ze sa autori mojich oblubenych serialov o FreeBSD nezhodli, ale nemozme mat vsetci na rovnaku vec rovnaky nazor a to plati aj pre nich. Rad si precitam clanky oboch autorov. Kazdy je pre mna prinosom. Nie kazdy potrebuje okrem FreeBSD pracovat aj s inym Unix-like OS. Rad poznam viac ciest k jednemu cielu. (aj ked zrovna tuto cestu uz poznam) Ale to je cisto subjektivny nazor. Som vsak rad aj upozorneniu na to, s coho podporou mozem pocitat aj do buducnosti.

Inac bolo by skoda nevyuzit tvoriveho potencialu oboch autorov serialov o FreeBSD. Moznoze sa raz dockame aj ich spolocneho serialu, alebo aspon vzajomnych korektur ci odporucani k clankom este pred vydanim. Za chvilku tu mame vraj prelomovu verziu 7 s mnozstvom noviniek, takze namet by tu minimalne jeden bol. :)

Ved preco opakovat chyby inych a zbytocne stiepit usilie o dobru vec nie? ;)

PS: Nenechajte sa nikym odradit! Je vela ludi, ktorym tento serial pomoze. A keby pomohol i len jednemu, tak praca nebola vynalozena nadarmo. ;)

[Obavam se pane, ze vychazite ze spatneho predpokladu. BFU nemysli, BFU kona.]

(upraveny citat z fora)

[메이저사이트추천]

I am really thankful to you for sharing such useful info. Hope you are sharing the same in future. Thanks 메이저사이트추천