Ako nás domáci mazlíček takmer o rozum pripravil

2.3.2009 10:49 | Přečteno: 2028× | poslední úprava: 2.3.2009 11:11

Vyzeralo to na bežný piatkový večer. Práca, po práci volejbal a potom konečne mhd domov s vedomím, že vstávať môžeme na obed. Možno by to takto začalo i ostalo, nebyť toho, že volejbal skončil skôr a my sme tak stihli skorší spoj.

Deň 1 - Prírastok

Po nastúpení do busu sme si však ja i priateľka uvedomili, že prestupný spoj aj tak nestihneme a buď počkáme alebo prejdeme zvyšok cesty pešo. Vonku bolo celkom príjemne a tak sme zvolili druhú variantu. Neprešli sme však ani pár metrov od zastávky a pred nami čosi prebehlo cez chodník a schovalo sa pod zaparkovaným autom. Na potkana to bolo príliš veľké, ale hlavne to malo huňatý chvost. Po chvíli ten malý cicavec opäť vyštartoval smerom k chodníku a svižne lemoval steny budov. Okoloidúci rovnako spozorneli a identifikovali zviera ako fretku, konkrétne "Ó, chuderka fretka, aká je zlatučká. Vezmite si ju (my) domov, veď je krásna." Tak sme sa na seba s priateľkou pozreli a už aj som trielil za tou šedobielou guľou. Pri dvíhaní nejavila guľa známky odporu, vyzerala dosť unavene a stále si zívala. Zjavne jej vadilo pouličné svetlo a snažila sa mi zahrabať do bundy, aby sa pred ním skryla. No, teda vlastne on, ako sme doma zistili. Jednalo sa totiž o mladého fretiaka.

Už krátko po odchyte sme si všimli, že zvieratko značne smrdí. To sme ešte netušili, že fretka je potomkom tchora a je to teda celkom bežné a hlavne sa s tým nedá moc čo robiť. Fretiak s prekonávaním schodov v dome nemal žiaden problém, v byte sa hneď začal "rozkukávať". Do súkromia sme si však nejakým drzým tchoríkom nechceli nechať vstupovovať a tak po napojení vodou šup s ním do krabice. Fretka je však tvor šikovný a tak si už o chvíľu veselo cupkal po chodbe.

,,Jmenuji se f[tr]e[rt]ka a budu u vas bydlet..``

Kým priateľka obvolávala útulky a kadejaké spolky zvierat a zisťovala vo fórach či blogoch, čo taká fretka môže a čo nemôže žrať a vôbec, ako sa k nej chovať, ja som malému návštevníkovi vysvetľoval, že sa nemôže len tak špacírovať. Ale očividne nepochopil, možno sa chcel pomstiť za väznenie, keď sa zahryzol do mojej ponožky. Bolesť to nebola tak strašná a ponožku som si dokázal vyzuť. V tú chvíľu ho však prestala zaujímať a tak sa zahryzol do šľachy medzi palcom a ukazovákom pravej ruky. To už som zareval od bolesti, malé zúbky ale ostré a sila ako zverák. Okamžite pri mne bola moja polovička a tak sme s jej pomocou útočníka hodili pod tok studenej vody, aby sa schladil. Zafungovalo a ja som mal ruku opäť voľnú. Neviem či si karhanie a výprask po zadku vzal k srdcu, ale pre istotu putoval naspäť do krabice. Tú som postupne vylepšil -- nadstavil som nad ňu ďalšiu krabicu s užším prierezom v hornej časti, to však nezabralo, lebo vyskočil, zakusol sa do kartónu a vždy z neho kúsok vyšklbol. Skúšal to i zospodu. Na vrch i spodok som teda dal drevenu dosku, zatažil ho činkovým zavažím, nechali sme trochu otvor na dýchanie a urobili ešte zopár vetracích dier. Viem, nie je to zrovna humánne, ale klietkou ani prepravkou sme nedisponovali.

Búda pre fretku -- núdzové riešenie.

,,Kartón ma predsa nedokáže zastaviť..``

Deň 2 - Precitnutie

Veľká chyba asi bola, že sme si ho na noc nechali v spálni. Z dočasného príbytku síce neunikol, ale celú noc hrýzol a hlavne boxoval do stien krabice tak divoko, že sme vstali akoby sme ani nespali. Náš kamoš sa po vypustení stihol vypotrebiť do rohu miestnosti, poučený som ho už odvtedy bral vždy v rukaviciach. Polovička mu upratala wc, ku starému tričku dostal i plachtu, aby sa mohol lepšie zakutrať a ja som vybavený stick-it a fixou šiel vylepovať oznamy a pýtať sa ľudí, či nevedia, komu by fretka mohla patriť. Po 4 hodinách som bol múdrejší len o informáciu, že pár ľudí videlo akési dievčatko s fretkou, ale nemali poňatia, kde býva (holt anonymita veľkých miest) a minul som tak 50-60 lepiek.

Fretiak zatiaľ doma posilnený mačacou mäsovou konzervou dospával prebdenú noc a priateľka naďalej volala ako o život po všemožných kluboch priateľov fretiek a inzerátoch na adopciu. Útulky sú však buď otvorené iba počas pracovných dní alebo vezmú len veľkých psov, pretože tí malí by sa cez široké mreže ľahko pretiahli. Bolo nám jasné, že ďalšiu takúto noc už nezvládneme. Ako sme sa postupne z webu dozvedali o chove fretiek viac a viac, náš byt začal pripomínať vôňou skládku. Smrdelo všetko, čo prišlo s fretkou do styku.

Pokus o požičanie klietky od známych nevyšiel a opatchovaná krabica už tiež vyzerala, že nevydrží veľa. Chcel som si od susedov požičať trochu pilín, aby mal maličký dôstojnejší záchod. A tým sa nakoniec tento problém vyriešil. Piliny sme síce nedostali, ale miesto nich vyfasovali veľký kastról a tak sme mohli vytvoriť jednoduchý a hlavne zubom odolný príbytok v kuchyni. Na webe som objavil čerstvý inzerát, či niekto nedaruje samčeka fretky. Okamžite sme tam volali -- konečne sa na nás usmialo šťastie. Lenže slečna nám oznámila, že hoci býva v tom istom meste, vie prísť až nasledujúci deň. Ufff. Nevyspanosťou a celkovou únavou a bolesťou hlavy odrovnaná priateľka mi ešte stihla urobiť obed a musela ísť aspoň pár hodín dospať. Ja som strážil.

Domček číslo dva a.k.a. Fretčí Alcatraz

Ten deň už sa nik neozval.

Deň 3 - Vyslobodenie

Túto noc nás už nerušilo žiadne škrabanie či okusovanie, ale stále sme v podvedomí mysleli na to, či ten hajzlík ešte dýcha, či nemá hlad, smäd, či mu nie je zima alebo naopak príliš teplo. Čo bolo však horšie, že slečna zo včerajška napriek sľubu, že sa ozve dopoludnia ešte stále nevolala. A to už bolo 10:30! Po dvoch neúspešných telefonátoch sme začali upadať do zúfalstva a premýšľať nad tým, či je skutočne fretka domacím zvieratkom a neprežila by pobyt v prírode.

,,Majte sa, zdrhám...``

Okolo dvanástej sa však záujemkyňa konečne ozvala s tým, že okolo druhej sa príde na tú beštiu pozrieť. Urobili sme zopár fotiek a dúfali, že to bude naša posledná spomienka. Naše prosby boli vyslyšané a tchorík sa novej majiteľke zapáčil. Ako pozornosť od nás ešte dostala mačaciu konzervu a my sme si konečne vydýchli.

Foto na záver a zbohom -- radosť je na oboch stranách        

Obrázky

Komentáře

[Tomáš Heger (geckon)]

Fretka ale není hlodavec )

[jose17]

ups, dik. fixed

[Aleš Kapica]

Fretka je absolutní zvíře!

[Aleš Kapica]

Jinak kousání je pro fretku přirozenost. Hryže všechno a pořád. Palce u nohou miluje. Ty co má rád freťák kouše jen tak ze sportu. Ty co nemají rády ty co má rád on kouše do krve. Od malých dětí si však (alespoň ten můj) nechal líbit všechno, aniž by je pokousal. Je to statečné zvířátko, spíše partner než domácí mazlíček a hrozně zvědavý. Vyžaduje tolerantní sousedy a je třeba mít na paměti že je fixován na místo kde žije víc než na vás. Potřebuje mít prostě svůj známý okruh, po kterém si šmejdí. Když s ním cestujete, tak se může lehce stát, že vám uteče - jde si prostě prozkoumat nový prostor. Pokud však počkáte, tak se vrátí.

[xxxs]

si odvazny chlap, ja by som sa bal besnoty.

[microcz]

+1, ale je zlata :)

[Jary]

kouk jsem se na youtube, co taková besnota/vsteklina/rabies vlastně obnáší a asi bych se teď už taky bál

[Jary]

z

[xxxs]

co je horsie, tak rozvinutu formu doteraz prezil iba jeden clovek.

[hikikomori82]

Imho je to 6 resp 2 pripadov.

[xxxs]

ak som dobre pochopil, zvysni piati boli zaockovani, alebo prebehla liecba este pred plnym vypuknutim.

[jose17]

rabies in ferrets

[Jary]

to na tom obrázku, to je ona, ne? Je krásně zlatá (((: