Byla vydána nová stabilní verze 7.6 webového prohlížeče Vivaldi (Wikipedie). Postavena je na Chromiu 140. Přehled novinek i s náhledy v příspěvku na blogu.
Byla vydána verze 1.90.0 programovacího jazyka Rust (Wikipedie). Podrobnosti v poznámkách k vydání. Vyzkoušet Rust lze například na stránce Rust by Example.
GNUnet (Wikipedie) byl vydán v nové major verzi 0.25.0. Jedná se o framework pro decentralizované peer-to-peer síťování, na kterém je postavena řada aplikací.
Byla vydána nová major verze 7.0 živé linuxové distribuce Tails (The Amnesic Incognito Live System), jež klade důraz na ochranu soukromí uživatelů a anonymitu. Nově je postavena je na Debianu 13 (Trixie) a GNOME 48 (Bengaluru). Další novinky v příslušném seznamu.
Společnost Meta na dvoudenní konferenci Meta Connect 2025 představuje své novinky. První den byly představeny nové AI brýle: Ray-Ban Meta (Gen 2), sportovní Oakley Meta Vanguard a především Meta Ray-Ban Display s integrovaným displejem a EMG náramkem pro ovládání.
Po půl roce vývoje od vydání verze 48 bylo vydáno GNOME 49 s kódovým názvem Brescia (Mastodon). S přehrávačem videí Showtime místo Totemu a prohlížečem dokumentů Papers místo Evince. Podrobný přehled novinek i s náhledy v poznámkách k vydání a v novinkách pro vývojáře.
Open source softwarový stack ROCm (Wikipedie) pro vývoj AI a HPC na GPU od AMD byl vydán ve verzi 7.0.0. Přidána byla podpora AMD Instinct MI355X a MI350X.
Byla vydána nová verze 258 správce systému a služeb systemd (GitHub).
Byla vydána Java 25 / JDK 25. Nových vlastností (JEP - JDK Enhancement Proposal) je 18. Jedná se o LTS verzi.
Věra Pohlová před 26 lety: „Tyhle aféry každého jenom otravují. Já bych všechny ty internety a počítače zakázala“. Jde o odpověď na anketní otázku deníku Metro vydaného 17. září 1999 na téma zneužití údajů o sporožirových účtech klientů České spořitelny.
Linux používam už nejaký ten rok (aj keď na vlastnom noťase ho mám ako primárny OS len pár mesiacov), a tak som prešiel menšiu cestu pri výbere filesystému pre systém. Ext2, Ext3, Reiser, XFS...
To je asi jedna z výhod Windows - takéto otázky tam nie je potrebné riešiť (že by to bolo tým, že sú len 2 ozajstné možnosti? ) Mkrvosoft už pár rokov pre svoje NT používa NTFS, a asi vedia prečo. Je odladený a už mám pocit že dáta na ňom sú vcelku v bezpečí pred poškodením (keď nepočítam hw poruchy disku). Aspoň mne sa teda nestalo, že by mi z NTFS zmizli nejaké dáta - a keď, tak skôr výnimočne. FAT samozrejme riešiť nebudem, čo reset to scandisk...
Na linuxoch som na začiatku používal skoro výhradne ext2 - nakoniec, veľa iných možností ani nebolo v roku okolo '98. Respektívne som nebol natoľko linuxovo založený, žeby som až tak potreboval riešiť otázku filesystému. Po príchode na výšku som však Linux začal používať častejšie... Ext3 bola hneď nasledujúca voľba - vidina žurnálovania a odpadnutia nutnosti používania fsck (rovnako ako to nie je potrebné pri NTFS) bola fakt príjemná, takže nebolo o čom. Až na zistenie, aký slušný žráč miesta Ext3ka je. A zistenie aký je pomalý.
Nastal čas na posun ďalej. Vzhľadom na to, že som všade počul samú chválu, skúsil som reisera. Teraz si už vlastne ani nepamätám, aký reiser bol na svojom stroji. Používame ho však ešte na mnohých strojoch v práci a vyzerá celkom stabilne. Síce to je kus pomalé (stále ale menej pomalé ako ext3, naštastie , ale dáta sa nestrácajú. Aspon pokiaľ viem.
Pred cca. pol rokom som sa rozhodol definitívne prekonvertovať windowsy na vlastnom kompe na "bootloader pre hry" (ktoré ale vlastne už tiež príliš nehrám) a začať používať čisto Linux. Chcel som to mať od začiatku nainštalované poriadne a použiteľne, takže som si na nete pár dní robil prieskum, aký FS vyberiem. Vo všetkých (alebo prevažnej väčšine) výkonnostných testoch bol jasným výťazom XFS. Dosť dobre využíval aj miesto na disku (=mal malý overhead) a tvrdilo sa tam, že je aj vcelku bezpečný. Ešte sa naň doťahoval Reiser4, ale keďže som príliš lenivý kompilovať a patchovať custom jadro... Voľba padla teda nakoniec na voľbu ext3 (/boot) + xfs (/) + ntfs (/media/windows). S tým ntfs to bol trochu problém, až kým neprišiel ntfs-3g. Teraz už môžem spokojne zapisovať aj do windows partície a tak mať niektoré dáta/nastavenia spoločné v oboch systémoch. Aj keď má to svoje muchy - občas sa mi pri poweroff linux zasekne (pri prechode z X do "poweroff-sequence-console" - zrejme vinou fglrx) a tak ostane windows partici dirty a mne neostane len na tých pár sekúnd nechať bootovať windowsy.
A práve s tými poweroffmi súvisí nepríjemná vlastnosť XFS, ktorá ma posledné týždne začína vážne štvať. Napriek proklamovanej bezpečnosti XFS som si robil ďalší prieskum a ono to všetko až také pekné nie je. Totiž, XFS podľa všetkého na dosiahnutie vysokého výkonu používa nie celkom čisté techniky - využíva veľkú cache a zapisuje veci naozaj až keď je to potrebné. Preto sa odporúča používať UPSky... Také niečo má asi aj moj notebook, že :o) Napriek tomu zisťujem, že pre nevýpočtový stroj to nie je vhodné riešenie. Pri vývoji XFS sa zrejme nepočítalo s náhodnými reštartmi kvôli nestabilite ovládačov (a podobným blbostiam). Zrejme očakávali stroj alla Dell Fireblade bežiaci na UPSke, ktorý by bežal a počítal 24/7 - nepotreboval by žiadnu grafiku či zvuk a pravdepodobnosť spadnutia kernelu by bola teda minimalizovaná.
To ale nie je môj prípad. Raz za pár vypnutí sa mi stane (zatiaľ v tom nevidím systém, takže asi náhodne), že systém skrátka zatuhne ešte pred odmontovaním filesystémov, takže pri boote sa dejú nepríjemné veci. Dnes sa stala zatiaľ najnepríjemnejšia. Hneď po vypnutí Xiek stroj zamrzol - to sa stalo veľakrát. Vždy som maximálne prišiel o nick uložený vo Valknut-e. Tentokrát však odišlo aj nastavenie Firefoxu, ktoré som piloval hooodne dlho (nejak mi nefungovalo DPI, takže na mnohých stránkach som mal príliš veľké alebo príliš malé pismo; podobne skrolovanie po jednom riadku (pomocou rollera na myši) nie je to pravé orechové... a samozrejme z kopca nainštalovaných pluginov mi ostalo funkčných len pár základných, a aj nastavenie tých je v...). To všetko ma donútilo zamyslieť sa nad tým, či je XFS ten pravý filesystém.
Nedávno som testovne niekam inštaloval systém na JFS. Výkonovo by na tom mal byť veľmi podobne ako XFS, čo sa týka využitia procesoru, mohlo by to byť ešte lepšie. Po posledných udalostiach sa vážne začínam zamýšlať, že nadišiel čas na to vyskúšať niečo iné ako XFS - pretože toto ma už vyslovene otravuje a nemať pevnú vôľu, asi by som sa vrátil k "bezproblémovým" windowsom.
Takže ma asi čaká menšia operácia notebooku - zatarovať dáta z XFS partície na externý disk, preformátovať na JFS a roztarovať to späť. Mám pocit, že to nejakú tú hodinku zaberie. Takže tu je otázka môjho blogu - má niekto skúsenosti s JFS? Môže to niekto porovnať s výkonom XFS? Ako to funguje na bežnom-raz-za-čas-pri-vypínaní-padajúcom stroji? Alebo skúsiť BLEKov filesystém? Hmm, to asi nie - to by som musel znovu kompilovať.
Tiskni
Sdílej:
Ext3 bola hneď nasledujúca voľba - vidina žurnálovania a odpadnutia nutnosti používania fsck (rovnako ako to nie je potrebné pri NTFS) bola fakt príjemná, takže nebolo o čom.odpadnutia nutnosti pouzivania fsck? nie nadarmo je default nejakych kazdych 20 rebootov ci neviem kolko dni na povinny fsck...
Až na zistenie, aký slušný žráč miesta Ext3ka je.
-m reserved-blocks-percentage Specify the percentage of the filesystem blocks reserved for the super-user. This avoids fragmentation, and allows root-owned daemons, such as syslogd(8), to continue to function correctly after non-privileged processes are prevented from writing to the filesystem. The default percentage is 5%.
A zistenie aký je pomalý.na to by som prosil nejaky benchmark. ja by som to nerozpoznal (samozrejme to moze zavisiet od viacerych veci).
Podobné problémy s XFS mám aj ja.Hlavne po nekorektnom ukončení alebo tvrdom resete to robí hovadiny.Vtedy mi pomohli nástroje xfs_check a xfs_repair.XFS mám naštastie iba ako /home na root / mám pre istotu ešte ext3.To není zrovna dobré pojištění uvážíme-li, že ext3 je na tom ještě mnohem, mnohem hůře. Tedy alespoň podle mých zkušeností - zatímco na XFS jsem nikdy žádná porušená nebo ztracená data neviděl (a to používám XFS déle než ext3 vůbec existuje), tak stroje s ext3 bylo nutné všechny reinstalovat.
dd if=/dev/zero of=/home/SPADFS.img ...
jsem vytvořil 2GB image a vytvořil filesystém. Namountoval mount -t spadfs /home/SPADFS.img /media/spadfs -o loop
a zkusil zkopírovat obsah adresáře /var/cache/pacman/pkg. Zkopíroval se pouze první balíček, půlka balíčku (asi 5 z 13M) amarok a pak zásek kopírování. Pomohla akorát zkratka CTRL+C.
deb http://ftp.cz.debian.org/debian jessie main contrib non-free
[luc@merlin ~]$ df -Th |grep jfs /dev/hda5 jfs 4,7G 2,5G 2,2G 53% / /dev/hda7 jfs 49G 45G 4,1G 92% /home [luc@merlin ~]$
bez problemu. FYI sel jsem stejnou cestu ... kdysi ext2 > pak reaiserfs (velmi dloooouhoooo). Kratky okamzik XFS (nikdy jsem nezkopmiloval kernel, zdrojaky ulozene na XFS, proste to neslo). Nyni nekolik mesicu JFS
Zvlastni, XFS jiz nejakou dobu mam, tu a tam natvrdo restartuju, ale zatim jsem zadny problem (diky bohu) nezpozoroval...opravdu je to tak zle?Také jsem za 6 let nic pozoroval. To smaozřejmě není žádný důkaz.