V Bolzanu probíhá konference SFSCON (South Tyrol Free Software Conference). Jean-Baptiste Kempf, zakladatel a prezident VideoLAN a klíčový vývojář VLC media playeru, byl na ní oceněn cenou European SFS Award 2025 udělovanou Free Software Foundation Europe (FSFE) a Linux User Group Bolzano‑Bozen (LUGBZ).
Open-source minimalistický trackball Ploopy Nano byl po modelech modelech Classic a Thumb Trackball také aktualizován. Nová verze Nano 2 používá optický senzor PAW3222 a k původně beztlačítkovému designu přidává jedno tlačítko, které ve výchozí konfiguraci firmwaru QMK přepíná režim posouvání koulí. Sestavený trackball nyní vyjde na 60 kanadských dolarů (bez dopravy a DPH).
Github publikoval Octoverse 2025 (YouTube), tj. každoroční přehled o stavu open source a veřejných softwarových projektů na GitHubu. Každou sekundu se připojil více než jeden nový vývojář. Nejpoužívanějším programovacím jazykem se stal TypeScript.
Kit je nový maskot webového prohlížeče Firefox.
Mastodon (Wikipedie) - sociální síť, která není na prodej - byl vydán ve verzi 4.5. Přehled novinek s náhledy v oznámení na blogu.
Německo zvažuje, že zaplatí místním telekomunikačním operátorům včetně Deutsche Telekom, aby nahradili zařízení od čínské firmy Huawei. Náklady na výměnu by mohly přesáhnout dvě miliardy eur (bezmála 49 miliard Kč). Jeden scénář počítá s tím, že vláda na tento záměr použije prostředky určené na obranu či infrastrukturu.
Po dvaceti letech skončil leader japonské SUMO (SUpport.MOzilla.org) komunity Marsf. Důvodem bylo nasazení sumobota, který nedodržuje nastavené postupy a hrubě zasahuje do překladů i archivů. Marsf zároveň zakázal použití svých příspěvků a dat k učení sumobota a AI a požádal o vyřazení svých dat ze všech učebních dat.
Úřad pro ochranu hospodářské soutěže zahajuje sektorové šetření v oblasti mobilních telekomunikačních služeb poskytovaných domácnostem v České republice. Z poznatků získaných na základě prvotní analýzy provedené ve spolupráci s Českým telekomunikačním úřadem (ČTÚ) ÚOHS zjistil, že vzájemné vztahy mezi operátory je zapotřebí detailněji prověřit kvůli možné nefunkčnosti některých aspektů konkurence na trzích, na nichž roste tržní podíl klíčových hráčů a naopak klesá význam nezávislých virtuálních operátorů.
Různé audity bezpečnostních systémů pařížského muzea Louvre odhalily závažné problémy v oblasti kybernetické bezpečnosti a tyto problémy přetrvávaly déle než deset let. Jeden z těchto auditů, který v roce 2014 provedla francouzská národní agentura pro kybernetickou bezpečnost, například ukázal, že heslo do kamerového systému muzea bylo „Louvre“. 😀
Z upstreamu GNOME Mutter byl zcela odstraněn backend X11. GNOME 50 tedy poběží už pouze nad Waylandem. Aplikace pro X11 budou využívat XWayland.
Bude to pomaly rok čo som prvý krát vystúpil z lietadla tu na zelenom ostrove – v Írsku. „Tak a je to tu“, treba zavolať neznáme číslo, vybaviť odvoz, nájsť neznámych ľudí na neznámom letisku, prejsť neznámym mestom aby som nakoniec skončil v neznámej izbe – tej mojej.
Lepšie povedané tej našej – prišla so mnou aj moja polovička. Než sme sa definitívne rozhodli pre Írsko (konkrétne Dublin) a než sme odišli, strávili sme veľa hodín čítaním blogov a článkov o tejto krajine a dá sa povedať, že sme teoreticky vedeli, do čoho ideme. Problém je, že síce teoreticky nie sú rozdiely medzi teóriou a praxou. Ale prakticky tam rozdiely sú. 
Za posledný rok sa nazbieralo zážitkov a skúseností, že by to vydalo aj na celú knihu, rozdelím to preto na niekoľko samostatných článkov, ktoré sa snáď dokopem napísať. Keďže som dušou a povolaním Linuxák, určite sa tu sem-tam objaví aj niečo čo nejako súvisí so zameraním portálu. Dnes to ale bude take menej technické, snáď mi to pre tento krát bude odpustené..
Ľudia sú tu k sebe milší a pozornejší. To je niečo o čom som veľa počul, ale nevedel som si to predstaviť. Skoro každý deň sme zažili niečo, čo nás v tomto smere príjemne prekvapilo. Hneď prvý deň sme stáli na ulici a v momente, ako sme otvorili mapu bol pri nás úplne neznámy okoloidúci a pýtal sa, či potrebujeme pomôcť. Tých príkladov by bolo veľa, ale taký všeobecný pocit pohody tu jednoducho je. Samozrejme, nájdu sa aj výnimky, ale nie je to pravidlo. Možno to súvisí so všeobecným prístupom tunajších ľudí k životu a práci. Celkovo je Írska mentalita odlišná od tej Anglickej, Íri sú menej odmeraní, zvyčajne sa oslovujú krstnými menami, menej používajú oslovenie „Mr“, „Miss“ a podobne. Netvrdím, že Angličania sú zlí, ale rozhodne je to veľký rozdiel a veľa ľudí zo zahraničia to prekvapí a očakávajú, že tu nájdu Anglicko v zelenom. Veľmi výstižne ten rozdiel popísala jednou vetou taxikárka Elizabeth: „Oni majú Mr. President, my máme Mary“ (Mary McAleese)
..sú na tom podobne, hoci zvyčajne sú vyššie spomínanými výnimkami práve títo ľudia. V zásade mám ale pocit, že sa tu väčšina po čase zaradí medzi ten relatívne príjemný Írsky štandard. Špeciálne (hoci pomerne bežné) je stretnúť Slováka, alebo Čecha. Akosi automaticky tu k sebe máme bližšie. Tykanie je v podstate samozrejmosť, Češi a Slováci akoby medzi sebou nikdy nemali hranicu. Jedni chodia do českých krčiem, druhí do slovenských potravín. Pred krízou nemali Íri s prisťahovalcami žiadny problém - skôr naopak, teraz ich niektorí vnímajú ako konkurenciu, ktorá ich okráda o prácu. To môže byť pravda v prípade pozícii, ktoré zvládne ktokoľvek bez ohľadu na vzdelanie a skúsenosti, čo sa týka odborných pozícii, ktoré vyžadujú skúsených profesionálov, povedal by som, že tu je stále nedostatok – aj napriek kríze. V Írsku (minimálne technicky, keď nie administratívne) sídlia mnohé veľké spoločnosti ako Yahoo, Google, Amazon, Facebook,.. po kvalitných programátoroch, adminoch, sieťových správcoch je tu stále veľký dopyt. Znalosť (aspoň základná) Linuxu, prípadne nejakého Unixu je často podmienka, alebo minimálne výhoda pri uchádzaní sa o prácu. Je to také Európske Silicon Valley – čo je jeden z dôvodov, prečo som nakoniec išiel práve tu.
Pre mňa osobne jednoznačne príjemná zmena. V podstate sa dá povedať, že človek tu má to najlepšie z Anglicka s mnohými vecami, na ktoré je zvyknutý z Európy. V Írsku sa napríklad prevažne používa metrický systém, čiže vzdialenosti sú v kilometroch, hmotnosť v kilogramoch a pivo je.. no žiaľ v pintách, takže veľké pivo je necelý polliter. (4.7320 deci) Ale inak sa vlastne všade používajú jednotky, ktoré sú nám známe a vieme si ich predstaviť.
Ďalej je pre Slováka výhodou, že sa tu platí eurom. Nemusel som si teda zvykať na novú menu a ľahšie sa mi porovnávali tunajšie ceny. (hoci, pravdupovediac, občas ešte stále niektoré sumy prerátam na koruny) S výnimkou nákupov online - často napríklad na Anglickom Amazone (doprava do Írska je zvyčajne zdarma) a Ebay, takže tam sa kalkulačke nevyhnem.
Všeobecne som bol prekvapený, ako veľa vecí, na ktoré som bol zvyknutý doma sú dostupné aj tu. Vďaka počtu Poliakov tu je normálne vidieť v bežnom obchode celý regál alebo malé oddelenie venované výlučne poľským potravinám, rovnako bez problémov sa dá kúpiť „poľský“ chlieb. (čiže kvasený, Íri inak používajú sódu) Okrem toho sú v tu aj priamo slovenské predajne, prípadne majú niektoré predajne aj vyslovene „naše“ produkty. Teda potraviny si tu človek bez problémov nájde slovenské, alebo sú im veľmi podobné. Kto bez toho naozaj nemôže žiť (alebo má takú priateľku
), dá sa tu prijímať aj slovenská alebo česká satelitná televízia.
Komunita Slovákov (a v podstate aj Čechov) tu je skutočne aktívna, kto má záujem môže sa zúčastniť množstva akcii. Všetko sa zvyčajne točí okolo redakcie, priateľov a ľudí zodpovedných za časopis a web Slovak in Ireland – za to im rozhodne patrí veľká vďaka, viem, že to všetko je časovo aj finančne pomerne náročné. Nedávno tu bol otvorený aj Slovak in Ireland House, takže snáď sa vyroja ďalšie zaujímavé eventy.
Na dnes, myslím, stačilo. Už teraz mam v hlave milión vecí, ktoré by som rád nabudúce spomenul.. Prípadne rád odpoviem na nejaké otázky v diskusii, ale rozhodne každý feedback poteší. Ako je to s vami? Žijete niekde v zahraničí, alebo dokonca priamo v Írsku? Živí vás v zahraničí Linux? Stretávate sa s rodákmi, alebo Linuxákmi zo Slovenska/Česka?Šup do diskusie so skúsenosťami!
Tiskni
Sdílej:
Jinak v anglictine se na krestni jmena prechazi IMHO relativne jednodusejc, kdyz je kazdej ty (you)
Jenomže "you" znamenalo v době vykání a tykání "vy". Starý anglický bonmot říká, ža angličtina vyká každému a tyká pouze Bohu.A to je právě to, na co jsem výše narážel. Už je to dobré opravdu jen na ty bonmoty.
Ono je to jedno - důležité je, že vykání a tykání v angličtině srostlo, a je potřeba místo toho použít jinou metodu. Například to oslovování "Mr. Brown" vs. "Charles".A ani s tím se neserou zdaleka tak jako my s ty/vy.
Bohužel to znemožňuje český mezistupeň "Karle, vy".Pro ně, řekl bych, spíše bohudík.
Pochybuju, ze by Anglicani meli Mr.PresidentOno to "maju" bolo myslene vo vyzname "maju v novinach, v televizii", "hovoria tak", nie ze by mali realne.
Ono sa ta veta tak blbo preklada z anglictiny, ked je navyse vytrhnuta z kontextu..
Delali jsme s manzelkou v CR a menzelku vyslali do Svycarska. Tak jsme uvazovali, ze ja bych sel taky nekam "ven". Premysleli jsme taky o GB nebo Irsku. Zaregistroval jsem se do agentur, ale porad nic linuxovyho. Nakonec manzelka jednou pres ICQ rejpla, at zkusim taky CH. Nemcinu jsem nedelal (akorat nejaky zaklady z gymplu), proto jsem chtel do EN mluvici zeme. No, ale na CH job portalu jsem nasel jeden Linux job, kousek od manzelky prace, pohovor dopadl dobre i v EN a tak jsme tady v CH oba, uz to bude 5 let.
Svycari jsou vetsinou taky takovy odmereni, obcas potkame nejaky cechy a slovaky, nektery prisli taky nedavno a nektery tu jsou od 68.
Neviem si predstavit, ze by som zil v krajine, ktorej jazyk som sa prakticky neucil..
Ale prace je presne to, co jsem chtel, zije se tady taky dobre (tim nemyslim nejakej super prepych, ale spis pohoda a prijemny prostredi).
Co sa tyka tych agentur, tak mam pocit (skusenost), ze pokial nie si v zahranici, tak kontaktovat nejake agentury je v podstate takmer vzdy zbytocne. (pokial hovorime o kvalifikovanej praci, nie brigady typu zber pomarancov) Firmy (a casto aj tie agentury) sa s tebou zvycajne nebudu bavit, kym nie si v danej krajine. Su tam nejake vynimky a niektore spolocnosti aj su ochotne hladat ludi "na dialku" ale prakticky vzdy to v istom bode smeruje k osobnemu pohovoru a to sa clovek ceste do danej krajiny nevyhne.
A behem ZS jsem chodil na krouzky programovani, takze jsem mel dost brzo jasne, co chci delat.
Problem je, ze v CR jsou ucnovske obory povazovane za menecenne (nebo uz ne? vim o strednich skolach s vypocetni technikou nebo elektrotechnikou, ale z tech se pak jde stejne na VS FEL CVUT, VUT nebo FAV) a kdo nema VS titul, tak ma smulu. I inzeraty podle toho vypadaji "hledame VS....". V CH jsou vetsinou inzeraty "hledame s obchodnickym vzdelanim..." (kaufmännische Ausbildung), coz jsou dost casto prave ty stredni skoly.
Ale nerekl bych, ze by se syn nemohl dostat na stejnou pozici jako otec. Zalezi na tom, o co ma zajem.U toho indexu slo spise o to, ze se treba syn popelare muze stat treba politikem nebo tak neco. Jako ze to, na cem zacinal jeho otec neni jeho strop a pripadne jak daleko to statisticky muze dotahnout.
Problem je, ze v CR jsou ucnovske obory povazovane za menecenne (nebo uz ne? vim o strednich skolach s vypocetni technikou nebo elektrotechnikou, ale z tech se pak jde stejne na VS FEL CVUT, VUT nebo FAV) a kdo nema VS titul, tak ma smulu.Takhle to nejak poorad funguje. Akorat ze uroven VS celkem degraduje. Ucnovske obory maji vesmes nizkou prestiz proto, protoze na ne proste obvykle jdou ti, co nemaji na prumyslovku nebo gympl. Cili vesmes ne zrovna intelektualni elita (ale samozrejme, pokud nekoho zajima nejaky obor, tak tam jde bez ohledu na to, jestli by nemel treba na medicinu). Kdyz se treba mrknes na aferu co byla pred nejakou dobou v Polsku, kde v ramci nejakeho programu presunuli oblibeneho ucitele anglictiny z nejake lepsi skoly na ucnak, tak tam od tech vypatlancu dostaval kapky. Vubec je latka nezajimala, dovolovali si na nej a jeste si to nataceli na mobilu. Nechci rici, ze jsou tam vypatlani vsichni, ale ten prumer bude proste o dost slabsi. IMHO.
. Slyšel jsem to na cvičeních z angličtiny.
Navsteva kralovny par mesiacov dozadu naznacuje, ze sa to zacina zlepsovat, ale iste napatie tam zrejme je. Ono to bude asi podobne ako Slovensko/Madarsko - vacsine ludi na tom nezalezi, ale su taki, ktori sa pre to aj pobiju (hoci sa ich to casto tyka najmenej) plus to je politicka tema.
Ja si myslim, ze vseobecne s Anglicanmi Iri problem nemaju. Ono skor len turisti a ludia, ktori su v Irsku kratko maju niekedy tendenciu brat Irov ako Anglicanov v zelenom, co je dost omyl a vedie to k nedorozumeniam a negativnym postojom na oboch stranach.
Chodit do polskych/slovenskych/ceskych obchodu pro me nemelo smysl - pro me je to trochu symbol vyhrazovani se proti Irsku, snaha mit "domaci" (ceske) veci. Irsko samo o sobe vyprodukuje hromadu veci a potravin, tak proc se cpat balenym importovanym jidlem, kdyz mas skvele mistni...Nevím jak v Irsku, ale anglický chleba, je pro našince dlouhodobě nepoživatelný. A jediné místo kde se dá koupit "normální" chleba tady je právě polský shop. Pro mně to není žádné vyhrazování se vůči anglii, ale prostá snaha mít základní potravinu :) Ještě by mohli mít rohlíky, ale ty si zvládnu upéct sám :) Ale různým těm česko-slovenským srazům se vyhýbám, poté co jsem na jeden zabrousil...
) ale proste mam svoje oblubene jedla, ktore z Irskych surovin nepripravim. V Slovenskych potravinach ma casto nenajdete - tak raz za mesiac.
Ked sa ma pytaju, ci chcem na tie hranolky ocot, tak zasadne odpovedam "nie" a v duchu dodavam "preboha!!"
Poznamka k pinte - irska pinta (=anglicka) je vic nez pullitr, okolo 0.56 litru. 0.47 je mysim americka. Takze na pivu/stoutu/cideru te tady neosidi :)Nejak sa mi mari, ze flasa Bullmers mala 0.47, ale skusim to overit a pripadne opravim blog, dik za upozornenie - aspon je vidno, ze ten rozdiel par cl ma fakt netrapi. Inak medzi nami, v mnohych slovenskych puboch ti casto namiesto pollitra nacapuju pintu - len sa tomu hovori "pod ciarku"
Irsko pro me je uzasne misto, kde muzes postkat lidi ze vsech kontinentu, coz je neco co se mi v cesku nestalo.Presne, zatial najzaujimavejsi bol pre mna taxikar z Kuby.
Ti, co hodně cestují nebo přesídlují, nejsou dobrý statistický vzorek pro posouzení místního obyvatelstva :).Cestovanie ... vtedy je človek len sviatočný návštevník, nežije s tamojšími ľuďmi ich reálny život, ale presídlenie je niečo iné... cudzinec má možnosť pozerať sa na ľudí na novom mieste zvonku, to čo nevidia oni, vidí on(hoci to posudzuje zo subj. hľadiska a podľa toho, na čo je zvyknutý z domu). Nepodlieha však domácim mýtom o vlastnom národe, nemá sklon zveličovať jeho ,,dobré" stránky a opomínať ,,zlé." Prienik takýchto pohľadov - zvonku a aj toho zvnútra - vytvorí objektívnejší obraz. Každý národ sa môže poučiť z toho, ako ho vidia iní.