Byl vydán Debian Installer Trixie RC 2, tj. druhá RC verze instalátoru Debianu 13 s kódovým názvem Trixie.
Na čem pracují vývojáři webového prohlížeče Ladybird (GitHub)? Byl publikován přehled vývoje za červen (YouTube).
Libreboot (Wikipedie) – svobodný firmware nahrazující proprietární BIOSy, distribuce Corebootu s pravidly pro proprietární bloby – byl vydán ve verzi 25.06 "Luminous Lemon". Přidána byla podpora desek Acer Q45T-AM a Dell Precision T1700 SFF a MT. Současně byl ve verzi 25.06 "Onerous Olive" vydán také Canoeboot, tj. fork Librebootu s ještě přísnějšími pravidly.
Licence GNU GPLv3 o víkendu oslavila 18 let. Oficiálně vyšla 29. června 2007. Při té příležitosti Richard E. Fontana a Bradley M. Kuhn restartovali, oživili a znovu spustili projekt Copyleft-Next s cílem prodiskutovat a navrhnout novou licenci.
Svobodný nemocniční informační systém GNU Health Hospital Information System (HIS) (Wikipedie) byl vydán ve verzi 5.0 (Mastodon).
Open source mapová a navigační aplikace OsmAnd (OpenStreetMap Automated Navigation Directions, Wikipedie, GitHub) oslavila 15 let.
Vývojář Spytihněv, autor počítačové hry Hrot (Wikipedie, ProtonDB), pracuje na nové hře Brno Transit. Jedná se o příběhový psychologický horor o strojvedoucím v zácviku, uvězněném v nejzatuchlejším metru východně od všeho, na čem záleží. Vydání je plánováno na čtvrté čtvrtletí letošního roku.
V uplynulých dnech byla v depu Českých drah v Brně-Maloměřicích úspěšně dokončena zástavba speciální antény satelitního internetu Starlink od společnosti SpaceX do jednotky InterPanter 660 004 Českých drah. Zástavbu provedla Škoda Group. Cestující se s InterPanterem, vybaveným vysokorychlostním satelitním internetem, setkají například na linkách Svitava Brno – Česká Třebová – Praha nebo Moravan Brno – Břeclav – Přerov – Olomouc.
Byla vydána nová verze 8.7.0 správce sbírky fotografií digiKam (Wikipedie). Přehled novinek i s náhledy v oficiálním oznámení (NEWS). Nejnovější digiKam je ke stažení také jako balíček ve formátu AppImage. Stačí jej stáhnout, nastavit právo ke spuštění a spustit.
Před 30 lety, k 1. 7. 1995, byl v ČR liberalizován Internet - tehdejší Eurotel přišel o svou exkluzivitu a mohli začít vznikat první komerční poskytovatelé přístupu k Internetu [𝕏].
V mojom prvom blogu som písal o mojej prvej inštalácii Linuxu i o tom, aké problémy ma hneď ako začiatočníka nastrašili a takmer odradili. Lenže zahryzol som sa do toho a vyriešil som takmer všetko pomocou internetu a rôznych fór /ďakujem aj Vám/. Stále som šiel aj na Windowse takže som sa nebál experimentovať s Linuxom.
Vymyslel som si systém ako si vyskúšať, či Linux ÁNO alebo NIE: Z Windowsu som si vypísal všetky programy ktoré som aktívne využíval a skúsil som programy rovnakého zamerania pre Linux, samozrejme že bola pre mňa dôležitá jednoduchá konfigurácia a nie nastavovanie cez configy, veď to nepoznám. Nejaký čas som si to skúšal popri Woknach, doinštaloval som si v mojej distribúcii ďalšie rpmká, o ktorých som sa dočítal že ich cd nosiče obsahujú a ktoré sa neinštalujú štandardne s prvou inštaláciou a ktoré sú dobré.
Samozrejme že môj Linux Mandrake 10.1 neobsahuje všetko čo som potreboval a začal som pomaly inštalovať podľa Readme zdrojáky. Len okrajovo spomeniem že mi chýbal vylepšený firewall, keďže neviem nastavovať nejaké pakety, antivír scaner, flash player a môj obľúbený Firefox. No podarilo sa mi to rozbehať a začal som chápať pomaly význam konzoly.
Prišiel deň D a ja som sa rozhodol vymazať Windows, ktorý som používal niekoľko rokov. Zazálohoval som si všetky dôležité dokumenty, inštalačky pre Windows, keďže stále opravujem Win inštalácie a samozrejme niekoľko programíkov, aby som si mohol rozbehať môj winmodem. Vymazal som celú partíciu a pustil sa do premiérovej inštalácie na "nový" disk. Po inštalácii som si všetko nastavil k mojej plnej spokojnosti, aj keď stále bojujem s nejakými chybičkami a doinštaloval programy.
A prečo vlastne Linux, v mojom prípade Mandrake? Rozhodol som sa vyskúšať niečo nové, možno som mal veľké oči a čakal som že to pôjde hladko, no každá vec ktorú som vyriešil ma posunula dopredu. Nikomu neberiem Windows, je to jeho voľba, niekomu by chýbali hry, mne chýba Dreamweaver, no k Windowsu by som sa už nevrátil, mám tu väčšiu podporu u užívateľov a mám pocit že je môj book stabilnejší, opensource a Linux nepoužíva každý.
Problémy ktoré som vyriešil od minula: tlačítka ovládania hlasitosti na mojom booku HP9020 kde som dal inú voľku klávesnice, zobrazovanie stránok s Firefoxom /len som zvolil iné fonty/, rozbehal som firewall a antivír /používam Firestarter a F-Prot/ a ešte zopár vecí. No stále ma trápi amaroK, niekedy mi seká pesničky, xmms mi nefachčí skoro vôbec. Možno to niekedy vyriešim inou verziou. No a čo mi chýba z môjho obľúbeného Windowsáckeho JetAudia je načasovanie vypnutia počítača pri počúvaní hudby.
Tiskni
Sdílej:
#!/usr/bin/perl use Proc::Daemon Proc::Daemon::Init; sleep($ARGV[0]); system('xmms -s'); system('xmms -q'); system('enlightenment_remote -shutdown'); system('sudo poweroff')
shutdown
, viz man shutdown. Jinak pro vypínání počítače po přehrání nějakého konkrétního playlistu jsem někde i zahlédl plugin do amaroKu. Tipoval bych to na stránky projektu.
Marek Hnilica
at a cron
.
Tohle si můžeš docela snadno naskriptovat sám, např. pro amarok - dcop amarok player isPlaying
, potom to můžeš v cyklu kontrolovat a pokud ti vrátí false, vypneš PC. Více ti pomůže program kdcop
a článek zde na abclinuxu.