Firma Proxmox vydala novou serverovou distribuci Datacenter Manager ve verzi 1.0 (poznámky k vydání). Podobně jako Virtual Environment, Mail Gateway či Backup Server je založená na Debianu, k němuž přidává integraci ZFS, webové administrační rozhraní a další. Datacenter Manager je určený ke správě instalací právě ostatních distribucí Proxmox.
Byla vydána nová verze 2.4.66 svobodného multiplatformního webového serveru Apache (httpd). Řešeno je mimo jiné 5 bezpečnostních chyb.
Programovací jazyk JavaScript (Wikipedie) dnes slaví 30 let od svého oficiálního představení 4. prosince 1995.
Byly zveřejněny informace o kritické zranitelnosti CVE-2025-55182 s CVSS 10.0 v React Server Components. Zranitelnost je opravena v Reactu 19.0.1, 19.1.2 a 19.2.1.
Bylo rozhodnuto, že nejnovější Linux 6.18 je jádrem s prodlouženou upstream podporou (LTS). Ta je aktuálně plánována do prosince 2027. LTS jader je aktuálně šest: 5.10, 5.15, 6.1, 6.6, 6.12 a 6.18.
Byla vydána nová stabilní verze 3.23.0, tj. první z nové řady 3.23, minimalistické linuxové distribuce zaměřené na bezpečnost Alpine Linux (Wikipedie) postavené na standardní knihovně jazyka C musl libc a BusyBoxu. Přehled novinek v poznámkách k vydání.
Byla vydána verze 6.0 webového aplikačního frameworku napsaného v Pythonu Django (Wikipedie). Přehled novinek v poznámkách k vydání.
Po více než 7 měsících vývoje od vydání verze 6.8 byla vydána nová verze 6.9 svobodného open source redakčního systému WordPress. Kódové jméno Gene bylo vybráno na počest amerického jazzového klavíristy Gene Harrise (Ray Brown Trio - Summertime).
Na čem pracují vývojáři webového prohlížeče Ladybird (GitHub)? Byl publikován přehled vývoje za listopad (YouTube).
Google Chrome 143 byl prohlášen za stabilní. Nejnovější stabilní verze 143.0.7499.40 přináší řadu novinek z hlediska uživatelů i vývojářů. Podrobný přehled v poznámkách k vydání. Opraveno bylo 13 bezpečnostních chyb.
Kľúčová myšlienka je uvedomiť si, aké úpravy úplne najčastejšie robíte vo svojom obľúbenom textovom editore. Keď som sa nad tým zamyslel sám, nenapočítal som ich veľa. Boli to zhruba tieto: vypni sa, spusti/ulož/súbor, napíš/zmaž znak, kopíruj/zmaž riadky/označený text, označ text, označ od pozície do konca/začiatku riadka, vyhľadaj/nahraď reťazec. Viac ma naozaj nenapadá.
Keď sa nad tým priamo zamyslíte (a spočítate), nie je ich až tak veľa. Ja som ich osobne spočítal a zaokrúhlil som to na fakt malé prirodzené číslo. I tak si vravím, že naučiť sa tých pár operácii nemôže byť ťažké ani nejak veľmi časovo náročné. Keby som to zvládol, budem vedieť robiť vime mojich 99% textových úprav rovnako efektívne ako všade inde + pri pocite neefektívnosti budem mať možnosť skúmať ďalšie featury vimu.
Ako začať reálne. Jednou z možnosti je prečítať známy tutoriál Pavla Satrapu. Na začiatok je asi najdôležitejšie uložiť súbor, vypnúť vim a získať poňatie o troch režimoch pre Popolušku. Bez toho sa naozaj nedá spraviť niečo rozumné.
Inač, super ak Vám bude vyhovovať celý tutoriál. Podľa môjho gusta teória slušne predháňa praktické ukážky, čo mi spôsobovalo citeľnú nechuť. S oveľa lepším pocitom sa mi prechádzali tutoriály ala prvých 10 odkazov googlu. Tie väčšinou idú featura po feature, kdež to Satrapa beží po blokoch. Keď už ma človek pocit zvládnutia základov, je fajn si prečítať Satrapu pre ucelenejší obraz, ale ísť iba podľa neho mne osobne príde jemne neefektívne.
Ďalej nováčikovia vo vime zvyknú mať akýsi vnútorný tlak, aby všetko robili vimovským, pre nich ešte neprirodzeným, spôsobom. Ak si ho náhodou všimnite, ihneď ho zamietnite. Pokojne sa pohybujte šípkami, mažte klávesou Delete, používajte PageDown aťd..
Ono uvedomovanie je súvislý proces, ak ide o zachovanie vlastného prirodzenia. Časom si sami začnete všímať, že tie šípky či PageDown sú naozaj ďaleko na klávesnici aťd, ako si aj začnete všímať, že nejakú úpravu textu robíte viac krát po sebe a začnete hľadať, ako sa dá vo vime spraviť čo najefektívnejšie. A to vlastne cieľ celého tohto blogu.
Tiskni
Sdílej:
a všetky nastavenia má uložene v jednom konfiguračnom súbore.
…a to /etc/vimrc a ~/.vimrc :-)
(ve skutečnosti jich je ovšem ještě mnohem víc, viz vim(1), sekce FILES)
Chtělo by to použitelný vi mode i v jiných okenních aplikacích. gVim je dost nešikovný a celkově na mě působí jako hack. Syntax highlighting ve Vimu se také velmi často rozbíjí, protože jsou špatně napsaná pravidla. Nějak mě to všechno donutilo preferovat gedit. Většinou mi ani nic moc z pokročilých funkcí Vimu neschází.
nano nebo pico bych už každopádně v životě vidět nechtěl. Mezi editací textu v terminálu a Vimem se mi vytvořilo rovnítko.
(Kvuli Lispu.)
To bude určitě flame na téma, který textový editor je nejlepší. 
Někde jsem četl, že existují lidi, kteří až fanaticky hledají, jak si ulehčit práci, resp. ji zefektivnit. Nakonec jim to práci opravdu ulehčí, ale té práce...
Tohle snad neplatí jenom o Vimu.
„Bůh řekl: V potu budeš získávat svůj chléb. A člověk se snaží získávat maximum chleba s minimem potu.“
Frederic Bastiat
Myslím, že tohle je výstižné.
Našel jsem to v knize Ekonomie (3. aktualizované vydání) od Roberta Holmana.
pekný zápisok, teším sa na ďalšie.
BTW, trocha ma aj neplánovane pobavil
prvý odsek: ...ako dať vimu šancu pri zachovaní vlastného prirodzenia.
posledný odsek: Ono uvedomovanie je súvislý proces, ak ide o zachovanie vlastného prirodzenia.
==== prirodzenie -ia s.
vonkajšie pohlavné ústroje
==== prirodzený príd.
1. daný prírodou, vyplývajúci z prír. zákonitostí: prirodzený vývin, prirodzený priebeh udalostí, prirodzená inteligencia, prirodzená smrť
2. nevytvorený ľudskou činnosťou, prírodný, op. umelý: prirodzené hranice, prirodzené svetlo, prirodzené prekážky, prirodzená vodná nádrž
3. nie strojený, nenútený, bezprostredný: prirodzený úsmev, prirodzené správanie
4. obyčajný, bežný, všedný: pokladať niečo za prirodzenú vec;
prirodzene
I. prísl.: prirodzene nadaný; prirodzene utvorený; správať sa prirodzene; prirodzenosť -i ž. l zvyk je druhá prirodzenosť
II. prirodzene čast. vyjadruje uistenie, samozrejme, pochopiteľne: má z toho, prirodzene, radosť; prirodzene, nebolo mi to po vôli
Nicméně gvim pro windows jsem si vybral pro editování zdrojáků, protože nemá zbytečný lišty a tak mi ukazuje nejvíce písmenek na monitoru (a umí flexibilně rozdělovat obrazovku, takže lze dobře programovat clipboardem) a to je pro mne nejdůležitější.