Po více než 7 měsících vývoje od vydání verze 6.8 byla vydána nová verze 6.9 svobodného open source redakčního systému WordPress. Kódové jméno Gene bylo vybráno na počest amerického jazzového klavíristy Gene Harrise (Ray Brown Trio - Summertime).
Na čem pracují vývojáři webového prohlížeče Ladybird (GitHub)? Byl publikován přehled vývoje za listopad (YouTube).
Google Chrome 143 byl prohlášen za stabilní. Nejnovější stabilní verze 143.0.7499.40 přináší řadu novinek z hlediska uživatelů i vývojářů. Podrobný přehled v poznámkách k vydání. Opraveno bylo 13 bezpečnostních chyb.
Společnost Valve aktualizovala přehled o hardwarovém a softwarovém vybavení uživatelů služby Steam. Podíl uživatelů Linuxu dosáhl 3,2 %. Nejčastěji používané linuxové distribuce jsou Arch Linux, Linux Mint a Ubuntu. Při výběru jenom Linuxu vede SteamOS Holo s 26,42 %. Procesor AMD používá 66,72 % hráčů na Linuxu.
Canonical oznámil (YouTube), že nově nabízí svou podporu Ubuntu Pro také pro instance Ubuntu na WSL (Windows Subsystem for Linux).
Samsung představil svůj nejnovější chytrý telefon Galaxy Z TriFold (YouTube). Skládačka se nerozkládá jednou, ale hned dvakrát, a nabízí displej s úhlopříčkou 10 palců. V České republice nebude tento model dostupný.
Armbian, tj. linuxová distribuce založená na Debianu a Ubuntu optimalizovaná pro jednodeskové počítače na platformě ARM a RISC-V, ke stažení ale také pro Intel a AMD, byl vydán ve verzi 25.11.1. Přehled novinek v Changelogu.
Byla vydána nová verze 15.0 svobodného unixového operačního systému FreeBSD. Podrobný přehled novinek v poznámkách k vydání.
UBports, nadace a komunita kolem Ubuntu pro telefony a tablety Ubuntu Touch, vydala Ubuntu Touch 24.04 1.1 a 20.04 OTA-11. Vedle oprav chyb a drobných vylepšení je řešen také středně závažný bezpečnostní problém.
I letos vyšla řada ajťáckých adventních kalendářů: Advent of Code 2025, Perl Advent Calendar 2025, CSS Advent Calendar 2025, Advent of A11Y 2025, Advent of AI Security 2025, Advent of Agents (in Google) 2025, Advent of Svelte 2025, …
Pomerne malým zásahom do zdrojákov Zend Framework-u je možné získať zaujímavý boost.
Nedávno som narazil na pomerne zaujímavo písanú online knihu s typmi a trikmi, týkajúcimi sa efektívneho využívania Zend Frameworku pri vývoji webových aplikácií. Výkonovej optimalizácii sa venuje celá jedna kapitola. Tam sa možno dočítať, že knižnice ZF sú doslova vystlané príkazmi require_once(). Tie sa počas runtime načítavajú zvyčajne zbytočne, nakoľko ZF implementuje vlastný autoloader. Naťahované súbory sa zbytočne čítajú z disku a sú zbytočne parsované serverom.
V knihe je doporučuje príkazy require_once() v rámci zdrojákov ZF zakomentovať, k čomu autor hneď uvádza shell skript, ktorý nám toto zaistí. Ani som len netušil aké zrýchlenie môže tákáto jednoduchá zmena priniesť. Okrem toho sa v knihe doporučuje nahradiť pomerne komplexnú triedu Zend_Loader nejakým jednoduchším kódom. Napísal som teda tú najjednoduchšiu implementáciu autoloadingu v PHP (funkcia __autoload()) s čo najmenšou réžiou a otestoval aj toto.
Nakoľko som testoval pod Win Vista, napísal som si pre zakomentovanie príkazov vlastný PHP cli skript. Na testovanie som použil Quick Tutorial aplikáciu z oficiálnych stránok ZF. Jedná sa o pomerne malú aplikáciu, ale obsahuje aj pokročilejšie veci ako napr. komunikácia s databázou (SQLite), formulár a generátor ASCII captcha.
Testoval som prvé tri stránky, zápis do DB som netestoval, nakoľko ma zaujímala iba rýchlosť samotného frameworku (dispatchingu). Na prvom a poslednom riadku index.php som si do premenných uložil micročas (funkcia microtime()) a potom vypočítal ich rozdiel, čím som získal čas generovania stránky. Výsledok som ukladal to súboru ako plaintext.
Testovanie prebiehalo na mojej lokálnej mašine (Intel C2D E8200@3.2GHz, 4GB RAM, Vista 32b), ako browser som použil FF v3.0.8, ako server Apache 2.2, PHP 5.0.6. Systém mám pomerne čistý, osekaný a optimalizovaný, takže počas testu ma neobťažovalo žiadne hrabanie disku alebo something like that. Nepoužil som žiadne pokročilé benchmarkovanie, jednoducho som v browseri 10x zobrazil danú stránku, z textového súboru som získal časy, tie som spriemeroval a zaniesol do grafov. No a tu už sú namerané výsledky (v sekundách).
http://zendquickstart/
1. Zend FW: 0,370390725 2. Zend FW modified: 0,218486619 3. Zend FW modified + Srigi_Loader: 0,220104504

Už indexová stránka ukazuje tretinové zrýchlenie modifikovaných knižníc. Naopak vlastný loader nijaké zrýchlenie nepriniesol. Implementácia Zend_Loader je teda na dobrej (rýchlej) úrovni, loader netreba vymieňať.
http://zendquickstart/guestbook
1. Zend FW: 0,408349991 2. Zend FW modified: 0,276227617 3. Zend FW modified + Srigi_Loader: 0,275886512

Stránka s výpisom príspevkov ukazuje menšie zrýchlenie, asi kvôli komunikácii s databázou.
http://zendquickstart/guestbook/sign
1. Zend FW: 0,914611769 2. Zend FW modified: 0,449567389 3. Zend FW modified + Srigi_Loader: 0,446687531

Stránka na pridanie nového príspevku naťahuje triedy Zend_Form a Zend_Captcha (naopak vôbec nekomunikuje s databázou), štandardné ZF knižnice teda naťahujú kopec balastu, ktorý sa parsuje zbytočne. Zrýchlenie je veľmi markantné.
Tiskni
Sdílej:
šlo by to otestovat ještě proti nějaké cache (například APC)?
Právě proto.
Upravovat knihovnu po každé aktualizaci se mi nechce: nikdy bych si nebyl jist, zda jsem tam nezanesl chybu.
APC používám a předpokládám, že by ty rozdíly mezi testovacíma verzema významě snížila.
Doporucuju taky zkusit e-accelerator misto APC, je jeste o neco rychlejsi a je na nem i znat, kdyz se mu v konfiguraci zapne optimalizaci kodu. Mimo jine nabizi rozsirenejsi praci se sdilenou pameti, bohuzel pro nej ZF zatím nemá v jádre cachovaci backend - kteryzto jsem si behem par minut napsal sam, staci forknout a zmenit par nazvu funkci u Zend_Cache_Backend_Apc :]
Nejsem si jistý, který dokument vznikl první, ale všechny důležité optimalizace jsou už dávno napsány přímo v manuálu ZF, konkrétně trik se zakomentováním require_once: framework.zend.com/manual/en/performance.classloading.html#performance.classloading.striprequires