Byla vydána nová major verze 5.0.0 svobodného multiplatformního nástroje BleachBit (GitHub, Wikipedie) určeného především k efektivnímu čištění disku od nepotřebných souborů.
Na čem pracují vývojáři webového prohlížeče Ladybird (GitHub)? Byl publikován přehled vývoje za duben (YouTube).
Provozovatel čínské sociální sítě TikTok dostal v Evropské unii pokutu 530 milionů eur (13,2 miliardy Kč) za nedostatky při ochraně osobních údajů. Ve svém oznámení to dnes uvedla irská Komise pro ochranu údajů (DPC), která jedná jménem EU. Zároveň TikToku nařídila, že pokud správu dat neuvede do šesti měsíců do souladu s požadavky, musí přestat posílat data o unijních uživatelích do Číny. TikTok uvedl, že se proti rozhodnutí odvolá.
Společnost JetBrains uvolnila Mellum, tj. svůj velký jazykový model (LLM) pro vývojáře, jako open source. Mellum podporuje programovací jazyky Java, Kotlin, Python, Go, PHP, C, C++, C#, JavaScript, TypeScript, CSS, HTML, Rust a Ruby.
Vývojáři Kali Linuxu upozorňují na nový klíč pro podepisování balíčků. K původnímu klíči ztratili přístup.
V březnu loňského roku přestal být Redis svobodný. Společnost Redis Labs jej přelicencovala z licence BSD na nesvobodné licence Redis Source Available License (RSALv2) a Server Side Public License (SSPLv1). Hned o pár dní později vznikly svobodné forky Redisu s názvy Valkey a Redict. Dnes bylo oznámeno, že Redis je opět svobodný. S nejnovější verzí 8 je k dispozici také pod licencí AGPLv3.
Oficiální ceny Raspberry Pi Compute Modulů 4 klesly o 5 dolarů (4 GB varianty), respektive o 10 dolarů (8 GB varianty).
Byla vydána beta verze openSUSE Leap 16. Ve výchozím nastavení s novým instalátorem Agama.
Devadesátková hra Brány Skeldalu prošla portací a je dostupná na platformě Steam. Vyšel i parádní blog autora o portaci na moderní systémy a platformy včetně Linuxu.
Lidi dělají divné věci. Například spouští Linux v Excelu. Využít je emulátor RISC-V mini-rv32ima sestavený jako knihovna DLL, která je volaná z makra VBA (Visual Basic for Applications).
V dnešnej časti seriálu, sa budeme venovať "spojazdneniu" generic napalovačiek.
Pojmom generic sú zväčša pomenované zariadenia a ovládače, ktoré dokážu medzi sebou navzájom komunikovať, vďaka tomu, že dodržiavajú, alebo podporujú určite štandarty (normy). Týmto štandartom môžu byť napríklad AT príkazy, ktoré využívaju ku komunikácii s počítačom modemy a v prípade napalovačiek sú to SCSI príkazy. Pre používateľov operačného systému Linux, vlastniacích "napalovačku", to znamená asi toľko, že nemusia vlastniť ku svojmu typu napalovačky nejaký konkrétny ovládač od výrobcu, daného modela, ale stačí si na svojom systéme nakonfigurovať tzv. "emuláciu", ktorá bude zabezpečovať komunikáciu medzi počítačom a daným zariadením. V nasledujúcich krokoch si teda povieme niečo o konfigurácii "SCSI emulácie", ktorá je v súčastnosti najpoužívanejšou a najbezpečnejšou metódou, spojazdnenia väčšiny typov napalovačiek na operačnom systéme Linux.
Prvým krokom úspešného nakonfigurovania napalovačky na systéme je mať správne nadstavené a skompilované jadro. Distribúcie typu RedHat, Mandrake, SuSe a niektoré ďalšie už majú jadro prednastavené tak, aby ho bolo možne používať na takmer všetkých typoch hardwéru, takže ho nie je treba kompilovať. Ak je toto váš prípad, preskočte nasledujúci bod.
Úlohou tohto bodu bude "nahovoriť" vašej napalovačke a systému, aby začala používať SCSI emuláciu a to tak, že sa samotná napalovačka stane akýmsi SCSI zariadením. Z uvedeného je už hádam jasné, že uvedený spôsob bude platiť najmä pre napalovačky, ktoré sú pripojené na IDE zbernicu vašeho počítača. Pokiaľ vlastníte napalovačku využívajúcu SCSI zbernicu, taktiež je potrebne vykonať tento krok.
Jadrá rady 2.4.x majú zabudovanú plnú podporu SCSI emulácie, takže
doporučujem použiť nejakú z týchto verzíi. Pokiaľ nechcete využívať SCSI
emulácie, tak nová metóda pálenia, cez ATAPI t.j. za použitia ovládača
ide-cd
je k dispozícii už aj v (sučastnosti vývojových)
jadrách rady 2.5.x. Len stručne pripomeniem, že zdrojové kódy jadra,
potrebné na kompiláciu, môžte stiahnúť z adresy www.kernel.org, alebo aj z domácej siete
napríklad na "zrkadielku" na www.linux.cz.
Pred konfigurovaním jadra si treba uvedomiť, že ovládače je možné zakompilovať buď priamo do jadra, alebo ako modul. V prípade, že sa rozhodnete pre kompiláciu priamo do jadra, docielite toho, že sa vám zariadenie už od začiatku spustenia systému bude chovať ako SCSI zariadenie. V prípade, že sa rozhodnete pre kompiláciu ovládačov ako modulov, môžte vlastnosti napalovačky meniť podľa možností aj za behu systému. Posledný spôsob je výhodnejší hlavne pre užívateľov, ktorý majú v DVD-ROM zabudovanú aj možnosť napalovania. SCSI emulácia totiž kladie na zariadenie aj určité obmedzenia. Napríklad na takto emulovanej napalovačke sa stáva, že pri prehrávani DVD cédečka (ktoré je v nej zasunuté) nestačí emulácia na prenos niekedy vysokého objemu dát medzi počítačom a týmto zariadením. Kedže sa pri emulácii zariadenia na SCSI nedá použiť ani funkcia DMA, ostáva len možnosť spraviť z SCSI napalovačky opäť obyčajnu IDE CD-ROMku. Tento problém rieší práve metóda pálenia cez ATAPI. O tom ale neskôr.
Poďme sa najprv baviť o tom, ako "rozbehať" aspoň SCSI emuláciu. V jadre
nás bude zaujímať sekcia SCSI support
, ktorú zakompilujeme
priamo do jadra, alebo ako modul.(voľba "y/m") a pod touto sekciou
zakompilujeme do jadra ako modul položku SCSI CD-ROM support
-
pre schopnosť používať napalovačku naďalej aj ako CD-ROM, teda na čítanie
(voľba "m") a položku SCSI generic support
- kde skompilujeme
podporu generic zariadení tiež buď ako modul, alebo priamo do jadra (voľba
"y/m"). Ďalšiu zmenu v jadre uskutočníme v sekcii IDE, ATA and ATAPI
block
. Aby sme mali konfiguráciu jadra kompletnú a nevracali sa
stále ku jeho kompilovaniu - doporučujem, aby ste si ďalej aj v sekcii
Block devices
skompilovali ako modul položku Loopback
devices
(voľba "m"). Význam tejto poslednej položky si ale
vysvetlíme až v ďalšej časti seriálu, lebo v tejto nie je nijak
podstatný.
Konfigurácia jadra - SCSI emulácia | |
Položka v JADRE | Voľba kompilácie |
SCSI support | Y/M |
SCSI CD-ROM support | M |
SCSI generic support | Y/M |
IDE,ATA and ATAPI block devices | |
SCSI emulation support | Y/M |
Block devices | |
Loopback device | M |
A môžme začat kompilovať.
Aj napriek stále postupujúcej dobe sa napalovanie cez ATAPI moc nevyužíva. Je to preto, lebo v minulosti bola ATA moc pomala na vypalovanie a pouzivalo sa SCSI (v minulosti boli len SCSI vypalovacky). Hoci dnes uz toto tvrdenie neplati, pouziva sa stale SCSI emulacia kvoli spetnej kompaktibilite. Aby sme však poslanie tohto článku naplnili - povieme si niečo aj o konfigurácii jadra pre ATAPI napalovanie. Upozorňujem však, že v ďalších častiach seriálu už tento spósob rozoberať nebudeme. Takže je na vás, aby ste sa rozhodli pre jeden z uvedených metód, ktorý budete používať.
Základom je, aby ste mali jadro rady 2.5.x, ktoré už túto podporu
poskytuje. Zaujímať nás bude sekcia IDE, ATA and ATAPI block
devices
a v nej položky IDE/ATAPI CD-ROM
, ktorú
zakompilujeme ako modul (voľba "m") a položku SCSI emulation
support
, ktorú zakompilujeme takisto ako modul (voľba "m"). Podporu
SCSI support
môžme zakompilovať buď priamo do jadra, alebo ako
modul (voľba "y/m"). Ak sa rozhodneme pre druhú možnosť, tak volanie tohto
modulu musíme samozrejme nariadiť v súbore /etc/modules.conf
.
V tejto sekcií nás bude ešte zaujímať položka SCSI generic
support
, ktorú takisto môžme zakompilovať buď priamo do jadra, alebo
ako modul. Samozrejmosťou ostáva voľba "m" na Loopback devices
(viď. SCSI emulácia).
Konfigurácia jadra - ATAPI | |
Položka v JADRE | Voľba kompilácie |
SCSI support | Y |
SCSI generic support | Y/M |
IDE,ATA and ATAPI block devices | |
IDE/ATAPI CD-ROM | M |
SCSI emulation support | M |
Block devices | |
Loopback device | M |
Ďalšou metódou je napalovanie na externých napalovačkách pripojených cez paralélný port. Osobne nemám žiadne skúsenosti s touto metódou. Myslím si však, že to nebude nič svetoborné, nakoľko prenos dát cez paralélny port je riadený, alebo uskutočnovaný cez CPU a takto to "zožiera" väčšiu časť jeho výkonu.
Konfigurácia jadra je však úplne odlišná než v predchádzajúcich
prípadoch. V sekcii Block devices
nájdeme položku
Parallel port IDE device support
, kde môžme použiť voľbu M. Po
určení tejto voľby sa roztvoria ďalšie voliteľné položky z ktorých ako
modul zakompulijeme Parallel port ATAPI CD-ROMs, Parallel port
generic ATAPI
a samozrejme ako modul ostáva aj Loopback
device
.
Konfigurácia jadra - PP | |
Položka v JADRE | Voľba kompilácie |
Block devices | |
Loopback device | M |
Parallel port IDE device | M |
Parallel port ATAPI CD-ROMs | M |
Parallel port generic ATAPI | M |
Tento spôsob pálenia už taktiež nebudem viac rozoberať nakoľko nie je
príliš používany. Ak o ňom chcete vedieť viac - prečítajte si súbor uložený
na vašom lokálnom disku
/usr/src/linux/Documentation/paride.txt
. Pokiaľ vlastníte
nejaký podobný hybrid napalovačky ako napríklad USB napalovačka, alebo
napalovačka využívajúca IEEE 1394 apod., tak asi najlepším zdrojom
informácii bude ako vždy internet.
Ďalšou dôležitou zmenou budú úpravy parametrov jadra pri bootovani. Tie
docielime v konfiguračnom súbore /etc/lilo.conf
, pokiaľ
používate LILO ako zavádzač systému. Pokiaľ je to GRUB cesta bude
/etc/grub.conf
a syntax by mala byť rovnaká ako v LILE. V
konfiguračnom súbore LILA sú tzv. sekcie jadier. Pokiaľ ich tám máte viac
(záleži na tom, či si kompilujete jadro, alebo používate len jadro z
distribúcie) musíte si nasledujúci parameter pridať do toho, ktoré aktuálne
používate. Nič vám však nebráni ho pridať do všetkých ). Do sekcie treba
pridať
append="hdX=ide-scsi"
, kde za X je dosadené
zariadenie (označenie zbernice), na ktorom máte svoju napalovačku.
Nasledujúci výpis je z môjho konfiguračného súboru lila. Vôbec sa nemusí
zhodovať s tým vaším, slúží len ako príklad konfigurácie. Napalovačku mam
na zbernici hdc
a používam svoje vlastne skompilované
jadro s názvom new_linux
.
prompt
timeout=50
default=new_linux
boot=/dev/hda
map=/boot/map
install=/boot/boot.b
message=/boot/message
linear
image=/boot/vmlinuz-2.4.20
label=new_linux
read-only
append="hdc=ide-scsi"
Ešte treba hádam povedať, že keď zmenu vykonáte, treba súbor samozrejme
uložiť a znova vytvoriť zavádzač príkazom lilo
. Ak ste jeden z
užívateľov, ktorý jadro nekompilujú, ale používaju priamo z distribúcie,
presvečte sa, či už náhodou zmienený riadok v konfiguračnom súbore
nejestvuje. Ak áno, tak samozrejme preskočte aj aktuálny bod.
Po vykonaní príslušných bodov sa konečne dostávame k záveru dnešného
seriálu. Aby sme toho, ale ešte nemali málo, môžme si na záver povedať, ako
zistíme, či o našej napalovačke už systém vie. Základom je, aby ste mali v
systéme nainštalovaný program cdrecord
, ktorý si buď stiahnete
z domovskej stránky autora. Na tejto stránke môžte
objaviť aj zoznam podporujúcich zariadení. Ak tam však to svoje -
neobjavíte nemusí automaticky platiť, že to vaše nebude fungovať.
Po reštarte počítača a nabótovani nášho, či už skompilovaného, alebo
jadra štandartne dodávaného v distribúcii, nám ostáva na výber, ako danú
napalovačku spojazdniť. Pokiaľ patríte medzi užívateľov, ktorý doteraz
preskakovali dané body a teda nekompilujete si svoje jadro a používate
jednu z ditribúcii uvedených vyššie, môžte prítomnosť svojej napalovačky
vyskúšať príkazom cdrecord -scanbus
.
Ak je vaše jadro naozaj funkčné, vypíše sa Vám zoznam všetkých dostupných a rozpoznaných SCSI zariadení, ktoré maju čo spoločné s vypalovaním. Toto platí aj pre napríklad externé, paralélne napalovačky. Výstup môže vyzerať aj takto:
[root@gandalf dino]# cdrecord -scanbus
Cdrecord 1.10 (i686-pc-linux-gnu) Copyright (C) 1995-2001 Jrg
Schilling
Linux sg driver version: 3.1.24
Using libscg version 'schily-0.5'
scsibus0:
0,0,0 0) 'TOSHIBA ' 'DVD-ROM SD-R1202'
'1026' Removable CD-ROM
0,1,0 1) *
0,2,0 2) *
0,3,0 3) *
0,4,0 4) *
0,5,0 5) *
0,6,0 6) *
0,7,0 7) *
Ako ste si iste všimli, v mojom systéme bolo rozpoznané jedno zapisovacie zariadenie značky TOSHIBA. Význam čísel pred nájdeným zariadením (0,0,0) si vysvetlíme nabudúce.
Pokiaľ máte v systéme už viac fungujúcich SCSI zariadení,
cdrecord
ich vypíše v poradí v akom boli inicializované,
alebo nakonfigurované. Dokazuje to aj otrepaný príklad od Jörga Schillinga
(autora programu cdrecord
):
shell> cdrecord -scanbus
Cdrecord release 1.7a1 Copyright (C) 1995-1998 Jörg Schilling
scsibus0:
0,0,0) 'Quantum' 'XP34300' 'F76D' Disk
0,1,0) 'SEAGATE' 'ST11200N' '8334' Disk
0,2,0) *
0,3,0) 'TOSHIBA' 'MK537FB/' '6258' Disk
0,4,0) 'WANGTEK' '5150ES SCSI 36' 'ESB6'
Removable Tape
0,5,0) 'EXABYTE' 'EXB-8500-85QUE' '0428' Removable
Tape
0,6,0) 'TOSHIBA' 'XM-3401TASUNSLCD' '3593' Removable
CD-ROM
0,7,0) *
scsibus1:
1,0,0) 'Quantum' 'XP31070W' 'L912' Disk
1,1,0) *
1,2,0) *
1,3,0) 'TEAC' 'CD-R55S' '1.0H' Removable CD-ROM
1,4,0) 'MATSHITA' 'CD-R CW-7502' '4.02' Removable
CD-ROM
1,5,0) *
1,6,0) 'YAMAHA' 'CDR400t' '1.0d' Removable CD-ROM
1,7,0) *
Uvedená ukážka zobrazuje napríklad aj disky, ktoré nie su súčasťou napalovacieho zariadenia.
Používatelia, ktorý prešli s nami všetkými bodmi si musia uvedomiť ako dali SCSI emuláciu skompilovať. Či ako modul, alebo na pevno do jadra. Pokiaľ na pevno do jadra môžme sa o nájdení napalovacieho zariadenia presvedčiť (okrem uvedeného prikazu) aj "nakuknutím" do výpisu jadra.
scsi0 : SCSI host adapter emulation for IDE ATAPI devices
Vendor: TOSHIBA Model: DVD-ROM SD-R1202 Rev: 1026
Type: CD-ROM ANSI
SCSI revision: 02
Pokiaľ ste si dali emuláciu zakomilovať ako modul, tak jej spustenie
zabezpečíte príkazom modprobe ide-scsi
, po zadaní tohto
príkazu vám na obrazovku vyroluje podobný výpis o nájdenom zariadení a
potom sa môžte opäť presvedčiť, že zariadenie bolo rozpoznané príkazom
cdrecord -scanbus
. Pokiaľ teda používate moduly, môžte upraviť
svoj konfiguračný súbor /etc/modules.conf
tak, aby ich volal
automaticky.
options ide-cd ignore=hdc>
# poviete modulu ide-cd, aby ignoroval zbernicu,
# na ktorej máte napalovačku
alias scd0 sr_mod
# nahrať modul sr_mod pri pokuse o pristup k scd0
pre-install sg modprobe ide-scsi
# nahrať ide-scsi pred sg
pre-install sr_mod modprobe ide-scsi
# nahrať ide-scsi pred sr_mod
pre-install ide-scsi modprobe ide-cd
# nahrať ide-cd pred ide-scsi
Dúfam, že som v tejto časti seriálu spomenul všetko, na čo sa spomenúť dalo, a nespomenul som to, čo by tu bolo zbytočné. V budúcej časti seriálu si povieme niečo o napalovacích programoch, ich konfiguračných súboroch a celkovo o filozofii napalovania CD, pod Linuxom.
Nástroje: Tisk bez diskuse
Tiskni
Sdílej: