Umění programování v Unixu

19. 1. 2005 | Marek Grác | Recenze | 8729×

Recenze překladu jedné z nejznámějších knih o unixové filosofii od Erica S. Raymonda.

Priznám sa, že keď som pred čosi viac než rokom čítal knihu The Art of Unix Programming od Erica S. Raymonda, tak som nečakal, že by niekedy mohla vyjsť v češtine (či nebodaj v slovenčine). Ale stal sa zázrak :) Na prelomu rokov vyšiel český preklad a mne sa k nemu podarilo prebojovať.

V čom je vlastne táto kniha taká zvláštna a čím sa líší od tých desiatok kníh o programovaní, ktoré nájdete na policiach kníhupectiev? Začneme pekne po poriadku. Knihu napísal Eric S. Raymond, ktorý je jedným z hlavných predstaveľov hnutia slobodného softvéru. Pre tých, ktorý ho príliš nepoznajú, treba povedať, že jeho názory sú niekde na polceste medzi umierneným Linusom Torvaldsom a extrémistickým R. Stallmanom.

Okrem neho do knihy prispeli (formou vlastných krátkych pasáží) desiatky ďaľších autorov, ktorých mená nie sú neznámou. Spomeňme napriklad Briana Kernighana, Kena Thompsona (autor UNIXu), Stevea Johnsona či Douga McIlroye (vynálezca pipe - trubiek - dátovodov).

Nie ako, ale prečo

Knihy však obvykle nekupujeme podľa autora, ale podľa toho, čo v nich nájdeme. Aj v tomto sa kniha líší od konkurencie. Nenaučí vás programovať v Céčku, Perle, či awk. Nedozviete sa ani o tom, ako volať a používať tie, či oné funkcie jadra. Dokonca ani to, ako vlastne jadro funguje. Odpovede na otázku ako na to? sa nedozviete, ale dozviete sa niečo, čo je minimálne rovnako dôležité. Odpoveď na prečo práve takto? Kniha obsahuje postupy, ktoré sa používajú v Unixe a snaží sa ich vysvetliť, ukázať a presvedčiť, že práve oni sú tým pravým.

Umění programovat v Unixu je rozdelená na štyri hlavné časti. V prvej, nazvanej Kontext, sa dozviete, okrem dôvodov, prečo je Unix taký dobrý, aj (a najmä) základy navrhovania programov. Tieto pravidlá sú nosnou časťou prvej kapitoli a na nich naväzuje aj nemalá časť zbytku knihy. Jedná sa o pravidlá, ktoré (do istej miery) pozná väčšina programátorov a snáď sa nimi aj intuitívne riadi. Prevažná väčšina pravidiel je bezkonfliktných a univerzálnych. Dajú sa zhrnúť do jednej vety, ako Píšte jednoduché časti, ktoré sa dajú jednoducho prepojiť. alebo Oddelujte zásadu od mechanizmu a rozhranie od toho, čo je za ním.

Nájdu sa však aj také, o ktorých sa už polemizovať dá minimálne s ohľadom na skúsenosti z iných platforiem a skúsenosti s bežnými používateľmi, ako napríklad Ak program nemá čo povedať, nech radšej mlčí.

Hackerská a unixová kultúra

Kniha ďalej pokračuje s historickým prehľadom dvoch kultúr (hackerskej a unixovej) o ich vývine a následnom spojení. Záver kapitoly patrí letmému porovaniu operačných systémov. Na škodu je, že autor nepriznáva konkurencii prakticky žiadnu silnú stránku. Tento fakt sa vyskytuje priebežne v celej knihe a najhoršie z neho vychádza (ako ináč) Windows NT & spol.

Druhá kapitola sa zaoberá niečím konkrétnejším. A to prevádzaním skôr spomenutých pravidiel do návrhu aplikácii. Z množstva pravidiel sú vybrané tie najdôležitejšie: Modularita, Zameranie na textové formáty, Transparentnosť, či Medziprocesová komunikácia. Všetky tieto pravidlá sú rozvedené do väčšej hĺbky a čo je dôležitejšie, pre každé z nich je na výber aj niekoľko prípadov z praxe (kmail, gcc, SMTP, POP3). Bohužiaľ v celej knihe nájdeme len jeden antipríklad pre tieto pravidlá, ktorý ukazuje, že občas je výhodné na tieto pravidlá zabudnúť (fetchmail).

Kapitola o návrhu pokračuje pohľadom na minijazyky, teda jazyky, ktoré sú určené pre konkrétnu úlohu, akými sú regulárne výrazy, XSLT, či jazyk používaný v súboroch Makefile. Ďalej pokračuje pohľadom na konfigurácie programov, ich spôsobmi a vhodnými formátmi pre konfiguračné súbory. Nemenej dôležitou časťou návrhu v unixovom štýle je aj návrh rozhrania a ich štandardov. Na záver sa dozviete ešte pár slov o optimalizácii (resp. prečo by ste sa jej mali vyhýbať) a vhodnej zložitosti programov.

Implementácia

V tretej kapitole sa autor posúva ešte ďalej, tentokrát k implementácii. Aj ňou nás sprevádza od úplného počiatku a snaží sa zodpovedať nemálo otázok. Jednou zo základných (a často preceňovaných) otázok je výber programovacieho jazyka. Autor podáva prehľad o programovacích jazykoch C, C++, Perl, Lisp, Java a kedy je vhodné použiť ktorý. Po zvolení jazyka potrebujeme vybrať vhodné nástroje na editáciu kódu (vi, Emacs), generovanie kódu (yacc, lex, Glade), či systémy pre správu verzií. Na záver si autor opäť neodpustil podkapitolku o tom, že Emacs je to pravé vývojové prostredie :). V poslednej časti tejto kapitole sa dozviete viac o znovuobjavovaní kolesa a problematiky licencií k takýmto kolesám.

Posledná kapitola sa venuje problematike unixovej komunity. Predstavuje rady pre prenositeľnosť, dodržiavanie štandardov, či postupy pri dokumentovaní projektu. Kde sa ako východisko zo súčasnej spleti formátov ponúka DocBook. Ako sa správať po vydaní projektu a čo zahrňovať do distribúcie je témou ďaľšej časti tejto kapitoly. Nasleduje ešte letmé porovnanie licencií (MIT, BSD, Artistic, GPL, MPL) a na záver sa dozviete o príležitostiach a možnom nebezpečí, ktoré na nás v Unixe ešte čaká.

Kniha je ukončená vysvetlením použitých skratiek, obsiahlou bibliografiu, ktorá obsahuje aj postrehy k daným knihám, a niekoľkými námetmi na zamyslenie. Tie sú písané po vzoru východných filozofií ako rozhovor medzi žiakom a majstrom.

Záver

Toto dielo je jednou z najkvalitnejších kníh o programovaní, ktoré som kedy čítal, ale napriek tomu je potrebné povedať, že k dokonalisti mu ešte čosi chýba. Najväčším problémom je, že autor sa neodvažuje priznať konkurencii žiadne silné stránky. Nie je to len problémom tohto autora, s rovnakým problémom sa potýkajú viaceré skupiny, ktoré chcú presadzovať vlastné názory. Podľa mňa by uznanie silných stránok ešte zvýšilo hodnotu tejto knihy. Druhým (o mnoho menším) problémom je čiastočný extrémizmus, čo je samozrejme právom autora (Na druhé straně stojíme my, bojovníci za svobodu - nikoli jen za naši svobodu, ale za svobodu všech).

Hodí sa ešte spomenúť, že kniha (v anglickej verzii) je voľne dostupná na stránkach www.faqs.org/docs/artu/. Veľmi zaujímavú esej, ktorá sa zaoberá touto knihou, je Biculturism, autorom ktorej je Joe Spolsky, ktorý je programátor pre Windows.

Název	Umění programování v Unixu
Autor	Eric S. Raymond
Vydal	Computer Press
ISBN	80-251-0225-4
Datum vydání	2004
Počet stran	512
Doporučená cena	590 Kč/880 Sk

       

Komentáře

[Cronin]

Knihu mam, uz som z nej dve tretiny precital, odporucam ju. Nie je to ziadny unixovsky fanatizmus, ale uzitocne fakty, upozornenia, riesenia a pod.

[jan.xxx]

Ja teda rád používám (G)VIM. Ale kdyby někdy někdo na nějaké konferenci, výstavě či sešlosti předvedl Emacs, rád bych se kouknul na jeho možnosti Ale naživo.

[Tomáš Oberhuber]

Knihu jsem přečetl již skoro celou a souhlasím, že se jedná o opravdu výjimečné dílo. Souhlasím, že autor není úplně objektivní. S jeho kritikou MS Windows jsem ale souhlasil. Ono nejde ani tak o kritiku tohoto systému, ale o konkrétní popis nedostatků jako systemový registr, absence kvalitního shellu, přílíšná vázanost na grafické rozhraní, špatné zabezpečení apod. Není to jediná kniha týkající se operačních systémů, kde MS Windows vycházejí tak špatně. Trochu přehnaná se mi zdála kritika jazyka C++, i když je určitě dobré si uvědomit, že není nutné používat objekty vždy a všude. Podle mě nejméně objektivní byla část vyzdvihující Emacs - možná je to ale jen tím, že tento porgram nepoužívám. Ještě jednu chybku bych zmínil a to je překlad. Naštěstí se nejedná o vážné chyby, spíše úsměvné výroky: matematické operátory mohou být komunikativní, distribuční a asociativní (strana 122). Nemůžu už najít překlad FPS stříleček, ale bylo to něco jako "osoby prvních střelců".

[bk]

Jestli je ten preklad skutecne takovy, tak si tu knizku prectu radeji v anglictine.

[puco]

Kazda knizka sa oplati precitat v povodnom jazyku.

[Marek 'marx' Grác]

Podla mna ten preklad nie je zase az tak hrozny. Povedal by som, ze je to taky standard, kde tu sa fakt zadari, ale aspon mne to dojem z knihy prilis nepokazilo

[butrus]

Tak nevim, ale me odrazuje uz i ten nazev... Co to prob*ha je "umeni programovani" :(( Kdyz uz nic lepsiho, tak treba "unixove programatorske umeni"! To musel prekladat nekdo, kdo toho o jazyce vi houby a nema pro nej vubec cit:(((

[unchallenger]

Tos to spravil jako prase branku. Alespoň se snad měl zachovat původní význam...

[Lukáš Zapletal]

Brutus asi spatne vidi...

Stoji tam "Umění programování v UNIXu" myslím...

[butrus]

Hmm... jenze "umeni programovani" v cestine neznamena nic.

[egg]

Ale jisteže znamená. Stejně jako umění tance či umění hudby. Nejsem sice lingvista, ale podle mě je to jazykově zcela v pořádku.

[Honza]

mimochodem, original knihy maji v mem oblibenem "knihkupectvi" eDonkey :)

[Sofronius]

A co tohle? http://www.faqs.org/docs/artu/

[Croinin]

Objektivita: kniha je taka objektivna, aku len Eric Raymond o danej problematike moze napiast. Jasne ze je trochu poznacena tym, ze je unixista, ale snazil sa byt objektivny, to je kazdemu sudnemu cloveku jasne.

Preklad: prekladatel sa snazil zadostucinit jazykovedcom, pokial to bolo mozne. Sam pisem clanky, v ktorych pocitacovu anglicku terminologiu musim prekladat do slovenciny, pokial je to mozne. V ulohe prekladatela vyssie uvedenej knihy by som postupoval asi velmi podobne.

[mira]

matematické operátory mohou být komunikativní, distribuční a asociativní

asocialni by bylo usmevnejsi

[Lukáš Zapletal]

Sic se Bogdan (překladatel) snažil moc a moc, některé pojmy jsou skutečné perly. Například mluvnice LL(1)

[Pavel Stehule]

Mam pocit, ze nepresel zadnou korekturou. Po par strankach si vsimnete, ze neco neni v poradku

[Jiří Svoboda]

Velmi doporucuji precist si tu esej "Biculturalism", na niz je z clanku odkaz. Zrovna jsem ji docetl, fakt moc pekne!

[deda.jabko]

plne souhlasim, kdyz jsem tuto knizku videl v obchode, rikal jsem si ze to snad ani neni pravda, ze to nekdo prelozil a vydal...

urcite ji doporucuji - nektera fakta jsou sice pritazena za vlasy a ten preklad taky neni nejidealnejsi, ale osobne jsem se utvrdil v nekterych faktech o kterych sem si myslel, ze jsou jenom vyplody meho choreho mozku - viz nazory na C++ :-]

sice je to hodne o pripominani "starych" veci, ale ono je obcas si treba uvedomit nektere unixove postupy, ktere uz jdou nejak tak mimo, pokud pracujete treba v Jave....