Byl vydán Debian 13.5, tj. pátá opravná verze Debianu 13 s kódovým názvem Trixie a Debian 12.14, tj. čtrnáctá opravná verze Debianu 12 s kódovým názvem Bookworm. Řešeny jsou především bezpečnostní problémy, ale také několik vážných chyb. Instalační média Debianu 13 a Debianu 12 lze samozřejmě nadále k instalaci používat. Po instalaci stačí systém aktualizovat.
CiviCRM (Wikipedie) bylo vydáno v nové verzi 6.14.0. Podrobnosti o nových funkcích a opravách najdete na release stránce. CiviCRM je robustní open-source CRM systém navržený speciálně pro neziskové organizace, spolky a občanské iniciativy. Projekt je napsán v jazyce PHP a licencován pod GNU Affero General Public License (AGPLv3). Český překlad má nyní 45 % přeložených řetězců a přibližuje se milníku 50 %. Potřebujeme vaši pomoc, abychom se dostali dál. Pokud máte chuť přispět překladem nebo korekturou, přidejte se na platformu Transifex.
Další lokální zranitelností Linuxu je ssh-keysign-pwn. Uživatel si může přečíst obsah souborů, ke kterým má právo ke čtení pouze root, například soubory s SSH klíči nebo /etc/shadow. V upstreamu již opraveno [oss-security mailing list].
Singularity (YouTube) je nejnovější otevřený film od Blender Studia. Jedná se o jejich první 4K HDR film.
Vyšla hra Život Není Krásný: Poslední Exekuce (Steam, ProtonDB). Kreslená point & click adventura ze staré školy plná černého humoru a nekorektního násilí. Vžijte se do role zpustlého exekutora Vladimíra Brehowského a projděte s ním jeho poslední pracovní den. Hra volně navazuje na sérii Život Není Krásný.
Společnost Red Hat představila Fedora Hummingbird, tj. linuxovou distribuci s nativním kontejnerovým designem určenou pro vývojáře využívající AI agenty.
Hru The Legend of Zelda: Twilight Princess od společnosti Nintendo si lze nově díky projektu Dusklight (původně Dusk) a reverznímu inženýrství zahrát i na počítačích a mobilních zařízeních. Vyžadována je kopie původní hry (textury, modely, hudba, zvukové efekty, …). Ukázka na YouTube. Projekt byl zahájen v srpnu 2020.
Byla vydána nová major verze 29.0 programovacího jazyka Erlang (Wikipedie) a související platformy OTP (Open Telecom Platform, Wikipedie). Detailní přehled novinek na GitHubu.
Po zranitelnostech Copy Fail a Dirty Frag přichází zranitelnost Fragnesia. Další lokální eskalace práv na Linuxu. Zatím v upstreamu neopravena. Přiřazeno ji bylo CVE-2026-46300.
Sovereign Tech Agency (Wikipedie) prostřednictvím svého fondu Sovereign Tech Fund podpoří KDE částkou 1 285 200 eur.
Odkazy
Po dlhom čakaní na KDE4 začínam mať pochybnosti, že niekedy bude použiteľné. V nasledujúcich pár riadkoch opíšem svoje dojmy z používania KDE4 od verzií ktoré ešte neobsahovali plasmu až po aktuálny stav v SVN.
KDE používam od verzie 3.1 (ešte na mandrake). Mandrake bola moja prvá distribúcia ktorú som nainštaloval na vtedy môj prvý počítač (trošku divné prvý krát kupovať PC a hneď tam dať linux). Vyskúšal som niekoľko desktopov ale z KDE3 som bol nadšený. KDE3 malo super možnosti nastavenia. Mám rád kio_slave, je skvelé do filemanagera dať adresu typu fish:/meno@stroj a pracovať so vzdialeným ssh rovnako ako keby to bolo na lokálnom disku. Pre tých ktorí netušia o čom hovorím odporúčam si prečítať KDE: tipy a triky. Odporúčam pozrieť aj nasledujúce 2 časti. Ako používateľa KDE ma celkom potešilo to, že bude nové KDE4.
Nemám moc pamäť na čas takže povedzme, že som KDE4 začal skúšať dávno pred tým, než tam bola plasma. Vlastne zatiaľ to nebolo ani KDE4, skôr len port KDE3 pre Qt4. Bol tam starý kcontrol (ktorý mimochodom fungoval), kicker, vlastne všetko z KDE3 snáď okrem funkčnej plochy. Pravdepodobne nejaký bug spôsoboval, že prekreslenie ikonky na ploche trvalo asi 10s. Toto bol pre mňa asi najpoužiteľnejší stav KDE4. Mimochodom nechýbali tam také drobnosti ako stromový pohľad na súbory, alebo moje obľúbené prepínanie plôch. Zaujímavé je, že mi u aplikácii vtedy neprekážalo pomalé renderovanie, alebo som si ho ani nevšimol pričom som dosť citlivý na rýchlosť.
Príchod plasmy bol zlomovým momentom vo vývoji KDE4. Plasmu som považoval za zatiaľ začínajúci projekt a bolo by nefér hodnotiť v tej dobe ako sa správa. Podstatnejšie bolo pre mňa to, že sa rozhodli nahradiť konqueror dolphinom a vyhodili podľa mňa skvele fungujúci pôvodný iconview. Ten bol nahradený dophonpart-om. V súčasnosti už nie je možné používať stromový pohľad. Vytváranie náhľadov sa mi zdá o dosť pomalšie. Z konqueroru boli odstránené funkcie ako filtre, možnosti vyhľadávania súborov a mnoho ďalších podľa mňa užitočných vecí. Plasma sa postupne stabilizovala, možnosti však moc nepribúdali. KDE 4.0 vyšlo v nedokončenom stave čo ale vystvetľovali tým, že KDE4 vydali pre komunitu i keď to nie je dokončený produkt.
Od verzie 4.0 po 4.1 som nevidel žiadné prevratné zmeny. Do plasmy pribudla dlho očakávaná funkcia - možnosť zmeny veľkosti / pozície panelu. Zo začiatku to bolo riešené dialógom, neskôr ďalším panelom. Takže nebolo už možné presne nastaviť šírku, výšku, pozíciu. Toto sa dosť neznáša s mojou grafickou kartou, takže mi pri tom zvyknú padnúť X. Ďalej pribudla možnosť presunu plasmoidov. V istom čase v svn som našiel možnosť nastaviť rýchlosť CPU (nemyslím fyzicky ale nastavenie typu Rýchle CPU, Pomalé CPU, pri nastavení pomalé CPU sa vypli všetky animácie a fade efekty). Okrem toho tam boli možnosti "Vysoké rozlíšenie", "Nízke rozlíšenie" ktoré pravdepodobne mali spôsobiť zmenšenie medzier medzi ovládacími prvkami. Tieto nastavenia žiaľ medzitým zmizli takže KDE4 mi ide dosť pomaly. Okrem toho zmizli nastavenia z kwrite (dajú sa síce zapnúť v konfiguračnom dialógu...). Ďalej do KDE4.1 sa dostal fade efekt titulku konfiguračných dialógov ktorý spôsobuje u mňa asi 2s zatuhnutie xorgu. Celkovo okrem zlepšenia stability a zhoršenia výkonu (teda skôr nemožnosť vypnutia otravných animácii) musím povedať, že medzi KDE 4.0 a 4.1 nie sú takmer žiadne zmeny.
Táto verzia nie je určená pre verejnosť. Ak by to tak bolo označil by som to ako úplnú katastrofu (i keď nestabilitu som si nevšimol). Prvá vec čo mi udrela do očí boli konfiguračné dialógy. Okrem titulku už je v celom konfiguračnom dialógu fade efekt. Takže u mňa nútená prestávka asi na 10s pri prechádzaní nastaveniami. Takže pri konfigurácii som radšej zvolil nástroj kcmshell4. Prešiel som všetky nastavenia a nikde nebola možnosť to vypnúť. Akože nevidím dôvod pchať všade takéto blbosti. Kedysi trebalo pri práci na počítači čakať pretože počítače boli pomalé. V súčasnosti musím čakať preto, lebo sa tam zobrazuje blbá animácia ktorá sa nedá vypnúť. A tieto animácie v KDE4 sú proste všade, prejdem na ikonou (plasmoidom), fade, hneď 100% CPU. Prechádzam kurzorom ponad súbory - CPU na 100%. Mám taký pocit, že pri vývoji KDE sa zameriavajú tak na 80% vzhľad, 10% HID a 10% normálné veci. Veď podľa toho vyzerajú aj blogy ... omaľovánky, omaľovánky, gombíky naľavo, gombíky napravo, omaľovánky, omaľovánky ...
Vec ktorou som sa u KDE3, Qt4 a zo začiatku aj u KDE4 vôbec nezaoberal bol výkon. Bez animácii a grafických blbostí bol celkom uspokojivý. V súčasnosti je to už výrazne horšie. Ako príklad použijem krunner. Krunner je jednou z aplikácii ktoré proste musím mať. V KDE3 funguje super, alet+f2, okamžite sa zobrazí, napíšem čo chcem, všetko funguje bez akéhokoľvek oneskorenia. U KDE4 je to trochu inak. Takže najskôr stlačím Alt + F2. Čakám 2s až sa zobrazí šedý oblý rámček. Potom čakám ďalšie 2 s až sa do toho dá písať. Napíšem čo chcem a čakám asi 5s kým zobrazí animáciu (ktorá mi spôsobí zaseknutie X na asi 5s). Stlačím enter a je to. No keď som toto videl tak som si povedal, že kašlem na krunner, prežijem to aj s menu. Kliknem na menu .. čakám 5s, zobrazí sa menu .. všade chyby renderovania. No budiž, je to z svn, prepnem na klasické menu. Lenže ako vždy moje najúbľúbenejšie funkcie v KDE4 proste nie sú. Žiadne najpoužívanejšie aplikácie, nič.
Je fakt, že počítač už nemám práve najnovší. Minule som ale skúšal porovnať výkon Qt3 vs. Qt4. U Qt3 som použil štýl ktorý u každého buttonu zobrazuje fadein / fadeout efekt. U Qt4 som si vystačil so štýlom plastiq. U oboch som vytvoril jednoduchú aplikáciu s jediným buttonom ako main widget. To som roztiahol na fullscreen. Qt3 zvládalo pri prechode kurzorom nad tlačítkom plynulý fade efekt (teda min. 20 - 30fps) pri záťaží CPU 5%. U Qt4 prekreslenie tlačítka (alebo presnejšie nakreslenie modrého okraju) trvalo 5s bez akejkoľvek animácie. Qt4 je evidentne teda aspoň na mojom PC strašne pomalé i keď Qt3 ide brutálne rýchlo s omnoho zložitejším grafickým štýlom.
Pravdu povediac nevidel som nikoho kto by sa zaoberal výkonom renderovania widgetov v Qt4. Videl som ale v nejakom blogu, že Qt4 má mať výrazne rýchlejšie renderovaný canvas (dôvodom pre tento krok má byť to aby sa dali používať ďalšie animácie). Neviem akože či to programujú deti alebo pre koho majú byť grafické omaľovanky, ale ako človek ktorý má počítačna to aby pracoval kritizujem takýto prístup. Prostredie bez akýchkoľvek animácii je pre mňa omnoho použiteľnejšie než nejaké prečačkané KDE4.
Poslednou vecou ktorú by som tu chcel spomenúť sú nastavenia. Mám doma niekoľko počítačov, jeden zhodou okolností s grafickou kartou intel. Táto grafická karta vyžaduje pre správne fungovanie vertikálnej synchronizácie ručné nastavenie portu xv. KDE4 používa na prehrávanie multimédií systém phonon. Nastavenia videa by ste ale hľadali márne. Preto najradšej prehrávam video v prehrávači SMplayer. Teda presnejšie povedané prehrávačom je mplayer ktorý len smplayer spúšťa v slave režime. Keď som SMplayer prvý krát skúšal prekvapila ma jednoduchosť a účelnosť jeho rozhrania. Je možné jednoducho nastaviť aj takú blbosť ako je xv port cez ktorý video prehráva. Myslím, že z takého rozhrania by si mali brať príklad. Okrem nastavení videa mi chýbajú aj nastavenia streamov (na internáte mám síce rýchle pripojenie ale často má 5 - 15s výpadky). Prehrávať takto internetové rádio bez možnosti nastavenia veľkosti bufferov je prakticky nemožné. To je zase jedným z nastavení ktoré mi fakt v KDE chýbajú (nie, že by boli vo verzii 3.x, ale rád by som bol keby ich do KDE niekto zaradil).
Je fakt, že týmto blogom ťažko zmením niečo na vývoji KDE. Aby to malo nejaký účinok musel by som písať na inom mieste v inom jazyku (čo ale nedokážem).
Tiskni
Sdílej:
a vo vrátení sa od eye candy dristov k starému dobrému funkcionálnemu, jednoducho vyzerajúcemu a ľahko ovladateľnému štandardu.Nemluvíte náhodou od přechodu KDEčkaře na GNOME?
Naprosto souhlasim. Na P-M@1.6GHz s integrovanou grafarnou od Intelu hruza.
Asi pred tydnem jsem zkusil nainstalovat KDE4 na cisty Debian (Kde 4 z experimental, Debian unstable) na PIII@800Mhz, Ati Radeon 9250, 512MB ram a je to pomale (ale jen o trochu min nez na P-M). Asi bych rekl, ze se to po malych kruckach stava pouzitelnejsi, ale mozna to bylo tim, ze jsem tentokrat instaloval na uplne cisty system (takze nic nepadalo, i ten K-Mail uz byl pouzitelny).
Co se ale napriklad nezmenilo je skrolovani v Konqueroru, ktere je zakonceno random skokem ve smeru skrolovani o dopredu neznamy pocet radek. Celkem vzato KDE4 bych i nadale hodnotil jako nepouzitelne pro normalni praci (=neco vic nez jen cist maily).
Trolltech síce tvrdí, že príčinou je nvidia ale nespoliehal by som sa na to.Príčinou je jednoznačne nejaký troll v nvidii...
Qt 4.5 má bejt *mnohem* rychlejší, bude používat OpenGL.<joke>Doteraz používali DirectX, čo?
</joke>
Nechcem vedieť ako to tam pôjde.
Nijak. ^_^
* v gnome to jde asi přes gconf, přidáním "above" do /apps/metacity/button_layout (viz http://www.gnome.org/~tthurman/docs/metacity/prefs_8c-source.html), ale ještě jsem se nedokopal k tomu to vyzkoušet, někde kliknout je tak nějak jednodušší
A vůbec mi titulkový pruh přijde dost nevyužitej - vrazil bych tam ještě tlačítka na poslání okna na plochu, vertikální/horizontální maximalizaci, indikátor rozložení klávesnice (pokud můžou mít různý okna různý rozložení) a další blbiny, který se tam vůbec nehoděj, ale zužitkovaly by to místo
Paměti mám dost, takže ani nepátrám po nějaké lehčí variatně, která by uměla to, co jsem popsal. Spíš bych chtěl něčím nahradit metacity (gnoumí správce oken), potřeboval bych něco jako kwin, ale nezávislého na KDE a stejně dobře klikáním konfigurovatelného.No jo, život je těžký, když si ho člověk musí komplikovat, co? (Nebo je dneska jenom nějaký svátek plácání o věcech, o kterých se nemusí nic vědět, a má to znamenat, že to jakože nejde?)
Ešte ma napadla taká blbosť ... ktorú by som v KDE4 mierne vylepšil. V prvom rade musím povedať, že mám rád svetlé farebné schémy ale v noci mam tendenciu prepínať na tmavé. Lenže konqueror automaticky používa farby danej farebnej schémy aj na internetových stránkach. Preto by sa mi celkom páčila možnosť definovať vlastné css tak aby bolo pripojené k štandardnému css (teda nie ako náhrada). Dosť by to vylepšilo čitateľnosť pri tmavých farebných schémach ;)
Ďalej by sa mi páčila možnosť asociovať farby z katepart s farebnou schémou. Proste nastavil by som farebnú schému v katepart a klikol by som v nastaveniach farieb na "priradiť katepart nastavenia" alebo niečo podobné. Ak by k farebnej schéme nebola priradená žiadna katepart farebná schéma tak by pri zmene farebnej schémy samozrejme nedošlo k zmene farieb v katepart.
Ešte posledná vec ktorá sa týka farieb .. do dialógu na výber farieb by som pridal možnosť vybrať špeciálne farby (teda napríklad farba popredia, farba pozadia, farba buttonu). Samozrejme za predpokladu, že to aplikácia ktorá volá dialóg farieb vie použiť.
Mám Athlon 64 X2 5200+ @ 2,6GHz, 8GB RAM, 2xGF8600GT v SLiA disky?
KDE3 sa dá používať pohodlne na 400MHz celerone so 192MB RAM.KDE4 je na tom podobne akurat tie konstanty treba vynasobit aspon 10 + 3D karta s pamatou ako je ta uz spominana RAM