Po více než roce vývoje od vydání verze 5.40 byla vydána nová stabilní verze 5.42 programovacího jazyka Perl (Wikipedie). Do vývoje se zapojilo 64 vývojářů. Změněno bylo přibližně 280 tisíc řádků v 1 500 souborech. Přehled novinek a změn v podrobném seznamu.
Byla vydána nová stabilní verze 7.5 webového prohlížeče Vivaldi (Wikipedie). Postavena je na Chromiu 138. Přehled novinek i s náhledy v příspěvku na blogu.
Sniffnet je multiplatformní aplikace pro sledování internetového provozu. Ke stažení pro Windows, macOS i Linux. Jedná se o open source software. Zdrojové kódy v programovacím jazyce Rust jsou k dispozici na GitHubu. Vývoj je finančně podporován NLnet Foundation.
Byl vydán Debian Installer Trixie RC 2, tj. druhá RC verze instalátoru Debianu 13 s kódovým názvem Trixie.
Na čem pracují vývojáři webového prohlížeče Ladybird (GitHub)? Byl publikován přehled vývoje za červen (YouTube).
Libreboot (Wikipedie) – svobodný firmware nahrazující proprietární BIOSy, distribuce Corebootu s pravidly pro proprietární bloby – byl vydán ve verzi 25.06 "Luminous Lemon". Přidána byla podpora desek Acer Q45T-AM a Dell Precision T1700 SFF a MT. Současně byl ve verzi 25.06 "Onerous Olive" vydán také Canoeboot, tj. fork Librebootu s ještě přísnějšími pravidly.
Licence GNU GPLv3 o víkendu oslavila 18 let. Oficiálně vyšla 29. června 2007. Při té příležitosti Richard E. Fontana a Bradley M. Kuhn restartovali, oživili a znovu spustili projekt Copyleft-Next s cílem prodiskutovat a navrhnout novou licenci.
Svobodný nemocniční informační systém GNU Health Hospital Information System (HIS) (Wikipedie) byl vydán ve verzi 5.0 (Mastodon).
Open source mapová a navigační aplikace OsmAnd (OpenStreetMap Automated Navigation Directions, Wikipedie, GitHub) oslavila 15 let.
Vývojář Spytihněv, autor počítačové hry Hrot (Wikipedie, ProtonDB), pracuje na nové hře Brno Transit. Jedná se o příběhový psychologický horor o strojvedoucím v zácviku, uvězněném v nejzatuchlejším metru východně od všeho, na čem záleží. Vydání je plánováno na čtvrté čtvrtletí letošního roku.
Začiatkom leta tohto roku som menil zamestnanie. Nastúpil som do malej strojárskej firmy, kde bolo niekoľko separátnych počítačov, ktoré neboli nijak prepojené.Jeden z nich bol pripojený na internet cez mikrovlnného providera. Vo firme nebol nikto, kto by sa staral o počítače, a tak som mal vybudovať firemnú IT infraštruktúru navrhnúť a vybudovať sám. Moja prvá úloha bola prepojiť stroje do siete a umožniť všetkým staniciam komunikovať cez internet, a to za minimálnych obstarávacích nákladov.
Prvou vecou, po ktorej som sa začal zháňať, bol nejaký návod na vytvorenie routera a firewallu. Na internete som sa dostal k návodom na Debian a FreeBSD router. S unixovými systémami som mal už predtým zopár drobných skúseností, skúšal som pred pár rokmi RedHat (nejak ma však nenadchol, bol problémový)a Mandrake 10.1
Skúsil som najprv ten Debian. Inštalácia zbehla krásne, po reštarte sa však stroj nenabootoval. Asi nejaký problém so starším HDD radičom. Nemal som čas ani chuť to riešiť. Tak prišiel na rad FreeBSD.
Prvým prekvapením bolo, že hoci som s týmto systémom nikdy nerobil, inštalácia dopadla na prvý pokus úspešne. Všetko fungovalo, ako malo. Potom ma dostalo to, že kompilácia nového jadra dopadla výborne, bez chýb, a s stopercentne pracujúcim systémom po reboote.
Nakoľko som sa pokúsil pred rokmi kompilovať jadro v RedHate, bol to pre mňa príjemný šok. Úplný začiatočník, a skompilovať bez problémov jadro, a to ešte k tomu na systéme, o ktorom nevedno prečo panuje povesť, že je hardcore, len pre silné nátury .... to bolo pre mňa "silné kafe". Poslednou kvapkou, ktorá rozhodla, bolo, že sa mi na obstarožnom P200 so 64MB RAM podarilo (len tak z hecu) rozbehnúť funkčné X-ká. To ma už systém (po skúsenostiach z Mandraku) totálne dostal ... usúdil som, že som našiel systém presne "podľa svojej chuti".
Pokračovanie nabudúce. Napíšem, ako som inštaloval nový (prvý) firemný server, ako som prvýkrát prekladal kernel a userland zo zdrojákov, konfiguroval Sambu, tlačové služby cez CUPS, X-terminály atď ...
Tiskni
Sdílej:
Prečo? Veď BSD a Linux sú dve vetvy jedného stromu - OpenSource unixových systémov. Mali by sme všetci, Linuxáci aj BSDčkári, ťahať za jeden povraz.
Myslím si, že by malo byť viac článkov o tom, ako sa dá nasadiť unixový systém v reálnom firemnom prostredí, nielen o hraní sa so systémom doma po večeroch a v univerzitnom PC labáku. To bola moja motivácia - dokázať, že OpenSource systém obstojí aj v ostrom produkčnom prostredí bežnej malej firmy, kde vo väčšine prípadov žiaľ doteraz vedú Windowsy (a väčšina ľudí je presvedčená o tom, že sú nenahraditeľné).
Peace ...
Nepopieram, že to chcelo dávku guráže, a routerom sa to zďaleka neskončilo - na BSD som postavil server aj terminálové stanice. No ale ja som taká nátura, že chcem vyskúšať aj menej prefláknuté alternatívne veci.
To, ako mi to v konfigurácii FreeBSD išlo, navzdory hardcore povesti BSD, však najviac prekvapilo a šokovalo mňa samého .
porty rulezzzPortage rulez :o))