Open source počítačová hra na hrdiny NetHack (Wikipedie, GitHub) byla vydána v nové verzi 5.0.0. První verze této hry byla vydána v roce 1987.
Evropská komise naléhavě vyzvala členské státy EU, aby kvůli ochraně nezletilých na internetu urychlily zavádění unijní aplikace pro ověřování věku a zajistily její dostupnost do konce roku. Členské státy mohou zavést aplikaci EU pro ověřování věku jako samostatnou aplikaci nebo ji integrovat do takzvané evropské peněženky digitální identity.
Richard Biener oznámil vydání verze 16.1 (16.1.0) kolekce kompilátorů pro různé programovací jazyky GCC (GNU Compiler Collection). Jedná se o první stabilní verzi řady 16. Přehled změn, nových vlastností a oprav a aktualizovaná dokumentace na stránkách projektu. Některé zdrojové kódy, které bylo možné přeložit s předchozími verzemi GCC, bude nutné upravit.
Zulip Server z open source komunikační platformy Zulip (Wikipedie, GitHub) byl vydán ve verzi 12.0. Přehled novinek v příspěvku na blogu.
Před 30 lety, tj. v úterý 30. dubna 1996, byl spuštěn Seznam.cz.
Byly zpracovány a zveřejněny všechny videozáznamy, které stojí za zveřejnění, z konference FOSDEM 2026.
Od úterý 28. dubna musí nově uváděné notebooky v Evropské unii podporovat nabíjení přes USB-C. Jednotná nabíječka byla schválena Evropským parlamentem v říjnu 2022.
Byly publikovány informace o kritické zranitelnosti CVE-2026-31431 pojmenované Copy Fail v Linuxu, konkrétně v kryptografii (AF_ALG). Běžný uživatel může získat práva roota (lokální eskalaci práv). Na všech distribucích Linuxu vydaných od roku 2017. Pomocí 732bajtového skriptu. V upstreamu je již opraveno. Zranitelnost byla nalezena pomocí AI Xint Code.
Textový editor Zed dospěl do verze 1.0. Představení v příspěvku na blogu.
Vývojáři svobodného 3D softwaru Blender představili (𝕏, Mastodon, Bluesky) nejnovějšího firemního sponzora Blenderu. Je ním společnost Anthropic stojící za AI Claude a úroveň sponzoringu je Patron, tj. minimálně 240 tisíc eur ročně. Anthropic oznámil sponzorství v tiskové zprávě Claude for Creative Work.
Začiatkom leta tohto roku som menil zamestnanie. Nastúpil som do malej strojárskej firmy, kde bolo niekoľko separátnych počítačov, ktoré neboli nijak prepojené.Jeden z nich bol pripojený na internet cez mikrovlnného providera. Vo firme nebol nikto, kto by sa staral o počítače, a tak som mal vybudovať firemnú IT infraštruktúru navrhnúť a vybudovať sám. Moja prvá úloha bola prepojiť stroje do siete a umožniť všetkým staniciam komunikovať cez internet, a to za minimálnych obstarávacích nákladov.
Prvou vecou, po ktorej som sa začal zháňať, bol nejaký návod na vytvorenie routera a firewallu. Na internete som sa dostal k návodom na Debian a FreeBSD router. S unixovými systémami som mal už predtým zopár drobných skúseností, skúšal som pred pár rokmi RedHat (nejak ma však nenadchol, bol problémový)a Mandrake 10.1
Skúsil som najprv ten Debian. Inštalácia zbehla krásne, po reštarte sa však stroj nenabootoval. Asi nejaký problém so starším HDD radičom. Nemal som čas ani chuť to riešiť. Tak prišiel na rad FreeBSD.
Prvým prekvapením bolo, že hoci som s týmto systémom nikdy nerobil, inštalácia dopadla na prvý pokus úspešne. Všetko fungovalo, ako malo. Potom ma dostalo to, že kompilácia nového jadra dopadla výborne, bez chýb, a s stopercentne pracujúcim systémom po reboote.
Nakoľko som sa pokúsil pred rokmi kompilovať jadro v RedHate, bol to pre mňa príjemný šok. Úplný začiatočník, a skompilovať bez problémov jadro, a to ešte k tomu na systéme, o ktorom nevedno prečo panuje povesť, že je hardcore, len pre silné nátury .... to bolo pre mňa "silné kafe". Poslednou kvapkou, ktorá rozhodla, bolo, že sa mi na obstarožnom P200 so 64MB RAM podarilo (len tak z hecu) rozbehnúť funkčné X-ká. To ma už systém (po skúsenostiach z Mandraku) totálne dostal ... usúdil som, že som našiel systém presne "podľa svojej chuti".
Pokračovanie nabudúce. Napíšem, ako som inštaloval nový (prvý) firemný server, ako som prvýkrát prekladal kernel a userland zo zdrojákov, konfiguroval Sambu, tlačové služby cez CUPS, X-terminály atď ...
Tiskni
Sdílej:
Prečo? Veď BSD a Linux sú dve vetvy jedného stromu - OpenSource unixových systémov. Mali by sme všetci, Linuxáci aj BSDčkári, ťahať za jeden povraz.
Myslím si, že by malo byť viac článkov o tom, ako sa dá nasadiť unixový systém v reálnom firemnom prostredí, nielen o hraní sa so systémom doma po večeroch a v univerzitnom PC labáku. To bola moja motivácia - dokázať, že OpenSource systém obstojí aj v ostrom produkčnom prostredí bežnej malej firmy, kde vo väčšine prípadov žiaľ doteraz vedú Windowsy (a väčšina ľudí je presvedčená o tom, že sú nenahraditeľné).
Peace ...
Nepopieram, že to chcelo dávku guráže, a routerom sa to zďaleka neskončilo - na BSD som postavil server aj terminálové stanice. No ale ja som taká nátura, že chcem vyskúšať aj menej prefláknuté alternatívne veci.
To, ako mi to v konfigurácii FreeBSD išlo, navzdory hardcore povesti BSD, však najviac prekvapilo a šokovalo mňa samého
.
porty rulezzzPortage rulez :o))