Byl vydán Debian 13.6, tj. šestá opravná verze Debianu 13 s kódovým názvem Trixie a Debian 12.15, tj. poslední patnáctá opravná verze Debianu 12 s kódovým názvem Bookworm, k dispozici je LTS. Řešeny jsou především bezpečnostní problémy, ale také několik vážných chyb. Instalační média Debianu 13 a Debianu 12 lze samozřejmě nadále k instalaci používat. Po instalaci stačí systém aktualizovat.
V jádře Linux byla nalezena a v upstreamu již byla opravena kritická zranitelnost GhostLock aneb CVE-2026-43499. Lokálnímu uživateli umožňuje získat práva roota a také obejít kontejnerovou izolaci. Zranitelnost existovala v Linuxu 15 let, tj. od roku 2011, od Linuxu verze 2.6.39.
Evropská komise předběžně shledala, že návykový design aplikací Instagram a Facebook od americké společnosti Meta porušuje unijní nařízení o digitálních službách (DSA). Návykový design zahrnuje například takzvané nekonečné posouvání, automatické přehrávání videí, tzv. push notifikace, kdy aplikace uživatele vybízí k návratu do jejího prostředí, či vysoce personalizovaný algoritmus, který rychle pozná, co uživatele baví a snaží
… více »Byla vydána verze 1.97.0 programovacího jazyka Rust (Wikipedie). Podrobnosti v poznámkách k vydání. Vyzkoušet Rust lze například na stránce Rust by Example.
Švýcarská společnost Punkt. má nově v nabídce telefon Punkt. MC03. Telefon byl navržen ve Švýcarsku s důrazem na soukromí a digitální suverenitu a vyroben v Německu. V telefonu běží operační systém AphyOS (Apostrophy OS) založený na AOSP (Android Open Source Project) 15. Cena telefonu je 745 eur.
TypeScript (Wikipedie), tj. JavaScript rozšířený o statické typování a další atributy, byl vydán v nové verzi 7.0. Kompilátor byl kvůli výkonu přepsán z TypeScriptu do Go.
Europarlament podpořil pozměněnou verzi výjimky známé jako „chat control 1.0“ umožňující firmám skenovat soukromou komunikaci na internetu kvůli ochraně dětí před zneužitím. Pozměňovací návrhy přijaté europoslanci však počítají s tím, že z výjimky bude vyřazena šifrovaná komunikace. Výjimka přestala platit začátkem dubna poté, co se Evropský parlament a Rada EU nedokázaly shodnout na jejím prodloužení. Rada následně přijala
… více »Nejnovější X.Org X server 21.1.24 a Xwayland 24.1.13 řeší 2 bezpečnostní chyby.
Clement "Clem" Lefebvre publikoval souhrn dění v Linux Mintu za červen 2026. Vypíchnuta je vylepšená podpora Waylandu. Už není považována za experimentální. V příští verzi Linux Mintu, plánována je na Vánoce, bude běh Cinnamonu plně podporován na X11 i Waylandu. V květnu na vývoj Linux Mintu přispělo 611 dárců celkovou částkou 19 612 dolarů. Dalších 2 326 patronů přispělo na Patreonu celkovou částkou 5 334 dolarů.
V Linuxu v KVM byla nalezena a v upstreamu již byla opravena kritická zranitelnost Januscape aneb CVE-2026-53359. Root na hostovaném počítači (virtuální stroj) může obejít izolaci a získat plnou kontrolu nad hostitelským systémem (DoS útok nebo vzdálené spuštění kódu s právy roota). Na obou hlavních architekturách – Intel i AMD. Zranitelnost v Linuxu existovala téměř 16 let (od srpna 2010 do června 2026).
lovo história je gréckeho pôvodu. Ako snaha osvetliť minulosť prekonala história v starovekom Grécku najskôr cestu od mytologického k racionálno – kritickému nazeraniu na svet. Preto sa antické Grécko zvykne považovať za kolísku histórie a grécky historik Herodotos za otca histórie.
Pôvodný význam slova história znamenal doslovne vysledovanú znalosť toho, čo sa stalo, teda vedomosti o minulosti získané zámerne, dodatočným bádaním, skúmaním, vypytovaním sa, konfrontáciou svedkov a svedectiev. Až v druhom význame označovalo toto slovo rozprávanie alebo vedomosti o tom, čo sa stalo.
Prostredníctvom latinčiny sa grécke slovo história dostalo do mnohých európskych jazykov (history, histoire, Historie, istorija, storia) a dodnes sa používa najmä v dvoch významoch: v pôvodnom gréckom, na označenie odbornej snahy osvetliť minulosť, minulé deje, dejiny. Ale postupom času sa začalo používať aj na označenie dejov, dejín samotných. Teda – história ako objektívny proces historického vývoja a história ako odraz, reflexia tohoto procesu.
História ako res gestae a história ako historia rerum gestarum. Jednoduchšie vyjadrenie v slovenskom jazyku ako história ako dejiny a história ako dejepis.
Zasunul som teda inštalačku Kubuntu do napaľovačky a reštartoval som počítač. Po reštarte sa mi ukázala úvodná obrazovka inštalačného procesu, ktorá mi ponúkla v nápovede viacero možností na ovplyvnenie inštalačného procesu pomocou volieb z viacerých atribútov. S tým som sa moc nezdržoval a rovno som stlačil ENTER.
Prebehla autodetekcia systému, počas ktorej som nepostrehol žiadne problémy. Ani problémy s diskami, inštalačný proces ich správne rozpoznal. Nasledovalo delenie diskov (to som popísal ešte v predchádzajúcej časti, Kubuntu som sa rozhodol inštalovať celý do /hda1) voľba jazykového prostredia (mimochodom v tejto verzii Kubuntu už bola opravená chyba inštalátora, ktorá sa nachádzala vo verzii 5.04, takže pokojne som mohol inštalovať v slovenskom jazyku), voľba klávesnice a pod..
Asi by som nosil drevo do lesa, keby som tu opisoval priebeh celej inštalácie. Tú už opísali iní a fundovanejšie trebárs aj na tomto portáli. Za poznámku snáď stojí, že PC sa po nainštalovaní základného systému a skopírovaní inštalovaných balíčkov na disk reštartuje a následne doinštaluje všetky ostatné programy, holt je to distro založené na Debiane :) Možno sa niekomu bude zdať táto poznámka neadekvátna, ale na toto som nebol z distribúcií, založených na RedHate zviknutý...
Tu som chcel uviesť potrebný čas od spustenia inštalácie po samotné nalogovanie do hotového systému na tomto stroji. Uplynul od vtedy už nejaký čas a priznám sa, že už si to presne nepamätám. Môžem túto dobu ohraničiť iba dvomi údajmi: viac ako polhodina a menej ako hodina. No teraz neviem, či tento údaj o niečom vypovedá, asi nie...
Takže po nainštalovaní systému mi nabehla prihlasovacia obrazovka KDM do KDE, čo je natívne prostredie pre Kubuntu.
1. Z inštalovania predchádzajúcej verzie Kubuntu 5.04 na inej mašine som zanamenal problém s detekciou sériovej myši. Rozhodol som sa ju preto vyskúšať v tejto verzii. Upravil som teda súbor xorg.conf, pripojil som ju a po reštarte v konzole som zadal
sudo modprobe sermouse
sériová myš opäť nefungovala. No nič, aj tak používam USB myš.
2. Systém mi nerozpoznal zvukovku. Tu sa mi dostalo pomoci na fóre www.ubuntu.cz. Nebudem tu rozpisovať riešenie celého problému, tu je konkrétny thread, a preto len dodám, že stačilo zadať do súboru /etc/modules snd-es1688. A zvukovka funguje ako má.
Hneď pri prvom spustení konzoly po inštalácii ma vždy prekvapuje absencia Midnight Commandera (bez neho sa cítim ako slepec), môjho obľúbeného editoru Emacs, Gimpu a niektorých ďalších základných utilít v systéme. S Emacsom problém nie je, ten sa nachádza na inštalačnom médiu, len sa defaultne neinštaluje, ostatné programy však treba stiahnuť z repozitárov. Takže prvé čo je, po nadefinovaní repozitárov, zadávam
sudo apt-get mc
o tom však snáď napíšem až nabudúce. V 3. časti by som chcel opísať definovanie repozitárov a popis základnej konfugurácie systému.
Pár odkazov na stránky, kde hľadať pomoc:
Tiskni
Sdílej:
. Doufám, že David Watzke přidá svůj hlas...
ale kedze clovek nepreinstalovava ten linux az tak casto, celkom sa to da prezit :o)