Skutočne spoľahlivé

22.4.2009 22:06 | Přečteno: 3135× | Všehochuť

Všetko sa to paradoxne začalo návratom zo služobnej cesty do tak trochu iného sveta. Jedna z medzi-zastávok bola aj na amsterdamskom Schiphole. Celá peripetia sa začala ešte pred pristátím, kedy si bolo potrebné vylietať rad na pristátie a voľnú ranvej.

Našťastie sa dispečerom uľútostilo lietadla osamelo krúžiaceho nad letiskom a dovolili nám zosadnúť - a tu niekde sa začína bájka o spoľahlivosti holandských kráľovských aerolínií. Najprv však malý ponor do cestovného poriadku tohto prepravcu:

KLM na linke KL451 lieta okružnú jazdu - z Amsterdamu cez Abu Dhabi do Bahrajnu a späť - s tým, že v Bahrajne alebo v Abu Dhabi sa väčšinou mení celá posádka - letušky, letuši (aka stewardi) aj piloti. Celé to funguje tak, že pokiaľ letíte do Bahrajnu, tak počas medzipristátia jednoducho ostanete v lietadle a obratne sa vyhýbate upratovacej čate (ak sa tam nachádza nejaký príliš horlivý zamestnanec, tak sa vám pošťastí trochu sa rozhýbať "bojom" o svoj vankúš a prikrývku). Na konci upratovacia čata zmizne a vy môžete opäť okukovať nové tváre pasažierov pristúpivších v Abu Dhabi. Takto lietadlo krúži s niekoľkými posádkami dvakrát denne - nočný let, ktorý sa skoro ráno končí v Amsterdame a popoludňajší let, ktorý sa neskoro v noci končí v Abu Dhabi, poprípade v Bahrajne.

Pokiaľ máte letenku z jedného koncového bodu do druhého, je všetko v relatívnom poriadku. Ten pravý život hrdinu na hrane začína, pokiaľ tie letenky kombinujete medzi rôznymi leteckými spoločnosťami v snahe dodržať všetky termíny a stihnúť všetky naplánované stretnutia. Vtedy neostáva nič iné, len dúfať, že v rámci 70 minútového okna na letisku, kde striedate prepravcov, stihnete prejsť celou procedúrou od uchytenia svojej batožiny, prekážkového behu cez celú letiskovú halu k vybavovacím pultíkom (v reči globetrottrov sa často nazývajú aj check-in). Samozrejme, nepísanou podmienkou je, že na seba nesmiete privolať hnev žiadnej mocnej nadprirodzenej sily, ktorá udržiava celý letiskový kolos v chode, lebo - čo si budeme nahovárať: Celý ten letiskový balet bez zásahu vyšších (nadprirodzených) mocností jednoducho nefunguje, nech si hovorí kto chce, čo chce.

Nuž a v prípade, že sa tie mocnosti rozhodnú s vami vyhrať, môže to celé dopadnúť aj takto: Vzhľadom na to, že nastala situácia, kedy letenky neboli jednotne vydané a spracované, bolo treba sa trochu obracať a na transfer desku si ju nechať spracovať pre pokračovanie do Viedne. Nastáva prvá peripetia - letiskový systém nefunguje a nie je možné vydať palubný lístok. Nechcel by som byť v tej chvíli zodpovedný za prevádzkovanie informačných systémov na letisku. Zatiaľ sme pokojní, nestrácame nervy a nádej, hoci do odletu zostáva slabých 50 minút. Uisťujeme sa, že sa to predsa len podarí a že na letisku zálohujú a majú pripravený krízový postup v prípade výpadku. Do plánovaného odletu zostáva 40 minút a stále sa nič nedeje - zľahka znervóznievame. Tety v slušivých modrých kostýmoch (vo farbách KLM) sa začínajú tváriť, že sa ich to netýka. Na vlastnú päsť sa odoberáme teda na gejt, že to skúsime tam - po pár metroch narážame na dav ľudí pred pasovou kontrolou - prilietame z oblasti mimo EÚ. Do odletu ostáva 30 minút. Našťastie colníci pochopili vážnosť situácie a povolávajú do služby všetky kávičkujúce rezervy. Prechádzame pasovou kontrolou, na druhýkrát dokonca aj bezpečnostnou - stačilo len odložiť opasok a pridržiavať gate (kus odevu, nie priestor nástupu) pred nechceným striptízom. Do odletu ostáva 15 minút a ten správny gejt je samozrejme, v duchu hry vyšších mocností, na konci haly. Ďalší šprint, do odletu ostáva 10 minút.

Dobiehame do haly, vlastný dych nás doháňa hneď v závese. Na samotnom gejte vládne ospalá ranná nálada (vzhľadom na to, že sme leteli nočným letom, je cca 6:30 ráno) - množstvo podriemkavajúcich cestujúcich nám napovedá, že hneď tak skoro zrejme neodletíme. Za pultíkom sedí ďalšia teta v modrom kostýme, opäť s výrazom tváre, že je tam vlastne omylom a nič sa nedeje. Udýchane sa dožadujeme palubných lístkov na čo len pokrčí plecami, vraj nedá sa, systém nefunguje. Nuž čo, keď sa nedá, tak sa nedá. Sadáme si a dýchame do zásoby - opäť mi napadá, že by som v ten moment nechcel byť ten chudák, čo má na starosti informačný systém na letisku.

Po slabej polhodinke čakania zjavne celý systém naštartoval, monitory začali veselo poblikávať a dokonca aj teta zamenila neutrálny výraz ja-tu-vlastne-nepracujem za povinný úžasné-že-vás-znova-vidím. Dostali sme vytúžené palubné lístky a mohli sa ísť usadiť do rúry (lietadla). Vzhľadom na to, že už je dávno po plánovanom odlete lietadla, zamýšľam sa, kedy asi dostaneme nové časové okno pre odlet - Schiphol nie je až také vyťažené letisko, aby to chlapci holandskí nestihli do 15-20 minút, nuž tak teda trpezlivo sedíme a dospávame deficit z noci - predsa len, za letu pri hluku motorov sa spí o čosi ťažšie, ako v tichu. Preberám sa na to, že sa nič nedeje. Rýchly pohľad na hodinky - je 7:35, teda viac ako 40 minút po tom, čo sme nastúpili. Zrazu v prednej časti lietadla nastáva ruch a do pilotnej kabíny vchádza muž v uniforme. Letušky ožili a začínajú dokončovať ten tajomný predodletový rituál. Zrazu čosi zapraská v interkome a zľahka udýchaným hlasom sa prihovára kapitán:

"Vážení cestujúci, hovorí k vám kapitán lietadla. Ospravedlňujem sa za meškanie, ale nemal kto s týmto lietadlom letieť, tak ma zavolali z domu a ostal som visieť v rannej zápche. Teraz je už však všetko v poriadku, čakáme na posledné pokyny z veže a potom hneď odštartujeme."

Začíname mať pocit, že nás už nič nemôže prekvapiť, kapitán to hrdinsky v amsterdamskej doprave stihol, je to jednoducho pašák. Všetci sú na svojich miestach a pomaly rolujeme na ranvej. Odletový rituál sa dokončuje podľa zabehaného scenára - kontrola propútania sa, synchronizovaná pantomíma letušiek na tému bezpečnostných prvkov, usadenie letušiek. Vyhupneme sa nad letisko a naberáme výšku (nutno podotknúť, že takmer ako vždy, aj teraz je vzduch zľahka hrboľatý a mini-turbulenciám sme sa nevyhli). Signál na odopnutie pásov opäť rozhýbe letušky do pokračovania obvyklej letovej aktivity. Celkom sa teším hoc aj na ten plastový pohárik horúceho čaju. To ešte neviem, že po chvíľke opäť zapraská interkom a letuška s úsmevom v hlase oznámi:

"Vážení cestujúci, ospravedlňujeme sa, ale kvôli problémom s našou coffee-and-tea-maker-machine vám pri dnešnom lete nebudeme môcť podávať kávu ani čaj."

A to by mohol byť aj záver celého tohoto príbehu o Kráľovských holandských aerolíniách. V duchu hry nadprirodzených mocností mi o niekoľko dní bolo dopriate oboznámiť sa aj s marketingovým sloganom KLM:

KLM - The Reliable Airline

No áno, skutočne spoľahlivé. Smiechu som sa nezdržal.        

Komentáře

[Cubic]

skvele napsane

[=^..^= AmigaPower®]

+1

[JS]

Ja s KLM letel jednou, a prislo mi to velmi v pohode (az na komplikace daleko zavaznejsi, nez o kterych pise clanek, ale za to mohlo pocasi). Jinak bych rad udelal faktickou poznamku, ze Schiphol je jedno z nejvytizenejsich letist v Evrope.

[AraxoN]

Košice - Praha (ČSA)

Praha - Amsterdam (KLM)

Batožina ostala v Prahe :-O

[masomlejn]

Zrovna dneska jsem na idnes narazil na článek, kde byl následující odkaz na www.theonion.com  resp. na "reportáž" 

http://www.theonion.com/content/video/pragues_franz_kafka_international

 

 

[xvasek]

Taky jsem se ze začátku divil, jak to může celé fungovat, ale pravda je ta, že všechna letadla mají vždy zpoždění.

Jinak moje nejoblíbenější letiště je Vídeň, v kombinaci s letadlem Dash-8 je to aspoň pořádná akce, a to ze dvou důvodů: Jednak jsou nad Vídní vždycky turbulence a v kombinaci s tímto relativně malým letadlem může člověk zažít propady nezřídka o několik desítek metrů - kam se hrabou kolotoče; létání Boeingem nebo Airbusem je proti tomuto dětské prdění do vody. Druhé specifikum Dash-8 je, že přistává na relativně krátké dráze, takže jej dispečeři většinou odkloní z runwaye na některé z prvních odboček - což by samo o sobě až tak zajímavé není, ale v kombinaci s turbulencemi začíná teprve ta správná sranda. Pokud nějaká turbulence rozhodí letadlo kousek před dosednutím, pilot to trochu zvedne a přistává později. Rychlost při dosednutí je (řekl bych) okolo 300 - 400km/h a občas pilotovi nezbývá moc času na brždění, takže už se mi několikrát stalo, že pilot lámal letadlo do odbočky při nějakých 200km/h - zajímavý pocit, zvlášť když člověk konkrétně u tohoto letadla vidí na podvozek.