Byla vydána nová verze 9.7 multiplatformní digitální pracovní stanice pro práci s audiem (DAW) Ardour. Přehled novinek, vylepšení a oprav v poznámkách k vydání.
Vývojáři webového prohlížeče Ladybird dnes oznámili, že mění způsob vývoje. S blížícím se vydáním alfa verze přestávají přijímat veřejné pull requesty. Všechny otevřené veřejné pull requesty budou uzavřeny. Tým nedokáže garantovat bezpečnost AI generovaných pull requestů.
OpenLogi (GitHub) je open source náhrada aplikace Logi Options+ pro přizpůsobení myší od společnosti Logitech. Zatím běží pouze na macOS.
Na čem pracují vývojáři webového prohlížeče Ladybird (GitHub)? Byl publikován přehled vývoje za květen (YouTube).
Úřad pro ochranu osobních údajů řeší desítky stížností na jednotné měsíční hlášení zaměstnavatele, které stát spustil počátkem dubna. Systém, jenž má firmám odlehčit od desítek formulářů, nejenže výrazně zatížil jejich účetní oddělení, ale docházelo v něm i k únikům osobních dat zaměstnanců k firmám, kde nepracovali. Podle ministerstva práce a sociálních věcí stála za problémem technická chyba. „Incident se týkal několika stovek
… více »Byla vydána (𝕏, Bluesky) nová verze 22.0.0 open source webového aplikačního frameworku Angular (Wikipedie). Přehled novinek v příspěvku na blogu.
Vim Classic byl vydán ve verzi 8.3. Drew DeVault oznámil tento fork editoru Vim (verze 8.2.0148, tj. těsně před zavedením Vim9 skriptování) v březnu letošního roku. Důvodem forku bylo, že vývojáři editorů Vim a Neovim začali při vývoji využívat LLM.
Open source konference DevConf.CZ 2026 proběhne 18. a 19. června v Brně na FIT VUT. Publikován byl program a spuštěna byla registrace.
Společnost JetBrains uvolnila verzi 2 svého open-source velkého jazykového modelu (LLM) pro vývojáře Mellum.
Probíhá konference Microsoft Build 2026. Microsoft představuje své novinky: kvantový čip Majorana 2, Surface Laptop Ultra a Surface RTX Spark Dev Box s NVIDIA RTX Spark, Intelligent Terminal, Coreutils for Windows (fork Rust Coreutils), AI modely MAI, AI agenta Scout, platformu pro agent-first zařízení Project Solara, …
Bolo oznámene vydanie ďalšej alpha verzie operačného systému Haiku. Tentokrát sa dočkal dalšieho milníka a to vydanie štvrtej Alpha verzie ktorou sa približuje malými krôčkami k svojej prvej verzii. Kedže som skalným prívržencom tohto ne-unixoveho, avšak POSIX kompatibilného operačného systému tak by som vám rád priblížil niekolko všeobecnych pojmov a tiez priblížil novinky ktorá táto R1-Alpha4 verzia prináša.
Haiku další milník v podobe R1 Alpha4 verzie
V prvom rade na začiatok trochu faktov:
* Haiku je volne šíritelný operacný systém, pod MIT Licenciou. (krátkym slovom povedané: licencia dosť pripomína osekanú BSD licenciu)
* Haiku je jednouživatelsky operacny systém, momentálne bez baličkovacieho systému aj ked má podporu pre pár aplikácií stiahnutelných cez
"installoptionalpackage" skript, ale skôr je to ako sa hovorí z núdze čnosť.
* Haiku nie je Unix ale je POSIX kompatibilný a toho unix-like má v sebe dosť na to aby sa bez akýkolvek večších problémov dali skompilovať
programy napr. z Linuxu. Príkladom môže byť aj natívny port multiplatformovej knižnice QT4, či OpenJDK.
* Haiku používa vlastný pokročilý súborový filesystem tzv. BeFS, ktory podporuje žurnalovanie, metadata a má prvky databázového filesystému,
dosť podobného k Reiserfs3. Je nutné podotknúť, že tento filesystém vznikol v 90 rokoch minulého storočia, a stále má čo ponúknuť.
v Linuxe je podporovaný len na čítanie (Read-Only).
* Haiku je plne kompatibilný či na binárnej úrovni tak aj na úrovni zdrojových kódov, s dnes už mrtvym systémom BeOS.
Vzhladom na to, aby bola umožnená binárna kompatibilita Haiku je vyvíjané vo viacerých buildoch koli použitému C prekladaču GCC,
verzia kompatibilná s BeOS používa GCC2 prípadne hybridné zostavenie GCC2+GCC4 dohromady, ostatné verzie sú označované ako unsuported pre prvé vydanie.
* Nebudem tu písať, že Haiku je plne grafický OS, skôr sa vyjadrím v štýle, že všetko je podriadené významu "operačný systém pre desktopové použitie".
S tým závisí aj to, že Haiku má spísane pravidlá ako má vyzerať Desktop, a aplikácie, preto všetko pôsobí jednotným vzhlahom a jednotným dizajnom aplikácií
rovnako ako je to u Mac OS.
* Haiku je síce pokračovatelom štafety s názvom BeOS a to právom! Pretože, už teraz obsahuje veci, ktorý povodný BeOS nemal - ako napríklad lokalizáciu do narodných jazykov.
Nechýba lokalizácia do esperanta, či aj do nášho slovenského / českého jazyka, čím sa aj týmto chcem podakovať prekladatelom (ak čítajú tento zápisok).
* Haiku je free ale zároven si nesie dobre meno vdaka komerčným aplikáciam vytvorených pre BeOS. Vdaka použitej MIT Licencii, ktorá je menej
reštriktívna ako GPL sa dá očakávať aj komerčné aplikácie do budúcna.
* Haiku je jednouživatelský operačný systém s prispôsobenou inštaláciou programov. Nájdete tu ale aj pristupové práva na úrovni filesystému a domovský (Home)
priečinok, ktorý slúži len pre jedného uživatela. Aj naprieč tomuto v dnešnej dobe nedostatku, má Haiku určitý stupen ochrany. Rozumný uživatel Haiku inštaluje
programy a ovládače zariadení, či rozšírenia (add-ons) do svojho domovského priečinka a nie do systemového priečinka. V prípade poruchy je možné pri štarte
zakázať práve tieto uzivatelské doplnky.
Alpha 4 čo prináša a aké nedostatky stále pretrvávajú:
* Hlavne je tu vylepšená podpora pre rôzne ovládače zariadení ako napr. grafické karty, podpora WIFI a sieťových kariet.
- je podporovaný KMS na grafických kartách Radeon HD (zmena rozlišenia na neštandartné, napr. na HD rozlisenie).
Radeony su asi najlepšie podporované grafické karty v Haiku - aspon môj subjektívny názor.
Taktiež podpora Intel a Intel Extreme grafických kariet je dobrá a tiež funguje zmena na neštandartné rozlíšenia.
* S&T - Stack & Tile - featura ktora sa aspon z dialky podobá ukladaniu okien vedla seba, známeho z linuxových manažérov Xmonad, či Awesome.
* zlepšená podpora NTFS filesystému a opravených kopec chýb oproti alpha3.
* zlepšená podpora pre karty Wifi s WPA/WPA2.
* kopec opravených chýb, vdaka uživatelom, ktorý venovali čas a nahlásili chybu vyplnením tiketu a boli v tejto alpha verzii opravené.
* nova aplikacia na prepínanie klavesnice KeymapSwitcher
* natívny Debuger s podporou QR kodov.
* počiatočná podpora pre Blue-ray disky.
* nový media add-on: 10 kanalový ekvalizér
* vylepšené podpora pre virtualnu pamet a swap
Nedostatky:
* OpenSound (OSS) multiplatformová knižnica je stále v staršej verzii a absencia ovládačov pre novšie NVIDIA grafické karty.
Minimalne požiadavky pre beh Haiku je počítač s Pentiom II 400Mhz a 128MB pameťou RAM, pre ukladací priestor disku je potrebných aspon 700MB pre particiu.
Takže ak máte chuť začať niečím novým? Tak jednoznačne aspoň vyskúšajte túto R1 Alpha4 verziu, ktorá je dalším milníkom
tohto operačného systému. Myslím si, že Haiku je aj nie je konkurent Linuxu. Je preto, že nasadzuje dosť vysoko laťku čo sa týka kvality grafického prostredia, na druhu stranu treba povedať
svet je dosť velký aby tu bolo aj Haiku aj Linux. Haiku je dosť šetrný a ohladuplný kedže sa dá používať vedla Linuxu cez dualboot. Vstavaný bootloader nedokáže načítať linuxové jadro
ale ak pouziváte GRUB(2) tak si pridate Haiku ako boot z danej particie (podobne ako pridanie operačného systému Windows).
Odkaz na hlavnú stránku : www.haiku-os.org
Odkaz na poznámku k vydaniu R1 Alpha4: http://www.haiku-os.org/get-haiku/release-notes
Odkaz na stiahnutie ISO (pre vypálenie na CD), či Anyboot (vhodné pre USB kľúč, taktiež sa dá vypáliť na CD): http://www.haiku-os.org/get-haiku
Odkaz na zdroj softvéru: www.haikuware.com
Odkaz na stránky polskej komunity Haiku: www.haiku-os.pl
Odkaz na mnou udržovanú fan stránku: http://www.haikufans.6f.sk
Tiskni
Sdílej:
ďakujem, vopred sa chcem ospravedlniť ak som spravil kopec chyb, slovenčina nie je moja silná stránka :D
chcel by som dať dobry tip a to: odporúčam stiahnuť Anyboot image a ten podla potreby buď
priamo zapísať cez "dd" na usb kľúč: "dd if=haiku-r1alpha4-anyboot.image of=/dev/sdc"
je potrebne zapísať image na USB kluc priamo a nie na particiu
druhou možnosťou je premenovať *.iamge na *.iso a potom vypaliť na normalne CD.
ahoj bedňa, no tento zápisok je hlavne o alpha4, ale máš pravdu , je vidieť že makajú na ARM Haiku porte, ale sú to skôr začiatky, za oveľa večší úspech považujem x86_64 port aje keď ten je fakt "štíhly", síce naštartuje do grafického rozhrania ale takmer žiadne ovládače a aplikácie, fakt prvá verzia R1 bude hlavne o funkčnom vyladenom 32bit OS
pod MIT Licenciou. (krátkym slovom povedané: licencia dosť pripomína osekanú BSD licenciu)MIT má výhodu alespoň v tom, že není potřeba uvádět, jak moc je ta licence osekaná a upravená – v BSD licencích je dost velký bordel a lidé mnohdy házejí do jednoho pytle zvaného „BSD“ licence, které se dost zásadně liší.