Ubuntu 27.04 bude Tenacious T-Rex.
Byla vydána nová verze 2026.4.0 "Never-slop" svobodného softwaru ScummVM (Wikipedie) umožňujícího bezproblémový běh mnoha klasických adventur na zařízeních, pro které nebyly nikdy určeny. Přehled novinek v poznámkách k vydání a na GitHubu. ScummVM oslavil 25 let. Verze 0.0.1 vyšla 8. října 2001.
Kanadský vývojář Anthony Sistilli vytvořil ironický DIY projekt parodující kamerové systémy Flock, s cílem názorně demonstrovat rizika masového sledování jaké provozují tyto komerční ALPR systémy. Z levné IP kamery a vlastního ML softwaru (napsaného s pomocí SI circa za 20 minut, kód se mi bohužel nepodařilo dohledat) běžícího v laptopu sestavil jednoduchý systém, který detekuje výhradně policejní vozidla, zaznamenává jejich SPZ a
… více »Část údajů uživatelů internetového supermarketu Rohlík byla odcizena. Kyberútočníci napadli nástroj zákaznické podpory Rohlíku, odcizili tak jména, e-mailové adresy, v některých případech také telefonní čísla nebo přepisy komunikace mezi klienty a zákaznickou podporou. Rohlík incident nahlásil příslušným orgánům a přijal příslušné opatření, aby zamezil podobným případům v budoucnosti, uvedla firma.
Aplikace eDoklady fungovala v obou volebních dnech stabilně a prakticky bez front. Digitální a informační agentura (DIA) odhaduje, že se digitálním dokladem prokázalo více než 100.000 voličů. Aplikaci si před volbami či během nich aktualizovalo 247.517 uživatelů. Nových registrací bylo 19.431 a do aplikace se přihlásilo 357.879 lidí. Největší nápor přišel bezprostředně po otevření volebních místností mezi 14. a 16. hodinou, kdy si
… více »Začal semestr, začal i podzim a kromě hub rostou jako po dešti i veřejné dílny v Praze. Nedávno strahováci referovali o hackerspacu Bordel, nyní se otevřela dílna Dejvice Lab jen kousek od ČVUT. Na blížící Virtuální Bastlírně tak uslyšíte nejen report z návštěvy dílny HWLab, ale i řadu novinek, událostí a úsměvných momentů, které se za poslední měsíc ve světě techniky, ale i vědy udály. Připojte se tedy již v úterý 13.10. od 20:00 a zapojte se do
… více »Byl vydán LineageOS 24 (Mastodon). LineageOS (Wikipedie) je svobodný operační systém pro chytré telefony, tablety a set-top boxy založený na Androidu. Jedná se o nástupce CyanogenModu. LineageOS 24 je založený na Androidu 17.
Společnost Valve publikovala na svém GitLabu nákresy a schémata zapojení headsetu Steam Frame. Pro nekomerční účely.
Soutěž Pwn2Own Ireland 2026 skončila 9. října. Bezpečnostní výzkumníci získali celkem 1 262 000 dolarů na odměnách. Během soutěže bylo předvedeno zneužití 98 zero-day zranitelností. Testování zahrnovalo různé kategorie zařízení a software. Výzkumníci předváděli prakticky fungující útoky podle pravidel soutěže. Výsledky následně slouží výrobcům při přípravě oprav. Mezi pokořenými jsou: Samsung Galaxy S26, OpenAI Codex, Oracle Autonomous AI Database, Google Pixel 10, u iPhone 17 neuspěli.
Programovací jazyk Python byl vydán v nové verzi 3.15.0. Podrobný přehled novinek v aktualizované dokumentaci.
Bolo oznámene vydanie ďalšej alpha verzie operačného systému Haiku. Tentokrát sa dočkal dalšieho milníka a to vydanie štvrtej Alpha verzie ktorou sa približuje malými krôčkami k svojej prvej verzii. Kedže som skalným prívržencom tohto ne-unixoveho, avšak POSIX kompatibilného operačného systému tak by som vám rád priblížil niekolko všeobecnych pojmov a tiez priblížil novinky ktorá táto R1-Alpha4 verzia prináša.
Haiku další milník v podobe R1 Alpha4 verzie
V prvom rade na začiatok trochu faktov:
* Haiku je volne šíritelný operacný systém, pod MIT Licenciou. (krátkym slovom povedané: licencia dosť pripomína osekanú BSD licenciu)
* Haiku je jednouživatelsky operacny systém, momentálne bez baličkovacieho systému aj ked má podporu pre pár aplikácií stiahnutelných cez
"installoptionalpackage" skript, ale skôr je to ako sa hovorí z núdze čnosť.
* Haiku nie je Unix ale je POSIX kompatibilný a toho unix-like má v sebe dosť na to aby sa bez akýkolvek večších problémov dali skompilovať
programy napr. z Linuxu. Príkladom môže byť aj natívny port multiplatformovej knižnice QT4, či OpenJDK.
* Haiku používa vlastný pokročilý súborový filesystem tzv. BeFS, ktory podporuje žurnalovanie, metadata a má prvky databázového filesystému,
dosť podobného k Reiserfs3. Je nutné podotknúť, že tento filesystém vznikol v 90 rokoch minulého storočia, a stále má čo ponúknuť.
v Linuxe je podporovaný len na čítanie (Read-Only).
* Haiku je plne kompatibilný či na binárnej úrovni tak aj na úrovni zdrojových kódov, s dnes už mrtvym systémom BeOS.
Vzhladom na to, aby bola umožnená binárna kompatibilita Haiku je vyvíjané vo viacerých buildoch koli použitému C prekladaču GCC,
verzia kompatibilná s BeOS používa GCC2 prípadne hybridné zostavenie GCC2+GCC4 dohromady, ostatné verzie sú označované ako unsuported pre prvé vydanie.
* Nebudem tu písať, že Haiku je plne grafický OS, skôr sa vyjadrím v štýle, že všetko je podriadené významu "operačný systém pre desktopové použitie".
S tým závisí aj to, že Haiku má spísane pravidlá ako má vyzerať Desktop, a aplikácie, preto všetko pôsobí jednotným vzhlahom a jednotným dizajnom aplikácií
rovnako ako je to u Mac OS.
* Haiku je síce pokračovatelom štafety s názvom BeOS a to právom! Pretože, už teraz obsahuje veci, ktorý povodný BeOS nemal - ako napríklad lokalizáciu do narodných jazykov.
Nechýba lokalizácia do esperanta, či aj do nášho slovenského / českého jazyka, čím sa aj týmto chcem podakovať prekladatelom (ak čítajú tento zápisok).
* Haiku je free ale zároven si nesie dobre meno vdaka komerčným aplikáciam vytvorených pre BeOS. Vdaka použitej MIT Licencii, ktorá je menej
reštriktívna ako GPL sa dá očakávať aj komerčné aplikácie do budúcna.
* Haiku je jednouživatelský operačný systém s prispôsobenou inštaláciou programov. Nájdete tu ale aj pristupové práva na úrovni filesystému a domovský (Home)
priečinok, ktorý slúži len pre jedného uživatela. Aj naprieč tomuto v dnešnej dobe nedostatku, má Haiku určitý stupen ochrany. Rozumný uživatel Haiku inštaluje
programy a ovládače zariadení, či rozšírenia (add-ons) do svojho domovského priečinka a nie do systemového priečinka. V prípade poruchy je možné pri štarte
zakázať práve tieto uzivatelské doplnky.
Alpha 4 čo prináša a aké nedostatky stále pretrvávajú:
* Hlavne je tu vylepšená podpora pre rôzne ovládače zariadení ako napr. grafické karty, podpora WIFI a sieťových kariet.
- je podporovaný KMS na grafických kartách Radeon HD (zmena rozlišenia na neštandartné, napr. na HD rozlisenie).
Radeony su asi najlepšie podporované grafické karty v Haiku - aspon môj subjektívny názor.
Taktiež podpora Intel a Intel Extreme grafických kariet je dobrá a tiež funguje zmena na neštandartné rozlíšenia.
* S&T - Stack & Tile - featura ktora sa aspon z dialky podobá ukladaniu okien vedla seba, známeho z linuxových manažérov Xmonad, či Awesome.
* zlepšená podpora NTFS filesystému a opravených kopec chýb oproti alpha3.
* zlepšená podpora pre karty Wifi s WPA/WPA2.
* kopec opravených chýb, vdaka uživatelom, ktorý venovali čas a nahlásili chybu vyplnením tiketu a boli v tejto alpha verzii opravené.
* nova aplikacia na prepínanie klavesnice KeymapSwitcher
* natívny Debuger s podporou QR kodov.
* počiatočná podpora pre Blue-ray disky.
* nový media add-on: 10 kanalový ekvalizér
* vylepšené podpora pre virtualnu pamet a swap
Nedostatky:
* OpenSound (OSS) multiplatformová knižnica je stále v staršej verzii a absencia ovládačov pre novšie NVIDIA grafické karty.
Minimalne požiadavky pre beh Haiku je počítač s Pentiom II 400Mhz a 128MB pameťou RAM, pre ukladací priestor disku je potrebných aspon 700MB pre particiu.
Takže ak máte chuť začať niečím novým? Tak jednoznačne aspoň vyskúšajte túto R1 Alpha4 verziu, ktorá je dalším milníkom
tohto operačného systému. Myslím si, že Haiku je aj nie je konkurent Linuxu. Je preto, že nasadzuje dosť vysoko laťku čo sa týka kvality grafického prostredia, na druhu stranu treba povedať
svet je dosť velký aby tu bolo aj Haiku aj Linux. Haiku je dosť šetrný a ohladuplný kedže sa dá používať vedla Linuxu cez dualboot. Vstavaný bootloader nedokáže načítať linuxové jadro
ale ak pouziváte GRUB(2) tak si pridate Haiku ako boot z danej particie (podobne ako pridanie operačného systému Windows).
Odkaz na hlavnú stránku : www.haiku-os.org
Odkaz na poznámku k vydaniu R1 Alpha4: http://www.haiku-os.org/get-haiku/release-notes
Odkaz na stiahnutie ISO (pre vypálenie na CD), či Anyboot (vhodné pre USB kľúč, taktiež sa dá vypáliť na CD): http://www.haiku-os.org/get-haiku
Odkaz na zdroj softvéru: www.haikuware.com
Odkaz na stránky polskej komunity Haiku: www.haiku-os.pl
Odkaz na mnou udržovanú fan stránku: http://www.haikufans.6f.sk
Tiskni
Sdílej:
ďakujem, vopred sa chcem ospravedlniť ak som spravil kopec chyb, slovenčina nie je moja silná stránka :D
chcel by som dať dobry tip a to: odporúčam stiahnuť Anyboot image a ten podla potreby buď
priamo zapísať cez "dd" na usb kľúč: "dd if=haiku-r1alpha4-anyboot.image of=/dev/sdc"
je potrebne zapísať image na USB kluc priamo a nie na particiu
druhou možnosťou je premenovať *.iamge na *.iso a potom vypaliť na normalne CD.
ahoj bedňa, no tento zápisok je hlavne o alpha4, ale máš pravdu , je vidieť že makajú na ARM Haiku porte, ale sú to skôr začiatky, za oveľa večší úspech považujem x86_64 port aje keď ten je fakt "štíhly", síce naštartuje do grafického rozhrania ale takmer žiadne ovládače a aplikácie, fakt prvá verzia R1 bude hlavne o funkčnom vyladenom 32bit OS
pod MIT Licenciou. (krátkym slovom povedané: licencia dosť pripomína osekanú BSD licenciu)MIT má výhodu alespoň v tom, že není potřeba uvádět, jak moc je ta licence osekaná a upravená – v BSD licencích je dost velký bordel a lidé mnohdy házejí do jednoho pytle zvaného „BSD“ licence, které se dost zásadně liší.