Devadesátková hra Brány Skeldalu prošla portací a je dostupná na platformě Steam. Vyšel i parádní blog autora o portaci na moderní systémy a platformy včetně Linuxu.
Lidi dělají divné věci. Například spouští Linux v Excelu. Využít je emulátor RISC-V mini-rv32ima sestavený jako knihovna DLL, která je volaná z makra VBA (Visual Basic for Applications).
Revolut nabídne neomezený mobilní tarif za 12,50 eur (312 Kč). Aktuálně startuje ve Velké Británii a Německu.
Společnost Amazon miliardáře Jeffa Bezose vypustila na oběžnou dráhu první várku družic svého projektu Kuiper, který má z vesmíru poskytovat vysokorychlostní internetové připojení po celém světě a snažit se konkurovat nyní dominantnímu Starlinku nejbohatšího muže planety Elona Muska.
Poslední aktualizací začal model GPT-4o uživatelům příliš podlézat. OpenAI jej tak vrátila k předchozí verzi.
Google Chrome 136 byl prohlášen za stabilní. Nejnovější stabilní verze 136.0.7103.59 přináší řadu novinek z hlediska uživatelů i vývojářů. Podrobný přehled v poznámkách k vydání. Opraveno bylo 8 bezpečnostních chyb. Vylepšeny byly také nástroje pro vývojáře.
Homebrew (Wikipedie), správce balíčků pro macOS a od verze 2.0.0 také pro Linux, byl vydán ve verzi 4.5.0. Na stránce Homebrew Formulae lze procházet seznamem balíčků. K dispozici jsou také různé statistiky.
Byl vydán Mozilla Firefox 138.0. Přehled novinek v poznámkách k vydání a poznámkách k vydání pro vývojáře. Řešeny jsou rovněž bezpečnostní chyby. Nový Firefox 138 je již k dispozici také na Flathubu a Snapcraftu.
Šestnáctý ročník ne-konference jOpenSpace se koná 3. – 5. října 2025 v Hotelu Antoň v Telči. Pro účast je potřeba vyplnit registrační formulář. Ne-konference neznamená, že se organizátorům nechce připravovat program, ale naopak dává prostor všem pozvaným, aby si program sami složili z toho nejzajímavějšího, čím se v poslední době zabývají nebo co je oslovilo. Obsah, který vytvářejí všichni účastníci, se skládá z desetiminutových
… více »Welcome to desktop Linux! Here are some of my distro recommendations:
Ubuntu is a hugely popular OS. If you want to get deep into desktop Linux, Ubuntu made a few annoying decisions, but it's honestly not a big deal. It's popularity means the Internet has loads of guides and tutorials for almost everything on Ubuntu, so my few issues are easy to solve anyways.
Fedora Workstation gives you a nearly pure Gnome experience. It's backed by RedHat and it's remarkably stable while also using modern Linux techniques and technologies. A solid choice if you want your system to "just work."
Linux Mint. It's Cinnamon desktop is not Gnome, but Mint is a lightweight and comfortable distro for new users. It's also based on Ubuntu, so a lot of the guides and software that are available for Ubuntu will also (probably) work on mint.
Bolo oznámene vydanie ďalšej alpha verzie operačného systému Haiku. Tentokrát sa dočkal dalšieho milníka a to vydanie štvrtej Alpha verzie ktorou sa približuje malými krôčkami k svojej prvej verzii. Kedže som skalným prívržencom tohto ne-unixoveho, avšak POSIX kompatibilného operačného systému tak by som vám rád priblížil niekolko všeobecnych pojmov a tiez priblížil novinky ktorá táto R1-Alpha4 verzia prináša.
Haiku další milník v podobe R1 Alpha4 verzie
V prvom rade na začiatok trochu faktov:
* Haiku je volne šíritelný operacný systém, pod MIT Licenciou. (krátkym slovom povedané: licencia dosť pripomína osekanú BSD licenciu)
* Haiku je jednouživatelsky operacny systém, momentálne bez baličkovacieho systému aj ked má podporu pre pár aplikácií stiahnutelných cez
"installoptionalpackage" skript, ale skôr je to ako sa hovorí z núdze čnosť.
* Haiku nie je Unix ale je POSIX kompatibilný a toho unix-like má v sebe dosť na to aby sa bez akýkolvek večších problémov dali skompilovať
programy napr. z Linuxu. Príkladom môže byť aj natívny port multiplatformovej knižnice QT4, či OpenJDK.
* Haiku používa vlastný pokročilý súborový filesystem tzv. BeFS, ktory podporuje žurnalovanie, metadata a má prvky databázového filesystému,
dosť podobného k Reiserfs3. Je nutné podotknúť, že tento filesystém vznikol v 90 rokoch minulého storočia, a stále má čo ponúknuť.
v Linuxe je podporovaný len na čítanie (Read-Only).
* Haiku je plne kompatibilný či na binárnej úrovni tak aj na úrovni zdrojových kódov, s dnes už mrtvym systémom BeOS.
Vzhladom na to, aby bola umožnená binárna kompatibilita Haiku je vyvíjané vo viacerých buildoch koli použitému C prekladaču GCC,
verzia kompatibilná s BeOS používa GCC2 prípadne hybridné zostavenie GCC2+GCC4 dohromady, ostatné verzie sú označované ako unsuported pre prvé vydanie.
* Nebudem tu písať, že Haiku je plne grafický OS, skôr sa vyjadrím v štýle, že všetko je podriadené významu "operačný systém pre desktopové použitie".
S tým závisí aj to, že Haiku má spísane pravidlá ako má vyzerať Desktop, a aplikácie, preto všetko pôsobí jednotným vzhlahom a jednotným dizajnom aplikácií
rovnako ako je to u Mac OS.
* Haiku je síce pokračovatelom štafety s názvom BeOS a to právom! Pretože, už teraz obsahuje veci, ktorý povodný BeOS nemal - ako napríklad lokalizáciu do narodných jazykov.
Nechýba lokalizácia do esperanta, či aj do nášho slovenského / českého jazyka, čím sa aj týmto chcem podakovať prekladatelom (ak čítajú tento zápisok).
* Haiku je free ale zároven si nesie dobre meno vdaka komerčným aplikáciam vytvorených pre BeOS. Vdaka použitej MIT Licencii, ktorá je menej
reštriktívna ako GPL sa dá očakávať aj komerčné aplikácie do budúcna.
* Haiku je jednouživatelský operačný systém s prispôsobenou inštaláciou programov. Nájdete tu ale aj pristupové práva na úrovni filesystému a domovský (Home)
priečinok, ktorý slúži len pre jedného uživatela. Aj naprieč tomuto v dnešnej dobe nedostatku, má Haiku určitý stupen ochrany. Rozumný uživatel Haiku inštaluje
programy a ovládače zariadení, či rozšírenia (add-ons) do svojho domovského priečinka a nie do systemového priečinka. V prípade poruchy je možné pri štarte
zakázať práve tieto uzivatelské doplnky.
Alpha 4 čo prináša a aké nedostatky stále pretrvávajú:
* Hlavne je tu vylepšená podpora pre rôzne ovládače zariadení ako napr. grafické karty, podpora WIFI a sieťových kariet.
- je podporovaný KMS na grafických kartách Radeon HD (zmena rozlišenia na neštandartné, napr. na HD rozlisenie).
Radeony su asi najlepšie podporované grafické karty v Haiku - aspon môj subjektívny názor.
Taktiež podpora Intel a Intel Extreme grafických kariet je dobrá a tiež funguje zmena na neštandartné rozlíšenia.
* S&T - Stack & Tile - featura ktora sa aspon z dialky podobá ukladaniu okien vedla seba, známeho z linuxových manažérov Xmonad, či Awesome.
* zlepšená podpora NTFS filesystému a opravených kopec chýb oproti alpha3.
* zlepšená podpora pre karty Wifi s WPA/WPA2.
* kopec opravených chýb, vdaka uživatelom, ktorý venovali čas a nahlásili chybu vyplnením tiketu a boli v tejto alpha verzii opravené.
* nova aplikacia na prepínanie klavesnice KeymapSwitcher
* natívny Debuger s podporou QR kodov.
* počiatočná podpora pre Blue-ray disky.
* nový media add-on: 10 kanalový ekvalizér
* vylepšené podpora pre virtualnu pamet a swap
Nedostatky:
* OpenSound (OSS) multiplatformová knižnica je stále v staršej verzii a absencia ovládačov pre novšie NVIDIA grafické karty.
Minimalne požiadavky pre beh Haiku je počítač s Pentiom II 400Mhz a 128MB pameťou RAM, pre ukladací priestor disku je potrebných aspon 700MB pre particiu.
Takže ak máte chuť začať niečím novým? Tak jednoznačne aspoň vyskúšajte túto R1 Alpha4 verziu, ktorá je dalším milníkom
tohto operačného systému. Myslím si, že Haiku je aj nie je konkurent Linuxu. Je preto, že nasadzuje dosť vysoko laťku čo sa týka kvality grafického prostredia, na druhu stranu treba povedať
svet je dosť velký aby tu bolo aj Haiku aj Linux. Haiku je dosť šetrný a ohladuplný kedže sa dá používať vedla Linuxu cez dualboot. Vstavaný bootloader nedokáže načítať linuxové jadro
ale ak pouziváte GRUB(2) tak si pridate Haiku ako boot z danej particie (podobne ako pridanie operačného systému Windows).
Odkaz na hlavnú stránku : www.haiku-os.org
Odkaz na poznámku k vydaniu R1 Alpha4: http://www.haiku-os.org/get-haiku/release-notes
Odkaz na stiahnutie ISO (pre vypálenie na CD), či Anyboot (vhodné pre USB kľúč, taktiež sa dá vypáliť na CD): http://www.haiku-os.org/get-haiku
Odkaz na zdroj softvéru: www.haikuware.com
Odkaz na stránky polskej komunity Haiku: www.haiku-os.pl
Odkaz na mnou udržovanú fan stránku: http://www.haikufans.6f.sk
Tiskni
Sdílej:
ďakujem, vopred sa chcem ospravedlniť ak som spravil kopec chyb, slovenčina nie je moja silná stránka :D
chcel by som dať dobry tip a to: odporúčam stiahnuť Anyboot image a ten podla potreby buď
priamo zapísať cez "dd" na usb kľúč: "dd if=haiku-r1alpha4-anyboot.image of=/dev/sdc"
je potrebne zapísať image na USB kluc priamo a nie na particiu
druhou možnosťou je premenovať *.iamge na *.iso a potom vypaliť na normalne CD.
ahoj bedňa, no tento zápisok je hlavne o alpha4, ale máš pravdu , je vidieť že makajú na ARM Haiku porte, ale sú to skôr začiatky, za oveľa večší úspech považujem x86_64 port aje keď ten je fakt "štíhly", síce naštartuje do grafického rozhrania ale takmer žiadne ovládače a aplikácie, fakt prvá verzia R1 bude hlavne o funkčnom vyladenom 32bit OS
pod MIT Licenciou. (krátkym slovom povedané: licencia dosť pripomína osekanú BSD licenciu)MIT má výhodu alespoň v tom, že není potřeba uvádět, jak moc je ta licence osekaná a upravená – v BSD licencích je dost velký bordel a lidé mnohdy házejí do jednoho pytle zvaného „BSD“ licence, které se dost zásadně liší.