Od soboty do úterý probíhá v Hamburku konference 39C3 (Chaos Communication Congress) věnovaná také počítačové bezpečnosti nebo hardwaru. Program (jiná verze) slibuje řadu zajímavých přednášek. Streamy a záznamy budou k dispozici na media.ccc.de.
Byl představen nový Xserver Phoenix, kompletně od nuly vyvíjený v programovacím jazyce Zig. Projekt Phoenix si klade za cíl být moderní alternativou k X.Org serveru.
XLibre Xserver byl 21. prosince vydán ve verzi 25.1.0, 'winter solstice release'. Od založení tohoto forku X.Org serveru se jedná o vůbec první novou minor verzi (inkrementovalo se to druhé číslo v číselném kódu verze).
Wayback byl vydán ve verzi 0.3. Wayback je "tak akorát Waylandu, aby fungoval Xwayland". Jedná se o kompatibilní vrstvu umožňující běh plnohodnotných X11 desktopových prostředí s využitím komponent z Waylandu. Cílem je nakonec nahradit klasický server X.Org, a tím snížit zátěž údržby aplikací X11.
Byla vydána verze 4.0.0 programovacího jazyka Ruby (Wikipedie). S Ruby Box a ZJIT. Ruby lze vyzkoušet na webové stránce TryRuby. U příležitosti 30. narozenin, první veřejná verze Ruby 0.95 byla oznámena 21. prosince 1995, proběhl redesign webových stránek.
Všem čtenářkám a čtenářům AbcLinuxu krásné Vánoce.
Byla vydána nová verze 7.0 linuxové distribuce Parrot OS (Wikipedie). S kódovým názvem Echo. Jedná se o linuxovou distribuci založenou na Debianu a zaměřenou na penetrační testování, digitální forenzní analýzu, reverzní inženýrství, hacking, anonymitu nebo kryptografii. Přehled novinek v příspěvku na blogu.
Vývojáři postmarketOS vydali verzi 25.12 tohoto před osmi lety představeného operačního systému pro chytré telefony vycházejícího z optimalizovaného a nakonfigurovaného Alpine Linuxu s vlastními balíčky. Přehled novinek v příspěvku na blogu. Na výběr jsou 4 uživatelská rozhraní: GNOME Shell on Mobile, KDE Plasma Mobile, Phosh a Sxmo.
Byla vydána nová verze 0.41.0 multimediálního přehrávače mpv (Wikipedie) vycházejícího z přehrávačů MPlayer a mplayer2. Přehled novinek, změn a oprav na GitHubu. Požadován je FFmpeg 6.1 nebo novější a také libplacebo 6.338.2 nebo novější.
Byla vydána nová verze 5.5 (novinky) skriptovacího jazyka Lua (Wikipedie). Po pěti a půl letech od vydání verze 5.4.
Uz to je tak, po takmer roku kedy som si svojou zvedavostou a neodbornymi zasahmi kde figurovala particia a zmena jej typu pocas behu systemu, odpravil particiu s vyse rok starou instalaciou Ubuntu (v tej dobe vo verzii 8.10), a naslednom pobyte u konkurencie z Redmontu som si vcera stiahol a nahodil wubi instalaciu Ubuntu 10.04.
Instalacia prebehla vcelku rychlo, samotny instalacny subor mal iba par kilobajtov, vsetky potrebne data sa stiahli priamo z repozitaru pocas instalacie systemu. Celkova instalacia aj so stiahnutim dat zabrala nieco malo pod pol hodinu. Boot systemu trva cca minutu, co prikladam za vinu prave tomu ze je to wubi instalacia (napriklad mam pri spusteni 2x cakacku na vyber systemu, nejak mi to nevadi kedze pocitac zapinam maximalne raz denne a aspon si stihnem rano spravit kavu :).
Nastavenie systemu bolo az podozrivo hladke a bezproblemove, cely system som mal nastaveny vratane nainstalovanych potrebnych programov za cca 2 hodiny. Aj to som sa vacsinu casu trapil so spravnym rozbehnutim dual screenu, kedze som to na linuxe nikdy predtym nerobil. Nakoniec som zistil ze cez xinerama cesta nevedie a Twinview funguje bezproblemovo (podla nazvu som fungovanie twinview typoval trosku inac - myslel som ze mi bude iba klonovat 1. obrazovku, ale opak bol pravdou, velmi ma potesila dokonca moznost nastavenia si primarnej obrazovky v nvidia-config).
Mozem s pokojnym svedomim povedat ze ubuntu preslo za ten takmer rok velky kus cesty a je to dospely system, ktory beznemu uzivatelovi prinasa viac nez alternativu k win7. Milo ma prekvapilo napriklad to, ze mi bez problemov nasiel moju externu zvukovu kartu, a vo zvukovych zariadeniach si mozem vybrat ktoru zvukovku chcem prave teraz pouzivat, a ktoru nie. Ked to porovnam s takmer hodinovou instalaciou tejto zvukovky na windows 7, tak je to nieco uzasne!
Komfort prace v Ubuntu bol uz pred rokom oproti windowsu na velmi vysokej urovni, teraz na cerstvej instalacii ide system ako po masle. Pri porovnani s roztahanymi windows 7 je to nadhera (okamzite refreshovanie obsahu priecinkov, system ide svizne aj v pripade vytazenosti nejakym procesom, proste uzivatel nemusi cakat na system tak ako je to casto krat u konkurencie, ale system caka na uzivatela).
Milo ma prekvapila napriklad aj funkcia ubuntu cloud, tiez moznost zakupenia hudby cez rhythmbox a celkova integracia roznych sluzieb do systemu. Pokial sa bude ubuntu aj nadalej uberat touto cetou, tak myslim ze si najde velmi vela priaznivcov medzi beznymi uzivatelmi ktori v sucastnosti trpia na windowse. Predtym ho caka ale aj tak este dlha cesta a vela prekazok.
Ubuntu (vlastne kubuntu) som pouzival uz od verzie 6.06 a mozem povedat ze za tych par rokov ubehlo neuveritelnu cestu a z nedomr....neho systemu sa stava pomaly ale isto lider medzi distribuciami zameranymi na beznych uzivatelov.
Tiskni
Sdílej:
Ja som skôr čakal že tu bude nablito
Tak keď si spokojný zapichni Widle do hnoja a užívaj si Linux.
Co se mě týče, tak samotný fakt, že kompletně vyhodili podporu* pro Python 2.5, mě donutil přejít na pracovním notebooku z Kubuntu na Debian Squeeze.
*Tou podporou myslím podporu v balících jako je libboost-python, python-pycurl apod.