Byla vydána nová verze 9.7 multiplatformní digitální pracovní stanice pro práci s audiem (DAW) Ardour. Přehled novinek, vylepšení a oprav v poznámkách k vydání.
Vývojáři webového prohlížeče Ladybird dnes oznámili, že mění způsob vývoje. S blížícím se vydáním alfa verze přestávají přijímat veřejné pull requesty. Všechny otevřené veřejné pull requesty budou uzavřeny. Tým nedokáže garantovat bezpečnost AI generovaných pull requestů.
OpenLogi (GitHub) je open source náhrada aplikace Logi Options+ pro přizpůsobení myší od společnosti Logitech. Zatím běží pouze na macOS.
Na čem pracují vývojáři webového prohlížeče Ladybird (GitHub)? Byl publikován přehled vývoje za květen (YouTube).
Úřad pro ochranu osobních údajů řeší desítky stížností na jednotné měsíční hlášení zaměstnavatele, které stát spustil počátkem dubna. Systém, jenž má firmám odlehčit od desítek formulářů, nejenže výrazně zatížil jejich účetní oddělení, ale docházelo v něm i k únikům osobních dat zaměstnanců k firmám, kde nepracovali. Podle ministerstva práce a sociálních věcí stála za problémem technická chyba. „Incident se týkal několika stovek
… více »Byla vydána (𝕏, Bluesky) nová verze 22.0.0 open source webového aplikačního frameworku Angular (Wikipedie). Přehled novinek v příspěvku na blogu.
Vim Classic byl vydán ve verzi 8.3. Drew DeVault oznámil tento fork editoru Vim (verze 8.2.0148, tj. těsně před zavedením Vim9 skriptování) v březnu letošního roku. Důvodem forku bylo, že vývojáři editorů Vim a Neovim začali při vývoji využívat LLM.
Open source konference DevConf.CZ 2026 proběhne 18. a 19. června v Brně na FIT VUT. Publikován byl program a spuštěna byla registrace.
Společnost JetBrains uvolnila verzi 2 svého open-source velkého jazykového modelu (LLM) pro vývojáře Mellum.
Probíhá konference Microsoft Build 2026. Microsoft představuje své novinky: kvantový čip Majorana 2, Surface Laptop Ultra a Surface RTX Spark Dev Box s NVIDIA RTX Spark, Intelligent Terminal, Coreutils for Windows (fork Rust Coreutils), AI modely MAI, AI agenta Scout, platformu pro agent-first zařízení Project Solara, …
Odkazy
Pred niekoľkými dňami sa kolegov disk pobral do kremíkového neba. Ako dočasné riešenie a zároveň malý experiment som mu ponúkol disk z môjho desktopu, ktorý nepoužívam pretože si nie moc dobre rozumie s BIOS-om. Na tomto disku som mal asi mesiac nepoužitú inštaláciu Arch Linuxu. Vzhľadom na to, že Arch je dosť KDE-centrická distribúcia som sa rozhodol po pár updatoch a drobnej rekonfigurácii nainštalovať KDE 4.8.1.
KDE ako každý väčší softvér má svoje pozitíva a má svoje bugy. V nasledujúcom texte sa pokúsim načrtnúť pozitíva a negatíva KDE z pohľadu kolegu, ktorý je rovnako ako ja webdeveloper.
Veľmi príjemná funkcia (dokonca by sa dala nazvať až killer featurou) je podpora protokolov cez KIO. Editácia kódu na vzdialenom serveri cez ssh je rovnako pohodlná, ako editácia na lokálnom disku. O stiahnutie a upload aktuálnej verzie sa stará KIO a na rozdiel od ručného uploadu cez WinSCP beží spoľahlivo. Počas experimentu sa nevyskytli žiadne problémy s KIO fish:// a ftp://.
Štandardným správcom súborov v KDE 4 je Dolphin. Pravdu povediac nikdy som tomuto správcovi súborov neprišiel na chuť, ale pre človeka prechádzajúceho z okien som ho považoval za ideálnu voľbu. Po pár nastaveniach dokáže hravo zastúpiť explorer aj total commander.
Hoc je dolphin v KDE 4.8.1 nablískaný a animovaný má aj svoju temnú stránku. Počas používania bolo zaznamenaných niekoľko pádov prevažne počas vytvárania náhľadov pre ttf fonty. Tieto problémy sú tak trochu paradoxné pretože vytváranie náhľadov má na starosti samostatný proces kio_thumbnail a tak by teoreticky chyba vo freetype nemala spôsobiť pád aplikácie.
Ďalším problémom, na ktorý som narazil pravdepodobne súvisí novými animáciami. Občas sa stávalo, že dolphin sám začal scrollovať smerom nahor. K súborom, ktoré boli už mimo viditeľnú časť okna sa tak nedalo rozumným spôsobom dostať pretože dolphin sám prescrolloval k vrchný súborom.
Pre zachovanie aspoň akého-takého renomé Linuxu som sa rozhodol celú skupinu aplikácii a služieb ignorovať. Po prvom štarte KDE a pár chybových hláškach o nefungujúcom akonadi som indexovanie a akonadi vypol a tváril sa, že nikdy tam nič také nebolo.
Prakticky neoddeliteľnou súčasťou KDE je plasma. Podstatná časť vývojárov sa sústredí práve na plasmu. Používať KDE bez nej by bolo prinajmenšom problematické. Ja som osobne plasmu skúšal niekde okolo KDE 4.5. Medzitým prešlo mnoho času a bolo napísaných mnoho blogov od vývojárov, ktorí sú na svoju plasmu hrdí. Videli ste už niekedy vývojárov, ktorí sú viacej hrdí na svoj produkt než tí od plasmy? Ja nie. Preto som sa na plasmu celkom tešil a za tú dobu som čakal už kvalitu dospelého vyladeného produktu.
Prvý štart u čerstvo vytvoreného profilu KDE-čkári nemajú práve najlepšie zmáknutý. Našťastie po druhom štarte sa už čierne okraje okolo menu a ďalších prvkov neobjavili. Beh na hardvéri, kde nefunguje poriadne compositor zrejme nie je stále prioritou.
Jedným z prvých krokov, ktoré kolega urobil bolo rozmiestnenie niekoľkých ikoniek na plochu. V XP-čkach je také niečo veľmi jednoduchou záležitosťou vrátane zarovnania do mriežky. V plasme to však také priamočiare nie je. Ikony sa síce dajú pretiahnuť z menu na plochu, ale ich veľkosť je pri každej ikone iná (ale stále obrovská). Na monitore s malým rozlíšením sa tam pri minimálnej veľkosti zmestilo tak 6 ikon s obrovským okrajom kvôli dlhšiemu nezalomenému textu.
Pred pár rokmi keď som skúšal plasmu narážal som na množstvo problémov s umiestňovaním štandardných plasmoidov (sťahovať nejaké neoficiálne som sa radšej nepokúšal). Bežne sa stávalo, že zrazu z ničoho nič sa rozleteli po ploche, po paneli, mimo plochu, zmizli, zjavili sa … Presne to isté sa mi stalo s plasmou keď som prepol režim z desktopu na mriežku. Po premazaní konfiguračných súborov, reštarte a nastavení zobrazenia mriežky to vyzeralo, že by to mohlo ako-tak fungovať. Aj napriek snahe sa týmto spôsobom nepodarilo vyriešiť obrovské prečnievajúce ikony rôznej veľkosti.
Problém s občasným (niekoľko krát denne) „rozpadávaním sa“ plasmy však zostal aj napriek návratu k pôvodným nastaveniam. Chyba sa najčastejšie prejavovala zmenou veľkosti a formy widgetov v paneli. Kickoff menu prestalo fungovať a zobrazilo sa v paneli rozbalené. Taskbar, statusbar, hodiny a ďalšie widgety sa zväčšili na výšku približne 500px, takže celý desktop sa zrazu pre začiatočníka stal neopraviteľným. Problémy sa výrazne zredukovali po uzamknutí widgetov.
Menej často (asi 1x denne) sa objavovali problémy s taskbarom. Neviem akým zázrakom sa plasme podarilo všetky tlačidlá taskbaru zliať do jediného nefunkčného a nereagujúceho na myš a ešte aj kdesi v strede taskbaru. Mimochodom tento bug je asi 4 roky starý a stále bez riešenia. Snáď po prepise do QML bude taskbar fungovať korektne.
Okrem množstva problémov v kóde sa vyskytli aj problémy použiteľnosti. Ak si ovládanie nedokáže jednoducho osvojiť bežný používateľ bude problém niekde v návrhu ovládania. Keď tak rozmýšľam s odstupom pár dní stále si neviem predstaviť horšie ovládanie než to súčasné.
Súčasný plasma widget explorer maximálne neintuitívny. V prvom rade vyskakuje vždy na rovnakom mieste - z panelu. To by problém nebol ak by fungoval rovnako bez ohľadu na to, či je vyvolaný z nastavení panelu, alebo nastavení desktopu. Empiricky som zistil, že ak je otvorený z nastavení desktopu je možné upravovať pozíciu widgetov v paneli, ale nie je možné nové widgety pridať do panelu! Ak je ale otvorený z nastavení panelu je možné pridať nové widgety do panelu, ale nie je možné ich odstrániť ani presunúť! O samotnom ovládaní nového widget exploreru som písal už dávnejšie a ako tak usudzujem z reakcií kolegu zrejme na tom niečo bolo.
Ďalším brutálne neintuitívnym výmyslom sú notifikácie. Pár krát som musel ukázať kde sa dá nájsť dialóg priebehu, alebo nejaké to upozornenie. Neviem koho nápad boli tieto notifikácie, ale tabový interface pre tak jednoduchú vec ako nejaké pasívne notifikácie sú fakt moc.
Takto by som mohol pokračovať ďalej, ale pri situácii, ktorú by som označil „všetko zle“ by to asi nemalo zmysel.
Po tomto experimente nasledovalo odstránenie Archu a inštalácia okien. KDE zatiaľ nemôžem odporúčať ako pracovné prostredie pre bežného človeka. Napriek veku projektu sa stabilita s novými verziami nijako výrazne nezlepšuje.
Tiskni
Sdílej:
Nepomuk, akonadi, virtuoso, kontact … Pre zachovanie aspoň akého-takého renomé Linuxu som sa rozhodol celú skupinu aplikácii a služieb ignorovať. Po prvom štarte KDE a pár chybových hláškach o nefungujúcom akonadi som indexovanie a akonadi vypol a tváril sa, že nikdy tam nič také nebolo.je naprosto epický.
Vývojáři KDE mi už opravdu připomínájí ministra Drábka. Všichni nahlas volají co za to stojí a co je mizerné, přesto vývojáři investují svůj čas a úsilí naprosto opačným směrem.
Znam kupu distribuci kde KDE "vyladěně" nepůsobí a naopak znám jen dvě (a to mi za zahrnutí Kubuntu ještě mnozí nadávají - no tož tou druhou je Mageia potažmo Mandriva), takže tento pohled je víc než objektivní.
Objektivní protože bagr? Aha.
No vzhledem k tomu poměru distribucí, kde KDE vyladěné je a není je zřejmé, že distribuční vývojáři asi nemají náladu KDE za někoho dodělávat.
Sto lidí — sto chutí. Vrať se ke GNOME. "GNOME 3 is great. Please, remove more options, so I don't have to care about them!"
Všichni nahlas volají co za to stojí a co je mizerné
Nelži.
přesto vývojáři investují svůj čas a úsilí naprosto opačným směrem.
Co na filosofii svobodného softwaru nechápeš?
Sto lidí — sto chutí. Vrať se ke GNOME. "GNOME 3 is great. Please, remove more options, so I don't have to care about them!"Nevrátim, ja rád prostředí přizpusobitelne uživateli, ne naopak. Viva XFCE.
Všichni nahlas volají co za to stojí a co je mizerné Nelži. přesto vývojáři investují svůj čas a úsilí naprosto opačným směrem. Co na filosofii svobodného softwaru nechápeš?Připomenu ti to, až zas bude pod nějakou zpravičkou diskuse typu "fucking nepomuk".
Noo, KIO... Napríklad nechápem, prečo Amarok neprehráva internetové rádiá priamo, ale je tam kio_http - pri probléme s pripojením na to rádio Amarok prestane hrať dokonca aj mp3 z lokálneho HDD a treba ručne zabiť práve ten proces kio_http, aby to zase začalo fungovať (a zreštartovať Amarok). Pritom deadbeef player taký problém nemá.
Systray - no vidíš, sto ľudí, sto chutí - ja ten nový spôsob oznámení oceňujem a páči sa mi. Ďalej sa mi veľmi páči upozorňovadlo (a mountovadlo) na pripojené zariadenia.
A tie chyby Plasmy... keby aspoň neboli také náhodné, t.j. nereprodukovateľné - veď to sa ani poriadne nedá bug nahlásiť.
(U mňa sa vyskytujú všetky chyby, ktoré popisuješ plus nejaké ďalšie)
Systray - no vidíš, sto ľudí, sto chutí - ja ten nový spôsob oznámení oceňujem a páči sa mi.
Hmm, no neviem, podľa mňa je tam na bežného užívateľa priveľa informácií. Koncept samotný mi nevadí (hoc pasívne notifikácie by som skôr privítal vo forme, ako to má ubuntu), ale jeho konkrétna realizácia áno. Mne sa napr páči pôvodný návrh. Oproti implementovanému dialógu je tam v štandardnom stave minimum informácií, ktoré postačujú na to, aby človek získal prehľad. Konkrétna implementácia úplne stratila tú ľahkosť, akú mal návrh.
Pohľad na adresár sa mi nepodarilo dokopať k tomu, aby zobrazoval odkazy bez prípony .desktop.Mě pohled na adresář žádnou příponu neukazuje. (KDE 4.8.1)
Okrem toho odkiaľ by bežný používateľ prichádzajúci z win mal vedieť aký je rozdiel medzi plasmoidom a ikonou?Odkial je zákon že všechno musí vypadat a fungovat jako wydle? To už autoři jiných systémů prostě nesmí vymyslet nic nového? Pokud chces systém který se chová jako wydle, používej wydle. Co je na tom tak složitého… Ví bůh že KDEčka mají svoje dny, ale nepodobnost wydlím je v mých očích jedině výhoda.
.docx, .doc a .rtf, (dva z nich byly export pro jiné programy) a v open dialogu toho druhého programu se všechny tři mě zobrazí stejně (jen jméno a se stejnou ikonou), mne dostávaly do značně emočně excitovaných stavů. Takže pokud je v pohledu na adresář objekt s extenzí .desktop rád vím, že tomu tak je.