Byla vydána nová verze 260 správce systému a služeb systemd (Wikipedie, GitHub). Odstraněna byla podpora skriptů System V. Aktualizovány byly závislosti. Minimální verze Linuxu z 5.4 na 5.10, OpenSSL z 1.1.0 na 3.0.0, Pythonu z 3.7.0 na 3.9.0…
Byla vydána nová verze 5.1 svobodného 3D softwaru Blender. Přehled novinek i s náhledy a videi v poznámkách k vydání. Videopředstavení na YouTube.
Bylo oznámeno vydání nové verze 8.1 "Hoare" kolekce svobodného softwaru umožňujícího nahrávání, konverzi a streamovaní digitálního zvuku a obrazu FFmpeg (Wikipedie). Doprovodný příspěvek na blogu Khronosu rozebírá kódování a dekódování videa pomocí Vulkan Compute Shaders v FFmpeg.
Byl představen open-source a open-hardware prototyp nízkonákladového raketometu kategorie MANPADS, který byl sestaven z běžně dostupné elektroniky a komponent vytištěných na 3D tiskárně. Raketa využívá skládací stabilizační křidélka a canardovou stabilizaci aktivně řízenou palubním letovým počítačem ESP32, vybaveným inerciální měřicí jednotkou MPU6050 (gyroskop a akcelerometr). Přenosné odpalovací zařízení obsahuje GPS,
… více »Vědci z univerzity La Sapienza v Římě vyvinuli systém, který dokáže identifikovat jednotlivce pouze na základě toho, jak narušují signály Wi-Fi. Autoři tuto novou technologii nazvali WhoFi. Na rozdíl od tradičních biometrických systémů, jako jsou skenery otisků prstů a rozpoznávání obličeje, nevyžaduje tato metoda přímý fyzický kontakt ani vizuální vstupy. WhoFi může také sledovat jednotlivce na větší ploše než kamera s pevnou polohou; stačí, je-li k dispozici Wi-Fi síť.
SuperTux (Wikipedie), tj. klasická 2D plošinovka inspirovaná sérií Super Mario, byl vydán v nové verzi 0.7.0. Videoukázka na YouTube. Hrát lze i ve webovém prohlížeči.
Ageless Linux je linuxová distribuce vytvořená jako politický protest proti kalifornskému zákonu o věkovém ověřování uživatelů na úrovni OS (AB 1043). Kromě běžného instalačního obrazu je k dispozici i konverzní skript, který kompatibilní systém označí za Ageless Linux a levné jednodeskové počítače v ceně 12$ s předinstalovaným Ageless Linuxem, které se chystají autoři projektu dávat dětem. Ageless Linux je registrován jako operační
… více »PimpMyGRC upravuje vzhled toolkitu GNU Radio a přidává alternativní barevná témata. Primárním cílem autora bylo pouze vytvořit tmavé prostředí vhodné pro noční práci, nicméně k dispozici je nakonec celá škála barevných schémat včetně možností různých animací a vizuálních efektů (plameny, matrix, bubliny...), které nepochybně posunou uživatelský zážitek na zcela jinou úroveň. Témata jsou skripty v jazyce Python, které nahrazují
… více »GIMP 3.2 byl oficiálně vydán (Mastodon, 𝕏). Přehled novinek v poznámkách k vydání.
FRANK OS je open-source operační systém pro mikrokontrolér RP2350 (s FRANK M2 board) postavený na FreeRTOS, který přetváří tento levný čip na plně funkční počítač s desktopovým uživatelským rozhraním ve stylu Windows 95 se správcem oken, terminálem, prohlížečem souborů a knihovnou aplikací, ovládaný PS/2 myší a klávesnicí, s DVI video výstupem. Otázkou zůstává, zda by 520 KB SRAM stačilo každému 😅.
Odkazy
V dnešnom blogu sa prenesieme do čias nedávno minulých, kedy si výrobcovia hardvéru dovolili aj niečo viacej než kopírovať jednu značku s nahryznutým jablkom v logu. Predstavíme si niekoľko dnes už muzeálnych prenosných PDA / prenosných počítačov.
Operačný systém Palm OS je v mnohých ohľadoch iný než súčasné operačné systémy. Asi najväčším rozdielom oproti bežným operačným systémom je prakticky nulová podpora perzistentného ukladacieho priestoru.
Všetky pužívateľské dáta a aplikácie sú uložené len v operačnej pamäti (RAM). Tá je napájaná väčšinou klasickými tužkovými baterkami (AAA). V prípade výmeny batérií sú kondenzátory schopné udržať RAM v chode približne 1 minútu. Po minúte dôjde k definitívnej strate dát.
Tento „problém“ vďaka tomu, že všetky dáta boli zálohované zvyčajne v počítači nie je až tak kritický ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať.
Všetky aplikácie sú fullscreenové, nie je možné používať multitasking ako na bežných stolných počítačoch.
Zariadení s Palm OS sa na trhu objavilo veľké množstvo. Jednou z firiem, ktorá vyrábala takéto PDA je Handspring. Firmu založili autori PDA Palm Pilot. Firma Handspring bola založená v roku 1998, jej životnosť bola pomerne krátka (do roku 2003 kedy ju prebrala opäť firma Palm, Inc.).
Zo všetkých zariadení, ktoré táto firma vyrábala by som spomenul hlavne Handspring Visor Deluxe. Ak už kvôli ničomu inému tak v danej dobe bol priehľadný case niečim novým a inovatívnym ;)
Z vnútorností tu nájdeme ROM o štandardnej veľkosti 2MB (v nej je uložený PalmOS), neuveriteľných 8MB RAM (áno, to je tá pamäť, do ktorej sa ukladali aplikácie aj dáta a zároveň bola používana ako operačná pamäť, predchádzajúce zariadenia si mimochodom vystačili s 2MB). Ako procesor sa používal 16MHz 68EZ328 Motorola Dragonball (inštrukčná sada ako Motorola 68000). Pri napájaní 2 alkalickými AAA článkami bola výdrž pri bežnom používaní okolo 6 týždňov čo nie je vôbec zlé ak si uvedomíme, že po celý čas musí byť napájaná aj RAM.
Čitateľnosť displeja v teréne bola samozrejme ako to už bývalo u monochromatických LCD veľmi dobrá (samozrejme má to na míle ďaleko od produktových fotografií). Reálne zariadenie sa dá napr. vidieť na tomto videu.
Zariadenia s PalmOS samozrejme vyrábala aj samotná firma Palm. Pozrieme sa konkrétne na (podľa mňa) šeredne vyzerajúci Palm VX. Ten bol oproti predchádzajúcemu kúsku vybavený procesorom taktovaným na 20MHz čo sa trochu nepríjemne prejavilo na spotrebe (max 10 dní na 1 nabitie, napájanie li-ion batériou). Čo sa dalo s takým strojom pretaktovaným na 50MHz môžte vidieť v nasledujúcom videu (keďže je tam trochu blbý náhľad tak prezradím, že je to emulátor gameboya) ;)
Existovali samozrejme aj ďalší výrobcovia s viac či menej šerednými prístrojmi ako napr. toto:
Okrem samotných zariadení bolo dostupné pomerne veľké množstvo rôzneho dodatočného hardvéru ako napr. takáto skladacia klávesnica (konkrétne ide o produkt z roku asi 2010, je to nejaké novinka či čo, ale nechcel som dávať fotku originálnej klávesnice) kvôli autorským právam. V každom prípade výrobca tejto skladacej klávesnice totálne vybrakoval klávesnicu z roku 2001 a ešte ju považuje za novinku ;)
No nič, dosť bolo hrania sa, aj napriek pohodlnej klávesnici je takéto zariadenie pre linuxového administrátora v teréne prakticky nepoužiteľné.
Na trhu existovala celá škála malých prenosných počítačov s integrovanou klávesnicou. Väčšina z nich disponovala čiernobielým, v teréne dobre čitateľným LCD. Klávesnice dosahovali takmer bežných veľkostí a na rozdidel od dnešných gumených klávesníc boli celkom pohodlné.
Začnem zariadením, ktoré som nikdy naživo nevidel. Svojou softvérovou výbavou a výdržou na baterky (4xAA) 3-12h sa radí skôr k notebookom. Ako mikroprocesor má osadený 80C88. Operačným systémom je MS-DOS 3.3 / MS-DOS 5.0. Nebyť fakt mizernej konektivity mohlo to byť v teréne celkom zaujímavé zariadenie. Zopár fotografií a približná cena sa dá nájsť na oldcomputers.net.
Toto zariadenie je typickou ukážkou toho ako sa má správe vyrábať klávesnica pre mobilné zariadenia. Okrem klávesnice a krásneho LCD so zeleným EL podsvietením (ktoré inak spôsobovalo trochu horšiu čitateľnosť vonku) malo samozrejme aj zvyšné zbytočnosti ako procesor a tak. No vlastne oni to až také zbytočnosti nie sú ale ... tá klávesnica.
No nič, dosť bolo slintania, vo vnútri nájdeme 32 bitový ARM710 s frekvenciou 36MHz. RAM dosahovala kapacitu do 16MB, celé to bežalo na 2xAA 10-20h. Operačný systém je EPOC (predchodca symbianu). Prekresľovanie LCD bolo príšerne pomalé, ale na druhej strane kým rovnaké aplikácie spustím na modernom telefóne tu sa stihne LCD prekresliť aj 3x ;)
Dostupné boli aj šialenosti ako CAD s podporou autocad formátu.
Jeho nástupcom bol psion revo, v ktorom mimochodom EL podsvietenie chýbalo (ešte, že ho nevymenili za ten modrý humus, ktorý sa v tej dobe začal rozmáhať). Na tomto zariadení sa dá spustiť napr. Revol linux.
Pomerne dobre si s linuxom rozumeli aj zariadenia od HP. Opäť ide o zariadenia s pomerne dobrou klávesnicou (i keď tu záleží na konkrétnom modeli). Kvôli farebnému LCD sú na môj vkus moc málo retro nie až tak dobre použiteľné v teréne.
Mobilné telefóny kombinované s PDA sa vyrábali v rôznych šialených mechanických vyhotoveniach. Z všetkých spomeniem napr. Ericsson R380.
Veľmi inteligentne je vyriešená vyklápatelná klávesnica, ktorá nemá elektronický prenos tlačidiel. Pri stlačení sa tlak prenáša na dotykový LCD a ten zaznamenáva stláčanie kláves ako dotyky.
Konkurenčná Nokia na svojom Nokia communicatore nešetrila ako Ericsson a osadila ju hneď 2 LCD. To z nej však urobilo tak trochu tehlu, síce s integrovanou klávesnicou a z počiatku s x86 procesorom (intel, neskôr AMD 486), ale aj tak by som ju radšej použil na rozbitie výkladu 
V súčasnosti máme k dispozícii procesory s efektivitou o akej sa nám ani nesnívalo. Máme k dispozícii baterky s pomerne vysokou kapacitou, farebné LCD s dobrou čitateľnosťou na priamom slnečnom svetle a nízkou spotrebou.
Toľko k tomu čo máme technologicky k dispozícii. Samozrejme výrobcovia z toho niečo poskladajú (stačí sa pozrieť čo je dostupné na trhu), na to sa napatlá nejaká HTML5 appka a máme dokonalé zariadenie. Alebo? :D
Tiskni
Sdílej:
Ak už kvôli ničomu inému tak v danej dobe bol priehľadný case niečim novým a inovatívnym ;)
To byla tehdy móda. V roce 1998 se objevil i průhledný iMac G3. Mám tu také jednu průhlednou ZIP mechaniku – byl jsem se podívat na rok výroby a je to ročník 2000. 
Jo a za tenhle zápisek ti vůbec neděkuji – teď zase budu sjíždět eBay a koukat, jakou legendární elektroniku bych mohl zachránit 
BTW: Apple jen zrecykloval módu z 80. let – viz třeba Vintage 1980's Clear Acrylic Telephone Lonestar.
Netuším, proč se nic jako Pixel Qi nechytilo mimo průmysl
A práve o to ide. Výrobcovia radšej urobia nablískanú blbosť ktorá dobre vyzerá na fotkách a v predajni a realna použiteľnosť je ... Pixel Qi ako väčšina displayov fungujcúcich aj bez podsvietenia vyzerá s podsvietením trochu horšie ako napr. kvalitné IPS panely. Parametre ako pozorovacie uhly, svietivosť, kontrast klasické LCD neporazia, okrem toho sú pomerne drahé takže BFU si to nekúpi (pretože papierovo to vyzerá horšie).
Dobre čitateľné LCD sú aj medzi low cost napr. spomínaný OLPC (ten má úctyhodných 200 dpi) a spotrebu 0.1W bez podsvietenia. Napchať tak podobný LCD (s trochu osekanou výškou), klasickú klávesnicu (na ktorej sa dá písať všetkými desiatimi, nízky zdvih, reagujúce pri malom tlaku s jasnou odozvou), ARM SoC taktovaný na 100MHz, 64-128MB RAM, NAND flash, šialene osekaný systém so základnými funkciami (ssh klient, mail klient (mutt?), w3m / netsurf) a slušnou baterkou tak po nich len hodím svoje peniaze a som vysmiatý. Mimochodom trochu výpočtov ... ARM pri takejto frekvencii aj s RAM má spotrebu hlboko pod 1W, spolu s LCD by sa to dalo dokopať k spotrebe okolo 0.5W mimo sleep režimu. Nejako ma netrápi hrúbka zariadenia, takže kľudne by sa tam mohla dať 10Wh baterka (2800mAh pri 3.7V) a máme tu výdrž 20h na nabitie.
Čo sa týka externých klávesníc ... ak sedím niekd vonku na skale nechcel by som riešiť nejaká skladacie zariadenia. Jednoducho taká integrovaná klávesnica typu otvorím zariadenie a rovno sa pripájam na SSH by mi vyhovovala omnoho viacej.
Diky za fajn zapisek.
Tyto zarizeni umeli uzasne veci a umeli je s minimalnim HW a perfektne. Nyni v matlafonu mam vykon nekterych starsich ntb a nefunguje to tak dobre
Mel jsem Palm IIIxe, Tungsten T, T3 a pak LifeDrive s CF spolu s tatou, ktery hp pouzival denne do minuleho mesice. Kdy mu odesel telefon a poridil matlafon. Vydrz s CF byla neskutecnych 4-6 tydnu denniho pouzivani jako PIM 
Visora mám stále někde v krabici. (kdyby byl zájem-nabídněte cenu, je to varianta ICE)
Stál mě tenkrát polovičku výplaty (přes 4kKč) a GSM modul jsem si půjčoval z vitríny na prodejně. 
Palmům jsem byl s odbočkama věrný až do Trea 680...
adb backup.
Jak to zprasí výrobci je jiná věc.
Docela rád bych viděl projekt, který by dal dokupy aplikace pro PIM po vzoru Palmu. Věřím tomu, že vnitřnosti Androidu to umožňují a jsou vcelku dobré. Pak už by to stačilo nahodit na Cyanogenu bez Google aplikací a máme celkem pěkný systém.