Byla vydána nová major verze 5.0.0 svobodného multiplatformního nástroje BleachBit (GitHub, Wikipedie) určeného především k efektivnímu čištění disku od nepotřebných souborů.
Na čem pracují vývojáři webového prohlížeče Ladybird (GitHub)? Byl publikován přehled vývoje za duben (YouTube).
Provozovatel čínské sociální sítě TikTok dostal v Evropské unii pokutu 530 milionů eur (13,2 miliardy Kč) za nedostatky při ochraně osobních údajů. Ve svém oznámení to dnes uvedla irská Komise pro ochranu údajů (DPC), která jedná jménem EU. Zároveň TikToku nařídila, že pokud správu dat neuvede do šesti měsíců do souladu s požadavky, musí přestat posílat data o unijních uživatelích do Číny. TikTok uvedl, že se proti rozhodnutí odvolá.
Společnost JetBrains uvolnila Mellum, tj. svůj velký jazykový model (LLM) pro vývojáře, jako open source. Mellum podporuje programovací jazyky Java, Kotlin, Python, Go, PHP, C, C++, C#, JavaScript, TypeScript, CSS, HTML, Rust a Ruby.
Vývojáři Kali Linuxu upozorňují na nový klíč pro podepisování balíčků. K původnímu klíči ztratili přístup.
V březnu loňského roku přestal být Redis svobodný. Společnost Redis Labs jej přelicencovala z licence BSD na nesvobodné licence Redis Source Available License (RSALv2) a Server Side Public License (SSPLv1). Hned o pár dní později vznikly svobodné forky Redisu s názvy Valkey a Redict. Dnes bylo oznámeno, že Redis je opět svobodný. S nejnovější verzí 8 je k dispozici také pod licencí AGPLv3.
Oficiální ceny Raspberry Pi Compute Modulů 4 klesly o 5 dolarů (4 GB varianty), respektive o 10 dolarů (8 GB varianty).
Byla vydána beta verze openSUSE Leap 16. Ve výchozím nastavení s novým instalátorem Agama.
Devadesátková hra Brány Skeldalu prošla portací a je dostupná na platformě Steam. Vyšel i parádní blog autora o portaci na moderní systémy a platformy včetně Linuxu.
Lidi dělají divné věci. Například spouští Linux v Excelu. Využít je emulátor RISC-V mini-rv32ima sestavený jako knihovna DLL, která je volaná z makra VBA (Visual Basic for Applications).
Překlady xkcd vycházejí se svolením původního autora. © Randall Munroe.
Překlad: Robert Krátký, písmo: Martin Stiborský
Uvedená práce (dílo) podléhá licenci Creative Commons Uveďte autora-Neužívejte dílo komerčně 2.5
Nástroje: Tisk bez diskuse
Tiskni
Sdílej:
11.11.2010 00:08
Jendа | skóre: 78
| blog: Jenda
| JO70FB
11.11.2010 09:23
Bedňa | skóre: 34
| blog: Žumpa
| Horňany
Čo dosť pozmenilo aj poučky, ktoré sme sa učili v škole
Ešte by som sa spýtal, aký je vôbec rozdiel medzi energiou a hmotou? Ja som vedel že na moje slová dôjde, keď sme toto preberali na Fyzike. Ľudia (bohužial aj vedci) majú stále skreslenú predstavu že keď sa to nedá hodiť na váhu, alebo to nieje vidieť, tak je zrazu z toho energia
Tak za prvé, častice sa nemenia na energiu. Energia nie je fyzikálny objekt. Energia je len čísielko, ktoré vyjadruje okamžité vlastnosti objektu (podobne ako jeho poloha, rýchlosť, atď.). A to ešte navyše v závislosti na tom, odkiaľ sa na objekt pozeráš. Podobne ako rýchlosť idúceho auta závisí od toho, či v ňom sedíš, alebo sa naňho pozeráš, keď stojíš na chodníku.
Okrem toho tak ako je tá otázka položená nedáva vôbec zmysel. Takže budem predpokladať, že si myslel hmotnosť a nie hmotu. Ak áno, tak ešte treba rozlíšiť, či máš na mysli invariantnú hmotnosť nejakého objektu (tj. hmotu v sústave spojenej s ním), alebo hmotnosť tak ako javí pozorovateľovi z ľubovoľnej inej sústavy. Ak tú prvú, tak tam nie je žiadny súvis: invariantná hmotnosť je len čísielko, ktoré má častica od narodenia a nikdy sa nemôže zmeniť (čiže rovnaká vec ako náboj, spin a ďalšie kvantové čísla) a v podstate to identifikuje o akú časticu sa jedná. Ak myslíš tú druhú hmotnosť, tak o nej Einstein ukázal, že E = mc^2, teda že závisí na energii častice. V časticovej fyzike sa výraz "hmotnosť" v tomto význame nepoužíva -- presne z toho dôvodu, že je to až na prenásobenie konštantou to isté čo energia.
Ak si tú otázku myslel tak, že kedy sa menia hmotné objekty na nehmotné (tj. objekty s invariantnou hmotnosťou nenulovou na objekty s invariantnou hmotnosťou nulovou), tak tam to funguje nasledovne: v súlade s hore napísaným má každá častica svoju energiu. Energia sa zachováva (aspoň obvykle, ale nebudeme to komplikovať). Takže keď zrazíš napr. elektrón a pozitrón, tak dostaneš dva fotóny. Ľudia si to občas predstavujú tak, že hmotnosť elektrónu sa zmenila na energiu. Ale to je blbosť. Tá energia tam bola už predtým (vo forme hmotnosti a rýchlosti toho elektrónu a pozitrónu) a nikam neodišla. Jediné, čo sa zmenilo je typ častíc. Ale to snáď už nie je tak hrozné na predstavu. Ľudia vedia žiť s (2H + O <-> H2O), tak prečo nie s (e + p <-> gamma + gamma)? Len si treba zvyknúť, že niektoré častice (z ktorých je fotón najdôležitejší pre bežné potreby) majú nulovú invariantnú hmotnosť.
Ušetrím čitateľom oči, "Energia" je hmota v čase.
S týmto som ochotný súhlasiť. Energia popisuje hmotu v čase. Ale nie je to hmota v čase. To bola proste blbosť. Aj keď si to možno myslel dobre
A jedná drobná filozofická poznámka: je otázne, čomu hovoriť hmota. V skutočnosti častice neexistujú, je to len aproximácia (jedna z mnohých na ceste k hlbšiemu pochopeniu), správnejšie je hovoriť o kvantových poliach. Sú polia hmota? Asi len málokto by povedal, že elektromagnetické vlny sú hmota, ale fotón už sa za hmotu asi považovať dá (napriek tomu, že je nehmotný! ). To len tak na zamyslenie, sám netuším, čo s tým. Asi najjednoduchšie je termín hmota nepoužívať vôbec mimo oblasť klasickej fyziky (kde popisuje vcelku zrejmé veci ako hmotný bod, tuhé teleso, etc.).
Asi len málokto by povedal, že elektromagnetické vlny sú hmota, ale fotón už sa za hmotu asi považovať dá (napriek tomu, že je nehmotný!No, protože se ignorují "poučky" (jak bylo na začátku tohoto vlákna). Ve škole jsme učili (osmdesátá léta!) že elektromagnetické vlny jsou hmota. Protože hmota je vše co fyzikálně existuje a má dvě formy: látka (to je to co si člověk vybaví pod pojmem hmota) a pole. Jistě, není to přesné, ale na úroveň základní školy to stačí a s drobnými korekcemi (především s doplněním co to vlastně je to pole) to v podstatě stačí pro celou oblast klasické fyziky.
Uf, tak to všetka česť takáto pamäť: ja si tieto veci zo základky nepamätám a to som tam chodil podstatne neskôr A na matfyze sa takéto názvoslovie neberie Aj tak by sa muselo meniť každý rok s pribúdajúcimi vedomosťami (resp. s ubudúdajúcimi aproximáciami): v teórii poľa je to Vaše už očividne úplne nezmyselné.
Inak je to asi vcelku rozumná definícia pre potreby klasickej fyziky.
12.11.2010 17:25
Grunt | skóre: 23
| blog: Expresivní zabručení
| Lanžhot
Ja si fotón predstavujem ako bod. Rovnako ako všetky ostatné elementárne častice. Ale nie bežný klasický bod, ale kvantový bod, ktorý je schopný cestovať po všetkých trajektóriách zároveň Prípadne (týka sa hlavne kvantovej mechaniky) si častice predstavujem ako oblaky pravdepodobnosti (to je v podstate ten tvoj vlnový balík). Každá z tých predstáv je nutne neúplná, ale ilustruje niektoré vlastnosti kvantovky, čo sa občas môže hodiť. Hoci v kvantovke je obvykle najlepšie proste počítať a nesnažiť sa nič kresliť alebo nedajbože snažiť sa tie veci pochopiť z hľadiska klasickej fyziky.
12.11.2010 16:53
Grunt | skóre: 23
| blog: Expresivní zabručení
| Lanžhot
Delenie hmoty nemá koniecMá.
No, hlavne pravdivosť tej vety závisí na tom, čo znamená delenie, čo je hmota a čo je koniec Možno tak slovo nemá má dostatočne zaužívanú definíciu
12.11.2010 17:23
Grunt | skóre: 23
| blog: Expresivní zabručení
| Lanžhot
Ak hovoríš o veciach ako diskrétnom priestoročase, tak to sú samozrejme možné hypotézy. Jediný problém je, že všetky podobné teórie už boli AFAIK zneplatnené. Intuitívne je to jasné: spojitá Lorentzova symetria má platiť exaktne. Diskrétne modely ju zjavne mikroskopicky narušujú a je vysoko netriviálne ju makroskopicky emergentne obnoviť (asi sa zhodnene, že makroskopicky je STR overené celkom slušne). Ja osobne neviem o žiadnej diskrétnej teórii, ktorá by sa aspoň zdiaľky tvárila ako rozumná fyzika. Obvykle sú to šialené nápady ľudí, ktorí si zároveň myslia, že náš svet je deterministický automat a pod. Asi netreba zdôrazňovať, že sú to obvykle úplné blbosti
Ak hovoríš o veciach ako kvantovaní priestoročasu, tak to má úplne iný charakter (typu nekomutatívna geometria) a je to napr. prípad teórie strún. Ale ja o tom dokopy nič neviem, len som počul, že to patrí k najťažším partiám strún a poriadne tomu nerozumie nikto
Nie, to som tvoje bláboly, ktoré nemajú s realitou nič spoločné, povedal tak, aby boli v súlade s aproximáciou reality tak, ako ju dnes chápeme.
Posledná veta, no comment...
Energia je len čísielko, ktoré vyjadruje okamžité vlastnosti objektu (podobne ako jeho poloha, rýchlosť, atď.).Buď vieš len naučené poučky, alebo si vieš logicky previesť tvoju vetu na moju skrátenú verziu. Urážať viem ďaleko lepšie, takže môžeš pokračovať.
Nikde som ťa neurazil. To, čo si napísal, boli bláboly (vo vede vieme rozlíšiť bláboly od experimentálne overiteľných hypotéz), nič proti tebe, len si napísal blbosti. Buď rád, že sa niekto snaží vysvetliť ti, jak to je naozaj 
Sorry, ale energia je čísielko si rozhodne neviem previesť na '"Energia" je hmota v čase' (a už vôbec nie logicky). Rozhodne ako rýchlosť nie je hmota v čase a náboj nie je hmota v čase, tak ani energia nie je hmota v čase... Energia je len číslo, nič viac a nič menej. Snažiť sa k tomu nejak napasovať "hmotu" je scestné a je to presne dôvod, prečo ľudia hovoria bláboly typu "Oblak čistej energie" a pod. Ak ti toto nedošlo, tak si vôbec môj komentár nepochopil, takže namiesto jeho skracovania si ho skús radšej znova prečítať a skracuj až ho pochopíš
Energia je len čísielko, ktoré vyjadruje okamžité vlastnosti objektu (podobne ako jeho poloha, rýchlosť, atď.).Ako chceš merať rýchlosť, bez času? Pravdu mám ja, uč sa
Teorií som mal viacero čo ten komančský profesor nechcel uznať. Ma naštveš, pôjdem to pohľadať na poval
Zasa komentár úplne z cesty 
No nič, maj si svoju pravdu... Netuším aké si mal teórie, ale keď nechceš veriť teoretickému fyzikovi, ktorý týmto veciam vcelku rozumie (a má na to papier), tak je to tvoja vec
.... Mily synku, az ted sem si vzpomnel, ze's chtel poslat i nejake penize, ale uz mam zalepenou obalku.
Asi to píšem zbytočne, ale možno si to ešte prečítaš.
To ja som pre zmenu nevidel človeka, ktorý o mne síce nič nevie, ale je schopný zhrnúť všetky moje vedomosti za x rokov štúdia na základe pár komentárov (ktoré ešte k tomu zjavne vôbec nepochopil). Je to síce totálna debilita, ale ja ťa blokovať nebudem, lebo na rozdiel od teba chápem, že niektorí ľudia sú občas holt pomalší. Neboj sa, časom to možno pochopíš
, viz treba Hypoteza dvouvelicinove vesmiru a tam Kniha kontroverz, http://www.hypothesis-of-universe.com/ (nevim, co vsechno je tam ted, ale sveho casu mel ten pan konflikt snad s vetsinou ceskych casticovych a teoretickych fyziku, co se s nim byli ochotni bavit) . Myslim, ze casem dojdes k zaveru, ze do techto debat se nema moc smysl zapojovat
Myslím, že k tomu záveru som už dospel pomerne dávno. Ale jednak mám asi nejaké pedagogické sklony a jednak nerád vidím, keď niekto píše úplné bludy. Ale inak je fakt, že tieto diskusie sú asi úplne zbytočná strata času
Ľudia si to občas predstavujú tak, že hmotnosť elektrónu sa zmenila na energiu. Ale to je blbosť. Tá energia tam bola už predtým (vo forme hmotnosti a rýchlosti toho elektrónu a pozitrónu) a nikam neodišla.To je trochu protimluv ne?
když se energie ve formě hmotnosti a rychlosti přemění na energii ve formě hybnosti (energie) dvou fotonů, tak to znamená, že část energie ve formě hmotnosti se přeměnila na hybnost čili energii tak jak to že se nepřeměnila hmota na energii? A hmota a hmotnost je to samé. V angličtině je oboje mass a částicoví fyzikové jsou většinou líní to rozlišovat, i když samozřejmě hmotnost je správný název fyzikální veličiny.
Som ochotný akceptovať nasledujúce tvrdenie: časť energie, ktorá bola pôvodne reprezentovaná invariantnou hmotnosťou elektrónu a pozitrónu, je po zrážke odnášaná fotónmi. Ale napr. nemá zmysel sa pýtať, ktorá časť tej energie je v ktorom fotóne a pod. Preto akákoľvek iná formulácia (obzvlášť každá obsahujúca slovo hmota) mi pripadá mystifikujúca a vedie k hlúpym predstavám o energii ako fyzikálnom objekte.
Btw, čo sa týka angličtiny, tak hmota je matter a hmotnosť je mass. To rozdelenie je tam rovnaké ako u nás a obvykle sa chápe hmota ako leptóny a quarky, kdežto fotóny a gluóny sa tam neradia. Čiže by človek čakal, že hmota bude to, čo je hmotné, ale ouha, W/Z tam tiež nepatrí, takže v skutočnosti je to dosť bordel. Alternatívne (a rozumnejšie), hmota môže byť synonymom pre slovo častica. Tak či onak, ja to slovo nemám rád a najradšej by som ho nepoužíval vôbec.
A k tým časticovým fyzikom: rozlišujú to ako v angličtine, tak aj v češtine. Asi ste sa ocitli v blbom kolektíve :-P
kde jste se dočetl co je a co není hmota, to nevím, já jsem byl v kolektivu kde se říkalo "má hmotu" nebo "má hmotnost" a každému bylo jasné co to znamená. Je fakt že by se to mělo říkat a překládat pořádně ale tyhle hrátky se slovíčkama sou akorát pro lidi kteří neví o čem se mluví.
"som ochotný akceptovať..." - to říkáte s takovou suverenitou jako by ste už měl za sebou nejmíň dva semestry na ČVUT a chyběl vám jen zápočet z matematické analýzyLOL
To hovorím s takou suverenitou ako keby som bol študentom teoretickej fyziky na matfyze :-P
Napr. každý deň v článkoch na arXiv? V každej poriadnej knižke o teórii poľa a štandardnom modele? V kolektíve ľudí, ktorí týmto veciam rozumejú?
Ak sa bavíte so svojím psom, kľudne si tomu hovorte foobar pre mňa za mňa. Ale v spoločnosti slušných ľudí je hmota a hmotnosť niečo iné :-P
učí tam ještě známý dublet Top-Bottom?
říkejte si hmota čemu chcete. jak sám říkáte, všechno jsou jen kvantová pole, a ta pole jsou buď hmotná nebo nehmotná a jestli jejich částice budeme řadit do hmoty nebo ne to je otázka klasifikace a hlavně makrosvěta.
pokud tvrdíte, že v každé pořádné knížce o teorii pole, něco mi říká, že asi znáte jenom jednu v literatuře se používá např. jak "hmotový člen", tak "hmotnostní člen" lagrangeovy hustoty a každý kdo tomu rozumí tak ví, jaký má tento termín původ a význam a nenapadne ho to spojovat s nějakým makroskopickým pojmem matter
Učia, ale ja som o nich vždy uvažoval ako spinoch 
S týmto súhlasím. Ako som už písal inde, ja osobne som najradšej, keď sa slovo hmota nepoužíva vôbec
Je pravda, že som mal na mysli hlavne anglické (Weinberg, Ryder, ...). Z českých som čítal len Formánka (a po pravde ani o žiadnych iných českých učebniciach poľa neviem. Tipujem, že ich moc nebude). A ten je vo vyjadrovaní dosť pedantný, takže možno som to rozlišovanie získal od neho
Hmota sa používa aj v iných významoch. Napr. temná hmota. V tomto prípade je to v podstate synonymum pre slovo častica (prípadne len hmotné častice, prípadne len leptóny + quarky, definície sa rôznia). Ale inak súhlas, že to nie je moc podstatné. Obzvlášť v kolektíve odborníkov nie je problém (a skôr je výhodou) používať hantýrku.
Oprava: namiesto leptóny + quarky som chcel napísať elementárne fermióny. Aby tam zapadla aj tá temná hmota. Napr. neutralíno
Veď ja mám tiež na mysli dublet, ale spinový. Ale je pravda, že ten flavor-dublet je výstižnejší, lebo nemajú presne rovnakú hmotnosť
K tej pikantnosti sa radšej nebudem vyjadrovať
Niečo zo sekcie Books?
"som ochotný akceptovať..." - to říkáte s takovou suverenitou jako by ste už měl za sebou nejmíň dva semestry na ČVUT a chyběl vám jen zápočet z matematické analýzyA oni jsou ve skutečnosti dva. Případně jeden v nějakém kvantově neurčitém stavu, takže se po příchodu do UTF kvantová funkce zhroutí v jednom ze dvou bakalářkových stavů - takový paralelní vesmír v praxi.
Tie stránky sú zúfalo zastaralé a nepresné. Momentálne študujem oficiálne 1. ročník magisterského, ale v skutočnosti v podstate 2. Namiesto 3+2 mám 4+1
Máš pravdu, trochu skromnosti by mi občas neškodilo. Kde sa dá nejaká zohnať?
A tak to v reále vcelku skromný som. Ja som si vcelku vedomý, že dokopy nič neviem Ale na internete je to problém. Asi sa jedná o podobný efekt ako ten zmieňovaný v poslednej vete
tak prečo nie s (e + p <-> gamma + gamma)?Neodpustím si rýpnutí: p je značka protonu, pozitron se značí e+. e- + e+ → γ + γ
Njn. Ale odmietam formátovať matematiku/fyziku v HTML. Až tu bude nejaká podpora TeXu, tak budú aj pozitróny
Bozónov som nikdy nebral moc vážne :-P
Narážka na neabelovské kalibračné teórie? Inak som samozrejme len žartoval. Dokonca, keby som si mal vybrať najobľúbenejšiu časticu, tak by to asi bol gluón
12.11.2010 13:23
Jiří Svoboda | skóre: 37
| blog: cat /dev/mind
| Prostějov
Rozhodne tryptofán Ale z hlavy by som si nespomenul ani na polovicu, tak to neni moc relevantné
mně se hlavně líbí ty kudrlinky ve feynmanových diagramech oproti pionům apod. je to dost velký estetický posun
Jj, to je na gluónoch to úplne najpodstatnejšie
Jak je na tom seriál o symetriích? Nebudeš pokračovat? Nechtěl bys třeba někdy napsat něco v podobném populárně-naučném duchu, ale z oboru teoretické fyziky?
Tak gluóny ešte zvládaš, nie? Ak ťa tieto veci trochu zaujímajú, tak existuje moc pekná knižka od Feynmana: Strange Theory of Light and Matter (dá sa zohnať aj v češtine ako Podivná teorie světla a látky, ak ma pamäť neklame). Po jej prečítaní by si mal mať zhruba predstavu (ak ju ešte nemáš), jak funguje mikrosvet z moderného pohľadu. Aspoň teda na kvalitatívnej úrovni, ale to určite stačí na ľahké konverzácie na večierkoch a ohurovanie slečien
Hm, z času na čas naňho myslím, ale za a) prešlo ma prvotné nadšenie, a za b) momentálne sa venujem úplne iným veciam. Takže to nevyzerá moc ružovo. Niečo možno ešte napíšem, ale z ktorej oblasti matiky a fyziky to bude, vôbec netuším
14.11.2010 09:26
Jiří Svoboda | skóre: 37
| blog: cat /dev/mind
| Prostějov
Táto knižka je síce fyzikálna, ale stále je to len populárny úvod a úroveň matematiky je zredukovaná na stredoškolské znalosti, takže je to veľmi dobre čitateľné (napr. ja som to čítal ešte na strednej) a všetky predstavy sú v podstate správne (keď sa v škole brala teória poľa, bol som rád, že mám intuíciu, ktorú som získal práve z tej knižky). Feynman tam píše hneď v úvode, že sa snaží veci zjednodušiť, ale nie za cenu toho, že bude hovoriť nepresnosti, prípadne úplné lži (čo je obľúbený prístup väčšiny popularizátorov). Takže určite odporúčam.
Tá vypadá moc zaujímavo. Ja som mal v ruke pána Tompkinsa a tie nápady ako človeku priblížiť špeciálnu relativitu boli geniálne. Tipujem, že tu to bude tiež tak. Asi si to časom zoženiem. Alebo to nejaký nešťastník dostane na vianoce
Alebo to nejaký nešťastník dostane na vianoceJo, takhle jsem "kupoval otci" na vánoce Hawkinga a další.
Grafická stránka částicové fyziky je vůbec velmi zajímavá: když došly klasické symboly, tak začalo platit i to co je přeškrtnuté a čmáranicím se začalo říkat gluon Tipoval bych že to vzniklo tak, že si nějaký fyzik "rozepisoval" propisku
Jak se pozná fyzik?
???
¡ǝsıdop ɯǝuʇsolıɯ ʌ ı ɥ ɐʇɹʞs :pǝʌodpo
Ja si myslím, že pôjdeš do pekla
pocħopil.Mám něco s vykreslováním, nebo jeto háčko nějaké divné...?
Na prvú otázku je odpoveď: nie, viem. Na druhú je odpoveď: áno, nevoní. Ten jazyk nie je určený na prezentáciu matematických symbolov, tak ho tak proste nepoužívam (už som to párkrát skúšal a niektoré veci sa proste riešiť nedajú vôbec).
Vďaka za radu, ale ja raďsej zostanem sedieť Ááá, ďalší pán, ktorý je schopný vytvoriť môj kompletný psychologický profil z pár komentárov. Odkiaľ sa títo géniovia berú?
Tak za prvé: podľa teba je v poriadku volať človeka namyslený egoista, aj keď o ňom nič nevieš? Hoci súdiac podľa tejto diskusie, asi je to v dnešnej spoločnosti štandard: už som bol nazvaný arogantným tupcom, tak namyslený egoista mi nemusí vadiť.
Za druhé: ak je niekto o mne schopný zistiť, že som namyslený egoista, ani v najmenšom nepochybujem, že by skutočne bol schopný na počkanie vypracovať môj psychologický profil. A ako bonus pridať veštenie budúcnosti na najbližších päť rokov.
To bola nadsádzka. Asi som tam mal dať smajlíka. Ja rozhodne nikoho nehodnotím, ani si o ňom nič nemyslím (ťažko aj, z jedného komentára...). Len sa ohradzujem proti tomu, aby ma niekto úplne nepodložene volal namysleným egoistom. No nič, ak ti jeho chovanie pripadá korektné, tak to len potvrdzuje môj súčasný dojem z abíčka: s výnimkou pár ľudí sa tu slušnosť moc nevedie.
Čo dosť pozmenilo aj poučky, ktoré sme sa učili v školetak to asi musis byt pekny starec
Neucili jste se jeste z Aristotela?
11.11.2010 16:04
rADOn | skóre: 44
| blog: bloK
| Praha
11.11.2010 18:59
Václav "Darm" Novák | skóre: 26
| blog: Darmovy_kecy
| Bechyně / Praha
11.11.2010 19:40
Marek Bernát | skóre: 17
| blog: Arcadia
Ani by som nepovedal, v tom článku sa tvrdí o bunkách presne to isté. Niečo iné sa tvrdí o synapsiách, ale to je už OT.
11.11.2010 11:20
Marek Bernát | skóre: 17
| blog: Arcadia
A čo ak umrieš vždy keď zaspíš a ráno sa zobudí len tvoja identická kópia? Je to problém? Budeš sa odteraz báť ísť spať?
11.11.2010 12:29
Michal Fecko | skóre: 31
| blog: Poznámkový blog
Nečítal som to celé, ale k nerozlíšiteľnosti častíc je najlepšie povedať nasledovné: žiadne častice neexistujú Presnejšie, v kvantovej teórii poľa sú základnými objektmi polia, ktoré spolu interagujú. Existuje jedno pole, ktoré vypĺňa celý vesmír (OTR necháme bokom) pre každú časticu. Tj., je len jedno elektromagnetické pole, jedno pole elektrón, atď. Na tie polia sa dá v istom priblížení pozerať tak, že sú v nejakých konkrétnych bodoch reprezentované časticami (napr. elektromagnetické pole je reprezentované fotónmi).
Keď to človek chápe takto, je jasné, že sa nedá rozlíšiť medzi tým, ktorý fotón je ktorý: všetko je to jedno a to isté pole a častice sú len nálepky, ktoré sme poľu priradili, aby sa nám s ním lepšie pracovalo. Tiež sa týmto spôsobom lepšie nazerá na vznik a zánik častíc: sú to proste fluktuácie poľa. Dostatočne veľké fluktuácie sa prejavujú spontánnym vznikom častíc.
Rovnako tak sa dá pozerať na interakciu viacerých polí. Konkrétne pre nás bude zaujímavé elektromagnetické a elektrónové. Tieto polia spolu interagujú podľa zákonov QED. Ak z toho človek urobí znova časticovú aproximáciu, tak dostane klasické diagramy typu "elektrón pohltí fotón" a "elektrón + pozitrón zanihilujú a vzniknú dva fotóny". Ničmenej, toto je len poruchový rozvoj a občas môže byť poučnejšie sa na problém pozrieť z hľadiska samotných polí, ktoré tak dramatické veci ako "anihiláciu" nezažívajú. Bohužiaľ pre bežné ľudské mozgy (vrátane môjho), nie je úplne jednoduché si predstaviť kvantové pole. Stačí, keď si človek uvedomí, že spoločné previazanie týchto dvoch (a pár ďalších: kvarkových, etc.) polí je vlastne všetko, čo vo svete existuje (opäť modulo OTR)
Na to asi ani netreba dane: ktorá časť tej desaťkoruny je moja pôvodná koruna? Ale inak pekný príklad.
Čo je na tom chybné? Veď to je celá pointa tej úvahy
Nitpicking... Asi ťažko môžeme v klasickom svete nájsť dokonalý príklad kvantovej nerozlíšiteľnosti (ktorá nemá klasický pôvod). Tento príklad je dostatočne dobrý.
Nevšímať si detaily a z princípu ich nemôcť zistiť sú dve úplne rôzne veci Kvantová nerozlíšiteľnosť je ten druhý prípad a rovnako tak to funguje s tou neznámou časťou celku (z princípu je nezistiteľné, ktorá časť peňazí bola pôvodná cena rohlíku, alebo dane z neho). V tomto zmysle je to dobrá analógia. Ako každá analógia nie je dokonalá, ale opakujem: v klasickom svete dokonalý príklad kvantovej nerozlíšiteľnosti neexistuje.
Áno a nie. V niečom sa to líši, v niečom sa to podobá Zmysel analógií je ilustrovať podobnosti, nie vyzdvihovať odlišnosti. Odlišností je tam dosť už z definície (ak by neboli, tak by to nebola analógia, ale ekvivalencia). Netuším, prečo sa ľudia pri tvorení analógií vždy zameriavajú na odlišnosti a snažia sa vymyslieť čo najkrkolomnejšie kontrapríklady, ktoré sú čím ďalej, tým viac off-topic. Zmysel komunikácie je snažiť sa jeden druhému porozumieť a nie hádať sa o blbostiach. Či?
Neschopnosť rozlíšiť jedno od druhého ale spočíva presne v neschopnosti ukázať na niečo (konkrétne na jeden z dvoch objektov). Keď už sa snažíš byť extrémne korektný, tak to skús robiť tak, aby si nemal takéto obrovské diery hneď na začiatku argumentu
To je jeden z miliónov príkladov. Tým, že uvedieš jeden príklad, si rozhodne neukázal, že všetky ostatné príklady nefungujú
Nie, princíp nerozlíšiteľnosti spočíva v nedostatku informácií. Konkrétna forma toho nedostatku nie je dôležitá a tá snaha po hyperkorektnosti, ktorú tu predvádzaš, je úplne mimo...
Nemyslím si, že si ho s niečím pletiem. Ničmenej uznávam, že slovníkovú definíciu tých pojmov nepoznám (rovnako ako definíciu 99% slovnej zásoby, ktorú používam) a je mi vcelku ukradnutá
Ja som tú úvahu nepoznal. Hodnotím ju čisto na základe kvality analógie, nie na základe nejakých historických dôvodov. Nevidím dôvod nepoužiť dobrú myšlienku viackrát.
A prečo brať práve mince? Prečo nie rovno elektróny?
Úplně stačí to připodobnit neschopnosti rozlišit dvě korunové mince, ...To by byl zcela nevhodný příklad. Vsadím se, že s mikroskopem od sebe odliším libovolné dvě korunové mince. Spousta lidí očekává totéž od elektronů.
A prečo si mám sakra predstavovať niečo zložité, čo navyše nie je pravda? To už si podstatne ľahšie predstavím ten elektrón: intuitívne je to malá častica s pár stupňami voľnosti a každá "vyzerá" úplne rovnako -> nemám ako od seba dva rôzne elektróny odlíšiť. Mince sú makroskopické objekty a vždy môžem od seba dve odlíšiť. Tu ide práve o kvantový princíp, nie o to, že nemám mikroskop. Klasická nerozlíšiteľnosť tu bola už pred 1000 rokmi, to nie je zaujímavé...
AbcLinuxu.cz
ITBiz.cz
HDmag.cz
AbcPráce.cz
11.11.2010 22:26
11.11.2010 17:40
11.11.2010 20:30