Jednou za rok otevírá společnost SUSE dveře svých kanceláří široké veřejnosti. Vítáni jsou všichni, kdo se chtějí dozvědět více o naší práci, prostředí ve kterém pracujeme a o naší firemní kultuře. Letos se dveře otevřou 26. 11. 2025 v 16:00. Můžete se těšit na krátké prezentace, které vám přiblíží, na čem naši inženýři v Praze pracují, jak spolupracujeme se zákazníky, partnery i studenty, proč máme rádi open source a co pro nás skutečně
… více »Na čem pracují vývojáři webového prohlížeče Ladybird (GitHub)? Byl publikován přehled vývoje za říjen (YouTube).
Jeff Quast otestoval současné emulátory terminálu. Zaměřil se na podporu Unicode a výkon. Vítězným emulátorem terminálu je Ghostty.
Amazon bude poskytovat cloudové služby OpenAI. Cloudová divize Amazon Web Services (AWS) uzavřela s OpenAI víceletou smlouvu za 38 miliard USD (803,1 miliardy Kč), která poskytne majiteli chatovacího robota s umělou inteligencí (AI) ChatGPT přístup ke stovkám tisíc grafických procesů Nvidia. Ty bude moci využívat k trénování a provozování svých modelů AI. Firmy to oznámily v dnešní tiskové zprávě. Společnost OpenAI také nedávno
… více »Konference Prague PostgreSQL Developer Day 2026 (P2D2) se koná 27. a 28. ledna 2026. Konference je zaměřena na témata zajímavá pro uživatele a vývojáře. Příjem přednášek a workshopů je otevřen do 14. listopadu. Vítáme témata související s PostgreSQL či s databázemi obecně, a mohou být v češtině či angličtině.
Byl vydán Devuan 6 Excalibur. Přehled novinek v poznámkách k vydání. Kódové jméno Excalibur bylo vybráno podle planetky 9499 Excalibur. Devuan (Wikipedie) je fork Debianu bez systemd. Devuan 6 Excalibur vychází z Debianu 13 Trixie. Devuan 7 ponese kódové jméno Freia.
Společnost Valve aktualizovala přehled o hardwarovém a softwarovém vybavení uživatelů služby Steam. Podíl uživatelů Linuxu poprvé překročil 3 %, aktuálně 3,05 %. Nejčastěji používané linuxové distribuce jsou Arch Linux, Linux Mint a Ubuntu. Při výběru jenom Linuxu vede SteamOS Holo s 27,18 %. Procesor AMD používá 67,10 % hráčů na Linuxu.
Joel Severin v diskusním listu LKML představil svůj projekt linuxového jádra ve WebAssembly (Wasm). Linux tak "nativně" běží ve webovém prohlížeči. Potřebné skripty pro převod jsou k dispozici na GitHubu.
Byla vydána nová verze 25.10.31 svobodného multiplatformního video editoru Shotcut (Wikipedie) postaveného nad multimediálním frameworkem MLT. Shotcut je vedle zdrojových kódů k dispozici také ve formátech AppImage, Flatpak a Snap.
O víkendu probíhá konference OpenAlt 2025 (Stream). Na programu je spousta zajímavých přednášek. Pokud jste v Brně, stavte se. Vstup zdarma.
V minulej časti sme si povedali o základnej inštalácii celého frameworku a pre začiatok sme si vysvetlili, ako funguje základné rozloženie stránky. V dnešnej časti si predstavíme srdce celého CakePHP a ukážeme si, ako správne dodržiavať konvencie Cake v súvislosti s návrhom databáze. Samotný návrh databázy príde na radu v nasledujúcej časti.
Active Record je srdce CakePHP a dokonale demonštruje princípy, na akých je Cake postavený.
Active Record je návrhový vzor, ktorý mapuje databázové tabuľky na triedy, riadky na objekty a stĺpce na ich atribúty (toto však v Cake nie je úplne tak - rozdiel je v tom, že aktuálne sa riadky a stĺpce mapujú na dvojrozmerné polia; mapovanie na objekty je naplánované na verziu 2.0). Z názvu triedy modelu teda jednoducho odvodíme názov tabuľky. Napr. máme model Article a k nemu patrí tabuľka articles (vždy množné číslo od názvu modelu). Zároveň Active Record umožňuje definovať vzťahy medzi tabuľkami (hasMany, belongsTo, hasManyAndBelongsTo, …) a okrem toho obsahuje výkonné nástroje pre prácu s dátami, ako je zápis, čítanie, validácia.
Čo teda Active Record prináša do našej práce? Najdôležitejšia a podstatná vec je, že nám značne uľahčuje prácu s databázou, kde v konečnom dôsledku nemusíme písať SQL. Koľko práce trávime písaním, ladením SQL dotazov a následným mapovanim výsledkov atď. Active Record nám umožňuje pracovať na oveľa vyššej úrovni. Poďme sa pozrieť na nasledujúci príklad:
Máme tabuľku Articles, v ktorej máme uložené jednotlivé články. Bežným spôsobom chceme vybrať konkrétny článok SELECT * FROM articles WHERE id = 1.
+----+-------------+-------+--------+---------------------+ | id | title | text | author | created | +----+-------------+-------+--------+---------------------+ | 1 | Titulok | Text | Linus | 0000-00-00 00:00:00 | +----+-------------+-------+--------+---------------------+
V Cake si vytvoríme triedu Article (uložíme ju do súboru /app/models/article.php), ktorá nám bude reprezentovať tabuľku articles (názov tabuľky je množné číslo názvu modelu):
class Article extends AppModel{
  var $name = 'Article';
}
A pomocou príkazu $this->Article->find(1); dostaneme požadovaný výsledok:
Article => id: 1 title: Titulok text: Text author: Linus created: 0000-00-00 00:00:00
Pôsobivé však? Ako sme si uviedli v prvej časti, konvencia má prednosť pred konfiguráciou, preto Cake automaticky predpokladá, že keď máme model nazvaný Article, v našej databáze existuje tabuľka nazvaná articles. Ak by sme však chceli zmeniť názov tabuľky a nepoužívať tak automatické konvencie, môžeme tak urobiť následovne
class Article extends AppModel{
  var $name = 'Article';
  var $useTable = 'clanky';
}
Vyššie sme si povedali, že Active Record obsahuje efektívne metódy nielen pre čítanie dát, ale aj pre ich manipuláciu. Poďme teda zmeniť titulok nášho článku:
$article = $this->Article->find(1); $article['Article']['title'] = 'nový titulok'; $this->Article->save($article);
po uložení môžeme vidieť obsah tabuľky:
+----+-------------+-------+--------+---------------------+ | id | title | text | author | created | +----+-------------+-------+--------+---------------------+ | 1 | nový titulok| Text | Linus | 0000-00-00 00:00:00 | +----+-------------+-------+--------+---------------------+
A máme hotovo. Jednoduchšie to už ani nemôže byť. Absolútny rozdiel od spôsobu, kde by sme museli písať SQL ako select… a potom update…, je značný. Možností využitia Active Record je mnoho:
Bolo by asi zbytočné vypisovať tu ďalšie ukážky a demonštrovať tak silu Active Record. Pre jednotlivé metódy a ich parametre odporúčam pozrieť oficiálnu dokumentáciu. Okrem iného sme si povedali, že Active Record nám nedáva len nástroje pre manipuláciu s dátami, ale poskytuje nám taktiež možnosť validácie vstupných dát a určenie vzťahov medzi tabuľkami.
Validácia vstupných dát je jednou zo základných podmienok bezpečnosti a správnej funkcie webovej aplikácie. Active Record preto obsahuje vstavanú a veľmi prepracovanú validáciu, ktorá nám uľahčí množstvo práce. Chceme určiť, aby titulok článku nebol pri uložení prázdny
class Article extends AppModel{
   var $name = 'Article';
   var $validate = array(
           'title' => VALID_NOT_EMPTY,
           );
}
Týmto sme určili, že pri uložení článku, musí byť vždy atribút title neprázdny. Preto, keď sa pokúsime uložiť článok následovne, dostaneme chybovú hlášku, ktorá nás upozorní, že titulok článku nemôže byť prázdny.
$article = $this->Article->find(1); $article['Article']['title'] = ''; $this->Article->save($save); This field cannot be left blank
Používať môžeme aj niekoľko validačných kritérie pre jeden atribút. Chceme-li napríklad určiť, aby náš titulok nebol prázdny a zároveň aby mal minimálne 5 znakov a maximálne 100 znakov, nie je nič jednoduchšie:
class Article extends AppModel{
   var $name = 'Article';
   var $validate = array(
        'title' => array(
            'required' => VALID_NOT_EMPTY,
            'length' => array( 'rule' => 'validateLength', 'min' => 5, 'max' => 100 )
        ),
   );
}
Sami vidíte, že jednoduchšie to už ani nemôže byť. A k tomu ešte platí, že Cake automaticky vypĺňa hodnotu prvku formulára, pri neúspešnom uložení generuje chybovú hlášku pre každý prvok formulára (podľa určenia validácie v modely) a umožňuje nám určiť taktiež aj iné validačné pravidlá ako VALID_NUMBER, VALID_YEAR, resp. ľubovoľný vlastný regulárny výraz. Z tohto nám musí byť jasné, koľko práce, kódu a starostí máme ušetrených.
Posledná vec, ktorú spomeniem pri Active Record, sú vzťahy medzi tabuľkami. Active Record umožňuje mapovať vzťahy medzi tabuľkami ako napríklad 1:N, M:N atď. Vezmime si náš prechádzajúci príklad. Určite budeme chcieť mať autorov v osobitnej tabuľke. Vytvoríme si preto novú tabuľku s názvom authors. Každý článok bude mať práve jedného autora a autor môže mať niekoľko článkov, čiže tu máme väzbu 1:N. Kód bude nasledovný:
class Article extends AppModel{
  var $name = 'Article';
  var $belongsTo = 'Author';
}
class Author extends AppModel{
  var $name = 'Author';
  var $hasMany = 'Article';
}
Poďme si vytvoriť nového autora a následne nový článok s daným autorom:
$author['Author']['name'] = 'Linus'; $author['Author']['email'] = 'linus@aaa.com'; $this->Author->save($author); +----+-------------+--------------------+ | id | name | email | +----+-------------+--------------------+ | 1 | Linus | linus@aaa.com | +----+-------------+--------------------+ $article['Article']['title'] = 'titulok'; $article['Article']['text'] = 'text'; $article['Article']['author_id] = 1; $this->Article->save($article); +----+-------------+-------+-----------+---------------------+ | id | title | text | author_id | created | +----+-------------+-------+-----------+---------------------+ | 1 | titulok | text | 1 | 0000-00-00 00:00:00 | +----+-------------+-------+-----------+---------------------+
To bolo jednoduché. Keď sa teraz pozrieme na článok $this->Article->find(1), vidíme detaily, že nám všetko funguje správne:
Article => id: 1 title: Titulok text: Text author: Linus created: 0000-00-00 00:00:00 Author => id: 1 name: Linus email: linus@aaa.com
Aké jednoduché však? Nemuseli sme písať žiadne dodatočné SQL dotazy, stále nám stačí príkaz $this->Article->find(1). Jediné, čo je potrebné, je dodržiavať konvencie Cake a správne určiť vzťahy medzi tabuľkami (určiť správny vzťah medzi danými tabuľkami nám značne pomáha tzv. console, venovať sa jej budeme v niektorých z nasledujúcich častí) a v daných tabuľkách správne dodržiavať cudzie kľúče. Poďme sa preto pozrieť, ako vyzerajú dané tabuľky.

Z obrázku je jasné, že cudzí kľúč v tabuľke articles musí byť pomenovaný author_id, čo sú dané konvencie Cake, aby framework mohol určiť, že sa jedná o cudzí kľúč z tabuľky authors. Čiže vždy platí, že cudzí kľúč v tabuľke je zložený z jednotného číslo názvu tabuľky cudzieho kľúča a príslušného id, teda pre cudzí kľúč autora v tabuľke articles bude author_id.
Ako to bude s väzbou N:M? Opäť to bude veľmi jednoduché. Predstavme si situáciu, že článok môže mať niekoľko autorov a autor može mať niekoľko článkov. Tabuľky sú na sebe nezávislé a ich prepojenie bude zaisťovať špeciálna tabuľka, ktorú môžeme vidieť na obrázku.
Opäť musíme dodržiavať konvencie Cake, aby všetko fungovalo správne. Názov tabuľky articles_authors sa skladá z názvov tabuliek, ktoré sú vo vzťahu N:M, čiže articles a authors a navyše tieto tabuľky musie byť zapísané v abecednom poradí a oddelené podtržítkom. Kód bude potom nasledovný
class Article extends AppModel{
  var $name = 'Article';
  var $hasAndBelongsToMany = array(
          'Author' => array('className' => 'Author',
                        'joinTable' => 'articles_authors',
                        'foreignKey' => 'article_id',
                        'associationForeignKey' => 'author_id',
                           )
       );
}
class Author extends AppModel{
  var $name = 'Author';
  var $hasAndBelongsToMany = array(
          'Article' => array('className' => 'Article',
                        'joinTable' => 'articles_authors',
                        'foreignKey' => 'author_id',
                        'associationForeignKey' => 'article_id',
                           )
       );
}
Ešte treba poznamenať, že model sa pre spojovaciu tabuľku articles_authors nevytvára; vďaka dodržiavaniu konvencií Cake to nie je potrebné.
Týmto sme u konca. Dúfam, že sa mi podarilo zachytiť základné rysy a možnosti Active Record v CakePHP. Samotný návrh databáze a jej testovanie príde na radu v nasledujúcom článku.
Nástroje: Tisk bez diskuse
        Tiskni
            
                Sdílej:
                
                
                
                
                
                
            
    
$article = $this->Article->find(1); $article['Article']['title'] = 'nový titulok'; $this->Article->save($article);Prilis nechapu logiku tohoto zapisu. Z jakeho kontextu se k vlastnosti Article pristupuje? Z metody tridy Article? Nebo z akce? Na co ukazuje promenna $this? A pokud je tento kod umisten v tride Article, proc je nutne pristupovat k vlastnosti Article a nestaci napsat rovnou
$article = $this->find(1);? Dalsi otazka je podobna, proc ma pole vracene metodou find prvni rozmer Article? Cekal bych, ze staci zapis echo $article['title'].
            $this je controller, Article je instance toho modelu do nej natazena nejakym $this->load... bla, bla..., to uz si presne nepamatuju. System Cake povazuju celkove za dost nestastny a trochu me zarazi, ze rozumny ORM planuji az na verzi 2... vzhledem k tomu, ze v1.2 je v beta stavu uz peknou radku mesicu... Ale koukam, ze maj novej web 
 Tak asi se neco deje 
            Dany zapis ktory som pouzil by bol zapisany v controllery napr. v triede ArticlesController a ten vola metody triedy modelu Article. Cize v danom controllery pristupujes k metodam modelu napr. takto $this->Article->find(1)
Odpoved preco su tam tie indexy sa uz diskutovala v prvom diely.
 A alespon nejaky argument 
            V te aplikaci ani jedna stranka nema tu istu podobu, vse se pocita dynamicky, teda tym myslim hodnoty v tabulkach, zmeny barev pri zvyraznenach, zmeny fontu, sumare, vsetky ciselne polozky,.. ja sem to resil vsetko refresem(nastavitelny indetrval i v admin i v uzivatelske casti), coz neni ono. Nejlepsi by bylo, kdybyze se to cele chova jak desktoppova aplikace, teda veskera komunikace ze serverem na pozadi a minimum refresu alebo vubec zadne.To si myslim, ze ale neni uplne pripad PRADO a podobnych frameworku (ASP.NET, Wicket). Standardne AJAX nepouzivaji, jde jen o to, ze ukladaji stav View.
Kohana mi pripada dost neznama a mala, nema vsechno co je potreba.No neznama, stavi na CodeIgniteru a ten neznamy rozhodne neni. Kohana jde dal v cistote navrhu a objektovosti a hlavne v reakcich na namitky uzivatelu. Firma stojici za CodeIgniterem je totiz delsi dobu ignorovala -- proto Kohana vznikla. A ze nema vse co je potreba... no pro me to je vyhoda
 Cake ma "co je potreba" ale vsechno je relativne dost zadratovane do systemu a tezko se to vymenuje nebo odstranuje. Se Zendem bys na tom byl omnoho lepe.
            
 ), tak ji pak nekam hodim.
V zasade je to tak, ze controller prijme udalost od uzivatele, na zaklade prijatych dat vykomunikuje s modelem co potrebuje a pak preda data view, ktery je potrebuje, aby uzivatel dostal na svou udalost odezvu.... a tak porad dokola.
S prichodem AJAXu vznikla i prima vazba mezi V a M, pricemz v realne implementaci tam ale stejne nejake to "malinke C" je 
 Krasnym prikladem je javovsky AJAXovy framework DWR, ktery umoznuje primo z JS volat vypublikovane servisni tridy na serveru -- v realu tam samozrejme mezi tim je controller v podobe nejakeho servletu, ale v podstate je to komunikace V <-> M. Nebo View Helper pattern z J2EE, kdy JSP view nejen ze dostane data od controlleru, ale jeste muze pouzit beanu a natahnout nektera data mimo front controller -- extremne uzitecna vec pro psani prenositelnych view komponent.
            A ze nema vse co je potreba... no pro me to je vyhoda :) Cake ma "co je potreba" ale vsechno je relativne dost zadratovane do systemu a tezko se to vymenuje nebo odstranuje. Se Zendem bys na tom byl omnoho lepe.to je pravda, kdyz ty frameworky ovladas a oni neovladaji tebe, tak je urcite lepsi si vybrat framework, ktery neni tak robustni jako napr. KOHANA a knemu pripojit co je potreba, napr. ZEND,.. Ja by sem to udelal tak isto kdybyze ty frameworky znam a muzu si takto vybrat. Jenom je tu problem ze ze zacatku nemuzu drtit tri framworky + Javascript + AJAX, to skratka nejde. Ale jinak uplne stebou suhlasim.
ja na MVC pisu magisterku, tak kdyz ji dopisu ( ;) ), tak ji pak nekam hodim.tak to je super nahoda, kdy to chystas dokoncit ? ale kdyz mas uz nejakou chopnou verzi tak mi to klidne muzes poslat na mail, nenahnevam se :)
tak to je super nahoda, kdy to chystas dokoncit ? ale kdyz mas uz nejakou chopnou verzi tak mi to klidne muzes poslat na mail, nenahnevam se :)To bude az na podzim, ted v lete to ani statnice nestihnu
            
 ...a Rudolf Pecinovsky to docela rozebira take v knize Navrhove vzory. Tu je vubec dobre si poridit. Nestarne totiz s verzemi jazyku tak jako ruzne prirucky, ale obsahuje obecne vzory.