Open source softwarový stack AMD ROCm (Wikipedie) pro vývoj AI a HPC na GPU od AMD byl vydán v nové major verzi 10.0. S ROCm.AI. Přehled novinek v aktualizované dokumentaci.
Finanční skupina Partners se stala minulou neděli obětí kybernetického útoku, při kterém se útočníci dostali k některým osobním údajům klientů. Společnost o tom informovala ve čtvrtek. Ujišťuje, že peníze klientů nejsou v ohrožení. „Kybernetický útok zasáhl část IT infrastruktury naší společnosti. Ihned po zjištění útoku jsme s pomocí externích bezpečnostních odborníků začali intenzivně pracovat na minimalizaci škod. Útočníci se
… více »Americká technologická společnost Meta Platforms se dohodla, že zaplatí až zhruba 18 miliard dolarů (asi 373 miliard Kč) za mimosoudní urovnání sporu o závislosti dětí na sociálních sítích a provede významné změny pro jejich používání mladistvými. Téměř tři desítky států USA firmu v roce 2023 obvinily z toho, že sítě Facebook a Instagram vědomě navrhla tak, aby u dětí vyvolávaly závislost, a zatajovala tyto dopady před veřejností. Firma se
… více »Byl publikován aktuální přehled dění a novinek z vývoje Asahi Linuxu, tj. Linuxu pro Apple Silicon. Blíží se vydání podporující čipy M3. Vývojáře lze podpořit na GitHub Sponsors a Open Collective.
Kancelářský balík LibreOffice byl vydán ve verzi 26.8. Mimo jiné vylepšuje typografii a kompatibilitu s formáty MS Office, více v poznámkách k vydání.
Armbian, tj. linuxová distribuce založená na Debianu a Ubuntu optimalizovaná pro jednodeskové počítače na platformě ARM a RISC-V, ke stažení ale také pro Intel a AMD, byl vydán ve verzi 26.8. Přehled novinek v poznámkách k vydání.
Byla vydána nová verze 23.1.0, tj. první stabilní verze z nové řady 23.1.x, překladačové infrastruktury LLVM (Wikipedie). Přehled novinek v poznámkách k vydání: LLVM, Clang, LLD, Extra Clang Tools, Libc++, Polly a Flang.
Google Chrome 152 byl prohlášen za stabilní. Nejnovější stabilní verze 152.0.7977.64 přináší řadu novinek. Podrobný přehled v poznámkách k vydání. Opraveno bylo 327 bezpečnostních chyb. Vylepšeny byly také nástroje pro vývojáře.
Před 35 lety, 25. srpna 1991, oznámil Linus Benedict Torvalds v diskusní skupině comp.os.minix, že vyvíjí (svobodný) operační systém (jako koníček, nebude tak velký a profesionální jako GNU) pro klony 386 (486), že začal v dubnu a během několika měsíců by mohl mít něco použitelného.
Apple představil čipy M6 a M5 Ultra, Mac mini s M6 nebo M5 Pro a Mac Studio s M5 Max nebo M5 Ultra. Fedora Asahi Remix zatím podporuje jenom M1 a M2.
Do roku 1996 existoval jeden problém v svete UNIXu: existovalo kvalitné a stabilné jadro a silné programy. Nemohli ich však používať všetci, pretože boli zväčša napísané iba pre tých ľudí, ktorí systém dlhšie študovali. Čítanie správ z USENETu napríklad týmto spôsobom
find /var/spool/news -name '[0-9]*' -exec cat {} \; | more
mohlo byť veľmi rýchle a efektívne. Určite ale nie "user friendly". Objavili sa komerčné projekty ako napríklad Motif, ktoré sa snažili riešiť tieto problémy, veľa z nich však ostalo aj postupom času veľmi drahými a uzatvorenými. V októbri 1996 sa nemecký programátor Matthias Ettrich rozhodol situáciu zmeniť. Oslovil ďalších programátorov spolu s ktorými začal čoskoro plánovať a programovať časti nového projektu.
O rok neskôr sa objavila verzia s relatívne stabilným window managerom, správcom súborov a emulátorom terminálu. Vývoj pokračoval ďalej, a tak už v júly 1998 vyšlo KDE 1.0. Nasledujúcich 6 mesiacov vývojári odlaďovali chyby, v januáry 1999 vydali novú verziu 1.1.
23. októbra 2000 bola vydaná verzia KDE 2.0, ktorá obsahovala kompletne prepísanú pracovnú plochu. Verzia priniesla veľa zmien. Nedávno bola vydaná verzia 3.0 s novým tlačovým systémom, vylepšenou SSL podporou...
Na tomto mieste sa nebudem zaoberať architektúrov KDE, tú Vám predstavím
priamo pri písaní programov. Zameriam sa najmä na ukážky. Predchádzajúca
časť "História KDE" by mala byť tým najdlhším súvislým textom bez
akehokoľvek kódu
Predpokladám, že KDE máte nainštalované, viete niečo o C++ a máte isté základy s programovaním v UNIXoch. Môžeme teda začať s prvým programom. Nebude to nič iné ako "Hello World":
#include <kapp.h>#include <kmainwindow.h>int main (int argc, char **argv){KApplication a (argc, argv,
"Hello KWorld!");KMainWindow *w = new
KMainWindow();w->setGeometry(100,
100, 200, 100);a.setMainWidget(w);w->show();return a.exec();}Každý program určený pre KDE vyžaduje jednu inštanciu objektu KApplication (riadok 6). Tej pomocou metódy setMainWidget() nastavíme hlavné okno aplikácie (riadok 10) - objekt z triedy KMainWindow (riadok 7). Metóda setGeometry nastaví umiestnenie a veľkosť okna. Riadok číslo 12 spúšťa aplikáciu.
Program skompilujeme napríklad takto (ak ste ho uložili do súboru
khello.cpp):
g++ -c -I/usr/include/kde -I/usr/lib/qt-3.0.5/include -fno-rtti
khello.cpp
g++ -L/usr/include/kde/lib -lkdeui -lkdecore -ldl -o khello khello.o
Cestu k hlavičkovým súborom si nastavte podľa Vášho systému.
Pravdepodobne bude rovnaká ako vyššie uvedená. Mali by vzniknúť nové dva
súbory: khello.o a khello. Ak všetko prebehlo v
poriadku, spustite súbor khello. Objaví sa okno:
Ak chceme vytvoriť aj niečo praktickejšie, musíme upraviť správanie sa
hlavného okna. Od triedy KMainWindow vytvoríme potomka, ktorému
doprogramujeme také správanie sa, ako potrebujeme. Vytvoríme teda novú
triedu, ktorú pomenujem KHelloWindow. Bude definovaná v dvoch súboroch,
v khello.cpp a khello.h.
khello.h
#include <kapp.h>#include <kmainwindow.h>class KHelloWindow : public KMainWindow{Q_OBJECTpublic:void closeEvent(QCloseEvent
*e);};khello.cpp
#include "khello.moc"void KHelloWindow::closeEvent(QCloseEvent *e){kapp->beep();KMainWindow::closeEvent(e);}main.cpp
#include <kapp.h>#include "khello.h"int main (int argc, char **argv){KApplication a (argc, argv,
"Hello KWorld!");KHelloWindow *w = new
KHelloWindow();w->setGeometry(100,
100, 200, 100);a.setMainWidget(w);w->show();return a.exec();}V main.cpp už nevytvárame objekt KMainWindow ale
KHelloWindow. KHelloWindow pridáva metódu closeEvent(QCloseEvent *e). Tá
najprv "pískne" a potom odovzdá obsluhu predkovi (riadok 6 v khello.cpp).
Program skompilujeme takto:
g++ -c -I/usr/include/kde/ -I/usr/lib/qt-3.0.5/include -fno-rtti
main.cpp
moc khello.h -o khello.moc
g++ -c -I/usr/include/kde/ -I/usr/lib/qt-3.0.5/include -fno-rtti
khello.cpp
g++ -L/usr/include/kde/lib -lkdeui -lkdecore -ldl -o khello main.o
khello.o
Pri kompilácii je potrebné vytvoriť aj súbor khello.moc.
Vytvoríme ho pomocou programu Meta Object Compiler. MOC číta deklarácie C++
tried a generuje informácie o triede. Program vyzerá úplne rovnako ako
predchádzajúci. Pri jeho ukončovaní ale vďaka metóde KApplication::beep()
pípne.
Ešte to síce nie je program, ktorým by ste mohli kamarátom dokazovať
Vašuprogramátorskú zdatnosť, na začiatok ale určite
stačí
.
Začnem krátkym pohľadom na architektúru KDE, konkrétne na singály a sloty. VOOP inštancie objektov o sebe navzájom nevedia, potrebujú ale komunikovať. Zvyčajná cesta pri programovaní pre Xká je používanie pointrov na funkcie. Tým prichádzame o typovú kontrolu (je to iba (void*) pointer), ktorú môže za nás urobiť kompilátor a takisto to často vyžaduje pomerne komplexný kód. KDE (presnejšie Qt, knižnica ktorá pod KDE stojí) ponúka lepšie riešenie - signály a sloty.
Využívajú sa pri komunikácii v aplikácii medzi ovládacími prvkami. Signál si môžete predstaviť ako poštára, slot zase ako schránku. Ovládací prvok, napríklad tlačítko po kliknutí vyšle signál o kliknutí (poštára), ktorý správu doručí do správneho slotu, kde už môžeme kliknutie ošetriť.
Komunikačnú cestu treba vytvoriť. Slúži na to statická metóda triedy QObject:
bool connect(const QObject* sender, const char* signal,
const QObject* receiver, const char* member)
Na zrušenie spojenia môžeme použiť metódu disconnect:
bool disconnect(const QObject* sender, const char* signal,
const QObject * receiver, const char* member)
Záujemcov o detaily odkazujem na "KDE Library Reference Guide", kde v časti "Event Handling" určite nájdu vyčerpávajúce informácie o tejto téme (spracovanie udalostí, typy udalostí, Event Queue...).
Ovládacie prvky sa používajú na vytvorenie užívateľského rozhrania. Zatiaľ si vystačíme s jedným: QPushButton. Viac si ukážeme v krátkej ukážke:
main.cpp
#include <kapp.h>#include "khello.h"int main (int argc, char **argv){KApplication a (argc, argv,
"Hello World!");KHelloWindow *w = new
KHelloWindow();w->setGeometry(100,
100, 220, 130);w->setCaption("Hello
World!");a.setMainWidget(w);w->show();return a.exec();khello.h
#include <kapp.h>#include <kmainwindow.h>#include <kpushbutton.h>class KHelloWindow : public KMainWindow{Q_OBJECTpublic:KHelloWindow();void
closeEvent(QCloseEvent *e);public slots:void slotHello();
void slotExit();
private:QPushButton
*btnHello;QPushButton *btnExit;
}khello.cpp
#include "khello.moc"#include <kmessagebox.h>KHelloWindow::KHelloWindow() : KMainWindow(){btnHello = new
QPushButton("Ahoj",this);btnHello->setGeometry(85,
30, 50, 25);btnHello->show();connect(btnHello,
SIGNAL(clicked()), this, SLOT(slotHello()));btnExit = new
QPushButton("Koniec",this);btnExit->setGeometry(85,
75, 50, 25);btnExit->show();connect(btnExit,
SIGNAL(clicked()), this, SLOT(slotExit()));}void KHelloWindow::closeEvent(QCloseEvent *e){kapp->beep();KMainWindow::closeEvent(e);
}void KHelloWindow::slotHello(){KMessageBox::messageBox(0,
(KMessageBox::DialogType)5, "Hello World!");}void KHelloWindow::slotExit(){close();}Najzaujímavejšia časť celého výpisu je v súbore khello.cpp
medzi riadkom 6 až 9. Využívam tu všetko, o čom som písal vyššie. Najprv
vytvoríme nové tlačítko s nápisom "Ahoj" a rodičom "KHelloWindow". V
ďalších dvoch riadkoch nastavíme jeho rozmery a zobrazíme ho. Nakoniec
pomocou metódy connect() vytvoríme spojenie medzi signálom clicked()
tlačítka btnHello a slotom slotExit() triedy KHelloWindow.

Ďalšou triedou, ktorú som ešte nespomenul je KMessageBox. Jej statickú metódu messageBox() volám na riadku 25. Jedná sa o metódu s pomerne veľa parametrami:
static int messageBox ( QWidget *parent, DialogType type, const
QString &text, const QString &caption = QString::null, const
KGuiItem &buttonYes = KStdGuiItem::yes(), const KGuiItem &buttonNo
= KStdGuiItem::no(), int options = Notify)
V našom prípade používam len prvé tri. Ako rodiča uvádzam 0, čo spôsobí, že dialóg bude modálny vzhľadom na celú aplikáciu. Ako typ dialógu som si vybral okno typu Information (vyskúšajte si aj ďalšie možnosti, uvidíte, čo sa zmení:
Program si môžete skompilovať. V prípade, že ste dodržiavali názvy
súborov a hlavičkové súbory máte umiesnené v /usr/include/kde
a /usr/lib/qt-3.0.5/include, stačí použiť:
g++ -c -I/usr/include/kde/ -I/usr/lib/qt-3.0.5/include -fno-rtti
main.cpp
moc khello.h -o khello.moc
g++ -c -I/usr/include/kde/ -I/usr/lib/qt-3.0.5/include -fno-rtti
khello.cpp
g++ -L/usr/include/kde/lib -lkdeui -lkdecore -ldl -o khello main.o
khello.o
Po spustení programu by ste mali dostať takýto výsledok:

Zdrojové kódy si môžete stiahnuť tu. V ďalšom diely sa pozrieme na vytvorenie menu.
Nástroje: Tisk bez diskuse
Tiskni
Sdílej:
Co presne dela ten program MOC? Proc nestaci v khello.cpp includovat khello.h?
), tak se z toho dalo hodne naucit.