Bun (Wikipedie), tj. běhové prostředí (runtime) a toolkit pro JavaScript a TypeScript, alternativa k Node.js a Deno, byl vydán ve verzi 1.3. Představení novinek také na YouTube. Bun je naprogramován v programovacím jazyce Zig.
V Lucemburku byly oznámeny výsledky posledního kola výzev na evropské továrny pro umělou inteligenci neboli AI Factories. Mezi úspěšné žadatele patří i Česká republika, potažmo konsorcium šesti partnerů vedené VŠB – Technickou univerzitou Ostrava. V rámci Czech AI Factory (CZAI), jak se česká AI továrna jmenuje, bude pořízen velmi výkonný superpočítač pro AI výpočty a vznikne balíček služeb poskytovaný odborníky konsorcia. Obojí bude sloužit malým a středním podnikům, průmyslu i institucím veřejného a výzkumného sektoru.
Byla vydána (𝕏) zářijová aktualizace aneb nová verze 1.105 editoru zdrojových kódů Visual Studio Code (Wikipedie). Přehled novinek i s náhledy a videi v poznámkách k vydání. Ve verzi 1.105 vyjde také VSCodium, tj. komunitní sestavení Visual Studia Code bez telemetrie a licenčních podmínek Microsoftu.
Ve Firefoxu bude lepší správa profilů (oddělené nastavení domovské stránky, nastavení lišt, instalace rozšíření, uložení hesla, přidání záložky atd.). Nový grafický správce profilů bude postupně zaváděn od 14.října.
Canonical vydal (email) Ubuntu 25.10 Questing Quokka. Přehled novinek v poznámkách k vydání. Jedná se o průběžné vydání s podporou 9 měsíců, tj. do července 2026.
ClamAV (Wikipedie), tj. multiplatformní antivirový engine s otevřeným zdrojovým kódem pro detekci trojských koní, virů, malwaru a dalších škodlivých hrozeb, byl vydán ve verzi 1.5.0.
Byla vydána nová verze 1.12.0 dynamického programovacího jazyka Julia (Wikipedie) určeného zejména pro vědecké výpočty. Přehled novinek v příspěvku na blogu a v poznámkách k vydání. Aktualizována byla také dokumentace.
V Redisu byla nalezena a v upstreamu již opravena kritická zranitelnost CVE-2025-49844 s CVSS 10.0 (RCE, vzdálené spouštění kódu).
Ministr a vicepremiér pro digitalizaci Marian Jurečka dnes oznámil, že přijme rezignaci ředitele Digitální a informační agentury Martina Mesršmída, a to k 23. říjnu 2025. Mesršmíd nabídl svou funkci během minulého víkendu, kdy se DIA potýkala s problémy eDokladů, které některým občanům znepříjemnily využití možnosti prokázat se digitální občankou u volebních komisí při volbách do Poslanecké sněmovny.
Společnost Meta představila OpenZL. Jedná se o open source framework pro kompresi dat s ohledem na jejich formát. Zdrojové kódy jsou k dispozici na GitHubu.
Ten, kto si doma vyvíja vlastný custom hardware, najmä na platformách STM32 a Espressif, istotne pozná tieto skratky z nadpisu. Najmä teda protokol LoRa WAN, určený na nízkoenergetický, nenáročný, prenos dát v prostredí Internetu vecí.
Príklady použitia:
LoRa WAN (Long Range WAN) je otvorený a decentralizovaný štandard, ktorý umožňuje používateľom vytvárať vlastné siete pre IoT, tieto môžu byť súkromné ale aj verejné resp. komunitné (ja zdielam toto, ty zase hento, všetci si vzájomne nezištne pomáhame). Kľúčovou súčasťou LoRa WAN siete je gateway prístupový bod, ktorý prijíma a odosiela správy medzi zariadeniami a pripája sa k centrálnej sieťovej službe, ako je napríklad The Things Network (TTN - nezisková komunitná sieť ktorú môžme bezplatne používať na nekomerčné účely) alebo Helium (Helium je LoRA WAN - sieť ktorá užívateľov za zdielanie odmeňuje kryptomenou Helium / HNT).
POZNÁMKA: Inými slovami, užívatelia Vám v sieti Helium platia za poskytovanie hardwarových prostriedkov na dátové prenosy, pričom cena za 1 GB je 0.50€. Vo všeobecnosti by sa dalo povedať že Helium je rozšírenejší v USA, TTN zase v EU. Ak vás zaujíma či je niektorá z týchto sieti dostupná aj u vás tak si pozrite mapy pokrytia, táto zobrazuje aj Helium aj TTN, ale je extrémne pomalá. Našiel som aj rýchlejšie, ale tie zobrazujú vždy iba jednu sieť.
Takýchto sietí existuje viac, či už komerčných alebo neziskových. A prečo sa používajú? Aj keď hociktorý bežne dostupný mikrokontrolér za 10€ (napr. ESP32) dnes už obsahuje plnohodnotný WiFi (prípadne ethernetový či GSM) modul, nie vždy máme k dispozícii dostatok energie, alebo LAN či WiFi sieť.
A tak uzreli svetlo sveta takéto nenáročné LPWAN (Low Power Wide Area Network) siete, ktoré dokážu prenášať dáta na veľké vzdialenosti pri oveľa menších nárokoch na spotrebu a kvalitu signálu, ale žial aj šírke frekvenčného pásma. A nižšia šírka pásma znamená, že sa nám do pásma zmestí menej jedotiek aj núl (to znamená menej prenesených dát, odborne povedané máme menší dátový tok).
No svet IoT má aj iné špecifiká. Môže sa stať, že naše zariadenie napájajú 2 tužkové batérie, ktoré nám majú vydržať rok, alebo solárny panel, čiže tam už treba šetriť každú Watthodinu. Preto môžme naše zariadenie prepnúť do pohotovostného režimu s vypnutým WiFi modulom, často aj spomalenými jadrami MCU, a nechať ho čakať na signál, ktorý nám zapne spomínaný WiFi modul až krátko pred prenosom väčšieho množstva údajov. Pri LoRa samozrejme funguje obojsmerná komunikácia (duplex).
Aké sú ale nevýhody LPWAN? Maximálny dátový tok pri LoRa je do 50 kbps (pri FSK modulácii, v praxi pri inej bežnej modulácii, napr. Chirp Spread Spectrum (CSS), ktorá rozptyľuje informácie v čase a tým zlepšuje kvalitu prenosu na väčšiu vzdialenosť, je to ešte menej, 0 - 5 kbps), takže sa vraciame do čias lovenia mamutov a internetového praveku… Určite nemôžete očakávať, že cez LoRa WAN budete zadarmo streamovať NETFLIX, alebo hrať online AAA hry. Ale to vôbec nevadí, nakoľko pri IoT nás zaujímajú úplne iné parametre.
LoRaWAN a tí druhí.
LoRa WAN, NB-IoT a Sigfox sú tri konkurenčné technológie LPWAN, ktoré sa používajú pre rôzne IoT aplikácie. Každá z nich má svoje výhody a nevýhody, v závislosti od použitého prípadu. Nasledujúce body zhrňujú niektoré z hlavných rozdielov medzi nimi.
LoRa WAN je otvorený a decentralizovaný štandard, ktorý používa moduláciu LoRa a protokol LoRa WAN. LoRa WAN umožňuje používateľom vytvárať vlastné siete, ktoré môžu byť komunitné, súkromné alebo verejné. LoRa WAN podporuje rôzne frekvenčné pásma, ktoré sa líšia podľa regiónu. LoRa WAN má vysokú odolnosť voči rušeniu, dlhý dosah (až 15 km) a nízku spotrebu energie. LoRa WAN je vhodný pre aplikácie, ktoré potrebujú poslať alebo prijať malé množstvo dát občas, ako napríklad monitorovanie teploty, vlhkosti, tlaku, pohybu, polohy a podobne.
NB-IoT je uzavretý a centralizovaný štandard, ktorý používa moduláciu NB-IoT a protokol NB-IoT. NB-IoT je založený na LTE a je podporovaný veľkými mobilnými operátormi, sieťovými dodávateľmi a výrobcami čipov. NB-IoT používa licencované spektrum, ktoré je vyhradené pre mobilné služby. NB-IoT má vysokú kvalitu služby, nízku latenciu a dobrú penetráciu do budov. NB-IoT je vhodný pre aplikácie, ktoré potrebujú spoľahlivú a bezpečnú konektivitu, ako napríklad meranie spotreby vody, plynu alebo elektriny, diaľkové ovládanie zariadení, sledovanie majetku a podobne.
Sigfox je uzavretá a centralizovaná technológia, ktorá používa moduláciu UNB (Ultra Narrow Band) a protokol Sigfox. Sigfox je poskytovaný spoločnosťou Sigfox, ktorá vlastní a prevádzkuje globálnu sieť. Sigfox používa nepovolené spektrum ISM, ktoré je zdieľané s inými bezdrôtovými technológiami. Sigfox má nízku spotrebu energie, dlhý dosah (až 50 km) a nízku cenu. Sigfox je vhodný pre aplikácie, ktoré potrebujú poslať veľmi malé množstvo dát veľmi zriedka, ako napríklad alarmy, upozornenia, senzory stavu a podobne.
Technológia | Modulácie |
Protokol | Spektrum | Dosah | Spotreba | Cena | Dátová rýchlosť | Penetrácia |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
LoRaWAN | LoRa, FSK, CSS GFSK, OOK, BPSK QPSK |
LoRaWAN | ISM | Až 15 km | Nízka | Od 50 € | Až 50 kbps | Stredná |
NB-IoT | NB-IoT, OFDM, QPSK BPSK, 16QAM, 64QAM |
NB-IoT | LTE | Až 10 km | Stredná | Od 100 € | Až 250 kbps | Vysoká |
Sigfox | UNB, DBPSK, GFSK |
Sigfox | ISM | Až 50 km | Nízka | Od 10 € | Až 100 bps | Nízka |
WiFi | OFDM, DSSS, FHSS CCK, QPSK, BPSK 16QAM, 64QAM 256QAM, 1024QAM |
TCP/IP | ISM | Až 100 m | Vysoká | Od 20 € | Až 10 Gbps | Nízka |
Tiskni
Sdílej: