NÚKIB upozorňuje na kritickou zranitelnost v SharePointu. Jedná se o kritickou zranitelnost typu RCE (remote code execution) – CVE-2025-53770, která umožňuje neautentizovaný vzdálený přístup a spuštění kódu, což může vést k úplnému převzetí kontroly nad serverem. Zranitelné verze jsou pouze on-premise verze a to konkrétně SharePoint Server 2016, 2019 a Subscription Edition. SharePoint Online (Microsoft 365) není touto zranitelností ohrožen.
Společnost Valve zpřísnila pravidla pro obsah, který je možné distribuovat ve službě Steam. Současně řadu her ze Steamu odstranila. V zásadách a pravidlech přibylo omezení 15: Obsah, který by mohl porušovat pravidla a normy stanovené zpracovateli plateb a souvisejícími sítěmi platebních karet a bankami nebo poskytovateli připojení k internetu. Sem spadají zejména určité druhy obsahu pouze pro dospělé.
Dle analytics.usa.gov je za posledních 90 dnů 6,2 % přístupů k webových stránkám a aplikacím federální vlády Spojených států z Linuxu.
Jak si zobrazit pomocí Chrome a na Chromiu založených webových prohlížečích stránky s neplatným certifikátem? Stačí napsat thisisunsafe.
V repozitáři AUR (Arch User Repository) linuxové distribuce Arch Linux byly nalezeny a odstraněny tři balíčky s malwarem. Jedná se o librewolf-fix-bin, firefox-patch-bin a zen-browser-patched-bin.
Dle plánu by Debian 13 s kódovým názvem Trixie měl vyjít v sobotu 9. srpna.
Vývoj linuxové distribuce Clear Linux (Wikipedie) vyvíjené společností Intel a optimalizováné pro jejich procesory byl oficiálně ukončen.
Byl publikován aktuální přehled vývoje renderovacího jádra webového prohlížeče Servo (Wikipedie).
V programovacím jazyce Go naprogramovaná webová aplikace pro spolupráci na zdrojových kódech pomocí gitu Forgejo byla vydána ve verzi 12.0 (Mastodon). Forgejo je fork Gitei.
Nová čísla časopisů od nakladatelství Raspberry Pi zdarma ke čtení: Raspberry Pi Official Magazine 155 (pdf) a Hello World 27 (pdf).
Ten, kto si doma vyvíja vlastný custom hardware, najmä na platformách STM32 a Espressif, istotne pozná tieto skratky z nadpisu. Najmä teda protokol LoRa WAN, určený na nízkoenergetický, nenáročný, prenos dát v prostredí Internetu vecí.
Príklady použitia:
LoRa WAN (Long Range WAN) je otvorený a decentralizovaný štandard, ktorý umožňuje používateľom vytvárať vlastné siete pre IoT, tieto môžu byť súkromné ale aj verejné resp. komunitné (ja zdielam toto, ty zase hento, všetci si vzájomne nezištne pomáhame). Kľúčovou súčasťou LoRa WAN siete je gateway prístupový bod, ktorý prijíma a odosiela správy medzi zariadeniami a pripája sa k centrálnej sieťovej službe, ako je napríklad The Things Network (TTN - nezisková komunitná sieť ktorú môžme bezplatne používať na nekomerčné účely) alebo Helium (Helium je LoRA WAN - sieť ktorá užívateľov za zdielanie odmeňuje kryptomenou Helium / HNT).
POZNÁMKA: Inými slovami, užívatelia Vám v sieti Helium platia za poskytovanie hardwarových prostriedkov na dátové prenosy, pričom cena za 1 GB je 0.50€. Vo všeobecnosti by sa dalo povedať že Helium je rozšírenejší v USA, TTN zase v EU. Ak vás zaujíma či je niektorá z týchto sieti dostupná aj u vás tak si pozrite mapy pokrytia, táto zobrazuje aj Helium aj TTN, ale je extrémne pomalá. Našiel som aj rýchlejšie, ale tie zobrazujú vždy iba jednu sieť.
Takýchto sietí existuje viac, či už komerčných alebo neziskových. A prečo sa používajú? Aj keď hociktorý bežne dostupný mikrokontrolér za 10€ (napr. ESP32) dnes už obsahuje plnohodnotný WiFi (prípadne ethernetový či GSM) modul, nie vždy máme k dispozícii dostatok energie, alebo LAN či WiFi sieť.
A tak uzreli svetlo sveta takéto nenáročné LPWAN (Low Power Wide Area Network) siete, ktoré dokážu prenášať dáta na veľké vzdialenosti pri oveľa menších nárokoch na spotrebu a kvalitu signálu, ale žial aj šírke frekvenčného pásma. A nižšia šírka pásma znamená, že sa nám do pásma zmestí menej jedotiek aj núl (to znamená menej prenesených dát, odborne povedané máme menší dátový tok).
No svet IoT má aj iné špecifiká. Môže sa stať, že naše zariadenie napájajú 2 tužkové batérie, ktoré nám majú vydržať rok, alebo solárny panel, čiže tam už treba šetriť každú Watthodinu. Preto môžme naše zariadenie prepnúť do pohotovostného režimu s vypnutým WiFi modulom, často aj spomalenými jadrami MCU, a nechať ho čakať na signál, ktorý nám zapne spomínaný WiFi modul až krátko pred prenosom väčšieho množstva údajov. Pri LoRa samozrejme funguje obojsmerná komunikácia (duplex).
Aké sú ale nevýhody LPWAN? Maximálny dátový tok pri LoRa je do 50 kbps (pri FSK modulácii, v praxi pri inej bežnej modulácii, napr. Chirp Spread Spectrum (CSS), ktorá rozptyľuje informácie v čase a tým zlepšuje kvalitu prenosu na väčšiu vzdialenosť, je to ešte menej, 0 - 5 kbps), takže sa vraciame do čias lovenia mamutov a internetového praveku… Určite nemôžete očakávať, že cez LoRa WAN budete zadarmo streamovať NETFLIX, alebo hrať online AAA hry. Ale to vôbec nevadí, nakoľko pri IoT nás zaujímajú úplne iné parametre.
LoRaWAN a tí druhí.
LoRa WAN, NB-IoT a Sigfox sú tri konkurenčné technológie LPWAN, ktoré sa používajú pre rôzne IoT aplikácie. Každá z nich má svoje výhody a nevýhody, v závislosti od použitého prípadu. Nasledujúce body zhrňujú niektoré z hlavných rozdielov medzi nimi.
LoRa WAN je otvorený a decentralizovaný štandard, ktorý používa moduláciu LoRa a protokol LoRa WAN. LoRa WAN umožňuje používateľom vytvárať vlastné siete, ktoré môžu byť komunitné, súkromné alebo verejné. LoRa WAN podporuje rôzne frekvenčné pásma, ktoré sa líšia podľa regiónu. LoRa WAN má vysokú odolnosť voči rušeniu, dlhý dosah (až 15 km) a nízku spotrebu energie. LoRa WAN je vhodný pre aplikácie, ktoré potrebujú poslať alebo prijať malé množstvo dát občas, ako napríklad monitorovanie teploty, vlhkosti, tlaku, pohybu, polohy a podobne.
NB-IoT je uzavretý a centralizovaný štandard, ktorý používa moduláciu NB-IoT a protokol NB-IoT. NB-IoT je založený na LTE a je podporovaný veľkými mobilnými operátormi, sieťovými dodávateľmi a výrobcami čipov. NB-IoT používa licencované spektrum, ktoré je vyhradené pre mobilné služby. NB-IoT má vysokú kvalitu služby, nízku latenciu a dobrú penetráciu do budov. NB-IoT je vhodný pre aplikácie, ktoré potrebujú spoľahlivú a bezpečnú konektivitu, ako napríklad meranie spotreby vody, plynu alebo elektriny, diaľkové ovládanie zariadení, sledovanie majetku a podobne.
Sigfox je uzavretá a centralizovaná technológia, ktorá používa moduláciu UNB (Ultra Narrow Band) a protokol Sigfox. Sigfox je poskytovaný spoločnosťou Sigfox, ktorá vlastní a prevádzkuje globálnu sieť. Sigfox používa nepovolené spektrum ISM, ktoré je zdieľané s inými bezdrôtovými technológiami. Sigfox má nízku spotrebu energie, dlhý dosah (až 50 km) a nízku cenu. Sigfox je vhodný pre aplikácie, ktoré potrebujú poslať veľmi malé množstvo dát veľmi zriedka, ako napríklad alarmy, upozornenia, senzory stavu a podobne.
Technológia | Modulácie |
Protokol | Spektrum | Dosah | Spotreba | Cena | Dátová rýchlosť | Penetrácia |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
LoRaWAN | LoRa, FSK, CSS GFSK, OOK, BPSK QPSK |
LoRaWAN | ISM | Až 15 km | Nízka | Od 50 € | Až 50 kbps | Stredná |
NB-IoT | NB-IoT, OFDM, QPSK BPSK, 16QAM, 64QAM |
NB-IoT | LTE | Až 10 km | Stredná | Od 100 € | Až 250 kbps | Vysoká |
Sigfox | UNB, DBPSK, GFSK |
Sigfox | ISM | Až 50 km | Nízka | Od 10 € | Až 100 bps | Nízka |
WiFi | OFDM, DSSS, FHSS CCK, QPSK, BPSK 16QAM, 64QAM 256QAM, 1024QAM |
TCP/IP | ISM | Až 100 m | Vysoká | Od 20 € | Až 10 Gbps | Nízka |
Tiskni
Sdílej: