Bylo vydáno OpenBSD 7.8. S předběžnou podporou Raspberry Pi 5. Opět bez písničky.
Valkey (Wikipedie) byl vydán v nové major verzi 9.0. Valkey je fork Redisu.
Byly publikovány informace o kritické zranitelnosti v knihovně pro Rust async-tar a jejích forcích tokio-tar, krata-tokio-tar a astral-tokio-tar. Jedná se o zranitelnost CVE-2025-62518 s CVSS 8.1. Nálezci je pojmenovali TARmageddon.
AlmaLinux přinese s verzí 10.1 podporu btrfs. XFS bude stále jako výchozí filesystém, ale instalátor nabídne i btrfs. Více informací naleznete v oficiálním oznámení.
Společnost OpenAI představila svůj vlastní webový prohlížeč ChatGPT Atlas. Zatím je k dispozici pouze na macOS.
Desktopové prostředí KDE Plasma bylo vydáno ve verzi 6.5 (Mastodon). Přehled novinek i s videi a se snímky obrazovek v oficiálním oznámení. Podrobný přehled v seznamu změn.
Rodina jednodeskových počítačů Orange Pi se rozrostla (𝕏) o Orange Pi 6 Plus.
Na Humble Bundle běží akce Humble Tech Book Bundle: All Things Raspberry Pi by Raspberry Pi Press. Se slevou lze koupit elektronické knihy od nakladatelství Raspberry Pi Press a podpořit Raspberry Pi Press, Raspberry Pi Foundation North America nebo Humble.
Přidaný režim autonomního řízení vozidel Tesla Mad Max je dostupný pro vybrané zákazníky v programu EAP (Early Access Program). Nový režim je na silnici agresivnější, častěji mění pruhy a ne vždy dodržuje rychlostní limity. Agentura JPP spekuluje, že v Česku by se mohl nový režim namísto Mad Max jmenovat Mad Turek...
Byla vydána nová verze 9.18 z Debianu vycházející linuxové distribuce DietPi pro (nejenom) jednodeskové počítače. Nově také pro NanoPi R3S, R3S LTS, R76S a M5. Přehled novinek v poznámkách k vydání.
V minulom dieli seriálu o HPCS jazyku Chapel, sme si prešli inštaláciu. Po inštalácii odporúčam vybrať si nejaký editor. Za mňa najbezproblémovejší bol (neo)vim (u mňa konkrétne varianta VIMu https://nvchad.com/ ). Treba teda switchnuť na Vim / Neovim prípadne Emacs (VSCode ako editor pre Chapel neodporúčam, tam je totiž našepkávanie a type hinting polofunkčný).
Dnes si teda pozrieme, niektoré bežné vlastnosti jazyka, ktorý vznikol ako vedlajší produkt iniciatívy DARPA High Productivity Computing Systems, ktorá mala za ciel zvýšiť produktivitu superpočítačov do roku 2010. Spolu s ním vznikli aj jazyky ako Fortress (od Sun Microsystems / dnes Oracle) a X10 (od IBM), ktoré sú nemenej zaujímavé. Ale nepredbiehajme. Na začiatok dnešného dielu sa zameriame na polia a domény. Už práca s poľami nám ukáže, že Chapel je jazyk doslova z inej galaxie.
Vidieť že vývojári neurobili len ďalší z rady klonov mainstreamových jazykov ale naozaj premýšľali nad tým ako programátorom zjednodušiť život.
Pozn: Pre porovnanie jednoduchosti zápisu uvediem pár príkladov aj v imperatívnom JS a funkcionálnom F#.
Už len taká drobnosť: Máme k dispozícii skutočné viac-rozmerné polia a u nich si vieme stanoviť rozsahy, takže polia môžeme indexovať od 0, 1, 3.14 alebo -150. Všetky bežné jazyky, ktoré majú pôvod v C, alebo su ním inšpirované (napr. C++, JS, C#, Rust, Java, Python, F#) indexujú polia vždy od 0, tí čo ale skúšali jazyky z inej rodiny ako C...Jazyky ako napr Fortran, Pascal, julia, Modula, Algol, Basic istotne poznajú aj možnosť definovať si rozsah poľa, aj možnosť definovať si viac-dimenzionálne polia, sktorými sa inak pracuje omnoho pohodlnejšie ako s C-čkoidným poľom polí.
JS:
var arr = [1, 2, 3]; console.log("arr[0]", arr[0]); // vypíše 1 kedže indexovanie je od 0 console.log("arr[3]", arr[3]); // vypíše undefined kedže sme mimo rozsah console.log("arr", arr); // vypíšeme si celé pole
Chapel:
var arr:[{0..2}] int = 1..3; // literal 1..3 nam urcuje rozsah (range 1 .. 3 ktory môžeme priradiť do poľa) writeln("arr[0]", arr[0]); // vypíše 1 kedže indexovanie je od 0 writeln("arr[3]", arr[2]); // vypíše 0 keďže sme mimo rozsah writeln("arr", arr); // vypíšeme si celé poleAk náš index smeruje mimo rozsah, pole vráti defaultnú hodnotu pre daný typ položky: napríklad 0 pre celočíselný typ "int" (NA TOTO POZOR!!!). Toto je ďalšia zaujímavá vlastnosť jazyka. Polia sa inicializujú na defaultnú hodnotu a dokonca ju vracajú aj tam kde sme nič nealokovali. V mainstreamových jazykoch ako C++, Java, C# môže byť v alokovanej pamati prakticky čokoľvek. Funkcionalne jazyky majú na kontainery ako Array, List, Seq, Set špeciálne knižničné funkcie ako Array.init Array.create ktoré umožňujú inicializovať pole aj s defaultnou hodnotou. Chapel ale nič také nepotrebuje, proste ak chcem všetkým položkám poľa nastaviť nejakú hodnotu, urobím to takto:
var arr:[{1..3}] int; writeln(arr); // 0 0 0 arr = 3.14; // všetky položky pola majú hodnotu 3.14 arr = arr * arr; // všetky položky pola majú druhú mocninu 3.14 arr = 0..2; // arr[1] má hodnotu 0, arr[2] má hodnotu 1, arr[3] má hodnotu 2 proc sqr(n) { return n * n; } arr = sqr(arr); // na všetky položky pola sa fcia sqr writeln(arr); // 0, 1, 4
takže zápis v jazyku chapel:
arr = sqr(arr);
by sme v JS museli zapísať takto:
arr = arr.map(x => sqr(x));
a v F# takto:
let arr = arr |> Array.map(sqr); // pozn: v F# som použil shadowingAko sme si už ukázali Chapel je dosť hi-level jazyk, a aj viac-dimenzionálne polia sú priamo súčasťou špecifikácie jazyka, nemusíme to "hackovať" cez pole polí ani na to mať sadu špeciálnych modulov ako v F# (F# má len kolekcie Array2D a Array3D. Chapel vie vytvoriť aj 4, 5 a aj viac-rozmerné pole) Jednoducho chapel na to ide intuitívne, výhoda je, že takýto hi level kód si vie kompilátor dobre zoptimalizovať. Vidieť, že Chapel má korene v starom dobrom fortrane. Uvedieme si príklad poľa, začínajúceho indexom jedna a končiace indexom 10.
Indexovanie od 1 - príklad v Chapel:
var example_domain = {1..10}; var example_array: [my_domain] int64 = 1..10;
Na prvom riadku vidíme zvláštny typ - doménu príklad: {1..10}
, ktorá nám určuje rozsah poľa. Ale čo je to doména? Domény (domains) sú špecialitou jazyka chapel, abstrakcie pre indexové priestory, ktoré definujú rozsah indexov pre polia (alebo iné indexové priestory, napr asociatívne polia). Domény umožňujú efektívne a flexibilné riadenie dátových štruktúr a paralelizmu. Domény môžu mať rôzne typy (napriklad aj string pre asociatívne pole). A môžu byť viac-rozmerné.
var celsius_scale_domain = {-273..n} var farenheit_scale_domain = {-459..n} var kelvin_scale_domain = {0..n}
Pole sa deklaruje tak, že:
var
prípadne const
(pre immutable premenné),Ak chcem pole inicializovať všetky položky poľa nejakou hodnotou, tak stačí spraviť toto:
var example_array: [{1..10}] int = 1..10; // 1..10 je typ range pozor nemýliť si s doménami: 1..10 != {1..10} writeln("example_array: ", example_array); // vypíše 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
V budúcom diely seriálu si podrobnejšie rozoberieme viacrozmerné polia a záležitosti s nimi súvisiace (Nechcem spolierovať, ale prezradím, že do viacrozmerných polí nevieme priraďovať priamo ranges.) a prejdeme na ďalšiu kapitolu, kde si ukažeme veci, ktoré ste v mainstreamových jazykoch ešte nevideli.
PS: ak by boli v mojom blogovom zápisku nejaké chyby a nepresnosti, alebo ak som niekde použil zlé názvoslovie, budem rád keď ma opravíte. Tiež sa chapel iba učím a toto berte ako moj grimoár. Písanie je, výborný spôsob ako si niečo zapamatať. A navyše, nie som žiadny zamestnanec HP, ktorý by robil tomuto jazyku platenú reklamu. Venujem sa mu čisto iba zo záujimu a nadšenia, nakolko poskytuje zaujímavé možnosti na rýchly vývoj určitého typu aplikácií. Čo sa týka mojej histórie vo voľnom čase mi k srdcu najviac prirástlo F# a C++. Chapel je do tretice ďalší z jazykov zase z úplne iného súdka. V neskoršich dieloch seriálu si spravíme aj nejakú real-world aplikáciu, ktorá bude cez REST komunikovať s frontendom v Blazore alebo Reacte (výber technológie pre FE nechám na vás).
Tiskni
Sdílej:
writeln("arr[3]", arr[2]); // vypíše 0 keďže sme mimo rozsahHádam, že vypíše 3, lebo arr[2] je definované.