Vývojáři postmarketOS vydali verzi 25.12 tohoto před osmi lety představeného operačního systému pro chytré telefony vycházejícího z optimalizovaného a nakonfigurovaného Alpine Linuxu s vlastními balíčky. Přehled novinek v příspěvku na blogu. Na výběr jsou 4 uživatelská rozhraní: GNOME Shell on Mobile, KDE Plasma Mobile, Phosh a Sxmo.
Byla vydána nová verze 0.41.0 multimediálního přehrávače mpv (Wikipedie) vycházejícího z přehrávačů MPlayer a mplayer2. Přehled novinek, změn a oprav na GitHubu. Požadován je FFmpeg 6.1 nebo novější a také libplacebo 6.338.2 nebo novější.
Byla vydána nová verze 5.5 (novinky) skriptovacího jazyka Lua (Wikipedie). Po pěti a půl letech od vydání verze 5.4.
Byla vydána nová verze 5.4.0 programu na úpravu digitálních fotografií darktable (Wikipedie). Z novinek lze vypíchnout vylepšenou podporu Waylandu. Nejnovější darktable by měl na Waylandu fungovat stejně dobře jako na X11.
Byla vydána beta verze Linux Mintu 22.3 s kódovým jménem Zena. Podrobnosti v přehledu novinek a poznámkách k vydání. Vypíchnout lze, že nástroj Systémová hlášení (System Reports) získal mnoho nových funkcí a byl přejmenován na Informace o systému (System Information). Linux Mint 22.3 bude podporován do roku 2029.
GNU Project Debugger aneb GDB byl vydán ve verzi 17.1. Podrobný přehled novinek v souboru NEWS.
Josef Průša oznámil zveřejnění kompletních CAD souborů rámů tiskáren Prusa CORE One a CORE One L. Nejsou vydány pod obecnou veřejnou licenci GNU ani Creative Commons ale pod novou licencí OCL neboli Open Community License. Ta nepovoluje prodávat kompletní tiskárny či remixy založené na těchto zdrojích.
Nový CEO Mozilla Corporation Anthony Enzor-DeMeo tento týden prohlásil, že by se Firefox měl vyvinout v moderní AI prohlížeč. Po bouřlivých diskusích na redditu ujistil, že v nastavení Firefoxu bude existovat volba pro zakázání všech AI funkcí.
V pořadí šestou knihou autora Martina Malého, která vychází v Edici CZ.NIC, správce české národní domény, je titul Kity, bity, neurony. Kniha s podtitulem Moderní technologie pro hobby elektroniku přináší ucelený pohled na svět současných technologií a jejich praktické využití v domácích elektronických projektech. Tento knižní průvodce je ideální pro každého, kdo se chce podívat na současné trendy v oblasti hobby elektroniky, od
… více »Linux Foundation zveřejnila Výroční zprávu za rok 2025 (pdf). Příjmy Linux Foundation byly 311 miliónů dolarů. Výdaje 285 miliónů dolarů. Na podporu linuxového jádra (Linux Kernel Project) šlo 8,4 miliónu dolarů. Linux Foundation podporuje téměř 1 500 open source projektů.
Konzola alebo ak chcete príkazový riadok je v systéme s logom tučniaka jedným z najsilnejších nástrojov. Píše sa o tom v príručkách, manuáloch, knižkách zaoberajúcich sa niektorou z distribúcií alebo na rôznych portáloch s linuxovou tématikou. V čom je tá sila? Stretol som sa totiž s názormi, že v dnešnej dobe je to už anachronizmus podobný ako dierne štítky a podobne.
Užívateľ by mal byť údajne odtienený od čiernej obrazovky s blikajúcim promptom. Prompt to je tá malá vodorovná čiarka na vašom výstupnom zariadení zvanom monitor či displej, ktorá vám bliká v ľavom hornom rohu obrazovky terminálu alebo konzoly a vyzýva vás aby ste niečo napísali z vášho vstupného zariadenia, ktorým býva poväčšinou klávesnica. Vstupné zariadenie môže byť napríklad aj brokovnica, pričom nepotrebujete ani žiadne rozhranie na jej prepojenie s vaším kompjúterom či iným výpočtovým strojom. Tá brokovnica sa niekedy hodí, keď vám totálne zamrzne grafické prostredie a nefungujú opičie klávesy CTRL-ALT-Delete alebo CTRL-ALT-Backspace, teda ak neviete, na čo máte klávesu SysRq, ale o tom niekedy inokedy ;) V takomto prípade však pravdepodobne budete musieť investovať nemálo peniažkov na kúpu nového počítacieho stroja, je to teda efektné, nie však efektívne.
Občas sa stáva, že si poškriabem ľavým pahýlom pravú stranu svojho chabo mysliaceho centra. Nie je to síce príliš efektívne ale občas nutné, čo ak v pravom pahýli držím práve spustenú motorovú pílu... No uznajte, efektivita by sa asi veľmi nevyplatila aj keď človek nikdy nevie... Je jednoduchšie napísať formátovaný list, poviedku alebo faktúru v niektorej z aplikácii LibreOffice.org ako sa lopotiť trebárs s TeXom - systémom na sadzbu textu, v niektorom z konzolových editorov s ľubozvučnými názvami a ešte ľubozvučnejšími klávesovými skratkami. Čo o to, som tiež fanúšikom jedného z nich. Áno je to ten, o ktorom zlé reči tvrdia, že sa v ňom nedá písať pre jeho obsiahlosť. Povedzme si ale pravdu, podobné reči sú už len klišé, ktorý textový editor už dnes neobsahuje čosi naviac?
Teda aby som sa vrátil k meritu veci, na niečo GUI - grafické užívateľské prostredie dobré určite je, na niečo je zasa lepšia konzola. Netreba sa jej báť. Ten malý blikajúci bod čaká totiž len na váš príkaz aby shell vykonal presne to, čo od neho chcete. Niekedy teda nedostanete to, čo očakávate, ale v tom prípade najpravdepodobnejšie nie je na vine shell ale vy, za to že ste ignorant a nechce sa vám nazrieť do príslušnej manuálovej alebo info stránky. Nože skúste len tak na skúšku príkaz man man. Že sa vám zobrazený návod zdá škaredý a šedivý? Máte do určitej miery pravdu. Za zobrazenie textu na vašej obrazovke je totiž zodpovedný starý programček zvaný less.
Ak používate systém založený na Debiane, nie je nič ľahšie ako si vypomôcť. Môžete mať text pekný farebný, až vám bude zrak prechádzať. Nie, neodchádzajte z konzoly, nešmátrajte v menu, nespúšťajte žiadneho molocha, ktorý vám zhltne štvrtinu systémových prostriedkov, čo si budeme nahovárať, niekedy aj všetky. Máme tu predsa náš veselý blikajúci prompt. Napíšme do neho sudo apt-get install most. Jednoduché, nie? Program most sa nám z neznáma stiahne, sám nainštaluje aj nakonfiguruje, tomu hovorím luxus okorenený efektivitou. Ale čo to? Naše manuálové stránky sú stále šedé. Musíme nejako nášmu shellu, pravdepodobne ním je bash, povedať, ktorý program má použiť na formátovanie pri zobrazení man stránky na obrazovke.
Sme už experti tak teda použijeme nástroj na ktorý nedajú tí praví linuxoví šialenci dopustiť. Je ním program na editáciu textu vim, premocný to nástroj. Napíšeme do nášho milého blikajúceho promptíku príkaz vim .bashrc. Otvorí sa nám náš konfiguračný súbor vo vime. A teraz pozor... Kurzorovými klávesami sa presunieme niekam na koniec súboru a stlačíme klávesu "i" ako insert, aby sme sa dostali do editovacieho módu a napíšeme do riadku alias man="man -P /usr/bin/most". Zo dvakrát stlačíme klávesu Esc, aby sme sa dostali z editovacieho módu von a súbor uložíme príkazom :wq. Šialené? Ani to nebolelo.
Skúste sa odhlásiť a prihlásiť opäť do konzoly, v žiadnom prípade nie je nutné reštartovať počítač, a zadajme si náš príkaz man man, dobré?
Tiskni
Sdílej:
cp /usr/share/doc/most/most.rc ~/.most.rc (v závyslosti od distribúcie) a hneď na začiatku súboru predefinovať farby. Ono ide aj farebný less, ten sa rieši tiež svojim konfigurákom alebo zadefinovaním farieb v domovskom .bashrc, most má ale o pár funkcií viac.
cp /usr/share/doc/most/most.rc ~/.mostrc
/usr/share/doc/most/lesskey.rc ktorý emuluje less klávesy, takže nemusíte nič upravovať, teda až na tie farby.
To myslim vazne
I less uz ma tolik funkci, ze je nevyuziju, tak by me zajimalo, co navic jeste muze most mit
Jinak, je teda most porad jeste prohlizec nebo uz neco vic?
Tak mrknu na most, kdyz se daji barvy vypnout a uvidime.
Musíme nejako nášmu shellu, pravdepodobne ním je bash, povedať, ktorý program má použiť na formátovanie pri zobrazení man stránky na obrazovke.
Keby si chvíľu vydržal a ten man man prečítal do konca, tak by si si nastavil premennú prostredia PAGER a most by sa používal všade. Vlastne sa ten blogpost dal vtesnať do
echo export PAGER=/usr/bin/most >> ~/.bashrc
Wow! Bomba! Super! Vyskúšajte! ....