Na čem pracují vývojáři webového prohlížeče Ladybird (GitHub)? Byl publikován přehled vývoje za květen (YouTube).
Úřad pro ochranu osobních údajů řeší desítky stížností na jednotné měsíční hlášení zaměstnavatele, které stát spustil počátkem dubna. Systém, jenž má firmám odlehčit od desítek formulářů, nejenže výrazně zatížil jejich účetní oddělení, ale docházelo v něm i k únikům osobních dat zaměstnanců k firmám, kde nepracovali. Podle ministerstva práce a sociálních věcí stála za problémem technická chyba. „Incident se týkal několika stovek
… více »Byla vydána (𝕏, Bluesky) nová verze 22.0.0 open source webového aplikačního frameworku Angular (Wikipedie). Přehled novinek v příspěvku na blogu.
Vim Classic byl vydán ve verzi 8.3. Drew DeVault oznámil tento fork editoru Vim (verze 8.2.0148, tj. těsně před zavedením Vim9 skriptování) v březnu letošního roku. Důvodem forku bylo, že vývojáři editorů Vim a Neovim začali při vývoji využívat LLM.
Open source konference DevConf.CZ 2026 proběhne 18. a 19. června v Brně na FIT VUT. Publikován byl program a spuštěna byla registrace.
Společnost JetBrains uvolnila verzi 2 svého open-source velkého jazykového modelu (LLM) pro vývojáře Mellum.
Probíhá konference Microsoft Build 2026. Microsoft představuje své novinky: kvantový čip Majorana 2, Surface Laptop Ultra a Surface RTX Spark Dev Box s NVIDIA RTX Spark, Intelligent Terminal, Coreutils for Windows (fork Rust Coreutils), AI modely MAI, AI agenta Scout, platformu pro agent-first zařízení Project Solara, …
Google Chrome 149 byl prohlášen za stabilní. Nejnovější stabilní verze 149.0.7827.53 přináší řadu novinek. Podrobný přehled v poznámkách k vydání. Vylepšeny byly také nástroje pro vývojáře.
Pluto.jl, reaktivní notebook pro programovací jazyk Julia, dospěl do verze 1.0.
Byla vydána nová verze 12.0.0 vizuálního programovacího jazyka Snap! (Wikipedie) inspirovaného jazykem Scratch (Wikipedie). Přehled novinek na GitHubu.
Konzola alebo ak chcete príkazový riadok je v systéme s logom tučniaka jedným z najsilnejších nástrojov. Píše sa o tom v príručkách, manuáloch, knižkách zaoberajúcich sa niektorou z distribúcií alebo na rôznych portáloch s linuxovou tématikou. V čom je tá sila? Stretol som sa totiž s názormi, že v dnešnej dobe je to už anachronizmus podobný ako dierne štítky a podobne.
Užívateľ by mal byť údajne odtienený od čiernej obrazovky s blikajúcim promptom. Prompt to je tá malá vodorovná čiarka na vašom výstupnom zariadení zvanom monitor či displej, ktorá vám bliká v ľavom hornom rohu obrazovky terminálu alebo konzoly a vyzýva vás aby ste niečo napísali z vášho vstupného zariadenia, ktorým býva poväčšinou klávesnica. Vstupné zariadenie môže byť napríklad aj brokovnica, pričom nepotrebujete ani žiadne rozhranie na jej prepojenie s vaším kompjúterom či iným výpočtovým strojom. Tá brokovnica sa niekedy hodí, keď vám totálne zamrzne grafické prostredie a nefungujú opičie klávesy CTRL-ALT-Delete alebo CTRL-ALT-Backspace, teda ak neviete, na čo máte klávesu SysRq, ale o tom niekedy inokedy ;) V takomto prípade však pravdepodobne budete musieť investovať nemálo peniažkov na kúpu nového počítacieho stroja, je to teda efektné, nie však efektívne.
Občas sa stáva, že si poškriabem ľavým pahýlom pravú stranu svojho chabo mysliaceho centra. Nie je to síce príliš efektívne ale občas nutné, čo ak v pravom pahýli držím práve spustenú motorovú pílu... No uznajte, efektivita by sa asi veľmi nevyplatila aj keď človek nikdy nevie... Je jednoduchšie napísať formátovaný list, poviedku alebo faktúru v niektorej z aplikácii LibreOffice.org ako sa lopotiť trebárs s TeXom - systémom na sadzbu textu, v niektorom z konzolových editorov s ľubozvučnými názvami a ešte ľubozvučnejšími klávesovými skratkami. Čo o to, som tiež fanúšikom jedného z nich. Áno je to ten, o ktorom zlé reči tvrdia, že sa v ňom nedá písať pre jeho obsiahlosť. Povedzme si ale pravdu, podobné reči sú už len klišé, ktorý textový editor už dnes neobsahuje čosi naviac?
Teda aby som sa vrátil k meritu veci, na niečo GUI - grafické užívateľské prostredie dobré určite je, na niečo je zasa lepšia konzola. Netreba sa jej báť. Ten malý blikajúci bod čaká totiž len na váš príkaz aby shell vykonal presne to, čo od neho chcete. Niekedy teda nedostanete to, čo očakávate, ale v tom prípade najpravdepodobnejšie nie je na vine shell ale vy, za to že ste ignorant a nechce sa vám nazrieť do príslušnej manuálovej alebo info stránky. Nože skúste len tak na skúšku príkaz man man. Že sa vám zobrazený návod zdá škaredý a šedivý? Máte do určitej miery pravdu. Za zobrazenie textu na vašej obrazovke je totiž zodpovedný starý programček zvaný less.
Ak používate systém založený na Debiane, nie je nič ľahšie ako si vypomôcť. Môžete mať text pekný farebný, až vám bude zrak prechádzať. Nie, neodchádzajte z konzoly, nešmátrajte v menu, nespúšťajte žiadneho molocha, ktorý vám zhltne štvrtinu systémových prostriedkov, čo si budeme nahovárať, niekedy aj všetky. Máme tu predsa náš veselý blikajúci prompt. Napíšme do neho sudo apt-get install most. Jednoduché, nie? Program most sa nám z neznáma stiahne, sám nainštaluje aj nakonfiguruje, tomu hovorím luxus okorenený efektivitou. Ale čo to? Naše manuálové stránky sú stále šedé. Musíme nejako nášmu shellu, pravdepodobne ním je bash, povedať, ktorý program má použiť na formátovanie pri zobrazení man stránky na obrazovke.
Sme už experti tak teda použijeme nástroj na ktorý nedajú tí praví linuxoví šialenci dopustiť. Je ním program na editáciu textu vim, premocný to nástroj. Napíšeme do nášho milého blikajúceho promptíku príkaz vim .bashrc. Otvorí sa nám náš konfiguračný súbor vo vime. A teraz pozor... Kurzorovými klávesami sa presunieme niekam na koniec súboru a stlačíme klávesu "i" ako insert, aby sme sa dostali do editovacieho módu a napíšeme do riadku alias man="man -P /usr/bin/most". Zo dvakrát stlačíme klávesu Esc, aby sme sa dostali z editovacieho módu von a súbor uložíme príkazom :wq. Šialené? Ani to nebolelo.
Skúste sa odhlásiť a prihlásiť opäť do konzoly, v žiadnom prípade nie je nutné reštartovať počítač, a zadajme si náš príkaz man man, dobré?
Tiskni
Sdílej:
cp /usr/share/doc/most/most.rc ~/.most.rc (v závyslosti od distribúcie) a hneď na začiatku súboru predefinovať farby. Ono ide aj farebný less, ten sa rieši tiež svojim konfigurákom alebo zadefinovaním farieb v domovskom .bashrc, most má ale o pár funkcií viac.
cp /usr/share/doc/most/most.rc ~/.mostrc
/usr/share/doc/most/lesskey.rc ktorý emuluje less klávesy, takže nemusíte nič upravovať, teda až na tie farby.
To myslim vazne
I less uz ma tolik funkci, ze je nevyuziju, tak by me zajimalo, co navic jeste muze most mit
Jinak, je teda most porad jeste prohlizec nebo uz neco vic?
Tak mrknu na most, kdyz se daji barvy vypnout a uvidime.
Musíme nejako nášmu shellu, pravdepodobne ním je bash, povedať, ktorý program má použiť na formátovanie pri zobrazení man stránky na obrazovke.
Keby si chvíľu vydržal a ten man man prečítal do konca, tak by si si nastavil premennú prostredia PAGER a most by sa používal všade. Vlastne sa ten blogpost dal vtesnať do
echo export PAGER=/usr/bin/most >> ~/.bashrc
Wow! Bomba! Super! Vyskúšajte! ....