Řada vestavěných počítačových desek a vývojových platforem NVIDIA Jetson se rozrostla o NVIDIA Jetson Thor. Ve srovnání se svým předchůdcem NVIDIA Jetson Orin nabízí 7,5krát vyšší výpočetní výkon umělé inteligence a 3,5krát vyšší energetickou účinnost. Softwarový stack NVIDIA JetPack 7 je založen na Ubuntu 24.04 LTS.
Národní úřad pro kybernetickou a informační bezpečnost (NÚKIB) spolu s NSA a dalšími americkými úřady upozorňuje (en) na čínského aktéra Salt Typhoon, který kompromituje sítě po celém světě.
Společnost Framework Computer představila (YouTube) nový výkonnější Framework Laptop 16. Rozhodnou se lze například pro procesor Ryzen AI 9 HX 370 a grafickou kartu NVIDIA GeForce RTX 5070.
Google oznamuje, že na „certifikovaných“ zařízeních s Androidem omezí instalaci aplikací (včetně „sideloadingu“) tak, že bude vyžadovat, aby aplikace byly podepsány centrálně registrovanými vývojáři s ověřenou identitou. Tato politika bude implementována během roku 2026 ve vybraných zemích (jihovýchodní Asie, Brazílie) a od roku 2027 celosvětově.
Byla vydána nová verze 21.1.0, tj. první stabilní verze z nové řady 21.1.x, překladačové infrastruktury LLVM (Wikipedie). Přehled novinek v poznámkách k vydání: LLVM, Clang, LLD, Extra Clang Tools a Libc++.
Alyssa Anne Rosenzweig v příspěvku na svém blogu oznámila, že opustila Asahi Linux a nastoupila do Intelu. Místo Apple M1 a M2 se bude věnovat architektuře Intel Xe-HPG.
EU chce (pořád) skenovat soukromé zprávy a fotografie. Návrh "Chat Control" by nařídil skenování všech soukromých digitálních komunikací, včetně šifrovaných zpráv a fotografií.
Byly publikovány fotografie a všechny videozáznamy z Python konference PyCon US 2025 proběhlé v květnu.
Společnost xAI a sociální síť X amerického miliardáře Elona Muska zažalovaly firmy Apple a OpenAI. Viní je z nezákonné konspirace s cílem potlačit konkurenci v oblasti umělé inteligence (AI).
Byla vydána nová verze 9.16 z Debianu vycházející linuxové distribuce DietPi pro (nejenom) jednodeskové počítače. Přehled novinek v poznámkách k vydání.
Konzola alebo ak chcete príkazový riadok je v systéme s logom tučniaka jedným z najsilnejších nástrojov. Píše sa o tom v príručkách, manuáloch, knižkách zaoberajúcich sa niektorou z distribúcií alebo na rôznych portáloch s linuxovou tématikou. V čom je tá sila? Stretol som sa totiž s názormi, že v dnešnej dobe je to už anachronizmus podobný ako dierne štítky a podobne.
Užívateľ by mal byť údajne odtienený od čiernej obrazovky s blikajúcim promptom. Prompt to je tá malá vodorovná čiarka na vašom výstupnom zariadení zvanom monitor či displej, ktorá vám bliká v ľavom hornom rohu obrazovky terminálu alebo konzoly a vyzýva vás aby ste niečo napísali z vášho vstupného zariadenia, ktorým býva poväčšinou klávesnica. Vstupné zariadenie môže byť napríklad aj brokovnica, pričom nepotrebujete ani žiadne rozhranie na jej prepojenie s vaším kompjúterom či iným výpočtovým strojom. Tá brokovnica sa niekedy hodí, keď vám totálne zamrzne grafické prostredie a nefungujú opičie klávesy CTRL-ALT-Delete alebo CTRL-ALT-Backspace, teda ak neviete, na čo máte klávesu SysRq, ale o tom niekedy inokedy ;) V takomto prípade však pravdepodobne budete musieť investovať nemálo peniažkov na kúpu nového počítacieho stroja, je to teda efektné, nie však efektívne.
Občas sa stáva, že si poškriabem ľavým pahýlom pravú stranu svojho chabo mysliaceho centra. Nie je to síce príliš efektívne ale občas nutné, čo ak v pravom pahýli držím práve spustenú motorovú pílu... No uznajte, efektivita by sa asi veľmi nevyplatila aj keď človek nikdy nevie... Je jednoduchšie napísať formátovaný list, poviedku alebo faktúru v niektorej z aplikácii LibreOffice.org ako sa lopotiť trebárs s TeXom - systémom na sadzbu textu, v niektorom z konzolových editorov s ľubozvučnými názvami a ešte ľubozvučnejšími klávesovými skratkami. Čo o to, som tiež fanúšikom jedného z nich. Áno je to ten, o ktorom zlé reči tvrdia, že sa v ňom nedá písať pre jeho obsiahlosť. Povedzme si ale pravdu, podobné reči sú už len klišé, ktorý textový editor už dnes neobsahuje čosi naviac?
Teda aby som sa vrátil k meritu veci, na niečo GUI - grafické užívateľské prostredie dobré určite je, na niečo je zasa lepšia konzola. Netreba sa jej báť. Ten malý blikajúci bod čaká totiž len na váš príkaz aby shell vykonal presne to, čo od neho chcete. Niekedy teda nedostanete to, čo očakávate, ale v tom prípade najpravdepodobnejšie nie je na vine shell ale vy, za to že ste ignorant a nechce sa vám nazrieť do príslušnej manuálovej alebo info stránky. Nože skúste len tak na skúšku príkaz man man
. Že sa vám zobrazený návod zdá škaredý a šedivý? Máte do určitej miery pravdu. Za zobrazenie textu na vašej obrazovke je totiž zodpovedný starý programček zvaný less.
Ak používate systém založený na Debiane, nie je nič ľahšie ako si vypomôcť. Môžete mať text pekný farebný, až vám bude zrak prechádzať. Nie, neodchádzajte z konzoly, nešmátrajte v menu, nespúšťajte žiadneho molocha, ktorý vám zhltne štvrtinu systémových prostriedkov, čo si budeme nahovárať, niekedy aj všetky. Máme tu predsa náš veselý blikajúci prompt. Napíšme do neho sudo apt-get install most
. Jednoduché, nie? Program most sa nám z neznáma stiahne, sám nainštaluje aj nakonfiguruje, tomu hovorím luxus okorenený efektivitou. Ale čo to? Naše manuálové stránky sú stále šedé. Musíme nejako nášmu shellu, pravdepodobne ním je bash, povedať, ktorý program má použiť na formátovanie pri zobrazení man stránky na obrazovke.
Sme už experti tak teda použijeme nástroj na ktorý nedajú tí praví linuxoví šialenci dopustiť. Je ním program na editáciu textu vim, premocný to nástroj. Napíšeme do nášho milého blikajúceho promptíku príkaz vim .bashrc
. Otvorí sa nám náš konfiguračný súbor vo vime. A teraz pozor... Kurzorovými klávesami sa presunieme niekam na koniec súboru a stlačíme klávesu "i" ako insert, aby sme sa dostali do editovacieho módu a napíšeme do riadku alias man="man -P /usr/bin/most"
. Zo dvakrát stlačíme klávesu Esc, aby sme sa dostali z editovacieho módu von a súbor uložíme príkazom :wq
. Šialené? Ani to nebolelo.
Skúste sa odhlásiť a prihlásiť opäť do konzoly, v žiadnom prípade nie je nutné reštartovať počítač, a zadajme si náš príkaz man man
, dobré?
Tiskni
Sdílej:
cp /usr/share/doc/most/most.rc ~/.most.rc
(v závyslosti od distribúcie) a hneď na začiatku súboru predefinovať farby. Ono ide aj farebný less, ten sa rieši tiež svojim konfigurákom alebo zadefinovaním farieb v domovskom .bashrc, most má ale o pár funkcií viac.
cp /usr/share/doc/most/most.rc ~/.mostrc
/usr/share/doc/most/lesskey.rc
ktorý emuluje less klávesy, takže nemusíte nič upravovať, teda až na tie farby.
Musíme nejako nášmu shellu, pravdepodobne ním je bash, povedať, ktorý program má použiť na formátovanie pri zobrazení man stránky na obrazovke.
Keby si chvíľu vydržal a ten man man
prečítal do konca, tak by si si nastavil premennú prostredia PAGER a most
by sa používal všade. Vlastne sa ten blogpost dal vtesnať do
echo export PAGER=/usr/bin/most >> ~/.bashrc
Wow! Bomba! Super! Vyskúšajte! ....