KiCad (Wikipedie), sada svobodných softwarových nástrojů pro počítačový návrh elektronických zařízení (EDA), byl vydán v nové major verzi 10.0.0 (𝕏). Přehled novinek v příspěvku na blogu.
Letošní Turingovou cenu (2025 ACM A.M. Turing Award, Nobelova cena informatiky) získali Charles H. Bennett a Gilles Brassard za základní přínosy do oboru kvantové informatiky, které převrátily pojetí bezpečné neprolomitelné komunikace a výpočetní techniky. Jejich protokol BB84 z roku 1984 umožnil fyzikálně zaručený bezpečný přenos šifrovacích klíčů, zatímco jejich práce o kvantové teleportaci položila teoretické základy pro budoucí kvantový internet. Jejich práce spojila fyziku s informatikou a ovlivnila celou generaci vědců.
Firefox 149 dostupný od 24. března přinese bezplatnou vestavěnou VPN s 50 GB přenesených dat měsíčně (s CZ a SK se zatím nepočítá) a zobrazení dvou webových stránek vedle sebe v jednom panelu (split view). Firefox Labs 149 umožní přidat poznámky k panelům (tab notes, videoukázka).
Byla vydána nová stabilní verze 7.9 webového prohlížeče Vivaldi (Wikipedie). Postavena je na Chromiu 146. Přehled novinek i s náhledy v příspěvku na blogu.
Dle plánu byla vydána Opera GX pro Linux. Ke stažení je .deb i .rpm. V plánu je flatpak. Opera GX je webový prohlížeč zaměřený na hráče počítačových her.
GNUnet (Wikipedie) byl vydán v nové major verzi 0.27.0. Jedná se o framework pro decentralizované peer-to-peer síťování, na kterém je postavena řada aplikací.
Byly publikovány informace (technické detaily) o bezpečnostním problému Snapu. Jedná se o CVE-2026-3888. Neprivilegovaný lokální uživatel může s využitím snap-confine a systemd-tmpfiles získat práva roota.
Nightingale je open-source karaoke aplikace, která z jakékoliv písničky lokálního alba (včetně videí) dokáže oddělit vokály, získat text a vše přehrát se synchronizací na úrovni jednotlivých slov a hodnocením intonace. Pro separaci vokálů využívá UVR Karaoke model s Demucs od Mety, texty písní stahuje z lrclib.net (LRCLIB), případně extrahuje pomocí whisperX, který rovněž využívá k načasování slov. V případě audiosouborů aplikace na
… více »Po půl roce vývoje od vydání verze 49 bylo vydáno GNOME 50 s kódovým názvem Tokyo (Mastodon). Podrobný přehled novinek i s náhledy v poznámkách k vydání a v novinkách pro vývojáře.
Článek na stránkách Fedora Magazinu informuje o vydání Fedora Asahi Remixu 43, tj. linuxové distribuce pro Apple Silicon vycházející z Fedora Linuxu 43.
Prešiel nejaký ten čas a tak pridávam pár noviniek o laptope za 100 dolárov.
Ako bolo známe už vopred, tak procesory bude dodávať AMD (darovalo 2 mil. USD na projekt). Stále nie je oficiálne oznámené, že ktorý procesor sa osadí, ale pri spotrebe 2-3W na celý stroj a vzhľadom na spotrebu to vychádza na odklon od x86 platformy. Najpravdepodobnejšie to bude (asi mierne modifikovaný) AMD Alchemy Au1100, čo je okrem procesoru aj nemálo ďalších užitočných vecí (USB, SDRAM, flash radiče, svga do 800x600, ethernet 10/100, irda, zvuková karta) má rozumnú spotrebu (0.2-0.5W) a nestojí až tak veľa (25USD pri bežných odberoch). Výhodou je aj fakt, že je na trhu už nejaký ten rok a bude možné ešte chvíľu využiť staré fabriky. Čo sa samozrejme hodí, pretože prakticky končí výroba veľkých CPU na 130nm. Nevýhodou je, že Alchemy síce zvláda hw rotáciu obrazu (po 90 stupňoch) ale len do 320x240).
Problémom zostáva, že celý projekt síce počíta s WiFi, ale infraštruktúra na niečo podobné bude stáť ďalšie peniaze. Sponzorom z tejto oblasti je Brightstar a Nortel, kto bude dodávateľom koncových zariadení je snáď zbytočné hovoriť. V infraštruktúre to zrejme až tak jednoduché pre nich nebude, pretože tú bude musieť dotyčný štát postaviť za ďalšie peniaze, takže kto ponúkne viac/menej (ako to už v politike chodí) vyhráva štátnu zákazku.
S prístupom na internet bude ešte ďalší problém a ním je cena pripojenia. Dial-up prístup s 20 hodinami mesačne stojí priemerne 80 USD [1], alebo v Ugande také ISDN s 'flat' tarifom vraj (príspevok v diskusii) 3000 USD [2]. Preto je sa príspevok od Google zostáva zatiaľ na 2 mil. USD. Treba podotknúť, že bonitný používateľ sa cení na viac než dolár ročne za predvolený vyhľadávač. A preto sa dá očakávať, že sa Google ešte o kúsok pochlapí a zdvihne to ešte o kúsok. Očakávať podobnú sumu ako dostáva Opera (než sa Opera stala free as beer tak tretinu príjmov dodával Google; cca 0.5-1$/používateľ ročne) je nereálne vzhľadom na bonitu nových zákazníkov.
V ďalšej verzii by sa už nemal používať nový typ displeja, ale elektronický papier eInk. Prvých pár miliónov kusov nebude mať cenu pod sto dolárov, ale skôr medzi 140-150$. Takže treba zabudnúť na to, že sa to bude predávať v európe/usa za nejakých 200$ ako bolo plánované. Po pár desiatkach miliónov kusov by sa cena mala znížiť na požadovanú úroveň. Viac konkrétnejších informácií o technickej stránke som zatiaľ nenašiel.
[blogpost som mal rozpísaný už dlhšie] Včera sa rozhodlo, že laptopy bude skladať zatiaľ spoločnosť Quanta. V neskorších fázach OLPC očakáva, že tých výrobcov bude musieť byť viac. O tom, že zo siedmych výrobcov (skladačov) bude vybraná práva Quanta sa debatovalo už dlhšiu dobu. Quanta podpísala ešte na jar s MIT 5-ročnú podporu výskumu v hodnote 20 miliónov USD.
Negroponte (šéf projektu OLPC) tvrdí, že v rozvojových krajinách stoja priemerne učebnice 20$ ročne na jedného žiaka a tak sa za 5 rokov tieto náklady vrátia. Samozrejme, že nové učebnice budú niečo stáť a keďže navrhujú ako možnosť aj pay per unit, tak to bude znamenať ďalšie náklady. V Egypte (určite jedna z najvyspelejších afrických krajín) náklady na žiaka strednej školy predstavujú niečo cez 80 dolárov ročne, pri základných školách to bude ešte menej.
Keďže minimálne v úvode to nebude jeden laptop na dieťa, tak reálne hrozia ďalšie problémy. Na úrovni vlád sa už teraz očakáva uprednostenenie niektorých regiónov, resp. zavrhnutie na základe národnej/kmeňovej príslušnosti. A taktiež pri konkrétnych deťoch, kde to môže ešte výraznejšie prehĺbiť sociálnu diskrimináciu. Doteraz nikto nemal takmer nič a zrazu on má a ja nie. Zabúda sa aj na učiteľov a preto padli aj návrhy, aby v úvode sa program zameral práve na nich. Pretože inak tie počítače zostanú hračkou pre pár ľudí, ktorých baví programovanie.
Stále zostáva nezodpovedanou aj otázka aká je životnosť takéhoto laptopu. A či ho bude možné ekologicky zlikvidovať/ideálne recyklovať priamo v krajine. Viacerí ľudia zaoberajúci sa sprístupnením IT do rozvojových krajín vyjadrilo obavy, že ak to nevyjde, tak sa obmedzia aj iné (tie ich) programy v tejto oblasti.
Pozitívne informácie niekedy na budúce. Treba povedať, že zástupcovia chudobných krajín to vidia ešte o kúsok pesimistickejšie :).
"It is a very clever marketing tool," he said. "Under the guise of non-profitability hundreds of millions of these laptops will be flogged off to our governments. That's the only way of achieving the necessary economies of scale to get the price low. They've finally found a way of selling to a huge number of poor people."
Mohammed Diop (reprezentant Mali na konferencii v Tunise)
Tiskni
Sdílej:
Hračka pro pár lidí, které baví programování...tahle věta působí zajímavě v kontextu s desetimilionovými náklady :_)
No, jsem hodně zvědav, jak tohle všechno dopadne...
Jaky jidlo? Je lepsi dat zemedelci jeden chleba nebo pytel mouky?Ve všech případech možná tak pytel zrní + návod jak orat, sít, sklízet, mlýt obilí a péct chleba. A vysvětlit jim, že pokud toto nebudou vykonávat, tak prostě umřou hlady. Vůbec nemá cenu tam posílat nějakou humanitární pomoc, nebo nedej bože peníze, to stejně rozkradou místní "vůdcové" a tato pomoc přijde vniveč.