Od soboty do úterý probíhá v Hamburku konference 39C3 (Chaos Communication Congress) věnovaná také počítačové bezpečnosti nebo hardwaru. Program (jiná verze) slibuje řadu zajímavých přednášek. Streamy a záznamy budou k dispozici na media.ccc.de.
Byl představen nový Xserver Phoenix, kompletně od nuly vyvíjený v programovacím jazyce Zig. Projekt Phoenix si klade za cíl být moderní alternativou k X.Org serveru.
XLibre Xserver byl 21. prosince vydán ve verzi 25.1.0, 'winter solstice release'. Od založení tohoto forku X.Org serveru se jedná o vůbec první novou minor verzi (inkrementovalo se to druhé číslo v číselném kódu verze).
Wayback byl vydán ve verzi 0.3. Wayback je "tak akorát Waylandu, aby fungoval Xwayland". Jedná se o kompatibilní vrstvu umožňující běh plnohodnotných X11 desktopových prostředí s využitím komponent z Waylandu. Cílem je nakonec nahradit klasický server X.Org, a tím snížit zátěž údržby aplikací X11.
Byla vydána verze 4.0.0 programovacího jazyka Ruby (Wikipedie). S Ruby Box a ZJIT. Ruby lze vyzkoušet na webové stránce TryRuby. U příležitosti 30. narozenin, první veřejná verze Ruby 0.95 byla oznámena 21. prosince 1995, proběhl redesign webových stránek.
Všem čtenářkám a čtenářům AbcLinuxu krásné Vánoce.
Byla vydána nová verze 7.0 linuxové distribuce Parrot OS (Wikipedie). S kódovým názvem Echo. Jedná se o linuxovou distribuci založenou na Debianu a zaměřenou na penetrační testování, digitální forenzní analýzu, reverzní inženýrství, hacking, anonymitu nebo kryptografii. Přehled novinek v příspěvku na blogu.
Vývojáři postmarketOS vydali verzi 25.12 tohoto před osmi lety představeného operačního systému pro chytré telefony vycházejícího z optimalizovaného a nakonfigurovaného Alpine Linuxu s vlastními balíčky. Přehled novinek v příspěvku na blogu. Na výběr jsou 4 uživatelská rozhraní: GNOME Shell on Mobile, KDE Plasma Mobile, Phosh a Sxmo.
Byla vydána nová verze 0.41.0 multimediálního přehrávače mpv (Wikipedie) vycházejícího z přehrávačů MPlayer a mplayer2. Přehled novinek, změn a oprav na GitHubu. Požadován je FFmpeg 6.1 nebo novější a také libplacebo 6.338.2 nebo novější.
Byla vydána nová verze 5.5 (novinky) skriptovacího jazyka Lua (Wikipedie). Po pěti a půl letech od vydání verze 5.4.
Zase budem vyzerať ako pamätník, ale čo už. Čím viac sa Linux dostáva do povedmia, tým má viac používateľov. Je ale počet skutočne to doležité?
Do istej miery nepochybne áno, viac výrobcov hw ho začína brať do úvahy, pridávajú sa možnosti pre komerčný sektor, pracovné príležitosti a čo ja viem, čo ešte. Ale ako sa mení komunita. Mení sa? Pred pár (>5) rokmi bola väčšina ľudí v nej na linuxe nezávislá. Tvorila to stabilné jadro programátorov, správcov, ľudí čo posielali patche, bugreporty, .. Oni si už svoju prácu odviedli, ale kto bude ďalší. Je tých nasledovníkov dosť? Zoberte si, že aj kedysi vychádzali e-ziny, bez peňazí, profesionálneho zabezpečenia, čisto z toho, že to ľudí bavilo. Dnes je viditeľne problém vydávať profesionálny e-zine.
Úplne rovnaká situácia je aj s prednáškami na linuxových akciách, či nebodaj robením vecí, ktoré nikoho až tak príliš nebavia. Ak si pozriete ich mená, tak si isto všimnete, že nových aktívnych ľudí je minimum. Majú potom LUGy (Linux User Group) ešte miesto na existenciu? Alebo sú to len komunity ľudí, ktorí sa chcú len tak stretnúť, spomínať na staré časy, ... Ak majú existovať, čo by mali robiť?
PS: koľko firiem živiacich sa správou OS s linuxom mu niečo skutočne vracia (tvorba free nástrojov, dokumentácie, ...) a koľko to robí bežných nových používateľov? Koľko z nich má šajnu, že by to vlastne robiť mohli/mali??
PS2: som členom správnej rady SkLUGu, autorom článkov a spoluautorom viacerých free programov. Tak dúfam, že niečo vraciam, ale priznám sa, že to vidím dosť čierne.
Tiskni
Sdílej:
Áno, absolútny pomer je niekoľkokrát vyšší ako pred 5-10 rokmi, ale na druhej strane väčšia časť z tých ľudí nemá toľko času ako vtedy. Zober si koľko vývojárov pribudlo za posledné dva roky (doba kedy linux už bol relatívne známy). Podľa mňa ich je dosť málo, ale je možné že sú oblasti v ktorých sa nepohybujem a to číslo je rozumne vysoké
Samozrejme, že firmy ako RH/Suse/... hrajú svoju úlohu, ale to je len vrchol ľadovca. Vezmi si koľko ľudí len v Čechách a na Slovensku zamestnávajú tieto firmy, možno 50. A vezmi si koľko ľuďí sa živí správou systémov s linuxom, povedal by som, že to bude pár stoviek. A koľko z nich niečo robí pre Linux? ok, nemajú čas. tak koľko z nich investuje do linuxu? nemajú peniaze? tak načo to robia???
Muzete je v klidu pouzivat i v ne-OS programech.
?
. Prijde mi to jako celkem normalni vyvoj, ukaz mi nejakou jinou lidskou oblast, kde by tomu bylo jinak, at je to treba od spolku sberatelu znamek pres pestitele kde ceho az treba po radioamatery. Vsem se dneska zda, ze lidstvo upada a mladi jsou uplne neschopni. Jestli je tomu ale zkutecne tak se ukaze teprve casem. Ono to je take castecne zpusobene tim, ze drive jsme proste vsichni byli nadseni tim neco delat, protoze to byl asi tak jediny rozumny druh viziti. Ale opravdu si nedovedu predstavit treba dnesni harantiky ze by neco bastlili, hrabali se v zeleze, ozivovali apod. kdyz k tomu nemaji moc duvod, koupe treba jakehokoliv procesoru nebo zarizeni ho vyjde levneji nez si ho bastlit. Kdyz je takovych zarizeni vsude dostatek a pomalu neni co delat.
Problem bych spise videl jinde, kdyz te konzumni spolecnost defakto vychovava a nuti tak, abys pokud mozno nic nedelal, hlavne abys nepremyslel a jen bezhlave a bezhlave kupoval dalsi a dalsi zbytecnosti a platil spolecnostem do jejich kapsicek dalsi a dalsii baksis, hlavne abys snad nezacal premyslet a neco robit a nezjistil, ze je to treba uplne jinak, neprisel s cimkoliv lepsim cim bys jim zhrabl jejich nahrabany pisecek. Asi tak
.
Take bych treba rad vymyslel a navrhoval nebo opravoval cokoliv smysluplneho, at uz by to byly ustredny, BTSky nebo treba domaci terminaly to je celkem jedno. Jenom se mi sakra nepozdava ten demotivujici postup ,,je uplne jedno jestli chapes jak to funguje, proste to kup`` nebo ,,je jedno v cem je chyba, jen vytahni modul, stary zbytecny nefunkcni (s trivialni chybou...) zahod a nauctuj tisice za opravu``. Ale vyrobce uz si podobne nedovoli, pokud vyrobi zmetek nevyhodi treba cely MB ale pekne si vymeni a prepaji co je vadne...
Jde jen o motivaci. Navic take mladi to maji dneska hodne hodne tezke, protoze maji latku nastavenou hodne vysoko nato aby komunitu udrzovali pripadne rozvijeji dale, rozhodne bych je nekritizoval ze jich robi malo. Ona zpetna vazba vcelku funguje, pokud bude system naprd tak ho lidi prestanou pouzivat, uzivatelu zase absolutne brutalne ubude a zase se relativne zvysi pocet lidi, kteri mohou system vylepsovat. Opravdu bych to nevidel tak, ze Linux uz dnes bude udrzovat jen par typku a postupne zanikne...