Elon Musk prohrál soudní spor se společností OpenAI, která se podle jeho žaloby odchýlila od původně uváděného cíle vyvíjet umělou inteligenci (AI) ku prospěchu lidstva. Porota včera po necelých dvou hodinách dospěla k jednomyslnému závěru, že Musk žalobu podal příliš pozdě. Musk byl jedním ze spoluzakladatelů společnosti OpenAI, která vznikla v roce 2015 a vyvinula populární chatovací systém ChatGPT. V roce 2018 na svůj post ve vedení
… více »Byla vydána nová verze 10.4 z Debianu vycházející linuxové distribuce DietPi pro (nejenom) jednodeskové počítače. Přehled novinek v poznámkách k vydání. Opraveny jsou zranitelnosti Copy Fail a Dirty Frag. Přibyl nový obraz pro Orange Pi 5B.
Pokud je zranitelnost Linuxu v nepoužívaném jaderném modulu, lze ji jednoduše vyřešit zakázáním automatického načítání tohoto konkrétního zranitelného modulu. Projekt ModuleJail si klade za cíl zvýšit bezpečnost Linuxu zakázáním automatického načítání všech nepoužívaných jaderných modulů. Jedná se o skript, který dá všechny nepoužívané jaderné moduly na blacklist (/etc/modprobe.d/modulejail-blacklist.conf).
Odborníci z Penn State University zkoumají způsob ukládání informací na lepicí pásku. Principiálně by podle nich bylo možné kombinací odlepení a zpětného přilepení dosáhnout uložení informace, kterou opětovným odlepením dokážou přečíst. Výhodou je, že způsob uložení i přečtení je čistě mechanický. Zde o tom referují ve volně dostupném článku. Zajímavé bude sledovat zda se jim v rámci výzkumu podaří prokázat použitelnost i v jiné než
… více »Na GitHubu byl publikován reprodukovatelný návod, jak rozchodit Adobe Lightroom CC na Linuxu a Wine. Návod byl vytvořený pomocí AI Claude Code.
Pokud by někdo potřeboval Wayland kompozitor uvnitř počítačové hry Minecraft, aby mohl zobrazovat okna desktopových aplikací přímo v herním prostředí, může sáhnout po Waylandcraftu. Ukázka na YouTube.
Uroš Popović v krátkém článku vysvětluje, co jsou emulátor terminálu, TTY a shell a jaké jsou mezi nimi rozdíly. Jde o první díl seriálu na jeho novém webu Linux Field Guide věnovaném nízkoúrovňové práci s linuxovými systémy.
Byl vydán Debian 13.5, tj. pátá opravná verze Debianu 13 s kódovým názvem Trixie a Debian 12.14, tj. čtrnáctá opravná verze Debianu 12 s kódovým názvem Bookworm. Řešeny jsou především bezpečnostní problémy, ale také několik vážných chyb. Instalační média Debianu 13 a Debianu 12 lze samozřejmě nadále k instalaci používat. Po instalaci stačí systém aktualizovat.
CiviCRM (Wikipedie) bylo vydáno v nové verzi 6.14.0. Podrobnosti o nových funkcích a opravách najdete na release stránce. CiviCRM je robustní open-source CRM systém navržený speciálně pro neziskové organizace, spolky a občanské iniciativy. Projekt je napsán v jazyce PHP a licencován pod GNU Affero General Public License (AGPLv3). Český překlad má nyní 45 % přeložených řetězců a přibližuje se milníku 50 %. Potřebujeme vaši pomoc, abychom se dostali dál. Pokud máte chuť přispět překladem nebo korekturou, přidejte se na platformu Transifex.
Další lokální zranitelností Linuxu je ssh-keysign-pwn. Uživatel si může přečíst obsah souborů, ke kterým má právo ke čtení pouze root, například soubory s SSH klíči nebo /etc/shadow. V upstreamu již opraveno [oss-security mailing list].
Slobodný softvér je pekná vec, ale v súčasnosti je založený najmä na prebytkoch (pozri Marigolda, či Geeklandiu). Moje programy sú prevažne jednoduché a bez dát bezcenné. Dáta sú to z čoho sa dá žiť.
Je ale možné chrániť dáta vo free aplikáciach? V aplikácii bez zdrojáku sa jednoducho použije šifrovanie, šialený binárny formát a čo ja viem, čo ešte a tým sa dá celkom slušne zabrániť masívnemu vykrádaniu dát (napr. zo slovníkov). Ciest ako to vykradnúť z obrazovky je tiež dosť. Máme programy na klávesové makrá, knižnice, ktoré vypisujú všetky volania, ...
To, že ľudia sú rovnakí a kradnúť sa bude aj keby čo zrejme dokazuje aj jeden z posledných príkladov. Keď jeden free slovník vznikol vykradnutím PC Translatoru [na ten zrejme stačí najjednoduchšia kombinácia šípka dole+vykopíruj dvojicu meno+heslo].
Jediný mne známy spôsob ako uchrániť dáta v slobodnom softvéri je však bohužial pre mňa nepoužiteľný :( Tento spôsob je použitý pri delení slov v TeXu. Kde autor predal vzory na delenie slov Microsoftu, následne do neho pridal zopár chýb, ktoré by teoreticky bežný smrteľník nemal nájsť a šlo to do TeXu. No a keďže si TeX zakladá na tom, že dokument bude vyzerať stále rovnako, tak šanca na zmenu v oficiálnej verzii je minimálna aj keby niekto lokalizoval tú, či inú konkrétnu chybu.
Posledná vec, ktorá ma napadla je spraviť to čisto ako klient-server aplikáciu, pričom server by bol u mňa. A následne blokovať celé podsiete (D?/C?/B?) pri pokuse o vykradnutie. Samozrejme, že takéto vykradnutie je porušením autorského zákona, ale že by som veril v dohľadanie .... tak zase až tak naivný nie som.
Má niekto nápad ako riešiť takýto problém? Ak sa ukáže rozumný a realizovateľný nápad, tak by behom pár týždňov mohol byť v OO.org rozumný spell-checking. Ak nie, tak zostaneme pri starom, kde sa akurát tieto slovníky kontrolujú mojím [povedzme, že vzhľadom na ich rozsah a kvality nie sú konkurenciou]
PS: Dnes mi prišla odpoveď na bug, ktorý som posielal pred dvoma rokmi s tým, že v novej verzii by sa to nemalo vyskytovať. Priznám sa, že dáta na ktorých to padalo už dosť dlho nemám :)
Tiskni
Sdílej:
Predstav si, že máš program na prácu so slovníkom. Ten program dáš ochotne free. Aj tie dáta dáš na bežné použitie free. Akurát chceš mať istotu, že ich niekto odtiaľ nevytiahne masovo a použije vo vlastnom programe.
Ja takéto dáta mám, v pohode by som uvolnil kvalitný slovník na spellchecking (+ pár vecí na zhodu predložky s ďalším slovom, atď). To, že tieto dáta bude niekto používať doma a kontrolovať si nimi dokumenty mi je úplne jedno, pretože mu to aj tak nechcem predávať. To, že firma ZZ si vytiahne môj slovník a použije na skutočný fulltext (ohýbanie slov, slovotvorba, ...) mi už až tak jedno nie je, pretože potrebujem z niečoho zaplatiť XXX vecí. Cena slušného slovníku na takéto účely sa pohybuje v iných rádoch ako pán boh zaplať. Zákazy na papieri nič neriešia a preto hľadám technické riešienie. Snáď, je to už pochopitelnejšie?
Napísať, že je niečo pre domáce použitie zdarma je práve varianta, ktorá nemá pre väčšinu používateľov žiadnu váhu. Pokiaľ sa ten program nikto nesnaží vykradnúť, tak mi nech ho používa aj na navádzanie rakety na Mars.
Jediné, čomu sa chcem vyhnúť je vykrádanie slovníku. A následné použitie niekde inde a je mi úplne jedno, či to ten človek bude potom predávať, alebo (nebodaj) šíriť zdarma. V oboch prípadoch by som na tom bol stratový.
Šifrovanie je síce fajn, ale keď máš okolo toho free aplikáciu, tak ti je podľa mňa na nič, pretože v nejakom mieste to už musíš vidieť odšifrované. A verím, že by sa čoskoro našiel človek, ktorý by to chcel mať free (deje sa to s väčšinou slovníkov, ktoré sú dostupné).
No práve to je ten klasický model zarábania na servise. Ale toto sú dáta, ktoré buď máš, alebo nemáš a ktoré neprestanú byť aktuálne za pol roka, aby si si zaplatil aktualizáciu. A práve keď dám free (tj. aj zdrojáky) aplikáciu, tak vykradnúť slovník nebude problém. Samozrejme, že to bude porušenie autorských práv, ale ... A dávať osekanú verziu to je niečo podobné ako keď opravujem v slovníku pre ispell, oo.org, ... len slová, ktoré sú zle a nepridávam nové slová [tj. aktuálny stav].
Inak sa to asi nedá.Ja dúfam, že by to snáď nejako mohlo ísť. Zatiaľ asi najreálnejšie je mať to online s kontrolou koľko prístupov k tomu z tej adresy (rozsahu adries) bolo. No uvidíme.
LaTeX2e <2001/06/01> Loading CZ hyphenation patterns: Pavel Sevecek, v3, 1995 Loading SK hyphenation patterns: Jana Chlebikova, 1992Nebo jsem naivní?
Súhlasím s tým, že je to trochu odvážne tvrdenie. V podstate sa malo jednať najmä na odstránení niektorých výnimiek a úpravu pár slov (s minimálnym výskytom v texte), aby bolo možné rozumne detekovať prípadné problémy s použitím inde.
Slovenské vzory sú trochu na dlhšie a ak sa nemýlim tak sú v takom stave, že ich prípadná zmena je možná [aspoň podľa p. Sojku]. Viem, že na túto tému sme tu mali bakalársku prácu, ale nepamätám si ako to nakoniec dopadlo.
Ajka (pre neznalých morfologický analyzátor, tj. vec ktorá povie základný tvar slova, gramatické kategórie a pár ďalších vecí) je GNU/GPL a zrejme neexistuje spôsob ako ochrániť tie dáta pred vykradnutím. Dáta sú prístupné cez web a jabber, takže na kontrolu správnosti slov sa využiť dá aj zvonka. Ale ku zdrojovým dátam sa len tak nedostaneš.
Áno, tvorba slovníka je záležitosť na mesiace [prvá moja prezentácia na túto tému bola na jeseň 2002] a preto by som o to nechcel prísť. Samozrejme, že sa dajú využiť aj iné postupy, ktoré to urýchlia, ale vzhľadom na množstvo výnimiek v jazykoch (snáď až na esperanto a latinu) je treba to aj tak prejsť ručne. Dosť pomôže existencia akéhokoľvek korpusu na overovanie správnych tvarov. Problémom je získanie prístupu k takému korpusu vzhľadom na ne-nekomerčný charakter a nutnosť uspokojiť sa s vlastnými zdrojmi (cháp desiatky miliónov miesto stoviek miliónov slov).