Asterinas (GitHub) je v Rustu napsané jádro operačního systému poskytující s jádrem Linux kompatibilní ABI. Vydána byla verze 0.18.0. První distribucí postavenou nad jádrem Asterinas je Asterinas NixOS. Nejedná se o oficiální projekt NixOS a nemá nic společného s NixOS Foundation.
Podrobně byla rozebrána kritická zranitelnost v nf_tables (CVE-2026-23111). Další lokální eskalace práv na Linuxu. V upstreamu byla zranitelnost již v únoru opravena. Ve zdrojovém kódu stačilo odstranit 1 vykřičník.
Evropská komise (EK) nařídila americké společnosti Meta, že musí znovu umožnit bezplatný přístup konkurenčním obecně zaměřeným asistentům umělé inteligence (AI) k WhatsAppu a tento přístup musí zachovat až do ukončení antimonopolního šetření. Opatření je dočasné a má zabránit vážnému a nevratnému poškození konkurence na rychle rostoucím trhu s obecnými AI asistenty. Meta uvedla, že se proti rozhodnutí odvolá.
Společnost Anthropic představila AI modely Claude Fable 5 a Claude Mythos 5. Claude Fable 5 je první model třídy Mythos určený pro běžné použití.
Byla vydána nová stabilní verze 3.24.0, tj. první z nové řady 3.24, minimalistické linuxové distribuce zaměřené na bezpečnost Alpine Linux (Wikipedie) postavené na standardní knihovně jazyka C musl libc a BusyBoxu. Přehled novinek v poznámkách k vydání.
Na čem pracují vývojáři v Rustu napsaného mikrokernelového unixového operačního systému Redox OS (Wikipedie)? Byl publikován přehled vývoje za květen. Vypíchnout lze nový scheduler EEVDF nebo port desktopového prostředí Xfce na Redox OS.
Upozornění pro uživatele Asahi Linuxu: Neaktualizujte macOS na verzi 27 Golden Gate! Apple změnil detekci spouštěcích oddílů. Po aktualizaci oddíl s Asahi Linuxem nevidí. Snad je to jenom chyba.
Na webu konference Den IPv6, která se konala 4. června v Národní technické knihovně v pražských Dejvicích, jsou nyní k dispozici všechny prezentace (v PDF) a jejich videozáznamy. Organizátory konference byly i letos sdružení CESNET, CZ.NIC a NIX.CZ.
Byla vydána nová verze 9.1.0 správce sbírky fotografií digiKam (Wikipedie). Přehled novinek i s náhledy v oficiálním oznámení (NEWS). Vypíchnout lze vylepšené vyhledávání nebo podporu Pixel Motion Photos. Nejnovější digiKam je ke stažení také jako balíček ve formátu AppImage. Stačí jej stáhnout, nastavit právo ke spuštění a spustit.
Přihlaste svou přednášku na další ročník konference LinuxDays, který proběhne 3. a 4. října na FIT ČVUT v pražských Dejvicích. Příjem témat poběží do konce prázdnin, pak proběhne veřejné hlasování a následně sestavení programu.
Slobodný softvér je pekná vec, ale v súčasnosti je založený najmä na prebytkoch (pozri Marigolda, či Geeklandiu). Moje programy sú prevažne jednoduché a bez dát bezcenné. Dáta sú to z čoho sa dá žiť.
Je ale možné chrániť dáta vo free aplikáciach? V aplikácii bez zdrojáku sa jednoducho použije šifrovanie, šialený binárny formát a čo ja viem, čo ešte a tým sa dá celkom slušne zabrániť masívnemu vykrádaniu dát (napr. zo slovníkov). Ciest ako to vykradnúť z obrazovky je tiež dosť. Máme programy na klávesové makrá, knižnice, ktoré vypisujú všetky volania, ...
To, že ľudia sú rovnakí a kradnúť sa bude aj keby čo zrejme dokazuje aj jeden z posledných príkladov. Keď jeden free slovník vznikol vykradnutím PC Translatoru [na ten zrejme stačí najjednoduchšia kombinácia šípka dole+vykopíruj dvojicu meno+heslo].
Jediný mne známy spôsob ako uchrániť dáta v slobodnom softvéri je však bohužial pre mňa nepoužiteľný :( Tento spôsob je použitý pri delení slov v TeXu. Kde autor predal vzory na delenie slov Microsoftu, následne do neho pridal zopár chýb, ktoré by teoreticky bežný smrteľník nemal nájsť a šlo to do TeXu. No a keďže si TeX zakladá na tom, že dokument bude vyzerať stále rovnako, tak šanca na zmenu v oficiálnej verzii je minimálna aj keby niekto lokalizoval tú, či inú konkrétnu chybu.
Posledná vec, ktorá ma napadla je spraviť to čisto ako klient-server aplikáciu, pričom server by bol u mňa. A následne blokovať celé podsiete (D?/C?/B?) pri pokuse o vykradnutie. Samozrejme, že takéto vykradnutie je porušením autorského zákona, ale že by som veril v dohľadanie .... tak zase až tak naivný nie som.
Má niekto nápad ako riešiť takýto problém? Ak sa ukáže rozumný a realizovateľný nápad, tak by behom pár týždňov mohol byť v OO.org rozumný spell-checking. Ak nie, tak zostaneme pri starom, kde sa akurát tieto slovníky kontrolujú mojím [povedzme, že vzhľadom na ich rozsah a kvality nie sú konkurenciou]
PS: Dnes mi prišla odpoveď na bug, ktorý som posielal pred dvoma rokmi s tým, že v novej verzii by sa to nemalo vyskytovať. Priznám sa, že dáta na ktorých to padalo už dosť dlho nemám :)
Tiskni
Sdílej:
Predstav si, že máš program na prácu so slovníkom. Ten program dáš ochotne free. Aj tie dáta dáš na bežné použitie free. Akurát chceš mať istotu, že ich niekto odtiaľ nevytiahne masovo a použije vo vlastnom programe.
Ja takéto dáta mám, v pohode by som uvolnil kvalitný slovník na spellchecking (+ pár vecí na zhodu predložky s ďalším slovom, atď). To, že tieto dáta bude niekto používať doma a kontrolovať si nimi dokumenty mi je úplne jedno, pretože mu to aj tak nechcem predávať. To, že firma ZZ si vytiahne môj slovník a použije na skutočný fulltext (ohýbanie slov, slovotvorba, ...) mi už až tak jedno nie je, pretože potrebujem z niečoho zaplatiť XXX vecí. Cena slušného slovníku na takéto účely sa pohybuje v iných rádoch ako pán boh zaplať. Zákazy na papieri nič neriešia a preto hľadám technické riešienie. Snáď, je to už pochopitelnejšie?
Napísať, že je niečo pre domáce použitie zdarma je práve varianta, ktorá nemá pre väčšinu používateľov žiadnu váhu. Pokiaľ sa ten program nikto nesnaží vykradnúť, tak mi nech ho používa aj na navádzanie rakety na Mars.
Jediné, čomu sa chcem vyhnúť je vykrádanie slovníku. A následné použitie niekde inde a je mi úplne jedno, či to ten človek bude potom predávať, alebo (nebodaj) šíriť zdarma. V oboch prípadoch by som na tom bol stratový.
Šifrovanie je síce fajn, ale keď máš okolo toho free aplikáciu, tak ti je podľa mňa na nič, pretože v nejakom mieste to už musíš vidieť odšifrované. A verím, že by sa čoskoro našiel človek, ktorý by to chcel mať free (deje sa to s väčšinou slovníkov, ktoré sú dostupné).
No práve to je ten klasický model zarábania na servise. Ale toto sú dáta, ktoré buď máš, alebo nemáš a ktoré neprestanú byť aktuálne za pol roka, aby si si zaplatil aktualizáciu. A práve keď dám free (tj. aj zdrojáky) aplikáciu, tak vykradnúť slovník nebude problém. Samozrejme, že to bude porušenie autorských práv, ale ... A dávať osekanú verziu to je niečo podobné ako keď opravujem v slovníku pre ispell, oo.org, ... len slová, ktoré sú zle a nepridávam nové slová [tj. aktuálny stav].
Inak sa to asi nedá.Ja dúfam, že by to snáď nejako mohlo ísť. Zatiaľ asi najreálnejšie je mať to online s kontrolou koľko prístupov k tomu z tej adresy (rozsahu adries) bolo. No uvidíme.
LaTeX2e <2001/06/01> Loading CZ hyphenation patterns: Pavel Sevecek, v3, 1995 Loading SK hyphenation patterns: Jana Chlebikova, 1992Nebo jsem naivní?
Súhlasím s tým, že je to trochu odvážne tvrdenie. V podstate sa malo jednať najmä na odstránení niektorých výnimiek a úpravu pár slov (s minimálnym výskytom v texte), aby bolo možné rozumne detekovať prípadné problémy s použitím inde.
Slovenské vzory sú trochu na dlhšie a ak sa nemýlim tak sú v takom stave, že ich prípadná zmena je možná [aspoň podľa p. Sojku]. Viem, že na túto tému sme tu mali bakalársku prácu, ale nepamätám si ako to nakoniec dopadlo.
Ajka (pre neznalých morfologický analyzátor, tj. vec ktorá povie základný tvar slova, gramatické kategórie a pár ďalších vecí) je GNU/GPL a zrejme neexistuje spôsob ako ochrániť tie dáta pred vykradnutím. Dáta sú prístupné cez web a jabber, takže na kontrolu správnosti slov sa využiť dá aj zvonka. Ale ku zdrojovým dátam sa len tak nedostaneš.
Áno, tvorba slovníka je záležitosť na mesiace [prvá moja prezentácia na túto tému bola na jeseň 2002] a preto by som o to nechcel prísť. Samozrejme, že sa dajú využiť aj iné postupy, ktoré to urýchlia, ale vzhľadom na množstvo výnimiek v jazykoch (snáď až na esperanto a latinu) je treba to aj tak prejsť ručne. Dosť pomôže existencia akéhokoľvek korpusu na overovanie správnych tvarov. Problémom je získanie prístupu k takému korpusu vzhľadom na ne-nekomerčný charakter a nutnosť uspokojiť sa s vlastnými zdrojmi (cháp desiatky miliónov miesto stoviek miliónov slov).