Open source software pro úpravu digitálních fotografií LightZone (Wikipedie) byl vydán v nové verzi 5.0.0. LightZone je dnes k dispozici pod licencí BSD. Původně se jednalo o proprietární software vyvíjený společností Light Crafts. Ta v prosinci 2012 souhlasila s uvolněním zdrojových kódů jako open source [Wayback Machine].
Byla vydána verze 0.84 telnet a ssh klienta PuTTY (Wikipedie). Podrobnosti v přehledu nových vlastností a oprav chyb a Change Logu.
Microsoft představil Azure Linux 4.0 a Azure Container Linux. Na konferenci Open Source Summit North America 2026 organizované konsorciem Linux Foundation a sponzorované také Microsoftem. Azure Linux 4.0 vychází z Fedora Linuxu. Azure Container Linux je založen na projektu Flatcar. Azure Linux (GitHub, Wikipedie) byl původně znám jako CBL-Mariner.
Nové číslo časopisu Raspberry Pi zdarma ke čtení: Raspberry Pi Official Magazine 165 (pdf).
Byla vydána verze 9.2 open source virtualizační platformy Proxmox VE (Proxmox Virtual Environment, Wikipedie) založené na Debianu. Přehled novinek v poznámkách k vydání a informačním videu.
Firefox 151 podporuje Web Serial API. Pro komunikaci s různými mikrokontroléry připojenými přes USB nebo sériové porty už není nutné spouštět Chrome nebo na Chromiu postavené webové prohlížeče.
Byla vydána nová stabilní verze 8.0 webového prohlížeče Vivaldi (Wikipedie). Postavena je na Chromiu 148. Přehled novinek i s náhledy v příspěvku na blogu.
Ve FreeBSD byla nalezena a opravena zranitelnost FatGid aneb CVE-2026-45250. Jedná se o lokální eskalaci práv. Neprivilegovaný uživatel se může stát rootem.
Společnost Flipper Devices oznámila Flipper One. Zcela nový Flipper postavený od nuly. Jedná se o open-source linuxovou platformu založenou na čipu Rockchip RK3576. Hledají se dobrovolníci pro pomoc s dokončením vývoje (ovladače, testování, tvorba modulů).
Vývojáři Wine oznámili vydání verze 2.0 knihovny vkd3d pro překlad volání Direct3D na Vulkan. Přehled novinek na GitLabu.
Vela ludi sa stazuje, ze pri prechode na *NIX operacne systemy im vadi najma to, ze pridu o svoje oblubene aplikacie.
Alebo ked nie oblubene, tak aspon na tie, na ktore si za posledne roky zvykli. Ja mam kazdy den po prichode do prac podobny problem. Chybaju mi aplikacie, na ktore som si zvykol doma. AmaroK, scribus, samotny GNOME ci KDE asi tazko nahradim. Ano, amaroK mi konkretne v praci nechyba, na take veci nemam cas, ale... Musim nejako prehovorit sefa, nech mozem pouzivat, co mi viac vyhovuje. Usetri jednu licenciu z Action Packu od M$ a ja budem produktivnejsi. Ako ste na tom Vy? Aj Vam na rozdiel od p. Plesingera chyba nieco "naopak"? P.S.: amaroK mi pride ako jeden z najviac podarenych projektov poslednej doby. Pouzivam verziu 1.3.6 a tato mi uz na rozdiel od predchadzajucich ani raz nespadla. Skvele. A tak technologicky nabyty prehravac je radost pocuvat.
Tiskni
Sdílej:
je to slabota slaba. trochu pomohly unixutils ( http://unxutils.sourceforge.net ) mam aspon awk a sed ale porad je to mizerie. desktopovy aplikace mi tolik nechybi protoze nastesti uz narazim na widle jen na serverech.
). Bash, sed, wak, vi, cokoliv... vcetne xwoken...
Nahodim VPN, pustim cygwin, startxwin.sh, nabehne mi fluxbox... a pomalu ani nepoznam, ze jsem ve widlich.
.
A jako nejlepší přehrávač se mi jeví ve windows 1by1 (http://www.mpesch3.de/) malý, bez instalátoru (stačí rozbalit), nenáročný, bez zbytečně "pokročilé" grafiky a dělá jen to co má... jako správný unixový program.