Na čem aktuálně pracují vývojáři GNOME a KDE Plasma? Pravidelný přehled novinek v Týden v GNOME a Týden v KDE Plasma.
PixiEditor byl vydán ve verzi 2.0. Jedná se o multiplatformní univerzální all-in-one 2D grafický editor. Zvládne rastrovou i vektorovou grafiku, pixel art, k tomu animace a efekty pomocí uzlového grafu. Zdrojové kódy jsou k dispozici na GitHubu pod licencí GNU LGPL 3.0.
Byly představeny novinky v Raspberry Pi Connect for Organisations. Vylepšen byl protokol auditu pro lepší zabezpečení. Raspberry Pi Connect je oficiální služba Raspberry Pi pro vzdálený přístup k jednodeskovým počítačům Raspberry Pi z webového prohlížeče. Verze pro organizace je placená. Cena je 0,50 dolaru za zařízení za měsíc.
CISA (Cybersecurity and Infrastructure Security Agency) oznámila veřejnou dostupnost škálovatelné a distribuované platformy Thorium pro automatizovanou analýzu malwaru. Zdrojové kódy jsou k dispozici na GitHubu.
Ubuntu nově pro testování nových verzí vydává měsíční snapshoty. Dnes vyšel 3. snapshot Ubuntu 25.10 (Questing Quokka).
Společnost Proton AG stojící za Proton Mailem a dalšími službami přidala do svého portfolia Proton Authenticator. S otevřeným zdrojovým kódem a k dispozici na všech zařízeních. Snadno a bezpečně synchronizujte a zálohujte své 2FA kódy. K používání nepotřebujete Proton Account.
Argentinec, který byl náhodně zachycen Google Street View kamerou, jak se zcela nahý prochází po svém dvorku, vysoudil od internetového giganta odškodné. Soud uznal, že jeho soukromí bylo opravdu porušeno – Google mu má vyplatit v přepočtu asi 12 500 dolarů.
Eben Upton, CEO Raspberry Pi Holdings, informuje o RP2350 A4, RP2354 a nové hackerské výzvě. Nový mikrokontrolér RP2350 A4 řeší chyby, i bezpečnostní, předchozího RP2350 A2. RP2354 je varianta RP2350 s 2 MB paměti. Vyhlášena byla nová hackerská výzva. Vyhrát lze 20 000 dolarů.
Představen byl notebook TUXEDO InfinityBook Pro 15 Gen10 s procesorem AMD Ryzen AI 300, integrovanou grafikou AMD Radeon 800M, 15,3 palcovým displejem s rozlišením 2560x1600 pixelů. V konfiguraci si lze vybrat až 128 GB RAM. Koupit jej lze s nainstalovaným TUXEDO OS nebo Ubuntu 24.04 LTS.
Po půl roce od vydání verze 2.41 byla vydána nová verze 2.42 knihovny glibc (GNU C Library). Přehled novinek v poznámkách k vydání a v souboru NEWS. Vypíchnout lze například podporu SFrame. Opraveny jsou zranitelnosti CVE-2025-0395, CVE-2025-5702, CVE-2025-5745 a CVE-2025-8058.
Toto je typický problém balíčkových distribúcií. Proste v systéme sa nachádza x programov využívajúcich nejaké zdieľané knižnice, ale každý bol skompilovaný pre ich inú verziu. A v systéme je samozrejme len jedna ... tak sa to potom správa takto nepredvídateľne. Funguje to preto dobre iba vtedy, keď sa všetky tieto aplikačné balíky odvolávajú iba na jednu verziu knižnice. Udržať tento stav je však v praxi obtiažne, tým obtažnejšie, čím väčší počet aplikácií v systéme máme.
Riešenia sú dve - alebo si problematické aplikácie neinštalovať z balíkov, ale skompilovať si ich zo zdrojáku s aktualizovanými knižnicami, alebo je aj druhá cesta, žiaľ zatiaľ mimo Linuxu - systém PBI použitý v PC-BSD, ktorý ku každej aplikácii dotiahne aj presne tie knižnice tých verzií, ktoré aplikácia potrebuje.
Nie je to vecou Linuxu ani samotných aplikácií. V akomkoľvek systéme s balíčkami a závislosťami medzi nimi môže a v princípe časom aj musí podobný bordel vzniknúť. Je na to aj odborný výraz. Volá sa to dependency hell. Napríklad ja som mal na FreeBSD problém s nestabilným programom Digikam (program na prácu s foťákmi a fotkami). Pritom stačilo vykašlať sa na balík a vykompilovať si vlastnú verziu binárky a už to ide krásne spoľahlivo, dosiaľ mi ešte nikdy nespadol ani nestuhol.
Proste v systéme sa nachádza x programov využívajúcich nejaké zdieľané knižnice, ale každý bol skompilovaný pre ich inú verziu. A v systéme je samozrejme len jedna ... tak sa to potom správa takto nepredvídateľne. Funguje to preto dobre iba vtedy, keď sa všetky tieto aplikačné balíky odvolávajú iba na jednu verziu knižnice.Přece není problém mít v systému více verzí knihovny. I když je samozřejmě pravda, že sdílené knihovny jsou určené k tomu, aby tam byly pouze jednou. Stav, kdy si každý program přitáhne svoji verzi knihovny (jak tomu je u mnoha windowsových programů), není to pravé ořechové.
No technický problém to nie je. Ale developeri balíkov toto nejak príliš neošetrujú. Trebárs nejaký prehliadač fotiek bol skompilovaný pre libgtk 2.10.5, ale aby balík chodil na väčšine systémov, vyžaduje iba všeobecne libgtk 2.x.x .... pričom nikto nevie, ako to bude chodiť trebárs na libgtk 2.10.2, možno dobre, možno nie a možno s náhodnými chybami, padaním atď.
Ono predstava, že je v systéme 20 rôznych verzií jednej knižnice pre 20 rôznych programov, je síce na prvý pohľad zvrhlá a hnusná, odporuje elegantnej myšlienke "jedna knižnica pre x programov" ale v skutočnosti to funguje dobre. Program potom beží presne s tými knižnicami, pre aké bol skompilovaný, a má to ľahšie aj developer, ktorý sa nemusí párať s riešením spätnej kompatibility do desať verzií dozadu, aj user, ktorému to fakt dobre funguje. Akurát je disk o niečo zaplnenejší. Ono myšlienka zdieľaných knižníc a balíčkov so závislosťami sú v svojom princípe dosť protichodné veci a dať dokopy solídny kompromis je umenie.
Ak sa chce človek tomuto hromadeniu duplicít vyhnúť a pritom chce, aby mu to chodilo dobre, rýchlo a stabilne, zrejme sa nevyhne kompilácii bináriek zo zdrojákov.
Balik mas samozrejme pouzivat jen v te verzi systemu, ve ktere byl kompilovan. Pak vse funguje tak jak ma.No technický problém to nie je. Ale developeri balíkov toto nejak príliš neošetrujú. Trebárs nejaký prehliadač fotiek bol skompilovaný pre libgtk 2.10.5, ale aby balík chodil na väčšine systémov, vyžaduje iba všeobecne libgtk 2.x.x .... pričom nikto nevie, ako to bude chodiť trebárs na libgtk 2.10.2, možno dobre, možno nie a možno s náhodnými chybami, padaním atď.
Toto je typický problém balíčkových distribúcií. Proste v systéme sa nachádza x programov využívajúcich nejaké zdieľané knižnice, ale každý bol skompilovaný pre ich inú verziu. A v systéme je samozrejme len jedna ... tak sa to potom správa takto nepredvídateľne.
Tohle jsem tedy v Debianu jeste nevidel. Tam bud jsou vsechny programy vyuzivajici stejnou knihovnu zkompilovane s jednou verzi, nebo je dostupnych vic verzi knihovny a baliky zaviseji na te, kterou vyuzivaji.
Ani me neni jasne, proc by k takovemu problemu mohlo dojit - pokud autori distribuce kompiluji nejaky software do distribuce, tak ho budou kompilovat priti te verzi knihoven, ktera v distribuci je (a ne proti te verzi, ktera v distribuci neni).
Padanie Firefoxu môže spôsobovať nejaký zle spravený Add-on v ňom. To sa mi už stalo. Riešením je použiť inú verziu FF, alebo iný Add-on. Zmena OS problém nerieši, ak zostane nezmenená verzia FF a sada Add-onov.
Z ostatných menovaných problémov som pozoroval iba padanie Evolution, a to vtedy, keď je v maili veľa obrázkových príloh. To ma štve ale nie natoľko, aby som sa pídil po riešení.
S GIMPom, naproti tomu, som zažil pravidelné pády len pod Windows. Aj tam ale stačilo GIMP preinštalovať novšou verziou.
Tiskni
Sdílej: