Byla vydána nová stabilní verze 7.6 webového prohlížeče Vivaldi (Wikipedie). Postavena je na Chromiu 140. Přehled novinek i s náhledy v příspěvku na blogu.
Byla vydána verze 1.90.0 programovacího jazyka Rust (Wikipedie). Podrobnosti v poznámkách k vydání. Vyzkoušet Rust lze například na stránce Rust by Example.
GNUnet (Wikipedie) byl vydán v nové major verzi 0.25.0. Jedná se o framework pro decentralizované peer-to-peer síťování, na kterém je postavena řada aplikací.
Byla vydána nová major verze 7.0 živé linuxové distribuce Tails (The Amnesic Incognito Live System), jež klade důraz na ochranu soukromí uživatelů a anonymitu. Nově je postavena je na Debianu 13 (Trixie) a GNOME 48 (Bengaluru). Další novinky v příslušném seznamu.
Společnost Meta na dvoudenní konferenci Meta Connect 2025 představuje své novinky. První den byly představeny nové AI brýle: Ray-Ban Meta (Gen 2), sportovní Oakley Meta Vanguard a především Meta Ray-Ban Display s integrovaným displejem a EMG náramkem pro ovládání.
Po půl roce vývoje od vydání verze 48 bylo vydáno GNOME 49 s kódovým názvem Brescia (Mastodon). S přehrávačem videí Showtime místo Totemu a prohlížečem dokumentů Papers místo Evince. Podrobný přehled novinek i s náhledy v poznámkách k vydání a v novinkách pro vývojáře.
Open source softwarový stack ROCm (Wikipedie) pro vývoj AI a HPC na GPU od AMD byl vydán ve verzi 7.0.0. Přidána byla podpora AMD Instinct MI355X a MI350X.
Byla vydána nová verze 258 správce systému a služeb systemd (GitHub).
Byla vydána Java 25 / JDK 25. Nových vlastností (JEP - JDK Enhancement Proposal) je 18. Jedná se o LTS verzi.
Věra Pohlová před 26 lety: „Tyhle aféry každého jenom otravují. Já bych všechny ty internety a počítače zakázala“. Jde o odpověď na anketní otázku deníku Metro vydaného 17. září 1999 na téma zneužití údajů o sporožirových účtech klientů České spořitelny.
Tak po roznych skusenostiach, som sa rozhodol napisat tento zapis. Pouzivam uz vyse roka Ubuntu, momentalne mam verziu dapper drake. Musim povedat, ze so samotnym operacnym systemom linux som nesmierne spokojny, nevidana stabilita, rychlost, uplna pohodicka. Kdezto s programami, ktore pouzivam je to uz ovela ovela horsie... Neustale padanie, chyby atd.
Pouzivam prostredie gnome. A urcite nie len ja postradam skutocne kvalitne nahrady aplikacii z windows. Spomeniem, s cim mam skutocne problem. Programy ala Firefox 2.0, spadne mi v priemere raz za den, a to napr. pri ukladani obrazkov, kopirovani textu a pod. Gimp pri otvoreni viacerych obrazkov a prace s nimi taktiez sem tam pre mna z nevysvetlitelnych dovodov pada... Fspot na organizaciu fotografii, tak ten pada takmer neustale, taktiez pre mna z nevysvelitelnych dovodov... O nic lepsie to nie je ani s gwgetom, ktory taktiez nie je najstabilnejsi... Na prvy pohlad skvely email klient evolution, skuste ho ukoncit, ked na pozadi pracuje online a prijmi spravy alebo nieco podobne, mne osobne prestane cele okno odpovedat a je zamrznute... Prehravac hudby listen, ked ho minimalizujem tlacitkom minimalizovat, bohuzial ho uz zo systray nevyberiem a musim ho komplet restartovat... Program vlc na mojej grafickej karte intel funguje tak, ze ked dam obraz maximalizovat, taktiez sa uz neda vratit spat a program musim nasilne ukoncit...
Pre mna je linux skutocne vynikajuci system, ale bohuzial, ako pisem vyssie, aplikacie pisane pren, su uz na tom ovela ovela horsie... Cudujeme sa vsetci, preco kazdy pouziva windows, myslim si, ze ani nie tak windows samotny, ale prave skvele aplikacie pre windows, ho robia takym dokonalym pre 99% vsetkych uzivatelov, ktory s nim pracuju...
Tiskni
Sdílej:
Toto je typický problém balíčkových distribúcií. Proste v systéme sa nachádza x programov využívajúcich nejaké zdieľané knižnice, ale každý bol skompilovaný pre ich inú verziu. A v systéme je samozrejme len jedna ... tak sa to potom správa takto nepredvídateľne. Funguje to preto dobre iba vtedy, keď sa všetky tieto aplikačné balíky odvolávajú iba na jednu verziu knižnice. Udržať tento stav je však v praxi obtiažne, tým obtažnejšie, čím väčší počet aplikácií v systéme máme.
Riešenia sú dve - alebo si problematické aplikácie neinštalovať z balíkov, ale skompilovať si ich zo zdrojáku s aktualizovanými knižnicami, alebo je aj druhá cesta, žiaľ zatiaľ mimo Linuxu - systém PBI použitý v PC-BSD, ktorý ku každej aplikácii dotiahne aj presne tie knižnice tých verzií, ktoré aplikácia potrebuje.
Nie je to vecou Linuxu ani samotných aplikácií. V akomkoľvek systéme s balíčkami a závislosťami medzi nimi môže a v princípe časom aj musí podobný bordel vzniknúť. Je na to aj odborný výraz. Volá sa to dependency hell. Napríklad ja som mal na FreeBSD problém s nestabilným programom Digikam (program na prácu s foťákmi a fotkami). Pritom stačilo vykašlať sa na balík a vykompilovať si vlastnú verziu binárky a už to ide krásne spoľahlivo, dosiaľ mi ešte nikdy nespadol ani nestuhol.
Proste v systéme sa nachádza x programov využívajúcich nejaké zdieľané knižnice, ale každý bol skompilovaný pre ich inú verziu. A v systéme je samozrejme len jedna ... tak sa to potom správa takto nepredvídateľne. Funguje to preto dobre iba vtedy, keď sa všetky tieto aplikačné balíky odvolávajú iba na jednu verziu knižnice.Přece není problém mít v systému více verzí knihovny. I když je samozřejmě pravda, že sdílené knihovny jsou určené k tomu, aby tam byly pouze jednou. Stav, kdy si každý program přitáhne svoji verzi knihovny (jak tomu je u mnoha windowsových programů), není to pravé ořechové.
No technický problém to nie je. Ale developeri balíkov toto nejak príliš neošetrujú. Trebárs nejaký prehliadač fotiek bol skompilovaný pre libgtk 2.10.5, ale aby balík chodil na väčšine systémov, vyžaduje iba všeobecne libgtk 2.x.x .... pričom nikto nevie, ako to bude chodiť trebárs na libgtk 2.10.2, možno dobre, možno nie a možno s náhodnými chybami, padaním atď.
Ono predstava, že je v systéme 20 rôznych verzií jednej knižnice pre 20 rôznych programov, je síce na prvý pohľad zvrhlá a hnusná, odporuje elegantnej myšlienke "jedna knižnica pre x programov" ale v skutočnosti to funguje dobre. Program potom beží presne s tými knižnicami, pre aké bol skompilovaný, a má to ľahšie aj developer, ktorý sa nemusí párať s riešením spätnej kompatibility do desať verzií dozadu, aj user, ktorému to fakt dobre funguje. Akurát je disk o niečo zaplnenejší. Ono myšlienka zdieľaných knižníc a balíčkov so závislosťami sú v svojom princípe dosť protichodné veci a dať dokopy solídny kompromis je umenie.
Ak sa chce človek tomuto hromadeniu duplicít vyhnúť a pritom chce, aby mu to chodilo dobre, rýchlo a stabilne, zrejme sa nevyhne kompilácii bináriek zo zdrojákov.
Balik mas samozrejme pouzivat jen v te verzi systemu, ve ktere byl kompilovan. Pak vse funguje tak jak ma.No technický problém to nie je. Ale developeri balíkov toto nejak príliš neošetrujú. Trebárs nejaký prehliadač fotiek bol skompilovaný pre libgtk 2.10.5, ale aby balík chodil na väčšine systémov, vyžaduje iba všeobecne libgtk 2.x.x .... pričom nikto nevie, ako to bude chodiť trebárs na libgtk 2.10.2, možno dobre, možno nie a možno s náhodnými chybami, padaním atď.
Toto je typický problém balíčkových distribúcií. Proste v systéme sa nachádza x programov využívajúcich nejaké zdieľané knižnice, ale každý bol skompilovaný pre ich inú verziu. A v systéme je samozrejme len jedna ... tak sa to potom správa takto nepredvídateľne.
Tohle jsem tedy v Debianu jeste nevidel. Tam bud jsou vsechny programy vyuzivajici stejnou knihovnu zkompilovane s jednou verzi, nebo je dostupnych vic verzi knihovny a baliky zaviseji na te, kterou vyuzivaji.
Ani me neni jasne, proc by k takovemu problemu mohlo dojit - pokud autori distribuce kompiluji nejaky software do distribuce, tak ho budou kompilovat priti te verzi knihoven, ktera v distribuci je (a ne proti te verzi, ktera v distribuci neni).
Padanie Firefoxu môže spôsobovať nejaký zle spravený Add-on v ňom. To sa mi už stalo. Riešením je použiť inú verziu FF, alebo iný Add-on. Zmena OS problém nerieši, ak zostane nezmenená verzia FF a sada Add-onov.
Z ostatných menovaných problémov som pozoroval iba padanie Evolution, a to vtedy, keď je v maili veľa obrázkových príloh. To ma štve ale nie natoľko, aby som sa pídil po riešení.
S GIMPom, naproti tomu, som zažil pravidelné pády len pod Windows. Aj tam ale stačilo GIMP preinštalovať novšou verziou.