Po více než roce vývoje od vydání verze 5.40 byla vydána nová stabilní verze 5.42 programovacího jazyka Perl (Wikipedie). Do vývoje se zapojilo 64 vývojářů. Změněno bylo přibližně 280 tisíc řádků v 1 500 souborech. Přehled novinek a změn v podrobném seznamu.
Byla vydána nová stabilní verze 7.5 webového prohlížeče Vivaldi (Wikipedie). Postavena je na Chromiu 138. Přehled novinek i s náhledy v příspěvku na blogu.
Sniffnet je multiplatformní aplikace pro sledování internetového provozu. Ke stažení pro Windows, macOS i Linux. Jedná se o open source software. Zdrojové kódy v programovacím jazyce Rust jsou k dispozici na GitHubu. Vývoj je finančně podporován NLnet Foundation.
Byl vydán Debian Installer Trixie RC 2, tj. druhá RC verze instalátoru Debianu 13 s kódovým názvem Trixie.
Na čem pracují vývojáři webového prohlížeče Ladybird (GitHub)? Byl publikován přehled vývoje za červen (YouTube).
Libreboot (Wikipedie) – svobodný firmware nahrazující proprietární BIOSy, distribuce Corebootu s pravidly pro proprietární bloby – byl vydán ve verzi 25.06 "Luminous Lemon". Přidána byla podpora desek Acer Q45T-AM a Dell Precision T1700 SFF a MT. Současně byl ve verzi 25.06 "Onerous Olive" vydán také Canoeboot, tj. fork Librebootu s ještě přísnějšími pravidly.
Licence GNU GPLv3 o víkendu oslavila 18 let. Oficiálně vyšla 29. června 2007. Při té příležitosti Richard E. Fontana a Bradley M. Kuhn restartovali, oživili a znovu spustili projekt Copyleft-Next s cílem prodiskutovat a navrhnout novou licenci.
Svobodný nemocniční informační systém GNU Health Hospital Information System (HIS) (Wikipedie) byl vydán ve verzi 5.0 (Mastodon).
Open source mapová a navigační aplikace OsmAnd (OpenStreetMap Automated Navigation Directions, Wikipedie, GitHub) oslavila 15 let.
Vývojář Spytihněv, autor počítačové hry Hrot (Wikipedie, ProtonDB), pracuje na nové hře Brno Transit. Jedná se o příběhový psychologický horor o strojvedoucím v zácviku, uvězněném v nejzatuchlejším metru východně od všeho, na čem záleží. Vydání je plánováno na čtvrté čtvrtletí letošního roku.
while ki!=-1: zi=string.find(data,z,prevz)+len(z) ki=string.find(data,k,prevz) prevz=ki+len(k) if not ki==-1: found.append(data[zi:ki])řešit reg. výrazy, ale nepodařilo se mi najít ten správný
<text:p>(cokoliv)</text:p>
. Za nakopnutí bych byl vděčen re.findall("<text:p>(.+)</text:p>", a)
... jestli plácám blbosti tak si toho nevšímejte re.findall("<text:p>(.+)</text:p>", data)
import re rp = re.compile("<text:p>([^<>]*)</text:p>") rp.findall(data)
rp = re.compile("<text:p>([^<>]*)</text:p>") rp.findall(data)je ekvivalentné
re.findall("<text:p>([^<>]*)</text:p>", data),ale ak potrebujete s tým regexom ešte pracovať, tak je výhodnejšie ho skompilovať len raz. K tým > a <: každý program, ktorý exportuje do XML ich samozrejme musí nahradzovať, ak má vytvoriť platný XML súbor. A ešte som predpokladal, že ten váš element text:p neobsahuje ďalšie elementy (ale nemusí to tak byť, netuším, aký formát má OO). Takže, aby som to zhrnul, neviem, prečo vám práve toto funguje a nie to predtým (re.findall…), lebo pre OO by mali byť tie programy ekvivaltné. Snáď len že máte nejakú staršiu verziu pythonu, ale to by musela byť veľmi stará, lebo AFAIK regexy sa naposledy poriadne menili niekedy v 1.5.2 a potom v 2.0 pridaním Unicode :-/
lebo AFAIK regexy sa naposledy poriadne menili niekedy v 1.5.2 a potom v 2.0 pridaním Unicode :-/Do 2.4 byly přidány nějaké konstrukce, ale ty je zde stejně nepoužíváš
buňeksi dokážu vysvětlit jen pokročilou hodinou
(defun save-db (filename) (with-open-file (out filename :direction :output :if-exists :supersede) ; sprav nieco so suborom out))Alebo inak povedané, poriadny jazyk, kde nič ako zatváranie súborov nemusíte robiť. Rovnaká vec má pribudúť aj v pythone 2.5. To, čo vy nazývate dobrým štýlom, sú idiómy nižších jazykov, ako je python a rozhodne ich netreba dogmaticky pchať všade.
Rovnaká vec má pribudúť aj v pythone 2.5.Huráá, Python bude mít makra!
with
, využívajúca nové vlastnosti generátorov a bude sa dať ľubovoľnému objektu povedať, že čo s ním má with
spraviť. Teda napríklad súbor bude vedieť, že po skončení bloku sa má zavrieť, thread bude vedieť, že na with
bloku je lock, apod. Pekné ale je, že kým v lispe napísanie vlastného with trvá 5 minút a dá sa to už 4O rokov, tak v pythone treba navrhnúť PEP, teba diskutovať, schváliť a po pár mesiacoch(až rokoch) je nová konštrukcia with
), takže sa ich oplatí pridať. A PEPy komentujú skúsení hackeri, takže nemám o budúcnosť pythonu obavy.
Tiskni
Sdílej: