Na blogu Raspberry Pi byla představena rozšiřující deska Raspberry Pi AI HAT+ 2 s akcelerátorem Hailo-10 a 8 GB RAM. Na rozdíl od předchozí Raspberry Pi AI HAT+ podporuje generativní AI. Cena desky je 130 dolarů.
Wikipedie slaví 25. výročí svého založení. Vznikla 15. ledna 2001 jako doplňkový projekt k dnes již neexistující encyklopedii Nupedia. Doména wikipedia.org byla zaregistrována 12. ledna 2001. Zítra proběhne v Praze Večer svobodné kultury, který pořádá spolek Wikimedia ČR.
Po více než dvou letech od vydání předchozí verze 2.12 byla vydána nová stabilní verze 2.14 systémového zavaděče GNU GRUB (GRand Unified Bootloader, Wikipedie). Přehled novinek v souboru NEWS a v aktualizované dokumentaci.
Google Chrome 144 byl prohlášen za stabilní. Nejnovější stabilní verze 144.0.7559.59 přináší řadu novinek z hlediska uživatelů i vývojářů. Podrobný přehled v poznámkách k vydání. Opraveno bylo 10 bezpečnostních chyb. Vylepšeny byly také nástroje pro vývojáře (YouTube).
Microsoft zveřejnil zdrojový kód XAML Studia a uvolnil ho pod MIT licencí. XAML Studio je nástroj ze světa Windows, určený pro tvorbu uživatelského rozhraní aplikací pomocí XAML (Extensible Application Markup Language). Stalo se tak zhruba po osmi letech od prvního prohlášení Microsoftu, že se tento kód chystá zveřejnit.
TimeCapsule, 'časová kapsle', je jazykový model trénovaný výhradně na datech z určitých míst a časových období, aby se tak napodobila autentická slovní zásoba, způsob vyjadřování a názory dané doby. Na Hugging face jsou k dispozici modely natrénované na historických textech dostupných v oblasti Londýna mezi lety 1800 až 1875.
Radicle byl vydán ve verzi 1.6.0 s kódovým jménem Amaryllis. Jedná se o distribuovanou alternativu k softwarům pro spolupráci jako např. GitLab.
Zemřel Scott Adams, tvůrce komiksových stripů Dilbert parodujících pracovní prostředí velké firmy.
Sdružení CZ.NIC vydalo novou verzi Knot Resolveru (6.1.0). Jedná se o první vydanou stabilní verzi 6, která je nyní oficiálně preferovanou a doporučovanou verzí, namísto předešlé verze 5. Více o Knot Resolveru 6 je možné se dočíst přímo v dokumentaci.
Byl vydán Linux Mint 22.3 s kódovým jménem Zena. Podrobnosti v přehledu novinek a poznámkách k vydání. Vypíchnout lze, že nástroj Systémová hlášení (System Reports) získal mnoho nových funkcí a byl přejmenován na Informace o systému (System Information). Linux Mint 22.3 bude podporován do roku 2029.
Rozbehal som X11-forwarding cez ssh. Autentifikáca X klientov pri forwardovaní pomocou ssh je úplne automatická a omnoho menej náročná na používateľa. Ak chcete Spúšťať aplikácie na jednom počítači a nechať ich zobrazovať na dryuhom, rád sa s Vami podelím 0 prvú verziu Mini-HOWTO-ssh-remote-X-Apps.
Upozorňujem Vás, že je to len prvá verzia a musím si ju dať skritizovať a opraviť ju.
Narozdiel od xhost a xauth authentifikácie, preposielanie sieťových paketov protokolu X11 je veľmi jednoduché spojazdniť a pritom veľmi bezpečné. autentifikácia pomocou xhost je nebezpečná, pretože X servér príjme a autentifikuje každé spojenie z IP adresy, alebo domény, ktoré sú povolené v textovom konfiguračnom súbore.
Rozbehnúť autentifikáciu pomocou xauth je veľmi zložité a často si s tým človek neporadí. Navyše prenos paketov medzi autentifikovaným klientom a servérom nieje nijak kódovaný.
Preposielanie paketov pomocou ssh je jednoduché, pretože si žiada jeden konfiguračný riadok na klientskom počítači a jeden na servéri. Autentifikácia je bezpečná a jednoduchá, pretože stačí prejsť autentifikáciou ssh démona na servéri. Bezpečnosť zaručuje SSL kódovanie SSH protokolu.
Servér je počítač, na ktorom bude bežať X aplikácia. Do konfiguráčného súboru ssh démona, umiestneného pravdepodobne v ceste /etc/ssh/sshd_config, pridajte riadok:
X11Forwarding yes
Týmto umožníte ssh démonovi otvoriť port, cez ktorý bude posúvať pakety a nastaviť pri pripojení klienta premennú prostredia DISPLAY.
Klient je servér, na ktorom beží X servér a s ktorého na pripojíme na ssh servér. Do konfiguráčného súboru ssh klienta, umiestneného pravdepodobne v ceste /etc/ssh/ssh_config, pridajte riadok:
ForwardX11 yes
Táto voľba umožní ssh klientovi poslať príjmať packety protkolu X11 a posúvať ich X servéru.
Spustite X servér na počítači, kde chcete aplikáciu zobrazovať. Ak neviete, čo to X servér je, spustite svoje grafické prostredie, pri jeho spúšťaní sa X servér spustí.
V terminále, alebo virtuálnej konzole sa uistite, že v ňom máte správne nastavenú premennú prostredia DISPLAY:
uzivatel@x.server$ echo $DISPLAY
:0
Pripojte sa na počítač, kde chcete spustiť X aplikáciu. Po úspešnom pripojení sa uistite, že premenná prostredia DISPLAY je nastvená na správne:
uzivatel@x.server $ ssh uzivatel@ssh.server
Password:
uzivatel@ssh.server $ echo $DISPLAY
localhost:10.0
Ak je všetko nastavené správne, môžete spustiť X aplikáciu a kochať sa neefektivitou protokolu X11, ktorý je za niekoľko sekúnd pochybovania mišou a kreslenia na servéri, preniesť po sieti jeden Megabyte dát:
uzivatel@ssh.server $ xaplikácia
Rozbehanie vzdialených X aplikácií je vďaka SSH protokolu jednoduché, ale nie dokonalé. Ak sa Vám nepodarí preposielanie paketov protokolu X11 rozbehať, skúste porozmýšlať, či v konfigurácii niektorej so súčastí Vášho operačného systému nie je žiadne pravidlo, ktoré SSH preposielanie znemožňoje.
Tiskni
Sdílej:
X11Forwarding se nedoporučuje. Nechce-li se ti psát k ssh volbu -X, můžeš si v konfiguráku nastavit forwarding pro konkrétní důvěryhodné počítače pomocí direktivy Host.
2. Novější ssh mají dvě různé úrovně povolení X11 forwardingu: normální (-X) a trusted (-Y). Pokud nemáš opravdu štestí na aplikace, které chceš vzdáleně spouštět, tak potřebuješ -Y. Můžeš začít -X, ale když začneš dostávat
X Error of failed request: BadCosiKdesitak to změnit na -Y. 3. Nemáš-li rychlé spojení (např. jakákoli LAN je dnes asi dost rychlá), použitelnost takhle spouštěných aplikací se výrazně zvýší kompresí: -C.
Několikrát jsem to zkoušel (Athlon XP 1800+, Athlon 700, 100 Mb/s přímo kabelem) a proti klasickému X11 to bylo zoufale trhané.Buď som tu niečo nepochopil, alebo si protirečíte ? Vychádzal som z toho, že ste uviedli prenosovú rýchlosť a teda sa sťažujete na trhanosť kvôli sieti. Vzdialené grafické aplikácie púšťam na linkách rôznych rýchlostí a rôznych kvalít (najpomalšia z nich má oneskorenie cca 3 sekundy). Aj tu vidím veľké výhody VNC pripojenia oproti "klasickému" (v kontexte tejto debaty) pripojeniu. Už sa vám stalo, že vám padla linka uprostred vykresľovania modálneho okna?
ssh -C normálně používat při pár set kilobitech/s (záleží ovšem i na round-tripu). V podstatě cokoli, co i v ČR nabízejí jako broadband, už stačí. S VNC bych chtěl vidět, jak se pracuje přes kabelovku nebo ADSL...
ssh se zapnutou kompresí. (U NX se ssh využívá také, ale komprese je efektivnější a doplněná o vyrovnávací paměti na obou stranách.) Mimochodem mě překvapilo, že komprese není u ssh zapnutá automaticky.
Jinak, pokud to snad nebylo jasné, měl jsem na mysli nároky na procesor dané šifrováním a autentizací přenášených dat. Ty nemají nic společného s X11, vzniknou i při tunelování čehokoli jiného (a naopak, X11 lze vzdáleně používat i bez SSH).
-v. SSH server ti vynada, ze nemohl prenest X cookie a promennou DISPLAY nenastavi:
debug1: Requesting X11 forwarding with authentication spoofing. debug1: Remote: No xauth program; cannot forward with spoofing.
DISPLAY