Byla vydána verze 4.0.0 programovacího jazyka Ruby (Wikipedie). S Ruby Box a ZJIT. Ruby lze vyzkoušet na webové stránce TryRuby. U příležitosti 30. narozenin, první veřejná verze Ruby 0.95 byla oznámena 21. prosince 1995, proběhl redesign webových stránek.
Všem čtenářkám a čtenářům AbcLinuxu krásné Vánoce.
Byla vydána nová verze 7.0 linuxové distribuce Parrot OS (Wikipedie). S kódovým názvem Echo. Jedná se o linuxovou distribuci založenou na Debianu a zaměřenou na penetrační testování, digitální forenzní analýzu, reverzní inženýrství, hacking, anonymitu nebo kryptografii. Přehled novinek v příspěvku na blogu.
Vývojáři postmarketOS vydali verzi 25.12 tohoto před osmi lety představeného operačního systému pro chytré telefony vycházejícího z optimalizovaného a nakonfigurovaného Alpine Linuxu s vlastními balíčky. Přehled novinek v příspěvku na blogu. Na výběr jsou 4 uživatelská rozhraní: GNOME Shell on Mobile, KDE Plasma Mobile, Phosh a Sxmo.
Byla vydána nová verze 0.41.0 multimediálního přehrávače mpv (Wikipedie) vycházejícího z přehrávačů MPlayer a mplayer2. Přehled novinek, změn a oprav na GitHubu. Požadován je FFmpeg 6.1 nebo novější a také libplacebo 6.338.2 nebo novější.
Byla vydána nová verze 5.5 (novinky) skriptovacího jazyka Lua (Wikipedie). Po pěti a půl letech od vydání verze 5.4.
Byla vydána nová verze 5.4.0 programu na úpravu digitálních fotografií darktable (Wikipedie). Z novinek lze vypíchnout vylepšenou podporu Waylandu. Nejnovější darktable by měl na Waylandu fungovat stejně dobře jako na X11.
Byla vydána beta verze Linux Mintu 22.3 s kódovým jménem Zena. Podrobnosti v přehledu novinek a poznámkách k vydání. Vypíchnout lze, že nástroj Systémová hlášení (System Reports) získal mnoho nových funkcí a byl přejmenován na Informace o systému (System Information). Linux Mint 22.3 bude podporován do roku 2029.
GNU Project Debugger aneb GDB byl vydán ve verzi 17.1. Podrobný přehled novinek v souboru NEWS.
Josef Průša oznámil zveřejnění kompletních CAD souborů rámů tiskáren Prusa CORE One a CORE One L. Nejsou vydány pod obecnou veřejnou licenci GNU ani Creative Commons ale pod novou licencí OCL neboli Open Community License. Ta nepovoluje prodávat kompletní tiskárny či remixy založené na těchto zdrojích.
Rozbehal som X11-forwarding cez ssh. Autentifikáca X klientov pri forwardovaní pomocou ssh je úplne automatická a omnoho menej náročná na používateľa. Ak chcete Spúšťať aplikácie na jednom počítači a nechať ich zobrazovať na dryuhom, rád sa s Vami podelím 0 prvú verziu Mini-HOWTO-ssh-remote-X-Apps.
Upozorňujem Vás, že je to len prvá verzia a musím si ju dať skritizovať a opraviť ju.
Narozdiel od xhost a xauth authentifikácie, preposielanie sieťových paketov protokolu X11 je veľmi jednoduché spojazdniť a pritom veľmi bezpečné. autentifikácia pomocou xhost je nebezpečná, pretože X servér príjme a autentifikuje každé spojenie z IP adresy, alebo domény, ktoré sú povolené v textovom konfiguračnom súbore.
Rozbehnúť autentifikáciu pomocou xauth je veľmi zložité a často si s tým človek neporadí. Navyše prenos paketov medzi autentifikovaným klientom a servérom nieje nijak kódovaný.
Preposielanie paketov pomocou ssh je jednoduché, pretože si žiada jeden konfiguračný riadok na klientskom počítači a jeden na servéri. Autentifikácia je bezpečná a jednoduchá, pretože stačí prejsť autentifikáciou ssh démona na servéri. Bezpečnosť zaručuje SSL kódovanie SSH protokolu.
Servér je počítač, na ktorom bude bežať X aplikácia. Do konfiguráčného súboru ssh démona, umiestneného pravdepodobne v ceste /etc/ssh/sshd_config, pridajte riadok:
X11Forwarding yes
Týmto umožníte ssh démonovi otvoriť port, cez ktorý bude posúvať pakety a nastaviť pri pripojení klienta premennú prostredia DISPLAY.
Klient je servér, na ktorom beží X servér a s ktorého na pripojíme na ssh servér. Do konfiguráčného súboru ssh klienta, umiestneného pravdepodobne v ceste /etc/ssh/ssh_config, pridajte riadok:
ForwardX11 yes
Táto voľba umožní ssh klientovi poslať príjmať packety protkolu X11 a posúvať ich X servéru.
Spustite X servér na počítači, kde chcete aplikáciu zobrazovať. Ak neviete, čo to X servér je, spustite svoje grafické prostredie, pri jeho spúšťaní sa X servér spustí.
V terminále, alebo virtuálnej konzole sa uistite, že v ňom máte správne nastavenú premennú prostredia DISPLAY:
uzivatel@x.server$ echo $DISPLAY
:0
Pripojte sa na počítač, kde chcete spustiť X aplikáciu. Po úspešnom pripojení sa uistite, že premenná prostredia DISPLAY je nastvená na správne:
uzivatel@x.server $ ssh uzivatel@ssh.server
Password:
uzivatel@ssh.server $ echo $DISPLAY
localhost:10.0
Ak je všetko nastavené správne, môžete spustiť X aplikáciu a kochať sa neefektivitou protokolu X11, ktorý je za niekoľko sekúnd pochybovania mišou a kreslenia na servéri, preniesť po sieti jeden Megabyte dát:
uzivatel@ssh.server $ xaplikácia
Rozbehanie vzdialených X aplikácií je vďaka SSH protokolu jednoduché, ale nie dokonalé. Ak sa Vám nepodarí preposielanie paketov protokolu X11 rozbehať, skúste porozmýšlať, či v konfigurácii niektorej so súčastí Vášho operačného systému nie je žiadne pravidlo, ktoré SSH preposielanie znemožňoje.
Tiskni
Sdílej:
X11Forwarding se nedoporučuje. Nechce-li se ti psát k ssh volbu -X, můžeš si v konfiguráku nastavit forwarding pro konkrétní důvěryhodné počítače pomocí direktivy Host.
2. Novější ssh mají dvě různé úrovně povolení X11 forwardingu: normální (-X) a trusted (-Y). Pokud nemáš opravdu štestí na aplikace, které chceš vzdáleně spouštět, tak potřebuješ -Y. Můžeš začít -X, ale když začneš dostávat
X Error of failed request: BadCosiKdesitak to změnit na -Y. 3. Nemáš-li rychlé spojení (např. jakákoli LAN je dnes asi dost rychlá), použitelnost takhle spouštěných aplikací se výrazně zvýší kompresí: -C.
Několikrát jsem to zkoušel (Athlon XP 1800+, Athlon 700, 100 Mb/s přímo kabelem) a proti klasickému X11 to bylo zoufale trhané.Buď som tu niečo nepochopil, alebo si protirečíte ? Vychádzal som z toho, že ste uviedli prenosovú rýchlosť a teda sa sťažujete na trhanosť kvôli sieti. Vzdialené grafické aplikácie púšťam na linkách rôznych rýchlostí a rôznych kvalít (najpomalšia z nich má oneskorenie cca 3 sekundy). Aj tu vidím veľké výhody VNC pripojenia oproti "klasickému" (v kontexte tejto debaty) pripojeniu. Už sa vám stalo, že vám padla linka uprostred vykresľovania modálneho okna?
ssh -C normálně používat při pár set kilobitech/s (záleží ovšem i na round-tripu). V podstatě cokoli, co i v ČR nabízejí jako broadband, už stačí. S VNC bych chtěl vidět, jak se pracuje přes kabelovku nebo ADSL...
ssh se zapnutou kompresí. (U NX se ssh využívá také, ale komprese je efektivnější a doplněná o vyrovnávací paměti na obou stranách.) Mimochodem mě překvapilo, že komprese není u ssh zapnutá automaticky.
Jinak, pokud to snad nebylo jasné, měl jsem na mysli nároky na procesor dané šifrováním a autentizací přenášených dat. Ty nemají nic společného s X11, vzniknou i při tunelování čehokoli jiného (a naopak, X11 lze vzdáleně používat i bez SSH).
-v. SSH server ti vynada, ze nemohl prenest X cookie a promennou DISPLAY nenastavi:
debug1: Requesting X11 forwarding with authentication spoofing. debug1: Remote: No xauth program; cannot forward with spoofing.
DISPLAY