Gorky 17

29. 6. 2006 | LinuxEXPRES | Hry a zábava | 12154×

Domnievam sa, že Gorky 17, hra, ktorá na americký trh vstúpila pod názvom Odium, bude zrejme najstarší titul, s ktorým sa v tejto rubrike kedy stretnete. Prečo? Nepočítam veľmi s tým, že by sa niekto rozhodol portovať hru, ktorá uzrela svetlo sveta skôr než v roku 1999, preto.

Autor článku: Michal Spáda

"Aha. A prečo sa potom radšej nepozrieme na nejaký kvalitnejší titul?" pýta sa zrejme teraz láskavý čitateľ s jemným údivom v tvári, "snáď nejaká dobrá duša uvoľnila túto metuzalémsku hru pod niektorou z priateľských slobodných licencií?"

Nie, priatelia, musím vás sklamať, za Gorky 17 autori portu z Hyperion Entertainment a vydavatelia z Linux Game Publishing stále pýtajú vzhľadom k roku vydania nezanedbateľnú čiastku, čím trochu pripomínajú nepekný vtip, ktorý tvrdí, že Linux v oblasti komerčných hier ponúka včerajšie produkty za dnešnú cenu, a to všetko až zajtra.

Dôvodom, prečo sa o hru zaujímať, však v skutočnosti nie je nejaké zberateľstvo alebo starožitníctvo, ale fakt, že zub času nezanechal výraznejšie stopy na hrateľnosti, aj keď možno trochu ohlodal ostatné stránky, rovnako ako nižšia dostupnosť novších titulov tohto typu. Gorky 17 je vo svojom jadre taktická bojová hra na ťahy, v ktorej ovládate trojčlennú jednotku NATO a prevádzate ju príbehom plným paranormálnych úkazov, za ktorý by sa nemusela hanbiť ani epizóda podradného mysteriózneho televízneho seriálu typu Outer Limits.

Členmi skupiny sú traja nesympatickí vojaci: drsný kanadský kapitán Cole Sullivan, ktorý ma okrem zmyslu pre povinnosť i vážne pleťové problémy, zbabelý francúzsky výskumník Thiery Trantigne a (hru vytvorili poľskí programátori z Metropolis Software) buranský poľský bijec Jarek Ovitz. Úlohou našich troch hrdinov je preskúmať poľské mestečko Lubin, v ktorom prebehol bližšie nešpecifikovaný vojenský experiment s katastrofickými následkami. Optimizmu im nedodáva vedomie, že sú už druhou skupinou vyslanou na prieskum, pričom z prvej sa (ako inak) nikto živý nevrátil.

V hre sa na izometrickom dvojrozmernom pozadí pohybujú (o poznanie menej detailne vykreslené) trojrozmerné modely postáv spôsobom, ktorý spolu s herným rozhraním pripomenie klasickú sériu Fallout, čo vzhľadom k roku vydania neprekvapí. Gorky 17 síce tiež ponúka aj náznak RPG prvkov (postavy na základe získaných skúseností získavajú vyššie úrovne a úspešným používaním zbraní sa zlepšujú v ich, ehm, používaní), ale príbeh je kruto lineárny a s prepracovanosťou Falloutu sa porovnávať naozaj nedá. Občas sa v ňom objavia hádanky, aké by sme čakali skôr od adventúry, nikdy však nie sú príliš zložité a odmenou za ich vyriešenie sú v podstate iba výkonnejšie zbrane a viac streliva.

Absolútnym jadrom hry je podobne ako vo Fallout Tactics boj. Asi vás neprekvapí, že väčšina stretnutí s bývalými obyvateľmi mesta, na ktorých zanechal experiment horšie následky než roky nezdravého životného štýlu, končí vzájomným neporozumením a fyzickým násilím. Kamera sa prepne do bojového režimu, plocha sa podobne ako v nejakej spoločenskej hre rozdelí na štvorce (zaujímavé riešenie, keďže v hrách podobného typu sa častejšie stretneme s rozdelením na šesťuholníky) a ťahy jednotlivých strán môžu začať.

Každá postava sa za jedno kolo môže presunúť o pevne určený počet herných polí a raz použiť zbraň či iný predmet (väčšinou prostriedky prvej pomoci), resp. zaujať obrannú pozíciu. Hra ponúka širokú škálu rôznych typov zbraní, z ktorých niektoré sú účinné iba pri boji zblízka, iné i na diaľku, niektoré ponúkajú značný rozptyl, iné špeciálny účinok, akým je napríklad dočasné paralyzovanie protivníka. Postavy môžu využívať výhody, ktoré im poskytujú terénne prekážky, vyvolávať explózie streľbou do sudov s benzínom a podobne. Zmutovaní obyvatelia mesta okrem svojho odpudivého výzoru a novonadobudnutých deštruktívnych schopností disponujú často aj imunitou voči niektorému typu obzvlášť ničivých útokov (oheň, energetický výboj) - členovia vášho tímu si takúto vlasnosť síce zapamätajú, ale až po neúspešnom použití útoku, ktorý pre nich môže byť osudný (a aj pre vás, keďže po smrti ktorejkoľvek z postáv hra končí).

V priebehu hry sa k vašej skupine postupne pridá hneď niekoľko ďalších postáv (štyri, pokiaľ ma pamäť neklame), ktoré vám poskytnú nielen pomoc v boji, ale aj starosti navyše (musíte ich chrániť pred násilnou smrťou); okrem toho musíte počítať s tým, že vás v istom momente neočakávane opustia (a to vrátane všetkých predmetov, ktoré ste im zverili).

Ak sa vám v ľútom boji podarí prežiť, väčšinou sa uprostred spustnutého prostredia odniekiaľ ako na zavolanie objaví truhlica plná zásob, ktorú tam odložil neznámy dobrodinec, takže môžete vyraziť v ústrety ďalším chmúrnym dobrodružstvám.

Okrem hrateľnosti sa hra môže pochváliť aj solídnou atmosférou, ktorú podfarbuje na svoju dobu veľmi príjemná grafika (hlavne čo sa týka pozadí, 3D modely sú na tom o niečo horšie), hoci nižšie rozlíšenie urobí najmä počas detailných záberov a na väčších monitoroch svoje, a kvalitná hudba so stiesňujúcimi ambientnými zvukmi.

Trochu paradoxne atmosfére hry pomáha aj fakt, že traja hlavní hrdinovia nevzbudzujú príliš veľa sympatií, od fanatického veliteľa Sullivana, ktorý sa neustále oháňa rozkazmi, až po nacionalistického Poliaka Ovitza, ktorý dialóg občas spestrí výkrikom typu "Kurwa mac!" či "I like killing!". Ak bol toto zámer autorov hry, môžeme im rovnako ako hercom, ktorí postavám prepožičali hlasy, jedine pogratulovať.

Vďaka dobre zvládnutému ponurému vyzneniu príbehu mu tak hráči odpustia aj dosť slaboduchú zápletku. Tá obsahuje hneď niekoľko zvratov, zradu, konšpiračné teórie a senzačné pseudovedecké odhalenia, ktoré však na vašej tvári môžu vyvolať maximálne úsmev pobavenia (alebo grimasu znechutenia). Sú tu ale aj vážnejšie výhrady. Pri solídnej úrovni zábavy ponúka Gorky 17 pomerne krátky herný čas, ktorý na jedno kompletné dohratie neprekročí 20 hodín, pričom motivácia na opakované prechádzanie príliš vysoká nie je (jednotlivé stretnutia s protivníkmi sú prakticky totožné). Obtiažnosť sa môže spočiatku javiť náročnejšia, ale po zvládnutí princípov hry a obzvlášť pri plnení všetkých nepovinných úloh a hádaniek rapídne klesá. Ku koncu hry už majú hrdinovia k dispozícii extrémne silné zbrane, takže pri zvolení správnej taktiky je cesta za víťazstvom jednoduchá.

Mnohí hráči, ktorí mali možnosť hru testovať, sa zhodli práve na tom, že najväčším problémom je nevyváženosť, keďže s kulminujúcou dejovou líniou obtiažnosť skôr klesá. Nemožnosť efektívne preskočiť často veľmi dlhé dialógy tiež v človeku nevzbudzuje práve chuť absolvovať hru po dokončení znova.

Zaujímavosťou je, že port hry trpel dlhú dobu pred vydaním množstvom technických problémov; pred nedávnom sa ale vývoja chopil nový programátor, ktorý v rekordnom čase vychytal všetky chyby, takže sa tejto obstarožnej hry napokon dočkáme.

Pre účely recenzie som použil poslednú verziu hry určenú na testovanie, pričom vydavatelia ma ubezpečili, že presne táto verzia pôjde aj do predaja, čomu by zodpovedal fakt, že som sa nestretol s nijakými nedostatkami či nestabilitou (čo sa o predchádzajúcich verziách povedať nedá). Jednou z mála výhod vysokého veku hry sú nízke požiadavky na hardvér počítača, pokiaľ je to však len trochu možné, odporúčam využiť možnosti hardvérovej akcelerácie a zapnúť v možnostiach OpenGL. Grafika tak vyzerá podstatne lepšie. Z Gorky 17 mám zvláštny pocit. Napriek tomu, že má od dokonalosti a aktuálnosti naozaj ďaleko, sa domnievam, že si zaslúži pozornosť, predovšetkým ak dáte viac na hrateľnosť než na grafiku a ak vás zaujímajú ťahové strategické hry tohto typu (a nevadí vám, že sa hra svojou cenou mierne vymyká z kategórie pamätníckych titulov).

Technické požiadavky:

• Jadro: 2.4.x alebo novšie
• X Window System
• Procesor: Pentium 2 200 MHz alebo lepší
• Pamäť: 64 MB a viac
• OSS alebo ALSA kompatibilná zvuková karta
• Licencia: komerčná, 39$

---

Článek vyšel v květnovém čísle časopisu LinuxEXPRES. Objednejte si číslo na ukázku nebo výhodný balíček 6+1.

       

Komentáře

[Martin]

Náhodička. Před zhruba třemi hodinami jsem si stáhnul demo. Je to vážně bezvadná hra, kterou si (jelikož jsem ji na Windows kdysi nedohrál) rád zahraju znova, tentokrát na Linuxu. Pokud budu mít teda ty peníze nazbyt.

[.....]

Výborná hra ve stylu Incubation. Jako plná verze vyšla kdysi k časopisu SCORE pro Windows s českým dabingem. Bohužel autoři v pokračování naprosto změnili žánr a z výborné hry udělali tuctovou břečku.

[Martin]

Incubation byla taky úžasná hra. Ale když jsem si ji chtěl před nedávnem zase zahrát, nějak mi nechtěla jet ani na Windows. Ale ve Wine by snad mohla - jo, teď jsem googlil a prý jede. Bezva.

[corwin78]

Gorky17 je úžasná gamesa. Tu verzi ze SCORE mám doma a dohrál jsem ji skoro jedním dechem.

[Max]

Přesně tak, Gorky 17 je hra s výborným dějem a hratelností, nemá to chybu, jsem to kdysi jako malý kluk pařil pod win. Je to jedna z mála her, co jsem dohrál ...
Zdar Max

[hibbit]

Ačkoliv se s tématem článku totálně míjím:
Upřímné díky autorovi za kultivovaný a pohledný písemný projev. Hezká slovenčina, diakritika včetně vokáňov - tak nějak mně to udělalo dobře. Jeden by v té záplavě pokleslých písemných výplodů všude kolem málem zapomněl, že rozumí i nějakým živým jazykům.
Chci tímto jenom říct, že takhle napsaný text není tak úplně běžný jev.
P.S. Ten kdo to nevidí ať je nazván kravským paznehtem či ovčím vemenom a ať se nezatěžuje komentováním.
P.P.S. Já vím že ty čárky nemám správně.

[Jiří Daněk]

Tak se od tématu budeme držet pěkně v povzdálí:

Já bych tu P.S.kovou větu napsal asi takto: Ten kdo to nevidí, ať je nazván kravským paznehtem či ovčím vemenom, a ať se nezatěžuje komentováním. Jinak se mi ve vašem příspěvku nezdá nic dalšího podezřelým.

[danny]

mám doma tu Windows verzi ze SCORE, dá se stáhnout nějaká binárka, abych ji mohl pustit pod Linuxem?

[newbiebaker]

Toto jest hra mého srdce! Doufam ze, nekdi vijde remake pro densni dobu :D