Před 25 lety zaplavil celý svět virus ILOVEYOU. Virus se šířil e-mailem, jenž nesl přílohu s názvem I Love You. Příjemci, zvědavému, kdo se do něj zamiloval, pak program spuštěný otevřením přílohy načetl z adresáře e-mailové adresy a na ně pak „milostný vzkaz“ poslal dál. Škody vznikaly jak zahlcením e-mailových serverů, tak i druhou činností viru, kterou bylo přemazání souborů uložených v napadeném počítači.
Byla vydána nová major verze 5.0.0 svobodného multiplatformního nástroje BleachBit (GitHub, Wikipedie) určeného především k efektivnímu čištění disku od nepotřebných souborů.
Na čem pracují vývojáři webového prohlížeče Ladybird (GitHub)? Byl publikován přehled vývoje za duben (YouTube).
Provozovatel čínské sociální sítě TikTok dostal v Evropské unii pokutu 530 milionů eur (13,2 miliardy Kč) za nedostatky při ochraně osobních údajů. Ve svém oznámení to dnes uvedla irská Komise pro ochranu údajů (DPC), která jedná jménem EU. Zároveň TikToku nařídila, že pokud správu dat neuvede do šesti měsíců do souladu s požadavky, musí přestat posílat data o unijních uživatelích do Číny. TikTok uvedl, že se proti rozhodnutí odvolá.
Společnost JetBrains uvolnila Mellum, tj. svůj velký jazykový model (LLM) pro vývojáře, jako open source. Mellum podporuje programovací jazyky Java, Kotlin, Python, Go, PHP, C, C++, C#, JavaScript, TypeScript, CSS, HTML, Rust a Ruby.
Vývojáři Kali Linuxu upozorňují na nový klíč pro podepisování balíčků. K původnímu klíči ztratili přístup.
V březnu loňského roku přestal být Redis svobodný. Společnost Redis Labs jej přelicencovala z licence BSD na nesvobodné licence Redis Source Available License (RSALv2) a Server Side Public License (SSPLv1). Hned o pár dní později vznikly svobodné forky Redisu s názvy Valkey a Redict. Dnes bylo oznámeno, že Redis je opět svobodný. S nejnovější verzí 8 je k dispozici také pod licencí AGPLv3.
Oficiální ceny Raspberry Pi Compute Modulů 4 klesly o 5 dolarů (4 GB varianty), respektive o 10 dolarů (8 GB varianty).
Byla vydána beta verze openSUSE Leap 16. Ve výchozím nastavení s novým instalátorem Agama.
Devadesátková hra Brány Skeldalu prošla portací a je dostupná na platformě Steam. Vyšel i parádní blog autora o portaci na moderní systémy a platformy včetně Linuxu.
Ako už asi väčšina zo stálych čitateľov vie, tak Linus Torvalds sa rozhodol prestať používať nástroj na správu verzií (SCM) BitKeeper. Keďže žiadna zo slobodných alternatív nie je vhodná pre vývoj jadra, tak vznikla nová sada utilít git. Ak sa pýtate prečo sa tak stalo a je okolo toho toľký humbug, tak verím, že sa odpovede dozviete práve v tomto článku.
Začnime však pekne od začiatku. Pred troma rokmi sa Linus Torvalds rozhodol, že je časť prejsť od jednoduchého (a o to náročnejšieho na energiu) systému prijímania patchov na niečo lepšie. Pôvodný systém, ktorý fungoval ešte od prvopočiatkov linuxového veku spočíval v posielaní patchov e-mailom jednému správcovi a nakoniec o začlenení do jadra rozhodoval Linus, aj keď treba povedať, že neraz šlo skutočne len o ten formálny súhlas. S pribúdajúcim počtom patchov sa stala údržba tohto systému príliš náročnou na čas a tak sa začala hľadať alternatíva.
Táto debata sa začala už v roku 1999. Dostupných nástrojov na správu verzií (SCM) už bolo síce dostatok, ale prakticky okamžite boli zavrhnuté všetky trochu známejšie slobodné nástroje SCM. V roku 1999 sa Linus vyjadril, že rozmýšľa nad prechodom na BitKeeper (BK). V tom čase sa Larry McVoy (autor BK) vyjadril, že verí v skorý prechod na BK, sú pripravený podporovať vývojárov a trochu sa boja. Prešiel nejeden piatok a stále sa nič nedialo.
Až začiatkom roku 2002 sa Linus odhodlal a začal aktívne testovať BK. Ako sa ukázalo, tak BK v tej dobe už bol dostatočne vyspelým nástrojom, ktorý by skvalitnil prácu na vývoji. A tu začali prvé vážnejšie roztržky. Základné problémy sa netýkali funkčnosti, ale ideológie. BK je komerčný program, ktorý nie je slobodný, šíri sa zdarma, ale kladie ďalšie podmienky na používateľov. Medzi najzávažnejšie patrili zákaz reverse engeneeringu a zákaz vývoja konkurenčnej aplikácie (vrátane slobodných alternatív). Tieto podmienky sa samozrejme netýkali komerčnej verzie. S tou však bolo ešte o problém viac, pretože istá spoločnosť sa rozhodla kúpiť potrebné licenciu a dopredu hlásila, že sa pokúsi prísť na to ako celý ten BK funguje. Lenže Larry McVoy sa rozhodol im nepredať svoj softvér.
Medzi základných kritikov patrili prevažne ľudia, ktorí na vývoji kernelu
priamo nespolupracujú a starajú sa o ideologickú čistotu (napr. Richard
Stallman). Naproti tomu hlavní vývojári a správcovia jednotlivých častí boli
spokojný, až na Andrea Arcangeliho, ktorý bol proti už od samého počiatku.
Vzniklo niekoľko iniciatív, ktoré mali zabrániť používaniu tejto
nečistej aplikácie, ale väčšina z nich zostala bez odozvy. Teda ak
nepočítame Linusove typu odpovede:
A odmietam používať menejcenné nástroje len kvôli ideológii. De facto,
pôjdem tak ďaleko, že poviem, že ospravedlňovanie zlých nástrojov kvôli
ideológii je hlúpe a ľudia, ktorí to robia myslia svojimi gonádami (gonáda =
pohlavná žľaza) a nie mozgom.
Na druhej strane Linus potvrdil, že keby sa našla slobodná alternatíva, ktorá by bola len o kúsok horšia, tak je ochotný na ňu prejsť. Bohužiaľ slobodný vývoj SCM napredoval tak pomaly, že stále neexistovala žiadna rozumná alternatíva pre projekt tejto veľkosti a používaného spôsobu vývoja.
Je zrejmé, že používaním tohto systému si Linux postavil proti sebe väčšinu ideológov (aj keď tých si pohneval už dávno, tým že nepoužíva GNU/Linux) a nemalú časť používateľov Linuxu. Na druhej strane je potrebné priznať, že tento krok priniesol obom stranám zjavné výhody, teda by sa malo jednať o win-win stratégiu. BK mal fantastickú reklamu a získaval podnety na zlepšenie. Na druhej strane kernel bolo možné kvalitnejšie spravovať a tráviť menej času nad rutinnými záležitosťami. Za nepopierateľnú výhodu je možné považovať aj fakt, že Linus bol schopný spracovávať viac než dvojnásobok patchov denne ako pri použití klasickej metódy. Odporcovia tvrdili, že bez použitia BK je nemožné spolupracovať na jadre, ale stále boli publikované aj zmeny v klasickom formáte aj nočné exporty zo stromov hlavných vývojárov. Ale ako to už chodí, nič netrvá večne.
Až prišiel rok 2005 a s ním sa na scénu dostáva aj Andrew Tridgell. Keďže jeho meno je známe skôr z iných projektov ako z vývoju jadra, tak sa pozrime na to o koho vlastne ide. Andrew je zamestnancom OSDL (rovnako ako Linus Torvalds a Andrew Morton) a pracuje na vývoji projektu Samba. Práve pri tomto projekte získal dostatok skúseností o získavaní informácií o tom ako veci fungujú, v prípade že nemáte dokumentáciu a rozhodol sa využiť tieto skúsenosti v prospech komunity. A pustil sa do BK, keďže ho nemohol používať priamo, tak len odpočúval, čo sa posiela po sieti. Andrew Tridgell sa síce nikdy príliš neaktivizoval pri vývoji jadra, ale treba uznať, že skúsenosti s SCM má. Napísal totiž dizertačnú prácu Efektívne algoritmy na synchronizáciu a triedenie a nemalú časť programu rsync. Začiatkom roku dal najavo, že už čoskoro vydá slobodného klienta a že všetko prebiehalo podľa zákonu a eticky. Larry a Linus sa mu to snažili vyhovoriť. Aj napriek komunikácii so šéfom OSDL sa nič nepohlo a tak sa Larry McVoy po dohode s Linusom rozhodol stiahnuť z obehu BK pre nekomerčné použitie. A za pár mesiacov by už nemalo byť po nekomerčnej verzii BK v kerneli ani stopy.
Ako sa totiž už v minulosti ukázalo, tak pokusy o manipuláciu so súbormi dokážu mať nepekné vedľajšie efekty a vzhľadom na kopírovanie stromov sa tieto zmeny šíria rýchlo. Navyše ich často nie je možné vrátiť späť úplne automaticky. Toto je jedna zo slabín systému BK, pretože o konzistentnosť sa starajú rovnako ako klient tak aj server. Preto ak by existoval aj iný klient, tak by bolo nutné buď doň implementovať túto logiku (a používatelia by si ju aj tak mohli zmazať), alebo presunúť všetku logiku do serveru, čo nie je až taká triviálna a hlavne lacná vec.
Tak sa skončila kapitola BK v jadre. Richard Stallman je spokojný, jeho slová sa naplnili. Vývoj v jadre čaká z krátkodobého hľadiska istý útlm. Z toho dlhodobého si to zatiaľ nikto netrúfa určiť. Isté je, že stále neexistuje dostatočná slobodná alternatíva ku BK pre kernel a tak skoro ani existovať nebude. Najmä preto sa Linus rozhodol vytvoriť vlastný nástroj git, ktorý nie je určený pre bežných používateľov a nespĺňa ani klasické názory na SCM. On ním dokonca ani nie je, ale už vie pár vecí, ktoré sú potrebné. Takže sa začína používať a príbeh pokračuje.
Nástroje: Tisk bez diskuse
Tiskni
Sdílej:
4.5.2005 08:58
Jiří Svoboda | skóre: 37
| blog: cat /dev/mind
| Prostějov
. Jenom jsem chtěl upozornit, že to gcc zrovna není vhodný příklad projektu, kterému gcc vyhovuje.
Jinak samozřejmě většina velkých projektů dneska chce distribuovaný SCM, což subversion nesplňuje.
Nestratili sme dva roky vývoju gitu, pretože dovtedy mal málokto predstavu o tom, čo všetko by SCM mohol vedieť robiť. Momentálne sa už vie, ktoré funkcie sú pre vývoj kernelu dôležité, ktoré chýbajú a ktoré sa nepoužívajú. A dá sa pracovať len na tom, čo skutočne treba.
Povedzme, že sa pred pár rokmi (tuším 1999) očakávalo, že za pár rokov by mohlo byť niečo použiteľné. Problém je, že miesto úpravy existujúcich vecí sa autori projektov rozhodli štiepiť, vytvárať vlastné projekty, ...
4.5.2005 22:07
Yin | skóre: 39
| blog: Yinotopia
| Slovesnko, Košice
Ale radeji pomateneho genia nez dogmatickeho lempla.
Ale pane inženýre, nikdo není dokonalý a je velice snadné kritizovat práci druhého. Jste snad lepší vývojař než LT, že se ho troufáte záporně posuzovat.
V případě, že LT přiřadíme titul "mizerný" jak by jsme asi měli titulovat Vás
Ano, existují projekty open source operačních systémů, které jsou (teoreticky) po stránce softwarového designu navrženy mnohem lépe. Jenže, ouha, některé nebyly nikdy dokončeny, jiné (skoro) nikdo nepoužívá, protože přes ten skvělý design není výsledek moc prakticky použitelný…
4.5.2005 11:20
hajma | skóre: 27
| blog: hajma
| Říčany
AbcLinuxu.cz
ITBiz.cz
HDmag.cz
AbcPráce.cz
6.5.2005 15:43
isql není úplně user friendly :-) ), ale protože je používám jen já sám, nic mne nenutí s tím něco udělat…
P.S. vždyť se v článku píše, že Linus GNU/Linux nepoužívá, ne? :-)
Ano BitMover odmitl dalsi (= opravenou) verzi s obdobnou licenci vydat, ono moc ani nebylo jak jinak to resit...
help a zmacknul enter.
4.5.2005 19:36
Mikos | skóre: 34
| blog: Jaderný blog
| Praha
5.5.2005 20:16
Mikos | skóre: 34
| blog: Jaderný blog
| Praha