Byla vydána verze 4.2 multiplatformního integrovaného vývojového prostředí (IDE) pro rychlý vývoj aplikaci (RAD) ve Free Pascalu Lazarus (Wikipedie). Využíván je Free Pascal Compiler (FPC) 3.2.2.
Anton Carniaux, právní zástupce Microsoft France, pod přísahou: Microsoft nemůže garantovat, že data z EU nepředá do USA bez EU souhlasu, musí dodržovat americké zákony.
Byl vydán Mozilla Firefox 141.0. Přehled novinek v poznámkách k vydání a poznámkách k vydání pro vývojáře. Lokální AI umí uspořádat podobné panely do skupin. Firefox na Linuxu využívá méně paměti. Řešeny jsou rovněž bezpečnostní chyby. Nový Firefox 141 je již k dispozici také na Flathubu a Snapcraftu.
NÚKIB upozorňuje na kritickou zranitelnost v SharePointu. Jedná se o kritickou zranitelnost typu RCE (remote code execution) – CVE-2025-53770, která umožňuje neautentizovaný vzdálený přístup a spuštění kódu, což může vést k úplnému převzetí kontroly nad serverem. Zranitelné verze jsou pouze on-premise verze a to konkrétně SharePoint Server 2016, 2019 a Subscription Edition. SharePoint Online (Microsoft 365) není touto zranitelností ohrožen.
Společnost Valve zpřísnila pravidla pro obsah, který je možné distribuovat ve službě Steam. Současně řadu her ze Steamu odstranila. V zásadách a pravidlech přibylo omezení 15: Obsah, který by mohl porušovat pravidla a normy stanovené zpracovateli plateb a souvisejícími sítěmi platebních karet a bankami nebo poskytovateli připojení k internetu. Sem spadají zejména určité druhy obsahu pouze pro dospělé.
Dle analytics.usa.gov je za posledních 90 dnů 6,2 % přístupů k webových stránkám a aplikacím federální vlády Spojených států z Linuxu.
Jak si zobrazit pomocí Chrome a na Chromiu založených webových prohlížečích stránky s neplatným certifikátem? Stačí napsat thisisunsafe.
V repozitáři AUR (Arch User Repository) linuxové distribuce Arch Linux byly nalezeny a odstraněny tři balíčky s malwarem. Jedná se o librewolf-fix-bin, firefox-patch-bin a zen-browser-patched-bin.
Dle plánu by Debian 13 s kódovým názvem Trixie měl vyjít v sobotu 9. srpna.
Vývoj linuxové distribuce Clear Linux (Wikipedie) vyvíjené společností Intel a optimalizováné pro jejich procesory byl oficiálně ukončen.
Táto myšlienka mi vŕta v hlave už pár mesiacov, tak som sa rozhodol ju zverejniť. Aj keď pochybujem že som prvý človek, ktorého takéto niečo napadlo...
Krátky úvod
Popri mojom štúdiu na stavebnej fakulte slovenskej technickej univerzity v Bratislave si privyrábam ako občasný prekladateľ manuálov k rôznym spotrebičom (teda väčšinou sa jedná o nástroje a aparatúry pre hudobníkov, keďže táto problematika mi je dosť blízka a myslím si že sa v nej aj relatívne dobre orientujem). Je to dosť monotematická práca, stále robím to isté dookola a tak som sa začal obzerať po nejakom nástroji, ktorý by mi moju prácu uľahčil. Bohužial všetko čo som doteraz našiel boli iba programy, ktoré daný text prekladali "natvrdo" - jednoducho dosadili iba slovíčka z databázy bez dodržiavania slovosledu, či nuansií toho-ktorého jazyka. Tak som začal uvažovať nad tým, ako by sa mal vôbec taký ideálny program správať, aký postup pri spracovávaní prekladaného textu by mal dodržiavať a podobne.
Ako by mal taký preklad fungovať?
Ako som vyššie spomenul súčasné prekladače fungujú na princípe dosadzovania prvej alternatívy z jazyka B za slovo v jazyku A. Tak ma napadlo prečo na prekladanie nepoužívať jazyk C ako médium na prenos informácie?
Vyvstáva však ďalší problém, ako by mal taký jazyk C vyzerať? Malo by ísť o čím jednoduchší jazyk, alebo naopak zložitý, existujúci, alebo nový? Podľa môjho názoru by jednoznačne tento nový jazyk C mal mať v sebe obsiahnutú gramatiku (teda pod týmto pojmom si predstavujem vetnú skladbu, časovanie, skloňovanie, ...) všetkých doteraz existujúcich jazykov a mal by byť čím viac výrazovo konkrétny (čiže nie niečo ako je angličtina:). To, či taký jazyk existuje alebo by ho trebalo vytvoriť je už otázka na jazykovedcov. Môj nesmelý a úplne neodborný typ by padol na niektorý z východoázijských jazykov (čínština?).
Následne by boli na vstupe načítané informácie z jazyka A (jazyk z ktorého sa prekladá), ktoré by boli preložené do jazyka C samozrejme aj so zmenou vetnej skladby (a ostatných záležítostí) a tento preklad by bol ďalej preložený na výstup do jazyka B (tiež so zmenou vetnej skladby). Samozrejme som si vedomý toho, že keďže by sa prekladalo vlastne do dvoch jazykov, tak môžu vo finálnom preklade vzniknúť dosť veľké nepresnosti. Táto metóda sa však dá excelentne využiť na súčasný preklad do viacerých jazykov, v čom je podľa mňa veľká sila tohto nápadu. Ideálny stav by bolo písanie všetkých textov na preklad v jazyku C a tým pádom odpadáva 50% z pravdepodobnosti na vznik chýb v preklade.
Prekladateľ by následne iba skontroloval originál na vstupe, porovnal ho s prekladom na výstupe a opravil chyby (ktoré budú asi vždy).
Čo myslíte je vôbec reálne aby vznikol takýto nástroj na prekladanie a aby fungoval lepšie než súčasné prekladače? Má význam sa ďalej touto myšlienkou zaoberať? Uvítam všetky vaše pripomienky.
P.S. Keď som písal nejaké nezmysly, tak sa ospravedlňujem, no som iba informatik - amatér, takže to berte prosím trochu s rezervou. :)
Tiskni
Sdílej:
Čo sa týka inteligentného prekladacieho programu, ako prekladateľ som voči takýmto víziám skeptický. Neverím, že by softvér niekedy mohol plnohodnotne nahradiť človeka.
to je samozrejme ze softver nedokaze plne cloveka nahradit, mozno iba ak by sa podarilo nejak donutit pocitac vediet porozumiet vyznamu toho co preklada sposobom ako to chapu ludia. Teda ked sa povie auto, tak pocitac vidi len retazec pismen, zatial co clovek si predstavi <octaviu> (kazdy nech si dosadi svoje oblubene auto :).
Prave preto som uvazoval s tymto iba ako s nastrojom pomahajucim prekladatelom, nie ako nahradu za nich.
Taký jazyk existuje - esperanto. Ak sa v texte vyskutujú často nejaké rovnaké vety, čo takto použiť databázu fráz?
Esperanto bolo navrhnuté ako univerzálny jazyk.
no len prave ked sa preklada z jazyka A do jazyka C, ktory by nemal napriklad predpritomny cas, a jazyk B by ho pre zmenu zas mal, tak by sa veta prelozila nespravne (to bol len velmi jednoduchy a zovseobecneny priklad, naozaj netusim co esperanto obsahuje a co nie). Tym padom by to praveze mal byt podla mna cim zlozitejsi jazyk, s cim viac moznostami. A velmi, velmi presny
napriklad ked sa povie reproduktor, tak to moze znamenat bednu, z ktorej ide zvuk, ale blanu ktora sa do bedne osadza (a urcite to ma aj iny vyznam). V tomto idealnom jazyku by bolo najlepsie sa takymto homonymam vyhnut.
BTW nebolo esperanto vyvinute tak, aby bolo cim jednoduchsie a aby pouzivalo take vyrazy, ktore sa vyskytuju v cim viac jazykoch? Cize pre jednoduchost naucenia sa a moznost dorozumievania sa univerzalnym jazykom?
Myslím, že ten tvoj koncept, tak ako ho vnímam ja, máš trochu nesprávne navrhnutý. Žiadny jazyk "medzi" tam nemá čo hľadať. Ja by som to videl nejako takto:
slovníková báza <--> inferenčný mechanizmus <--> báza faktov
Je to veľmi zjednodušené...
Myslím že Clips by to mohol zvládnuť. Svojho času som preň hladal využitie, toto by šlo. Trochu problematické by bolo naplniť bázu dát...
s tou databazou by to nebol zas az taky problem, ved existuju nejake free databazy slovnikov + urcite sa najde kopec ludi co by s takymto niecim pomohlo (napriklad ja :)
In the Czech version of Microsoft Dynamics CRM 4.0, the Male label is translated to Kolík instead of Muž. Additionally, the Female label is translated to Zdířka instead of Žena.Tak to dopadne, kdyz se prvne nadefinuji terminy v jednom oboru a pak se aplikuji do oboru uplne jineho, aniz by to nekdo zkontroloval. BTW: Za nektere preklady (jako mezipamet a spol.) by microsofti prekladatele zaslouzili udelat neco opravdu drsneho ...
Podla mna je anglictina fajn ako univerzalny jazyk, jednak je uz zauzivany a podla mna by zbytocne dlho trvalo vyvijat novy jazyk a nehovoriac o tom ako a ci by ho vobec prijala vacsina ludi vo svete. Anglictinu kazdy pozna a pripadne si pri preklade pomaha google prekladacom alebo prekladac-viet.sk takze podla mna je lepsie sa orientovat na nu ako na celosvetovy jazyk buducnosti.