Byla vydána beta verze openSUSE Leap 16. Ve výchozím nastavení s novým instalátorem Agama.
Devadesátková hra Brány Skeldalu prošla portací a je dostupná na platformě Steam. Vyšel i parádní blog autora o portaci na moderní systémy a platformy včetně Linuxu.
Lidi dělají divné věci. Například spouští Linux v Excelu. Využít je emulátor RISC-V mini-rv32ima sestavený jako knihovna DLL, která je volaná z makra VBA (Visual Basic for Applications).
Revolut nabídne neomezený mobilní tarif za 12,50 eur (312 Kč). Aktuálně startuje ve Velké Británii a Německu.
Společnost Amazon miliardáře Jeffa Bezose vypustila na oběžnou dráhu první várku družic svého projektu Kuiper, který má z vesmíru poskytovat vysokorychlostní internetové připojení po celém světě a snažit se konkurovat nyní dominantnímu Starlinku nejbohatšího muže planety Elona Muska.
Poslední aktualizací začal model GPT-4o uživatelům příliš podlézat. OpenAI jej tak vrátila k předchozí verzi.
Google Chrome 136 byl prohlášen za stabilní. Nejnovější stabilní verze 136.0.7103.59 přináší řadu novinek z hlediska uživatelů i vývojářů. Podrobný přehled v poznámkách k vydání. Opraveno bylo 8 bezpečnostních chyb. Vylepšeny byly také nástroje pro vývojáře.
Homebrew (Wikipedie), správce balíčků pro macOS a od verze 2.0.0 také pro Linux, byl vydán ve verzi 4.5.0. Na stránce Homebrew Formulae lze procházet seznamem balíčků. K dispozici jsou také různé statistiky.
Byl vydán Mozilla Firefox 138.0. Přehled novinek v poznámkách k vydání a poznámkách k vydání pro vývojáře. Řešeny jsou rovněž bezpečnostní chyby. Nový Firefox 138 je již k dispozici také na Flathubu a Snapcraftu.
Šestnáctý ročník ne-konference jOpenSpace se koná 3. – 5. října 2025 v Hotelu Antoň v Telči. Pro účast je potřeba vyplnit registrační formulář. Ne-konference neznamená, že se organizátorům nechce připravovat program, ale naopak dává prostor všem pozvaným, aby si program sami složili z toho nejzajímavějšího, čím se v poslední době zabývají nebo co je oslovilo. Obsah, který vytvářejí všichni účastníci, se skládá z desetiminutových
… více »Táto myšlienka mi vŕta v hlave už pár mesiacov, tak som sa rozhodol ju zverejniť. Aj keď pochybujem že som prvý človek, ktorého takéto niečo napadlo...
Krátky úvod
Popri mojom štúdiu na stavebnej fakulte slovenskej technickej univerzity v Bratislave si privyrábam ako občasný prekladateľ manuálov k rôznym spotrebičom (teda väčšinou sa jedná o nástroje a aparatúry pre hudobníkov, keďže táto problematika mi je dosť blízka a myslím si že sa v nej aj relatívne dobre orientujem). Je to dosť monotematická práca, stále robím to isté dookola a tak som sa začal obzerať po nejakom nástroji, ktorý by mi moju prácu uľahčil. Bohužial všetko čo som doteraz našiel boli iba programy, ktoré daný text prekladali "natvrdo" - jednoducho dosadili iba slovíčka z databázy bez dodržiavania slovosledu, či nuansií toho-ktorého jazyka. Tak som začal uvažovať nad tým, ako by sa mal vôbec taký ideálny program správať, aký postup pri spracovávaní prekladaného textu by mal dodržiavať a podobne.
Ako by mal taký preklad fungovať?
Ako som vyššie spomenul súčasné prekladače fungujú na princípe dosadzovania prvej alternatívy z jazyka B za slovo v jazyku A. Tak ma napadlo prečo na prekladanie nepoužívať jazyk C ako médium na prenos informácie?
Vyvstáva však ďalší problém, ako by mal taký jazyk C vyzerať? Malo by ísť o čím jednoduchší jazyk, alebo naopak zložitý, existujúci, alebo nový? Podľa môjho názoru by jednoznačne tento nový jazyk C mal mať v sebe obsiahnutú gramatiku (teda pod týmto pojmom si predstavujem vetnú skladbu, časovanie, skloňovanie, ...) všetkých doteraz existujúcich jazykov a mal by byť čím viac výrazovo konkrétny (čiže nie niečo ako je angličtina:). To, či taký jazyk existuje alebo by ho trebalo vytvoriť je už otázka na jazykovedcov. Môj nesmelý a úplne neodborný typ by padol na niektorý z východoázijských jazykov (čínština?).
Následne by boli na vstupe načítané informácie z jazyka A (jazyk z ktorého sa prekladá), ktoré by boli preložené do jazyka C samozrejme aj so zmenou vetnej skladby (a ostatných záležítostí) a tento preklad by bol ďalej preložený na výstup do jazyka B (tiež so zmenou vetnej skladby). Samozrejme som si vedomý toho, že keďže by sa prekladalo vlastne do dvoch jazykov, tak môžu vo finálnom preklade vzniknúť dosť veľké nepresnosti. Táto metóda sa však dá excelentne využiť na súčasný preklad do viacerých jazykov, v čom je podľa mňa veľká sila tohto nápadu. Ideálny stav by bolo písanie všetkých textov na preklad v jazyku C a tým pádom odpadáva 50% z pravdepodobnosti na vznik chýb v preklade.
Prekladateľ by následne iba skontroloval originál na vstupe, porovnal ho s prekladom na výstupe a opravil chyby (ktoré budú asi vždy).
Čo myslíte je vôbec reálne aby vznikol takýto nástroj na prekladanie a aby fungoval lepšie než súčasné prekladače? Má význam sa ďalej touto myšlienkou zaoberať? Uvítam všetky vaše pripomienky.
P.S. Keď som písal nejaké nezmysly, tak sa ospravedlňujem, no som iba informatik - amatér, takže to berte prosím trochu s rezervou. :)
Tiskni
Sdílej:
Čo sa týka inteligentného prekladacieho programu, ako prekladateľ som voči takýmto víziám skeptický. Neverím, že by softvér niekedy mohol plnohodnotne nahradiť človeka.
to je samozrejme ze softver nedokaze plne cloveka nahradit, mozno iba ak by sa podarilo nejak donutit pocitac vediet porozumiet vyznamu toho co preklada sposobom ako to chapu ludia. Teda ked sa povie auto, tak pocitac vidi len retazec pismen, zatial co clovek si predstavi <octaviu> (kazdy nech si dosadi svoje oblubene auto :).
Prave preto som uvazoval s tymto iba ako s nastrojom pomahajucim prekladatelom, nie ako nahradu za nich.
Taký jazyk existuje - esperanto. Ak sa v texte vyskutujú často nejaké rovnaké vety, čo takto použiť databázu fráz?
Esperanto bolo navrhnuté ako univerzálny jazyk.
no len prave ked sa preklada z jazyka A do jazyka C, ktory by nemal napriklad predpritomny cas, a jazyk B by ho pre zmenu zas mal, tak by sa veta prelozila nespravne (to bol len velmi jednoduchy a zovseobecneny priklad, naozaj netusim co esperanto obsahuje a co nie). Tym padom by to praveze mal byt podla mna cim zlozitejsi jazyk, s cim viac moznostami. A velmi, velmi presny
napriklad ked sa povie reproduktor, tak to moze znamenat bednu, z ktorej ide zvuk, ale blanu ktora sa do bedne osadza (a urcite to ma aj iny vyznam). V tomto idealnom jazyku by bolo najlepsie sa takymto homonymam vyhnut.
BTW nebolo esperanto vyvinute tak, aby bolo cim jednoduchsie a aby pouzivalo take vyrazy, ktore sa vyskytuju v cim viac jazykoch? Cize pre jednoduchost naucenia sa a moznost dorozumievania sa univerzalnym jazykom?
Myslím, že ten tvoj koncept, tak ako ho vnímam ja, máš trochu nesprávne navrhnutý. Žiadny jazyk "medzi" tam nemá čo hľadať. Ja by som to videl nejako takto:
slovníková báza <--> inferenčný mechanizmus <--> báza faktov
Je to veľmi zjednodušené...
Myslím že Clips by to mohol zvládnuť. Svojho času som preň hladal využitie, toto by šlo. Trochu problematické by bolo naplniť bázu dát...
s tou databazou by to nebol zas az taky problem, ved existuju nejake free databazy slovnikov + urcite sa najde kopec ludi co by s takymto niecim pomohlo (napriklad ja :)
In the Czech version of Microsoft Dynamics CRM 4.0, the Male label is translated to Kolík instead of Muž. Additionally, the Female label is translated to Zdířka instead of Žena.Tak to dopadne, kdyz se prvne nadefinuji terminy v jednom oboru a pak se aplikuji do oboru uplne jineho, aniz by to nekdo zkontroloval. BTW: Za nektere preklady (jako mezipamet a spol.) by microsofti prekladatele zaslouzili udelat neco opravdu drsneho ...
Podla mna je anglictina fajn ako univerzalny jazyk, jednak je uz zauzivany a podla mna by zbytocne dlho trvalo vyvijat novy jazyk a nehovoriac o tom ako a ci by ho vobec prijala vacsina ludi vo svete. Anglictinu kazdy pozna a pripadne si pri preklade pomaha google prekladacom alebo prekladac-viet.sk takze podla mna je lepsie sa orientovat na nu ako na celosvetovy jazyk buducnosti.