Byla vydána (𝕏) nová verze 2025.2 linuxové distribuce navržené pro digitální forenzní analýzu a penetrační testování Kali Linux (Wikipedie). Přehled novinek se seznamem nových nástrojů v oficiálním oznámení na blogu.
Dánské ministerstvo pro digitální záležitosti má v plánu přejít na Linux a LibreOffice [It's FOSS News].
V úterý Google vydal Android 16. Zdrojové kódy jsou k dispozici na AOSP (Android Open Source Project). Chybí (zatím?) ale zdrojové kódy specifické pro telefony Pixel od Googlu. Projekty jako CalyxOS a GrapheneOS řeší, jak tyto telefony nadále podporovat. Nejistá je podpora budoucích Pixelů. Souvisí to s hrozícím rozdělením Googlu (Google, Chrome, Android)?
Byla vydána (𝕏) květnová aktualizace aneb nová verze 1.101 editoru zdrojových kódů Visual Studio Code (Wikipedie). Přehled novinek i s náhledy a videi v poznámkách k vydání. Ve verzi 1.101 vyjde také VSCodium, tj. komunitní sestavení Visual Studia Code bez telemetrie a licenčních podmínek Microsoftu.
V Brně na FIT VUT probíhá třídenní open source komunitní konference DevConf.CZ 2025. Vstup je zdarma, nutná je ale registrace. Na programu je celá řada zajímavých přednášek, lightning talků, meetupů a workshopů. Přednášky lze sledovat i online na YouTube kanálu konference. Aktuální dění lze sledovat na Matrixu, 𝕏 nebo Mastodonu.
Vyloučení technologií, které by mohly představovat bezpečnostní riziko pro stát, má umožnit zákon o kybernetické bezpečnosti, který včera Senát schválil spolu s novelami navazujících právních předpisů. Norma, kterou nyní dostane k podpisu prezident, počítá rovněž s prověřováním dodavatelů technologií pro stát. Normy mají nabýt účinnosti od třetího měsíce po jejich vyhlášení ve Sbírce zákonů.
Open source platforma Home Assistant (Demo, GitHub, Wikipedie) pro monitorování a řízení inteligentní domácnosti byla vydána v nové verzi 2025.6.
Po Red Hat Enterprise Linuxu a AlmaLinuxu byl v nové stabilní verzi 10.0 vydán také Rocky Linux. Přehled novinek v poznámkách k vydání.
Bylo vydáno Eclipse IDE 2025-06 aneb Eclipse 4.36. Představení novinek tohoto integrovaného vývojového prostředí také na YouTube.
Americká filmová studia Walt Disney a Universal Pictures podala žalobu na provozovatele populárního generátoru obrázků pomocí umělé inteligence (AI) Midjourney. Zdůvodňují to údajným porušováním autorských práv. V žalobě podané u federálního soudu v Los Angeles označují firmu za „bezednou jámu plagiátorství“, neboť podle nich bez povolení bezostyšně kopíruje a šíří postavy z filmů jako Star Wars, Ledové království nebo Já, padouch, aniž by do nich investovala jediný cent.
Prečo ľudia používajú počítače? Hlavným dôvodom je uľahčenie práce, či už v zamestnaní, alebo na menej kritických miestach. V práci prináša komfort, menší, alebo väčší zárobok plynúci priamo z jeho použitia, alebo dokonca zachranuje životy. V domácnosti zvyšuje komfort pri administratívnych záležitostiach, slúži ako medium intelektuálneho vlastníctva a centrum zábavy. Ale kam tým mierim?
Počítač je nezastúpiteľným a ultimatívnym riešením pre mnoho problémov. Samozrejme, riešenia prinášajú najprv problémy. Tieto sekundárne problémy majú charater, analýzy primárnych problémov a návrhu riešenia. Sekundárne problémy sú vždy na pleciach programátorov a na nich zabúdajú ako užívatelia, tak aj samotni programátori.
O manažéroch je často škoda prehodiť aj slovo, ale niekedy žiadna chvála nestačí. Manažerov však preberiem nižšie. Programátor potrebuje komfort viac než ktokoľvek. Z jeho subjektívneho hľadiska môže komfort znamenať všeličo.
Existujú len dva druhy programátorov. Takí, ktorí píšu a takí, ktorí nestíhajú za nimi klikať myšou. Takže slovo 'komfort' može znamenať IDE, ktoré sa dá obsluhovať mišou, alebo IDE/DE, v ktorom sa dá písať, prípadne kompilovať, testovať.
Manažéri sa často snažia dištancovať od programátorov a radšej sa starajú o obchody, ktoré ich aspoň trochu zaujímajú. To je dobré pre firmu. Tí 'iný' manažéri však chápu význam a pocity programátorov a preto sa ich snažia motivovať a dávajú im blízke a ľahko dosiahnuteľné ciele, pričom riadenie projektu nenechávajú na 'čistých' analytikoch, ktorí si nevedia poriadne predstaviť, ako človeka do práce povzbudiť.
Programátor teda potrebuje komfort v prostredí v ktorom pracuje. Tiež potrebuje komfort v IDE/DE ktoré používa. A potrebuje komfort aj v knižniciach, s ktorými pracuje a inými prostriedkami, ktoré ovplyvňujú podobu zdrojového kódu.
A teraz k veci. Programujem a pociťujem nedostatky v každom bode. Manažéri sú pre mňa komunita AbcLinuxu, ktorej sa často zverujem s mojími nápadmi (nič v zlom!). Používam DE [1], s ktorým som spokojný, ale chýba mi refaktor (Pre Linux pre C, som nenašiel). A knižnice... vadí mi mnohopočetnosť frontend-enginov (GTK/QT, WxWindows, Swing, ...), aj keď ich málo používam.
Preto sa snažím v blogu, v kategórii programátor viesť seriál o svojich a nie len svojich problémoch a ich možných riešeniach.
[1] DE - (neintegrované) vývojové prostredie, skupina nástrojov.
UPDATE: Oprava gramatiky. Thanks to: no4.
Tiskni
Sdílej:
Takže chceš povedať, že sa o nič nesnažíš... myslím, že práve nespokojnosť a túžba po zmene/vylepšení je hnacím motorom ľudstva.
Opravil som tu chybu
Prečo ľudia používajú počítače? Hlavným dôvodom je uľahčenie práce, či už v zamestnaní, alebo na menej kritických miestach.V jedno počítačovym labu na MFF visí nápis: Počítač pomáhá člověku.