Během tradiční ceremonie k oslavě Dne vzniku samostatného československého státu (28. října) byl vyznamenán medailí Za zásluhy (o stát v oblasti hospodářské) vývojář 3D tiskáren Josef Průša. Letos byly uděleny pouze dvě medaile Za zásluhy o stát v oblasti hospodářské, druhou dostal informatik a manažer Ondřej Felix, který se zabývá digitalizací státní správy.
Tor Browser, tj. fork webového prohlížeče Mozilla Firefox s integrovaným klientem sítě Tor přednastavený tak, aby přes tuto síť bezpečně komunikoval, byl vydán ve verzi 15.0. Postaven je na Firefoxu ESR 140.
Bylo oznámeno (cs) vydání Fedora Linuxu 43. Ve finální verzi vychází šest oficiálních edic: Fedora Workstation a Fedora KDE Plasma Desktop pro desktopové, Fedora Server pro serverové, Fedora IoT pro internet věcí, Fedora Cloud pro cloudové nasazení a Fedora CoreOS pro ty, kteří preferují neměnné systémy. Vedle nich jsou k dispozici také další atomické desktopy, spiny a laby. Podrobný přehled novinek v samostatných článcích na stránkách Fedora Magazinu: Fedora Workstation, Fedora KDE Plasma Desktop, Fedora Silverblue a Fedora Atomic Desktops.
Elon Musk oznámil (𝕏) spuštění internetové encyklopedie Grokipedia (Wikipedia). Zatím ve verzi 0.1. Verze 1.0 prý bude 10x lepší, ale i ve verzi 0.1 je podle Elona Muska již lepší než Wikipedia.
PSF (Python Software Foundation) po mnoha měsících práce získala grant ve výši 1,5 milionu dolarů od americké vládní NSF (National Science Foundation) v rámci programu "Bezpečnost, ochrana a soukromí open source ekosystémů" na zvýšení bezpečnosti Pythonu a PyPI. PSF ale nesouhlasí s předloženou podmínkou grantu, že během trvání finanční podpory nebude žádným způsobem podporovat diverzitu, rovnost a inkluzi (DEI). PSF má diverzitu přímo ve svém poslání (Mission) a proto grant odmítla.
Balík nástrojů Rust Coreutils / uutils coreutils, tj. nástrojů z GNU Coreutils napsaných v programovacím jazyce Rust, byl vydán ve verzi 0.3.0. Z 634 testů kompatibility Rust Coreutils s GNU Coreutils bylo úspěšných 532, tj. 83,91 %. V Ubuntu 25.10 se již používá Rust Coreutils místo GNU Coreutils, což může přinášet problémy, viz například nefunkční automatická aktualizace.
Od 3. listopadu 2025 budou muset nová rozšíření Firefoxu specifikovat, zda shromažďují nebo sdílejí osobní údaje. Po všech rozšířeních to bude vyžadováno někdy v první polovině roku 2026. Tyto informace se zobrazí uživateli, když začne instalovat rozšíření, spolu s veškerými oprávněními, která rozšíření požaduje.
Jste nuceni pracovat s Linuxem? Chybí vám pohodlí, které vám poskytoval Microsoft, když vás špehoval a sledoval všechno, co děláte? Nebojte se. Recall for Linux vám vrátí všechny skvělé funkce Windows Recall, které vám chyběly.
Společnost Fre(i)e Software oznámila, že má budget na práci na Debianu pro tablety s cílem jeho vyžívání pro vzdělávací účely. Jako uživatelské prostředí bude použito Lomiri.
Proběhla hackerská soutěž Pwn2Own Ireland 2025. Celkově bylo vyplaceno 1 024 750 dolarů za 73 unikátních zranitelností nultého dne (0-day). Vítězný Summoning Team si odnesl 187 500 dolarů. Shrnutí po jednotlivých dnech na blogu Zero Day Initiative (1. den, 2. den a 3. den) a na YouTube.
Pred časom som písal seriál o praktickom využití unixového systému FreeBSD ako platformy pre firemný systém. Tento systém má však aj vynikajúce vlastnosti pre aplikáciu v domácom prostredí, kde bez problémov zvládne úlohu systému domácej pracovnej stanice. Má na to všetky predpoklady - aj preto, že sa teší celkom serióznej aplikačnej podpore; momentálne je na neho portovaných už viac ako 16 000 rôznych aplikácií. Teda strach z toho, že nemôžem použiť BSD, lebo na ňom nebeží to a to, je v drvivej väčšine prípadov bezpredmetný a pri nárokoch na domáce použitie môžem byť už úplne bez obáv. Jediným eventuálnym problémom je to, že pre úspešné plnenie týchto úloh ho treba trochu "priohnúť", a teda jeho príprava pre tento druh použitia je o niečom inom ako niektoré linuxové klikacie distribúcie. Odmenou je však prehľadnosť a poriadok v systéme spojený s istotou, že sa mi v ňom celkom určite nič nenastaví samo.
V predchádzajúcom seriáli som uviedol návod, ako si nainštalovať systém a rozbehnúť základné veci potrebné na bežnú prácu v ňom (ako napr. sieť, grafické rozhranie, tlačový subsystém a podobné veci. K niektorým veciam sa môžem v prípade potreby ešte vrátiť a doplniť. Chcem sa však skôr venovať veciam pre začiatočníka exotickejším, ktoré v niektorých linuxových "easy distrách" chodia "akosi samé", ale človek začínajúci so systémom FreeBSD v nich skôr alebo neskôr skončí na mŕtvom bode. Aj keď po podrobnejšom pohľade ide často o banálny problém, kde stačí drobná úprava a veci sa rozbehnú k plnej spokojnosti používateľa...
Typickým problémom začínajúceho používateľa sú CD a DVD médiá. Začiatočník si nainštaluje FreeBSD, do neho KDE a zrazu zistí, že nielen nemôže páliť nové CD či DVD, ale dokonca ani pristupovať k jeho obsahu. To okamžite odradí väčšinu ľudí zvyknutých na komfortné klikacie linuxové distribúcie, kde "to išlo samo". Je to však prirodzená vlastnosť tohto unixového systému, a navyše sa dá veľmi ľahko zmeniť a prispôsobiť potrebám používateľa.
FreeBSD je potomkom pôvodného Berkeley Unixu, ktorý sa v poňatí základnej filozofie Unixu od čias svojho vzniku takmer nezmenil a jednou z vecí vyplývajúcou z toho je jeho prístup k správe súborových systémov. CD je nejaký externý súborový systém, a tie predsa môže (a z hľadiska bezpečnosti dokonca musí) pripájať (mountovať) iba root! Tu sa ukazuje aj druhý aspekt klasických Unixov - prístup typu "všetko potenciálne nebezpečné je štandardne zakázané" a ak niekto chce spustiť nejakú službu či povoliť prístup k nejakým súborom, musí mať na to oprávnenie.
A práve mechanizmus pripájania (mountovania) médií a prístupu na nich je vo FreeBSD ošetrený dokonca dvojitým mechanizmom zabezpečenia. Prvým z nich je vlastníctvo a práva vstupno-výstupného súboru zariadenia CD. Po štarte systému je spustený démon devd. Je to systémový proces, ktorý vyrobí do adresára /dev súbory pre každý jadrom nadetekovaný systémový prostriedok - myš, grafickú kartu, radič diskov, procesor, pamäť atď. a pridelí im práva. Tieto súbory vlastní root a majú nastavené práva len pre neho. Obyčajný používateľ na nich v počiatočnom nastavení nemôže pristupovať. Z hľadiska bezpečnosti je to super - nikto nemôže cez súbor zariadenia ohroziť stabilitu systému, ani podhodiť jadru falošné údaje a tak ho donútiť urobiť niečo neštandardné. Lenže práve pre bežné použitie PC na domáce účely sa nám takáto striktná bezpečnosť nehodí a treba voliť rozumný kompromis medzi bezpečnosťou a použiteľnosťou, lebo mať doma uzavretý systém je nanič.
Riešením je pre CD-ROM mechaniku obmedziť toto zabezpečenie. Démon devd má svoj konfiguračný súbor v adresári /etc a jeho názov je devfs.conf. Do tohto súboru je treba doplniť riadok
perm acd0 0666
kde acd0 je názov súboru zariadenia CD-ROM (prípadne CD-RW, DVD-ROM, DVD-RW). Po reštarte systému by sa malo vytvoriť nanovo zariadenie acd0 s popisovanými právami. Ak sa niekomu nechce reštartovať počítač, môže reštartovať devd démona za behu systému:
cd /etc/rc.d; ./devfs restart
Aj napriek tomu, že teraz máme CD-ROM mechaniku, ktorá je ochotne k dispozícii aj pre bežného používateľa, ešte nemáme všetko vyhraté. Druhý, podstatne sofistikovanejší spôsob ochrany systému pred neautorizovaným pripájaním (mountovaním) externých súborových systémov je skrytý v jadre systému. To totiž implicitne nepovoľuje pripájanie (mountovanie) súborových systémov pre iného používateľa ako roota. Našťastie, vo FreeBSD sa nachádza ďalší mocný nástroj, ktorý túto vlastnosť vie vypnúť. Je to systém sysctl.
Sysctl možno opísať ako dynamickú konfiguráciu jadra za pomoci systémových premenných. Zjednodušene povedané, sú to premenné, s pomocou ktorých môže používateľ root komunikovať priamo s jadrom. Niektoré sú iba na čítanie a slúžia pre diagnostiku systému, iné sú určené pre zápis a ich podhodením systému môžeme zapínať a vypínať rôzne vlastnosti systému. Ich kompletný výpis dostaneme, ak do príkazového riadku zadáme
sysctl -a
Potrebujeme teda systému podhodiť, aby vypol root-only mount média. Treba editovať /etc/sysctl.conf tak, že pripíšeme riadok
vfs.usermount=1
a reštartovať počítač. Ak to chceme bez reštartu, aj to sa dá, ak do príkazového riadku roota zadáme
sysctl -w vfs.usermount=1
Nezabudnime ešte nastaviť práva a vlastníctvo adresára /cdrom tak, aby ho vedel používať náš používateľ. Ak používate KDE, dobré je dať ako vlastnícku skupinu wheel, keďže na zmysluplné používanie KDE je táto skupina nutnosťou a bez členstva v nej si používateľ nenastaví jednoducho nič.
chown my_user:wheel /cdrom
Po týchto drobných úpravách máme systém, kde CD môže pripájať (mountovať) aj odpájať (umountovať) obyčajný používateľ.
Nabudúce sa budeme venovať napaľovaniu optických médií. Majte sa a nech vám systémy idú!
Nástroje: Tisk bez diskuse
Tiskni
Sdílej:

Pardon, ale po restartu bude opravneni nastaveno dle /etc/devfs.conf, takze je potreba udelat zmenu opravneni pro /dev/acd0 v devfs.conf
Urcite si zapnete v jadre atapicam, u ne-SCSI paliren je to potreba a zapnete asi takhle:
kldload atapicam
nebo zapisem atapicam_load="YES" do /boot/loader.conf
O co jde? Vžyť ti nabízí obě varitanty: restart počítače i restart služby. Stačí si vybrat, co je ti bližší. Nejsou náhodou unix & spol. mj. právě o možnosti volby?
/usr/ports/x11/nvidia-driver a napíšeš make install clean . To je celé ... už len upraviť xorg.conf, aby loadoval miesto nv ovládač nvidia, povoliť v ňom glx a je to ... Nie je tam nijaká záludnosť, všetko pekne funguje ako má.
Ale jsou! # Starting with version 7667, NVidia has dropped support for numerous # "legacy" GPUs. One can, however, build the port with -DWITH_LEGACY_GPU_SUPPORT # to go with version 7184 of the driver. Dalsi info viz /usr/ports/x11/nvidia-driver/Makefile
vfs.usermount a vlastnit mount-point - zde ale neni receno, ze to musi byt /cdrom :) si to muze dat klidne na $HOME/cdrom :)
no a aby to bylo cele transparentnejsi, tak by to chtelo asi napsat, jak na automaticke pripojovani cdrom/usb... na zenwalk linuxu to maji osetreno nejak pres udev atd. http://manual.zenwalk.org/en/ch04s01.html, a co jsem si vsiml na openbsd, tak tam jdou napojit vlastni skripty na hotplugd daemona, ktery po ziskani informace od jadra na zarizeni /dev/hotplug, ze bylo pripojene nove zarizeni spousti skripty z /etc/hotplug - hotplugd(8).
myslim, ze by to chtelo neco jako... automaticke pripojovani externich zarizeni muze fungovat automaticky s pouzitim xy, odpojeni blokovych externich zarizeni je nutne provest prikazem nebo skriptem navesenym na nejaky klikaci ukon :)
nebo jak by se to dalo jinak na freebsd resit?
velkou vyhodu hibernace spatruju v tom, ze muzu pokracovat tam, kde jsem skoncil (osobne pouze uzavru otevrene ssh sessions, aplikace jinak vubec nezaviram) a samozrejme o rad rychlejsi start systemu nez full boot.
no a co teprv takova tresnicka jako nacasovane nahravani z dvbt, kdy se mi pocitac probudi-nahraje potrebne-uspi a tak treba na tyden dopredu, musim uznat, ze toto ma m$ fakt velmi dobre vychytany
Ale, ale, kto nám tu flamuje? Myslím si, že po vyladení bola aj päťka celkom schopným systémom. Sám som na nej svojho času postavil firemný systém a nič nepadalo, všetko šlo stabilne a svižne. Až neskôr som migroval na šestku.
A to som na tom prevádzkoval celkom slušne žravé veci, napr. X-window terminálový server, kde bežal QCAD, OpenOffice, Samba, Acrobat Reader, MySQL a Apache pre intranet, printserver pre celú firemnú sieť atď ... Nejak som nezaregistroval padanie ani pomalý beh. Keby to išlo tak, ako popisuješ, tak by mi to nevydržalo ani týždeň a migroval by som na Windowsy, lebo vedenie firmy by jednoducho odmietalo niečo také prevádzkovať.
Len to chce mať solídny HW, dostatok RAM a vedieť si správne nastaviť systém (vypnúť v jadre debug, zapnúť DMA na zariadeniach pri boote, nastaviť si povolenú veľkosť súborov pre kernel atď ...). Nič viac.
Už som toho niečo poinštaloval a ešte sa mi nestalo, aby mi FreeBSD padalo, a to dokonca ani po defaultnom installe bez veľkých ladení na úbohom skladanom Pentiu 210 MMX so 64 MB RAM
$ cat /boot/loader.conf
snd_via8233_load="YES"
nvidia_load="YES"
linux_load="YES"
hw.ata.atapi_dma="1"
hw.ata.ata_dma="1"
kern.maxdsiz="1073741824"
kern.dfldsiz="1073741824"
$
, čo sú dve rôzne veci.
V kazdem pripade mne BSD zaujalo, jen musim zjistit, jak je to s podporou wine, cinepaint, ci vazne trochu exotictejsich aplikaci jako argyllcms, ufraw. Chybejici vmware je bohuzel celkem zle.
1. Prečítaj si článok pozornejšie najmä od začiatku. Tam je to rozobraté podrobnejšie, čo je myslené tou exotikou.
2. Zamysli sa, pre koho je článok určený. Nie je to odborná monografia, skriptá z teórie Unixu ani preklad oficiálneho manuálu. Je to súbor jednoduchých návodov pre obyčajných ľudí, ktorí chcú skúsiť používať FreeBSD a tvrdo narazia pri drobnostiach, ktoré síce sú pre skúseného užívateľa iba banalitky, ale pre začínajúceho užívateľa predstavujú len veľmi ťažko riešiteľný problém. A BSD nie je Mandriva, kde dvakrát klikneš a máš kompletnú podporu pre multimédiá. Práve pre týchto ľudí píšem návody, ako si systém čo najjednoduchšie skonfigurovať a hlavne porozumieť tomu, čo vlastne robia.
Ak používate KDE, dobré je dať ako vlastnícku skupinu wheel, keďže na zmysluplné používanie KDE je táto skupina nutnosťou a bez členstva v nej si používateľ nenastaví jednoducho nič.Na cem je zalozena tato informace? Na FreeBSD potrebuje KDE pro svou vlastni konfiguraci
su a nebo je vyznam skupiny wheel na BSD systemech jiny nez na Linuxu pouzivajicim PAM?
wheel v BSD je tak trochu o niečom inom ako wheel v Linuxe. A bez nej KDE vo FreeBSD naozaj korektne nepôjde. V linke hore je k tomu celkom slušné info.
Proste sú to iné systémy a každý sa správa trochu ináč. Pýtať sa, prečo je to vo FreeBSD tak a v Linuxe ináč, je tak trochu ako pýtať sa, prečo niečo funguje ináč trebárs v MacOS, či vo WinXP
nič v zlom, samozrejme.
Proste treba FreeBSD chápať ako FreeBSD, nie ako ináč urobené distro Linuxu.
Maj sa a nech sa darí!
http://lists.freebsd.org/pipermail/freebsd-questions/2005-December/108178.html SkupinaAhoj, uvedeny odkaz (zbezne jsem procetl cely thread) popisuje IMHO celkem bezne chovani z Linux/PAM systemu, kde prowheelv BSD je tak trochu o niečom inom akowheelv Linuxe.
su potrebujes byt z grupy wheel, v tom tedy rozdil nevidim, lec rad se necham poucit.
A bez nej KDE vo FreeBSD naozaj korektne nepôjde. V linke hore je k tomu celkom slušné info.Nenasel jsem. Mohl bys, prosim, uvest presnou citaci? V onom threadu uzivatel imho micha problem "nestartuje mi KDM", "nemuzu se prihlasit jako root", po upozorneni, ze se jako root nehlasi, prichazi s dotazem "I can't su".
wheel, tak nespustíš kdesu, a bez toho si v KDE nenastavíš skoro nič. Ináč to, či je to niekde tak a niekde ináč, je pre tento seriál viacmenej nepodstatné. Nemienim tento seriál stavať na porovnávaní.
Isteže, dá sa KDE nastaviť tak, aby sa dalo prihlásiť pod rootom, a tam ponastavovať podstatné veci pre userov. Ale nie je to veľmi bezpečné, a okrem toho načo to riešiť takto komplikovane. Jednoducho treba usera strčiť do grupy a je pokoj, všetko ide hladko ako po drátkoch.
Prečo je to tak, to som sa nikdy nejak nezamýšľal, nemal som na to nikdy času, som iba administrátor z praxe, nie matfyzák. Skôr ma vždy zaujímalo, ako dosiahnuť, aby systém robil to, čo chcem, aby všetko fungovalo dobre a pokiaľ možno to bolo možné spraviť v rozumnom čase, ako to, prečo toto ide tu tak a inde inak a ako urobiť jednu vec v systéme na 1000+1 spôsobov.
Neviem, ako sa chová Linux, ale vo FreeBSD sa to správa tak, že keď nie si v grupewheel, tak nespustíškdesu, a bez toho si v KDE nenastavíš skoro nič. Ináč to, či je to niekde tak a niekde ináč, je pre tento seriál viacmenej nepodstatné. Nemienim tento seriál stavať na porovnávaní.
kdesu == klikaci wrapper, co neco umi pustit s rootovo pravama (zepta se na heslo pres GUI a zavola su, afaik). Chci-li ve sve oblibene linuxove distribuci konfigurovat nastaveni KDE pro sebe, neni zadny duvod, proc bych mel potrebovat -- byt jen na chvili -- zvysena privilegia. Pochybuji, ze je FreeBSD "udelano jinak" i v takto fundamentanlni zalezitosti. Pochybuju, ze potrebuju vetsi privilegia pro manipulaci s ~/.kde/...
Isteže, dá sa KDE nastaviť tak, aby sa dalo prihlásiť pod rootom, a tam ponastavovať podstatné veci pre userov.WTF? O tomhle mluvi jenom tebou linkovany thread...
Ale nie je to veľmi bezpečné, a okrem toho načo to riešiť takto komplikovane. Jednoducho treba usera strčiť do grupy a je pokoj, všetko ide hladko ako po drátkoch.Nechces-li, aby mel user pravo pouzit
su, na Linux/PAM ho do zande grupy nestrcis a KDE stejne funguje. Opravdu to na FreeBSD nejde?
Prečo je to tak, to som sa nikdy nejak nezamýšľal, nemal som na to nikdy času, som iba administrátor z praxe, nie matfyzák. Skôr ma vždy zaujímalo, ako dosiahnuť, aby systém robil to, čo chcem, aby všetko fungovalo dobre a pokiaľ možno to bolo možné spraviť v rozumnom čase, ako to, prečo toto ide tu tak a inde inak a ako urobiť jednu vec v systéme na 1000+1 spôsobov.Na jednu stranu se grupa wheel uvadi jako vyhoda, na druhou stranu se do ni podle tebe musi dat kazdy uzivatel, ktery ma mit moznost pustit KDE. To si trochu odporuje, ne?
Každopádně, nedomluvíte se dokud nebude jasno v jedné věci: standardní BSD chování, že su vyžaduje členství ve skupině wheel, lze na linuxu nastavit pomocí PAM (některé distribuce to mívají jako default, ale vetšina ne).
Takže otázka zní, proč Michal Kysel' považuje su a kdesu za podstatnou věc, bez které nelze KDE provozovat.
Na tomto rozhovoru se mi líbí, že je nahoře napsáno "Praha - Bohnice"AFAIK je to tak ve vetsine distrobuci, dokonce i v te me oblibene :).Každopádně, nedomluvíte se dokud nebude jasno v jedné věci: standardní BSD chování, že
suvyžaduje členství ve skupiněwheel, lze na linuxu nastavit pomocí PAM (některé distribuce to mívají jako default, ale vetšina ne).
Takže otázka zní, proč Michal Kysel' považujeAno, tak jsem ten dotaz myslel, dik za lepsi formulaci.suakdesuza podstatnou věc, bez které nelze KDE provozovat.
Takže otázka zní, proč Michal Kysel' považuje su a kdesu za podstatnou věc, bez které nelze KDE provozovat.IMHO clanok je pisany pre uplnych zaciatocnikov a citit ze je na nich brany ohlad.. skor, nez si polozite takuto otazku nabuduce, skuste prosim pochopit pointu clanku
Chci-li ve sve oblibene linuxove distribuci konfigurovatfreebsd!=linux
)
Ja jsem resil jenom blby HP Data Protector a ten ani nenasel disky, nastesti umi FreeBSD fake mount a DP ma ridici skript. kde jsem kobinoval LinuxBASH s BSD_BASHem a pak jsem to rozjel, a to je prosim USER aplikace, ctouci soubory a posila je pres sit, nevyzaduje zadny specificky modul v kernelu.
Teoreticky be se daly napsat VMWARE moduly do BSD, ale to by nejspise vyzadovalo i prepsat emulacni vrtvu Linuxu, aby je umel volat.
Jinymi slovy, kups si nove AMD64 AM2 a novejsi a pod Xenem si pust windows,linux, bsd a nebo na obyc CPU linux, bsd ....
$ pwd /usr/ports/emulators $ ls | grep vm libvm68k linux-vmware-toolbox2 linux-vmware-toolbox4 linux-vmware-toolbox5 minivmac vmips vmsbackup vmw vmware3 vmware-guestd3 vmware-guestd4 vmware-guestd5 vmware-tools2 vmware-tools3 vmware-tools4 vmware-tools5 $Myslim, že viac asi tvoj príspevok z informačného hľadiska komentovať netreba
...Budem sa tomu venovať v niektorom ďalšom dieli.Tak to se budu těšit :o) Tak teď mám o jeden další důvod FBSD zkusit. Díky
STABLE vetva sa, ako aj CURRENT, updatuje priebežne, kontinuálne. Jediným rozdielom je to, že do STABLE vetvy sa dáva kód, ktorý sa nejaký čas predtým osvedčil vo vetve CURRENT. Príklad - aktuálna verzia vetvy STABLE je 6-STABLE, pod vetvou CURRENT beží 7-CURRENT. Ak sa napríklad nájde chyba v kóde, alebo sa vyskytne nový druh hardwaru a bude treba pridávať do systému ďalší kód, tak sa to nejaký čas odskúša v sedmičke a potom sa to portne do šestky.
Tento proces sa ale netýka nových features, ale skôr debugovania závažnejších nedostatkov a pridávania systémovej podpory pre nový HW. Novo implementované features sú vždy vecou CURRENT a do STABLE sa nedostanú. Príklad - keď bola 4-STABLE a 5-CURRENT, tak 5 mala devfs, ale 4 ešte nie ...
K otázke 2 sa neviem vyjadriť, Gentoo ani Debian nepoznám, čo by to akože malo robiť?
K otázke 3 - Screen samozrejme existuje, ale nie ako balík, ale iba ako port. Urob toto:
cd /usr/ports/sysutils/screen/ && make install clean
K štvorke - neviem, ťažko povedať, našiel si ju medzi podporovaným HW, alebo aspoň má podporovaný chipset? Ak áno, mala by chodiť. Doporučujem mrknúť sa na Hardware Compatibility List, či sa tam niečo o tom nepíše. A ak nie, ani tak to ešte nie je úplne stratené. Niekedy totiž chodia aj veci, čo v zozname kompatibilných zariadení nie sú uvedené.
A to ignore znamená, že z nejakého logického dôvodu nevie updatovať. Napríklad to často robí, keď updatuješ z balíka a zistí, že už máš na svojom systéme rovnakú verziu ako je v zdroji balíkov, tak napíše, že ignoruje a že update sa nekoná. Alebo keď si predtým robil update nejakého softu z portu kompiláciou, ono to prekompilovalo nielen ten konkrétny soft, ale aj nejakú na ňom závislú balíkovú komponentu, napríklad zdieľanú knižnicu. A tá závislá komponenta na tvojom systéme môže byť potom kľudne vyššia verzia ako tá zo zdroja balíkov
S updatom KDE som aj ja dosť dlho bojoval. Nakoniec sa ukázala najživotaschopnejšou varianta binárneho upgradu z balíkov + to, čo sa neupgradovalo, som dal upgradovať z portu kompiláciou. Zabil som na tom jeden víkend, ale mám to už O.K.
On to sám systém poriešiť vie. Len sú tu dva problémy. Jeden problém sú balíky ku KDE, ktoré nie sú stále k dispozícii všetky ku aktuálnej verzii, a je ich celá hromada. Druhý je to, že KDE je obrovský kus softu s hromadou dependencies, preto upgradovať ho znamená vymeniť viac než polovicu inštalovaných bináriek. Ak by si dal upgradovať všetko z portu, tak to samozrejme urobí sám, ale bude to trvať hodne dlho.
Vyskúšaj ešte toto:
portupgrade -rRPP kde; portupgrade -rR kde
ps: viete ako odlisite profika od lamy? lama vie tri veci a uz neda na to svoje dopustit a na vsetko ostatne kyda. profik vie omnoho viac ale ked sa ho pytaju, povie vyhody toho svojho a zdrziava sa komentarov voci ostatnym. kde ste vy? ani nemusite odpovedat... zbohom trubkyPekne si sa opisal (: