Příručka OpenOffice.org - I

21. 5. 2003 | Juraj Remenec | Návody | 29876×

Nový rozsáhlý seriál o používání OpenOffice.org. Návod ke všem součástem kancelářského balíku.

Úvod

Dovoľte, aby som vás privítal pri prvej časti seriálu o OpenOffice.org. Možno sa teraz pýtate, prečo sa takýto članok uverejňuje na serveri, ktorý sa zaobera Linuxom. Takisto sa možno pýtate, či sa v tomto seriáli dozviete niečo, čo ste ešte nevedeli. Na zodpovedanie týchto otázok, si povedzme pár slov na úvod.

OpenOffice.org je Open Source projekt a už len tento fakt mu dáva svoj priestor aj na serveroch zaoberajúcich sa Linuxom. Keď si k tomu domyslíme aj fakt, že v súčastnosti je to najpoužívanejší kancelárský balík na systéme Linux, tak to svoj význam dostáva. K napísaniu tohto seriálu ma inšpirovala skutočnosť, že až do nedávna nebolo na internete takmer žiadnej SK/CZ dokumentácie pre tento program a v konferkách sa neustále omielala fráza, že kvôli nedostatočnému kancelárskemu vybaveniu - "sekretárka za Linux nikdy nesadne". A presne o tomto bude reč v nasledujúcich častiach seriálu.

Ešte chcem upozorniť, že tento seriál nema byť žiadným BIG-HOWTO a osobne sa ani nepokladám za extra odborníka v danej oblasti. Tento seriál by mal byť najmä pre začiatočníkov. Na svoje si určite ale prídu aj zbehlejší užívatelia tohto programu. Pôvodný plán hovorí, že tento seriál by mal mať 10 častí s ktorých sa každé dve budú venovať jednej súčasti (Writer, Calc, Impress a Draw). Na poslednej časti to budú tipy a triky.

Inštalácia programu

Rozhodol som sa, že tu nebudem rozoberať celu slávnu históriu tohto projektu. Úplne postačí ak poviem, že OpenOffice.org vychádza zo známeho kancelárskeho programu StarOffice. Jedná sa o súbor kancelárských programov, ktoré určite poznáte aj zo známeho MS Officu (Word, Excel, ...). V priebehu uverejňovania tohto seriálu sa budeme taktiež baviť medzi rozdielmi medzi týmito balíkmi. Aby sme furt len nekecali, poďme na vec.

Čo sa týka minimálnych požiadavok na PC, tak tu by som nešetril na ničom. Tento program má trochu agresivnejšie nároky, než MS Office. Neviem ako na Windowsoch, ale na mojej mašine s Linuxom (1.2 GHz, 400 MB RAM) mi štart tohto programu trvá cca 24 sekúnd. Keď už, tak aspoň na RAMke by som nešetril. Ešte upozorňujem, že sa tu bavíme o verzii pre systém Linux.

Minimálne požiadavky
• PC Pentium 300 MHz a vyššie
• aspoň 64 MB RAM
• cca 220 MB na disku
• X-window s min. rozlíšením 800x600
• glibc knižnica verzia 2.2.x a vyššie
• gcc verzia 2.9 a vyššie

Hotový inštalačný program, alebo aj zdrojové kódy si môžte stiahnúť z domovskej stránky projektu www.openoffice.org. Ešte musím upozorniť, že na tejto stánke sa môžte dočkať len anglickej verzie. O preklad tohto programu sa starajú niektore ďalšie komunity, organizácie, alebo aj užívatelia. Pokiaľ teda máte záujem o českú mutáciu môžte navštíviť stránku oo-cs.sourceforge.net. Takisto pokiaľ máte záujem o slovenskú verziu môžte navštíviť stránky oo-sk.linux.sk. Po stiahnutí inštalačného balíka môžme pristúpiť k jeho inštalácii. V tejto rovine je nutné poznamenať, že v súčastnosti je k dispozícii verzia 1.0.3, ktorá už obsahuje aj preloženú nápovedu. Takisto sa pracuje na novej verzii 1.1.

V prvom kroku je nutné súbor rozbaliť.


$ gzip -d nazov_suboru.tar.gz
$ tar xfv nazov_suboru.tar


Po rozbalení sa nám objaví adresár "install" v ktorom sú dva súbory spustitelné (install a setup). Pred inštaláciou si musíme uvedomiť o aký typ inštalácie budeme mať záujem. Na výber máme dve možnosti a to sieťovú a jednoužívateľskú. Sieťová inštalácia ma niekoľko výhod. Ak ste správca na serveri, možte nainštalovať len jeden OpenOffice.org a automaticky ho budú môcť spúštať a používať všetcia užívatelia vášho servera. Jednoužívateľská ma zasa výhodu, že ak nie ste správcom na svojom počítači, alebo serveri, môžte si tento balík nainštalovať bez toho, že by vám musel niekto niečo dovolovať.

Ak by sme teda chceli použíť prvú, sieťovú inštaláciu, tak sa musíme prihlásiť ako správca a spustiť program install. Program sa automaticky nakopíruje do adresára /opt. Tento adresár je nastavený ako štandardný. Ak by sme toto umiestnenie chceli zmeniť, tak musíme použiť parameter --prefix.

$ ./install

alebo

$ ./install --prefix=/ine_umiestnenie_adresara

Pri jednoužívateľskej inštalácii je nutné použiť ďalší parameter --single, alebo ak máte zapnuté Xká, tak ešte lepšie je použiť parameter --single spolu s parametrom --interactive.

$ ./install --prefix=/ine_umiestnenie_adresara --single

alebo

$ ./install --single --interactive

Pri interaktívnom režime sa vám zapne grafický inštalátor, kde mu cestu nakopírovania zadávate priebežne.

Ak ste zvolili sieťovú inštaláciu, musia si samotní užívatelia vytvoriť svoje konfiguračné súbory preto, aby nedochádzalo k vzájomnému ovplyvňovaniu nastavení programu. Najlepším spôsobom je ako obyčajný užívateľ spustiť program setup. Predpokladajme, že ste ako správca spustili program install (bez parametrov) a ten vám štandardne nakopíroval súbory OpenOffice.org do adresára /opt. Obyčajný užívateľ potom musí spustiť program setup a to nasledovne:

$ /opt/OpenOffice.orgxxx/program/setup

Užívateľ musí byť pri spúštaní tohto programu v grafickom režime (v Xkach).

Uvedený príkaz spustí sprievodcu, ktorý si v jednotlivých krokoch od vás pýta rôzne informácie. Tou prvou je napríklad zadanie osobných údajov. Tieto informácie su potom automaticky prikladané ku každému vytvorenému dokumentu. Ich zadanie nie je v žiadnom prípade povinne.

V ďalšom kroku sa nás program pýta, aký typ inštalácie chceme zvoliť. Na výber je pracovná stanica a užívateľská inštalácia. Pokiaľ sa chceme držať pôvodného plánu, doporučujem pracovnú stanicu. Užívateľská inštalácia opätovne skopíruje celý program do domovského priečinka užívateľa a takto to bude na disku zaberať 2x toľko. V ďalšom kroku určujeme umiestnenie konfiguračných súborov. Doporučujem ponechať štandardne - to ktoré vám program ponúka. V poslednom kroku máme určiť umiestnenie JAVA programu. V tomto bode máme na výber dve možnosti. Autori programu doporučuju, aby ste v systéme mali nainštalovanú aj JAVU, ktorú si je možné stiahnúť napríklad zo stránky java.sun.com. Aj keď na druhej strane pre správnu funkčnosť nie je tento jazyk potrebný. Po nainštalovaní JAVY musíte inštalátoru OpenOfficu "nalistovať" cestu k nainštalovanej JAVE. Ta sa štandardne nachádza v /usr/java/j2xxx. Fungovať bude ako verzia SDK, tak aj RE. Minimálna verzia by však mala byť aspoň 1.3.1. Mne osobne fungoval OpenOffice dobre aj bez JAVY. Je to na vás.

Posledným potvrdením sa nám spustí inštalačný proces, ktorý nakopíruje konfiguračné súbory do nášho domovského adresára a môžme začať pracovať.

Pokiaľ používate grafické prostredie KDE, alebo GNOME ikony by sa mali automaticky objaviť v menu na oboch prostrediach. Pokiaľ sa tak nestane (a toto sa stáva často), musíte si ikony na jednotlivé programy vyviesť sami. Pokiaľ sa budeme držať podľa našho postupu, tak samotné programy sú umiestnené v /opt/OpenOffice.org/program/ :

swriter - Textový editor WRITER (Word)
scalc - Tabuľkový procesor CALC (Excel)
simpress - Tvorba prezentácii IMPRESS (PowerPoint)
sdraw - Kresliaci program DRAW

Pokiaľ ste použili jednoužívateľskú inštaláciu, tak programy sa budú nachádzať pod adresárom, ktorý ste si sami zvolili.

Inštalácia tlačiarne

Inštalácia tlačiarne je pomerne jednoduchá. Jedinou podmienkou je, aby ste v systéme mali správne nakonfigurovaný a rozbehaný jeden z tlačových systémov, ako napríklad LPD, alebo aj CUPS. Výstup z OpenOffice.org, potom posielajte na tlačiareň "Generic printer", ktorú OpenOffice.org štandardne ukazuje, že je nainštalovaná v systéme. Pokiaľ by ste mali v systéme viac tlačiarní, tak "Generic printer" bude posielať dokumenty len na "východziu" v tomto prípade je nutné pridať do tlačiarní v OpenOffice.org ďalšiu "Generic" tlačiareň a to cez správcu tlačiarní, program "spadmin". Jeho spustenie zabezpečíme z príkazového riadku v X kách.

$ /opt/OpenOffice.org/program/spadmin

Poznámka: Pokiaľ používate OpenOffice.org dodávaný v distribúcii RedHat, tak program sa nevolá spadmin, ale ooadmin.

Po jeho spustení nás bude zaújimať tlačítko "Add new printer" (Pridať novú tlačiareň). Na otázku aký ovládač použiť pre novú tlačiareň, zadáme "generic". Ako náhle prídeme k zadávaniu "lpr" príkazov, zadáme doň príkaz v nasledujúcom tvare:

lpr -P nazov_ďalšej_tlačiarne

Po potvrdení nám už ostáva pomenovať si novú tlačiareň a inštalácia je hotová. Pokiaľ patríte medzi náročnejších užívateľov a v uvedenom spôsobe vám chýba možnosť zmeny tlačenia, ako napríklad aj zmena kvality tlače, doporučujem, aby ste si rozbehali tlačový systém CUPS a výstup z OpenOffice.org dali presmerovať cez kprinter program. Samozrejme, že nutnosťou je, aby ste mali nainštalované a prostredie KDE. Presmerovanie je jednoduché. Otvorte si znova správcu OpenOffice.org tlačiarní a vyberte si Generic printer na editáciu. Do políčka s lpr príkazom, tento vymažte a napíšte tam:

kprinter --stdin

Po tomto úkone, ako náhle pošlete nejaký dokument na tlačiareň, spustí sa vám KDEčkovský správca tlače, kde už môžte vykonávať rôzne úkony a meniť niektore parametre tlače.

Myšlienka autora: Myslím, že práve toto najlepšie vystihuje to, čo Linux zastáva - sloboda výberu ).

Inštalácia fontov

OpenOffice.org štandardne ponúka svoju vlastnú sadu fontov. Aj keď niektoré z nich sú na prvý pohľad (na obrazovke) rozstrasené a niekedy ťažko čitateľné - ich výstup na tlačiarni je pomerne kvalitný. Ak by sme však chceli túto sadu fontov aj rozšíriť, tak OpenOffice.org umožnuje inštaláciu aj TrueType fontov. Jedinou podmienkou je, aby mali príponu "ttf". Pre inštaláciu doporučujem nakopírovať dané fonty do nejakého ľubovoľného adresára. Tie môžte nájisť napríklad aj na www.fonts.com. Ich inštalácia sa taktiež vykonáva prostredníctvom openofficeovského správcu tlače. Tentoraz cez tlačítko "Fonts" (Fonty). Po kliknutí na toto tlačítko sa dostávame do zoznamu fontov, z ktorých si môžte povyberať, ktoré chcete odstrániť, premenovať, alebo nakoniec pridať ďalšie. Po ukončení inštalácie fontov už môžme naše fonty v adresáry vymazať, nakoľko si OpenOffice.org urobil vlastnú kópiu.

Poznámka:Toto neplatí pokiaľ ste pri pridávaní fontov zaškrtli políčko "Create soft links". Vtedy sú vytvorené len symbolické linky, ktoré sa fyzicky odvolávajú na vaš adresár s fontami.

Záver

V dnešnej časti sme si povedali o všetkých inštaláciach, ktoré OpenOffice sprevádza. V budúcej časti sa začneme zaújimať o jeho súčasť WRITER. Pokiaľ máte nejaké otázky, kľudne sa pýtajte, buď na mojej e-mail adrese, alebo prostredníctvom komentárov.

       

Komentáře

[Josef Varilek]

Zdravim, Měl bych jeden dotaz: bude možné po ukončení seriálu materiál volně distribuovat, popřípadě přeložit do češtiny (samozřejmě s uvedením autora)? Jedná se mi o vytvoření příručku pro uživatele, což by mohlo významně napomoci k masovejsimu nasazeni OO. Nemohu uzivatelum nainstalovat OO na pocitac a rict jim, aby si koupili priručku v knihkupectví.. Ja vím, příručku na MSOffice taky nerozdáváme, ale tam je situace poněkud jiná - učí se to ve škole atd. To že je to víceméně stejné nikomu nevysvětlím, stačí jedno okýnko navíc a hned je problém... Jinak děkuji za takové články... J.V.

[Leoš Literák]

planujeme nase serialy vydat v PDF podobe a nechat je volne sirit. snad bude v tomto pripade souhlasit i Juraj. nicmene preklad delat nebudeme - leda by se nasel nejaky dobrovolnik

[Ondřej Čečák]

opravdu si myslite, ze by to melo nejakou cenu?
pokud ano, nejsem proti ...

[Remenec Juraj]

som rad, ze serial zozne uspech. Ale netreba zabudat, ze ja som neni ziadny expert. Mozno tam aj niektore veci budu chybat - nikto nevie vsetko . Co sa tyka distribucie, tak suhlasim so vsetkym s cim suhlasi aj ABCLinuxu.

[Bob]

Proc zvolit/nezvolit pri instalaci podporu JAVA, kdyz OO funguje i bez toho? Z clanku mi to neni jasne...

[Remenec Juraj]

Program ako taky bude fungovat aj bez JAVY. JAVA je ako doplnok, ktory sa pouziva pri niektorych specialnych funkciach, napriklad pri vkladani objektov, ktore by mohli javu potrebovat. Na bezne pouzivanie, ale ako som uz povedal JAVU nepotrebujete.

[Jiri Bajer]

Ahoj, mam nainstalovany OOO 1.0.3 CZ na Debianu s WindowMakerem. Ceske klavesy mi v OOO funguji, az na mrtve klavesy pro hacek a carku. Co delam spatne? Jirka

[Remenec Juraj]

No v OO to chyba nebude . Pozrel by som sa na program, ktorym prepinate klavesovu mapu. Neviem co pouzivate, takze vam neviem konkretnejsie poradit.

[Jiri Bajer]

setxkbmap cz, popr. cz_qwerty. Jako primarni mam us, jako sekundarni cz. (konfigurovano pres dpkg --reconfigure xserver-xfree) Dival jsem se do klavesove mapy a deadacute a deadcaron tam definovany jsou. Podle Czech-HOWTO to muze byt bud mapou (IMHO neni), nebo aplikaci (nepravdepodobne, prave proto se ptam co delam blbe). LC_xxx jsem nijak specialne nenastavoval, pri instalaci jsem zvolil defaultni locales v anglictine+podpora pro cestinu.

[Mojža]

V článku mi chybí informace, jak provést upgrade na vyšší verzi. Je možné to doplnit?

[Remenec Juraj]

No, po pravde kazda aktualizacia u mna skoncila tak, ze som surovo vymazal staru verziu a surovo nahodil novu. Uzivatelom to sice ukazalo, ze instalacia je porusena, ale po volbe "opravit" sa im to zasa spustilo. Neviem ani ako inac by som to robil.

[Robert Krátký]

upgrade se nedoporucuje.

[met]

Me s cekse konferenci uzivatelu OO presvedcovali o opaky, tedy zadny problem - viz http://cs.openoffice.org/servlets/ReadMsg?msgId=658592&listName=users

[met]

Hmm pardon, ale asi neumim vkladat odkazy.

[Robert Krátký]

ano, tak to delam take, ale rekl bych, ze se tomu neda rikat upgrade. proste nainstaluji novou verzi vedle starsi, prekopiruji soubory, ktere si chci ponechat a starou verzi odstranim - pak je jeste treba novou verzi opravit.

pro obycejneho uzivatele, ktery nema duvod provozovat dve verze najednou, je myslim daleko jednodussi starou verzi odinstalovat s tim, ze nedovolim smazat nove ci pozmenene soubory (volba (od)instalatoru), pak nainstaluji novou a soubory do ni doplnim. takovy postup je kratsi a rekl bych i logictejsi - ale urcite nelze nazyvat upgradem...

[Jarda]

Proč je v článku doporučován tisk přes kprinter, když je dle mého skromného názoru lepší použít možnost importu PPD souboru přímo pro požadovanou tiskárnu. OO pak umí s tiskárnou přímo... Instaluji OO raději příkazem ./setup -n (jako root) než bez toho parametru, pak je možné aby každý uživatel měl své nastavení v domovském adresáři.

[Remenec Juraj]

Tlac cez kprinter nie je v ziadnom pripade povinna. Pre toho kto vlastni KDE a nechce nahanat "PPD" subory je to si myslim, celkom pekny trik. ) Ked sme uz pri tych tlaciarnach: Pod OpenOfficom sa standartne nachadzaju ovladace aj pre niektore typy tlaciarni. Opravte ma ak sa mylim, ale nie su vsetky tieto tlaciarne POSTSCRIPTOVE ?

[venca]

Zrovna včera jsem skusmo instaloval v práci na Compaq s Pentiem MMX na 233 MHz Suse 8.1 + OO 1.01. Tedy, chce to trpělivost, ale k mému překvapení se otevřou a jde s tím i dělat. Horší je ,že standardní odpovědí na pokus otevřít jakýkoli M$ soubor, je "došlo k neodstranitelné chybě", ale to mi dělají doma na Duronu 700 MHz taky. Nic ve zlém, ale Star Office chodily líp. Jinak mám OO i ve windozech a tam v 90% bez problémů. V linuxech obráceně. (venca.ok1tvc@volny.cz)

[met]

Tak s ma zkusenost takova neni. StarOffice jsem zkusil, ale nenadchnul me (padal). Ale z OO jsem uz zkusil ruzne verze pod lin i win a jsem spokojeny. Ne ze by mi nikdy zadna verze nespadla, to nemohu rict, ale myslim si, ze uz je to produkt na profi urovni schopny dobre konkurovat jinym.

[venca]

Což o to, to mě se taky moc líbí. Proti Star Office je to velký pokrok, ale prostě, já otevřu jeden M$ dokument ze dvaceti. Dokonce se mi podařilo, v linuxu, neotevřít dokument napsaný OO pod Win a to je co říct! Rád věřím, že je chyba někde jinde, ale kde? Neotevřu ani blbý ceník napsaný v excellu. Dokonce jsem si koupil i tu příručku, ale tam je samozřejmě všechno bez problémů. Snad to spraví vyšší verze. ....Jinak v linuxu stejně píšu nejradši ve vi.

[met]

No, ja pisu ve Vimu i pod wokny , ale sbiram zkusenosti a OO, abych ho mohl s klidem v srdci doporucit jinym. A jelikoz me zkusenosti jsou velmi pozitivni, tak ho doporucuji a obcas se to u lidi sklizi i s uspechem

[Remenec Juraj]

No v ziadnom pripade nema OpenOffice problemy s otvorenim M$ suboru. Na vasom mieste by som skusil novsiu verziu: 1.0.3, alebo aj beta 1.1. U mna sa denne otvori niekolko desiatok M$ suborov prave cez OpenOffice a vsetko slape dobre. Niekedy sice musim zmenit font, ale inac je to dobre.

[Miroslav BENES]

Oo má _velké_ problémy se soubory Excelu, kde je třeba jen jedna jediná buňka zamčená na heslo. A takových souborů nám od partnerů chodí odhadem tak 2/3 (někdy třeba jenom blbé logo v zamčené buňce - to fakt potěší). Zrovna nedávno se tu objevil sešit v Excelu, do kterého se má vyplňovat kolik odpadů a jakých asi tak vyprodukujeme za rok. Ty množství se posčítají, ponásobí nějakými konstantami a výsledek se objeví v jedné buňce na konci. Bohužel ten vzorec je chráněn heslem, takže si z OO ani neškrtneme. Naštěstí se na netu povalují prográmky které to umějí lousknout ....

[Lukas Svoboda]

Mam dva zasadni problemy s OO. Pokdu se pouzivaji denne cca pul roku zacne je jejich spousteni prodluzovat a prodluzovat az za neunosnou hranici. Pokud OO stracenu tak to vola furt mmap... vi nekdo co s tim? Tedy predesilam ze pomuze reinstalace (stejnak je vzdy nova verze:) ale neni to moc linuxove reseni. Druhy problem je s default fonty pro menu a dialog. boxy. Z niceho nic se prepinaji na nejaky jiny (nepouzitelny) font. Fonty mam v X instalovany korektne. A k reseni nevede ani reinstalace OO, pokud necham stary konfigurak ~openoffice/user/config/* Nevite nekdo jak to spravit?

[Bronislav Klapuch]

Článek se mi líbil. Každý, kdo OO instaluje poprvé by si ho měl přečíst. Jen doplním - Velikost instalace lze podstatně omezit na cca 50MB při zachování původní funkčnosti. Při instalaci máte možnost zrušit volbu instalace různých helpů, které zabírají většinu prostoru. Další doplnění - české stránky jsou na http://cs.openoffice.org. Nevím, zda už v nové verzi je to lepší, ale mně (snad jako jediné) vadí ta spotřeba systémových prostředků a tím i zpoždění při nabíhání.