Stellarium - nebo ako na dlani

26. 6. 2007 | Peter Tuharský | Recenze | 16825×

Snívali ste niekedy mať aspoň na chvíľu poriadny teleskop, aby ste cez výkonnú optiku videli na oblohe objekty, ktoré voľným okom nevidno ani za najjasnejšej hviezdnatej noci? Alebo ho vlastníte a zišla by sa vám pomôcka pre galaktické potulky? Možno sa len radi občas pozriete na oblohu a chceli by ste vedieť viac o tom, čo vidíte. Kým mnohí vám sľubujú modré z neba, Stellarium bude fungovať ako skutočná interaktívna hvezdáreň.

Pozadie

Stellarium patrí do rodiny slobodného/open-source softvéru. Sloboda sa týka aj voľby operačného systému – Stellarium je dostupné pre Microsoft Windows, GNU/Linux a Apple Mac OSX.

Popis programu sľubuje realistické, OpenGL akcelerované 3D zobrazenie oblohy a katalóg Hipparcos s vyše 120 000 objektami. Je súčasťou viacerých distribúcií Linuxu, inštalačné balíky pre ostatné systémy nájdete na www.stellarium.org/cs.

Program rýchlo rozptýli všetky obavy zo zložitého systému a veľmi dobre funguje aj na staršom počítači (napr. AMD Duron 1100, VGA 8 MB Diamond Savage), kľúčovými sú však optimalizované ovládače grafickej karty.

Nech sa páči, vstúpte

Privíta vás priateľský, pokojný svet, kde sa nad krajinou živo jagá hviezdnatá obloha. Orientácia je jednoduchá – „chytíme“ ju myšou a ľubovoľne sa otáčame. Skrolovacím tlačidlom ovládate zväčšovanie objektov. Svetové strany sú viditeľne označené, takže sa nestratíte. Na oblohe sú zobrazené názvy najdôležitejších objektov. Ovládacie prvky dole sú názorné, zobrazujú sa pomocné texty. Milo vás prekvapí, že program s vámi od začiatku komunikuje po slovensky. Funguje aj ovládanie klávesami a Nápoveď je vždy poruke, aby poradila, ako na to.

Zaujímají vás súhvezdia a ich názvy? - na to stačia dva kliky myšou. Reakcie programu sú celkovo veľmi pokojné a elegantné, plné príjemných detailov. Ešte jeden klik a na oblohe sa objavia aj umelecké vyobrazenia súhvezdí. Je to síce efektné, ale postupne zistíte, že program toho dokáže oveľa viac. Nočný režim zmení farbu textov na červenú, ktorá je vhodnejšia pre skutočné nočné pozorovanie.

Súhvezdia a ich názvy

Súhvezdia, ako ich videli naši predkovia

Po chvíli obdivovania vypínate súhvezdia a zapínate hmloviny. Kliknutím na objekt získate základné informácie, živo pulzujúci „zameriavač“ svojím tvarom vypovedá o charaktere objektu. Pravé kliknutie zruší výber. Objekt môžete vyhľadať aj podľa názvu a k dispozícii máte viacero možností na jeho ďalšie sledovanie. Pre mnohé objekty má Stellarium realistické textúry a plynulé zväčšovanie napodobňuje prácu skutočného teleskopu.

Maia nebula v nočnom režime

Maia nebula po zväčšení

Nastavenia

Pohľad na zobrazené informácie prezrádza, že vás program umiestnil neďaleko Paríža, 83 m n.m. Krajina navôkol je skutočná dedinka Guéreins 50 km severne od Lyonu. Vo vŕškoch Baeujolais smerom na západ ležia vinice i mesto, kde sa zrodilo Stellarium.

Presná pozícia je pre astronomické pozorovanie dôležitá, a tak prišiel čas pozrieť sa na Nastavenia. Pohyb nad mapou sveta je intuitívny ako po oblohe. Možno budete trochu sklamaní z absencie Bratislavy. Zadajte teda aspoň približné geografické súradnice. Obloha sa prispôsobuje v reálnom čase, dokonca môžete po mape putovať myšou a sledovať, ako sa obraz oblohy mení! Efektné a názorné.

Nastavujeme pozíciu

Databáza svetových miest by potrebovala doplnenie, očakávali by ste aj názvy a presné polohy hvezdárskych observatórií. Koniec koncov, svoju vlastnú polohu môžete presne zadať a uložiť. Bolo by však pekné, keby sa novozadané body objavili aj na mape a dalo sa k nim neskôr vrátiť.

Dátum a čas je rovnako dôležitý. V nastaveniach sa nedajú hodnoty zadávať priamo editovaním, iba zvyšovať a znižovať. Program sa dá ovládať aj cez skript a cez konfiguračný súbor, čo tento hendikep čiastočne vyrovnáva a umožňuje dokonca vyššiu presnosť údajov.

Dátum a čas

Jazyk môžete nastaviť osobitne pre používateľské rozhranie a pre objekty. Môžete ich napríklad hľadať alebo sledovať podľa zahraničnej literatúry, a pritom sa vám program stále prihovára v rodnej reči. Alebo vyhľadáte nejaký cudzojazyčný objekt a prepnutím späť na slovenčinu zistíte, čo to je. Môžete si tiež zvoliť niektoré "exotické normy" súhvezdí.

Jazyk

Krajina (panoramatická tapeta), na ktorú sa pozeráte, sa samozrejme dá meniť. K dispozícii ich máte niekoľko a na webstránke programu sú k dispozícii ďalšie.

Zobrazovanie krajiny môžete aj úplne vypnúť. Stratíte tak "zem pod nohami" a môžete pozorovať aj objekty, ktoré by ste v danom okamihu v našich zemepisných šírkach nemohli vidieť, pretože sú "niekde pod nami".

Asi takto by to videlo vozidlo Mars Opportunity Rover

V konfiguračnom súbore config.ini môžete navoliť aj iné rozlíšenia, než sú k dispozícii vo Video nastaveniach. Na výber máte aj rôzne spôsoby zobrazenia. Napríklad "sférické zrkadlo" dovoľuje premietanie na kupolu v planetáriu. Na webstránke programu sa dokonca riešia aj možnosti stavby menších súkromných planetárií.

Video nastavenia

V menu "Renderovanie" vyberáte, čo a ako chcete na oblohe vidieť. Nastavujete viditeľnosť hviezd podľa magnitúdy, zobrazenie mesačnej škály, a pre romantické duše aj počet meteorov za minútu :-).

Ak chcete lepšiu viditeľnosť, než by ste dosiahli v skutočnosti, môžete vypnúť vplyv atmosféry, prípadne aj prirodzenej prašnosti horizontu (hmla). Raz darmo, keby bolo všetko vidieť z pohodlia našich obývačiek, nikto by asi nestaval observatóriá na horských štítoch.

Môžete si presne určiť, čo a ako chcete vidieť

Orientácia

Po úvodnom zorientovaní sa dostávate ďalej. Pre astronóma je nevyhnutná dobrá orientácia na oblohe. Zapnete teda azimutálnu a ekvatoriálnu mriežku. Môžete tiež znázorniť rovníkovú čiaru a čiaru ekliptiky, čím vytvoríte na oblohe „navigačný systém“. Mimochodom, rovníková čiara – je zaujímavé vidieť, ako sme v našich zemepisných šírkach „šikmo“ voči rovníku, nemyslíte? Ak chcete lepšie vidieť Mesiac, môžete si ho 4× zväčšiť, pretože voľným okom ho subjektívne vnímame väčší, než v skutočnosti je.

Orientácia na oblohe

Význam ekvatoriálnej/paralaktickej montáže

Kompletné hviezdne súradnice, zväčšený Mesiac

Po prečítaní informácií o niekoľkých známych objektoch som omylom klikol na naoko prázdnu časť oblohy, a aj tam sa našiel nejaký objekt, o ktorom mi program podal katalógové informácie. Bol to objekt HP 97033, vzdialený 146,72 svetelných rokov, atď. Až tu si človek uvedomí, ako málo vidíme z toho, čo nás obklopuje.

Objavovanie pohybu

Zadaním presného dátumu, času a miesta sa možnosti realistického modelovania nekončia. S časom môžete aj manipulovať – zrýchliť ho, spomaliť, dokonca obrátiť pospiatky alebo zastaviť. Kedykoľvek sa však môžete vrátiť do reálneho času.

Zastavenie času môže astronómovi pomôcť nájsť ten najlepší okamih pre snímanie objektu cez skutočný teleskop, pretože pri zväčšení sa už prejavuje rotácia našej prekvapivo šikovnej planéty, i pohyb objektov samotných – nakoniec vôbec nie sú tak pevne „priklincované“ na oblohe, ako sa zdá, a z objektívu dosť rýchlo utekajú. Môžete si to ešte lepšie predstaviť funkciou „výrez“.

Spojením týchto možností dostávate silný nástroj pre modelovanie astronomických udalostí, ale aj pre názorné ukážky pohybu telies. Stačí zrýchliť čas a zapnúť ekvatoriálnu mriežku a máte úchvatnú simuláciu zemskej rotácie, ktorá aj úplným začiatočníkom predvedie skutočný pohyb „hviezdneho stroja“. Stačí pár klikov a človek pochopí, ako je Zem súčasťou omnoho väčšieho priestoru, než si bežne uvedomujeme, a ako sa v tom priestore pohybuje. Vrele odporúčam na hodiny zemepisu. Ďalší rozmer do tohto dobrodružstva vnesie voľba ekvatoriálnej či paralaktickej montáže (klávesa ENTER).

Skripty dokonca umožňujú nahrať „hviezdne video“ a vytvoriť tak prezentáciu skutočnej, historickej alebo budúcej hviezdnej udalosti.

Cez konfiguračný súbor sú dostupné aj také možnosti, ktoré, čiastočne kvôli jednoduchosti ovládania, nie sú dostupné cez menu. Napríklad zobrazenie dráh pohybu planét, nastavenia farieb, ale aj miesta pozorovania. Nemusí to byť nutne na Zemi!

Prach a skaly, žiadna atmosféra. Kde je Zem?

Tu je!

Z Mesiaca pozorujeme dráhy objektov.

Zadajte cieľ

Program dokonca dovoľuje, pomocou špeciálneho servera, prepojenie s niekoľkými modelmi teleskopov. Zatiaľ však poskromne. Informácie, spolu s prídavnými fotografiami hmlovín na výukové účely, panorámy, modely udalostí apod. nájdete na webstránke.

Plány do budúcnosti

Tých je veľa. Samozrejmé sú snahy o rozšírenie katalógu objektov a ich realistických snímok, napríklad o kométy. Ďalej spomeňme napríklad oblaky. Tu by bolo iste zaujímavé, keby šlo nielen o bežnú tapetu, ale keby program dokázal získavať aktuálne meteo snímky a prognózy, čím by sa pre astronómov stal ešte cennejšou pomôckou. Efektnou "vychytávkou" by mohla byť aj polárna žiara.

Užitočné by mohlo byť prepojenie s databázou Google Earth, čo by znamenalo možnosť pozorovať oblohu s 3D zobrazením skutočného okolitého terénu. Panoramatická fotka určite vyzerá lepšie než model terénu a mnohí pri nej ostanú, avšak astronómovia by pomocou 3D modelu mohli aspoň zhruba zistiť, či im vo výhľade na pozorovaný objekt nebude v želanom čase zavadzať prekážka typu neďaleký kopec apod. Hoci v odhade menších prekážok (stĺpy, stromy, ...) to nepomôže. Po priekoch ohľadne projektu Gaia je síce veľmi otázne, či bude možné použiť model z Google Earth, ale pokrok napreduje a možno bude čoskoro pre verejné použitie uvoľnená niektorá iná databáza.

Nuž, nechajme sa prekvapiť. Možno sa raz takýchto vymožeností skutočne dočkáme!

Záver

Stellarium vo verzii 0.8.2 nie je ani zďaleka dokonalý program, je to však otvorený projekt, do ktorého môže každý prispieť. Svoje miesto už našiel v planetáriách i na školách.

Hoci nie som ani len astronóm-amatér, jednoducho ma uchvátil. Autori dokázali spojiť množstvo súčastí - algoritmy, obrázky a 3D modely objektov, vývojové nástroje a dostupné knižnice - do nielen funkčného, ale aj intuitívneho, elegantného celku. Vidno, že do tohto projektu v Open Source štýle, bez nároku na odmenu, vložili veľa svojej pozornosti, času, a aj lásky. Už v súčasnej podobe, spolu s podrobným návodom (zatiaľ len anglickým), môže poslúžiť ako vstupná brána i silný nástroj pre amatérskych astronómov, alebo krásna a názorná pomôcka pre laikov. Profesionáli zrejme používajú výkonnejší (a drahší) softvér, ale mnohí sú zároveň nadšencami, ktorí sa snažia podchytiť amatérov. Algoritmy použité v programe Stellarium síce zaručujú presnosť len v rozsahu niekoľko tisíc rokov, avšak čo viac si môže amatérsky astronóm želať?

Pomerne nízke hardvérové nároky, dostupnosť pre všetky rozšírené platformy (GNU/Linux, Mac, Windows) a nulová cena z neho robia hviezdnu mapu dostupnú skutočne každému. Pre rodinu Open Source programov je cťou, že tento program patrí medzi ne.

       

Komentáře

[jui]

První

ale jinak povedenej článek

[mishul]

Clanek lehce vycerpavajici (nejspis proto ze uz je pul jedne :)).. Ale vypada to dost zajimave :)

[petr_p]

Nedávno jsem instaloval verzi 0.9.0 a objevil jsem několik podivností:

• chybná gamma korekce nebo příliš tmavé barvy, vše je nekoukatelné tmavé
• čas je lokální a v pořádku, ale obloha je o hodinu napřed teď v létě
• expertní menu přes klávesu M nelze vyvolat
• změna barev v konfiguračním souboru se vůbec neprojeví
• pohyb myší je úděsný, poloreverzní režim nechápu, ale asi se jedná o vlastnost
• není možné se vracet v čase zpět

Doufám že to jsou regrese čerstvé verze, protože jinak verzování programu je zatraceně nadnesené.

[dejfson]

a napsal jste vsechny nalezene chyby do buglistu nebo je poslal autorovi?

[petr_p]

Ty podstatné nahlásili už jiní. Např. odpověď na gammu byla, ať si změní nastavení v OS. Problémy s letním časem hlásí různé platformy velmi často atd.

Ty ostatní nahlásím, až SF.net zase pojede. Chtěl jsem se dozvědět, zda někoho tyto chyby také trápí, nebo jen neumím zkompilovat zdrojáky.

[petr_p]

Hm, tak jsem se parádně ztrapnil. V systému se mi válel konfirgurák z prehistorické verze, o kterém jsem nevěděl. Smíchání starých voleb a nových implicitních způsobilo nejeden problém.

[laco]

Nemohu si pomoci, tento soft je z hlediska uživatele čiré zoufalství.

[Ash]

Co vám udělal, že si zoufáte? Mně se zdá supr :)

[Martin]

Není tam vidět ISS, nejsou tam vidět raketoplány, nejsou tam vidět družice (třeba Iridium + flares). Takže k ničemu.

[Martin Ždila]

aha! takze kym to nie je dokonale, tak je to k nicomu. zaujimavy pohlad na vec...

[Martin]

když produkt neumí nic z toho, co já potřebuju, tak je pro mě k ničemu

[Huncut]

Ano, pro vás.

[rastos]

Podla tej definície si takisto k ničomu.

[multi]

+1

[Matrin]

Já myslel, že je to Open Source, proč si to nedopíšeš?

[CIJOML]

Co mi na tomhle softu vadi (a nebo jsem to nenasel) je napojeni na senzory skutecneho dalekohledu a moznost navadeni tak, abych dalekohled natocil podle pocitace na ten spravny objekt a nasledne jej jen jemne vyhledal v hledacku.

Skoda :(

[rastos]

kstars si videl?

[CIJOML]

To to umi?

[pools]

Umí.

[Kalda]

Nebo třeba SkyChart / Cartes du Ciel. Ten toho umí daleko více než Kstars.

viz: http://www.ap-i.net/skychart/index.php

[pr0ph3t]

Btw clanok bol uz raz uvrejneny v casopise PC REVUE(3/2007)

[Robert Krátký]

Ano, vydáváme ho na abclinuxu na návrh autora (časopis s opakovaným vydáním souhlasil).

[CIJOML]

Nema to byt zminene? :) Stejne se to provali ;)

[Robert Krátký]

Provalit by se něco mohlo, jen pokud by to bylo skrývané. Skutečnost, že článek vyšel již dříve v nějakém tištěném časopise, jsme se nepokoušeli zatajit - jen jsem ji nepovažoval za podstatnou. Jiná situace by byla, kdyby už to dříve vyšlo na online médiu - pak by si to zasloužilo zmínku a odkaz (což v takových případech děláme).

[Milan Vít]

Moc daleko jsem se ve Stellariu nedostal Nevíte, co s tím?

[Milan Vít]

Po troše hledání a špetce čtení mohu konstatovat, že za to (ano, opět) může ATina a/nebo ty mnou nenáviděné open-source ovladače pochybné kvality…

[ikarlos]

Tohle dělala moje první (a taky poslední) ATIna v mých prvních Windousech (3.11 - a taky posledních )

[kotyz]

to je grafikou. a dela to nejen ve stellariu, treba v tuxraceru taky. nema se to rado s jadrem 2.6.20, se starsim nebo novejsim se me tahle chyba vyhnula. mozna ma vliv i verze X a open ovladace ati. upgrade na ubuntu gutsy problem vyresil, nakonec sem, po jinych problemech, dosel az k archu a tam je to taky ok.

[Milan Vít]

Zajímavé, díky za informace, zkusím si s tím ještě pohrát

[michal]

Co je to "jagá"?

[Radovan Garabík]

třpytí

[Peto_MiG]

Třpytí (napísal som to správne?

[petr_p]

Můžete doporučit slovensko-anglický on-line slovník. Dva, které jsem zkoušel, toto slovo neznaly.

[disorder]

ber do uvahy aj to ci to je zakladny tvar alebo nie, inac

http://slovnik.juls.savba.sk/?w=jagavy&s= exact&d=kssj4&d=psp&d=peciar&d=obce&d=priezviska&ie=utf-8&oe=utf-8

[cynik]

mihotá?

[Smazáno]

Maia? Nebývaly to Plejády?

[Jan Včelák]

To je to samý.

[Kalda]

Maia byla nejstarší ze sedmi dcer, které byly vyzdviženy na nebe a vytvořily souhvězdí Plejád.

Další názvy např.: Sedm sester, M45 viz : Plejády na Wiki

[kotyz]

stellarium mam rad. mam ho i pod windows (jednim casem kvuli ati, jadru a ovladacum nebylo na linuxu pouzitelny). je to takovej peknej program pro sirokou verejnost. vedle nej mam jeste kstars, ktery se snazi byt vic pro profesionaly, nabizi mimo jine i nejake rozhrani pro ovladani teleskopu a zachytavani obrazu z jeho CCD kamery. bylo by jiste dobre napsat i o nem a pripadne udelat srovnani stelarium - kstars.

[Ivo Puffer]

Také bych ocenil, kdyby se dalo zobrazit několik po sobě jdoucích dnů (jako je to například v "This Week's Sky At Glance". V tom případě by se u Měsíce rozšířil popisek na "Měsíc D.M.YYYY"