Námořní drony používané elitními jednotkami britského královského námořnictva tajně posílaly údaje do Číny. Stroje vybavené čínskými komponenty měly být využívány pro vojenské operace na Blízkém východě. Kamery na dálkově řízených průzkumných člunech K3 Scout byly vybavené součástkami, které bez vědomí britského námořnictva odesílaly informace do spojeného zařízení v Číně. Britské námořní síly využívaly flotilu námořních dronů
… více »Alza.cz nabízí herní AlzaPC s předinstalovaným Linuxem (YouTube), konkrétně s linuxovou distribucí Bazzite (Wikipedie).
Squeak (Wikipedie), open source implementace programovacího jazyka a prostředí Smalltalk, byl vydán ve verzi 6.1. Přehled novinek v poznámkách k vydání.
V Linuxu v KVM byla nalezena a v upstreamu již byla opravena kritická zranitelnost Zapscape aneb CVE-2026-64561. Root na hostovaném počítači (virtuální stroj) může obejít izolaci a získat plnou kontrolu nad hostitelským systémem (DoS útok nebo vzdálené spuštění kódu s právy roota). Na obou hlavních architekturách – Intel i AMD. Zranitelnost v Linuxu existovala 6 let (od července 2020 do července 2026).
Počítačová hra Knytt napsaná v Multimedia Fusion 2 byla vydána před 20 lety. Při této příležitosti byl dnes představen moderní port (YouTube) této plošinovky na současné operační systémy pod názvem Knytt Classic. Je zdarma k dispozici na Steamu a GOG.com.
Americká technologická společnost Meta Platforms představila nový model umělé inteligence (AI) Muse Glimmer. Model je menší než přední modely AI od konkurence a má běžet přímo na počítačích uživatelů. Meta model zpřístupní jako open source, tedy otevřený software. Nový model je navržen tak, aby zvládal takzvané agentní úkoly na počítačích se spotřebitelskou grafickou kartou. Klade si tak za cíl uspokojit poptávku po systémech AI, které běží přímo na zařízeních uživatelů.
V pátek 28. srpna 2026 se v pražském Karlíně uskuteční již osmý Mobilní Hackday. Akce začne v 10:00 a potrvá až do večera. Setkání proběhne v prostorách SUSE Linux, s.r.o. na adrese Křižíkova 148/34, Praha 8 – Karlín. Nejbližší zastávkou je Křižíkova, kam se lze dostat tramvají i metrem. Na programu budou například novinky z posledních měsíců, možnosti, jak si zjednodušit práci s LLM/AI, a také nová linuxová distribuce BengalOS, včetně … více »
Jakub Vrána vydal Adminer ve verzi 6.0.0 s více než 130 změnami: "Většina změn vznikla s asistencí Claude Opus 5. Někteří lidi se bojí, že AI asistence může kód zamořit technickým dluhem. To je jistě pravda, pokud vývojář všechny změny bezduše odbouchne Enterem. Ale pokud si pořádně projde plán, vyjedná v něm změny a pak totéž udělá i s vygenerovaným kódem, kvalita kódu stoupne a technický dluh naopak klesne. Je to jako párové programování s
… více »Sam Aaron vydal novou major verzi 5.0.0 aplikace Sonic Pi (Wikipedie) určené také pro výuku programování pomocí skládání hudby. Přehled novinek na GitHubu. Instalovat lze také z Flathubu.
U příležitosti 30. výročí vydání počítačové hry Quake byla vydána nová epizoda s názvem Dawn of the Machine (Steam).
V priebehu písania tohto seriálu už vyšiel aj nový Slackware 10, no myslím, že verzia 9.1 hneď tak zo sveta nezíde. Dve veci ma dlho trápili, kým som na ne prišiel, a chcem sa s nimi podeliť.
RPM - rpm je program, ktorý umožňuje do Slacka
doinštalovať aj .rpm balíky určené pre Red Hat/Mandrake. Veľmi
užitočný program, no verzia v distribúcii je chybná. Aby sme túto užitočnú
vlastnosť mohli využívať, musíme stiahnuť novú verziu.
Tlač - pravdepodobne potrebujete z času na čas aj niečo vytlačiť,
no a ja som s tým mal veľmi veľké problémy. Niekoľko týždňov som kvôli
tlači bootoval do Mandrake, ešteže som toho veľa netlačil. Dôvodom
nefungujúcej tlače (chybová hláška o nemožnosti sa pripojiť na počítač) bol
konflikt medzi dvoma tlačovými daemonmi: CUPS a
lprng. Preto treba ten z nich, ktorý nechceme používať,
odinštalovať.
Okrem pohodlného spôsobu, keď si odniekiaľ stiahneme .tgz
balíček pre našu verziu Slackware (pravdepodobne www.linuxpackages.net), existuje aj
ten druhý. Využijeme ho hlavne pri programoch, ktoré sa distribuujú len ako
zdrojový kód, ale aj pri tých, ktoré balíčky poskytujú, no nie pre Slacka.
Stiahneme zdrojový kód, skompilujeme (spravidla ./configure;
make) a nainštalujeme (make install). Problémom pri
tomto postupe je to, že niektoré programy už v makefile nemajú cieľ
make uninstall, teda sa takto odinštalovať nedajú, prípadne
make uninstall poznajú, no ktovie, čo sa vlastne kde maže
(navyše si musíme ponechať minimálne daný makefile). Toto je teda bezpečná
cesta k strateniu kontroly nad systémom, ktorá sa nám tak páčila. Vyvstáva
tak potreba kontrolovať, čo sme do systému od inštalácie doinštalovali, a
ktorý súbor ku ktorému programu patrí. Na tento úkol je určený program
checkinstall, ktorý nájdeme na druhom inštalačnom CD, prípadne
na tejto
adrese.
Program sa používa tak, že namiesto normálneho nainštalovania (napr.
make install - alebo hocijaký iný príkaz) - spustíme
checkinstall s parametrom príkazu, ak to nie je práve
make install. Program sa nás opýta na niekoľko informácií: ako
má inštalovať dokumentáciu, či má z inštalácie vylúčiť niektoré súbory a
podobne. Ak chceme nainštalovať dokumentačné súbory k programu,
nakopírujeme ich do adresára doc-pak v adresári rozbaleného
programu. Ak sa tu taký adresár nenachádza, program automaticky vyberie
"štandardné" dokumentačné súbory (README, INSTALL a podobne).
Dokumentácia sa bude inštalovať do adresára
/usr/doc/nazov_programu-ver.zi.a. Program sa nás opýta, aký
balíček chceme vytvoriť -- .tgz do Slackware,
.rpm do Red Hat/Mandrake alebo .deb pre
Debian.
Potom "akože" vykoná inštaláciu -- nainštaluje program do dočasného adresára a až potom daný program nainštaluje ako balíček, ktorý medzitým vytvorí. Takto sa nestratíme v nainštalovanomých programoch, a navyše máme aj balíček priamo pre náš počítač. Toto je vhodné, ak sa staráme o viacero rovnakých systémoch -- na jednom program skompilujeme a nainštalujeme checkinstallom, na ostatných nám stačí nainštalovať novovytvorený balíček.
Ešte by som chcel upozorniť na jednu vec: nepletťe si .tgz
balíčky pre Slackware s .tgz za-gzip-ovanými tarballmi.
Balíčky okrem skomprimovaných súborov obsahujú ešte aj skripty, ktoré sa
vykonajú po nainštalovaní programom installpkg a podobne. A
cesty k súborom sú v nich z pohľadu koreňového adresára.
V druhom článku tohto seriálu som preskočil nastavenie siete, pretože by som písal o niečom, o čom som nemal páru. To sa zmenilo, v izbe mi pribudol jeden kus notebooku so sieťovým káblom, teda stačilo prikúpiť sieťovú kartu a môžeme sa do toho pustiť. Ešte by sme sa mohli pozastaviť pri tom, aké železo kúpiť (pokiaľ ešte žiadne nemáte). Pod týmto seriálom sa rozprúdila dosť rozsiahla debata o tom, či je lepšie vsadiť na kvalitu, alebo kúpiť to najlacnejšie a dúfať, že to bude v poriadku. Ja som kúpil najlacnejšiu sieťovku v obchode, ktorá dokonca mala na krabici napísané, že má priložené aj ovládače pre Linux. Spokojný, že som za vodou, som ju doniesol domov a potešený som zistil, že má chipset realtek 8139C (pod Linuxom behá bezproblémovo). Konečné rozhodnutie je na vás, ak nepotrebujete extrémnu spoľahlivosť, myslím, že takéto riešenie stačí.
Po prepojení počítačov fyzickou vrstvou nám treba nakonfigurovať sieť na
všetkých pripojených počítačoch (v mojom prípade na všetkých dvoch
).
Toto v Slackovi môžeme robiť aj ručne, no je tu aj nástroj
netconfig (ktorý by sa spustil aj pri inštalácii, keby sme
nastavenie siete nepreskočili). Tento sa nás postupne spýta na nasledovné
údaje: hostname (názov počítača), doménu, to, či budeme adresy získavať z
DHCP servera, či budeme používať statické IP adresy "natvrdo", alebo
počítač k žiadnej sieti pripojený nie je a nastaví iba loopback
interface (pre komunikáciu počítača samého so sebou). Keďže DHCP server k
dispozícii nemám, zvolíme možnosť "static IP".
Potom zadáme údaje: IP adresa, netmask, gateway (brána - ak máme v sieti
počítač, ktorý sprostredkúva pripojenie k Internetu alebo router. Ak nie,
necháme prázdnu položku). Ak budeme pristupovať aj k Internetu, pri
nasledovnej otázke zadáme, že k nameserveru pristupovať budeme. Do
poskytnutej položky vyplníme IP adresu DNS servera (poskytne nám ju náš
ISP). Teraz môžeme zadať len jeden DNS server, pre pridanie ďalších musíme
editovať súbor /etc/resolv.conf ručne.
Ak sme všetky údaje zadali správne, "Accept"neme ich a dané
údaje sa zapíšu do súborov /etc/resolv.conf,
/etc/HOSTNAME a /etc/rc.d/rc.inet1.conf. V
prípade, že počítač nechceme reštartovať, mali by sme nastaviť naše
hostname, aby bolo nielen v súbore /etc/HOSTNAME. Teda
spustíme príkaz hostname meno_nášho_počítača. Ak nepoužívame
vlastný DNS server a chceme k počítačom pristupovať nielen cez IP adresy,
bude nás zaujímať súbor /etc/hosts. V tomto sú názvy a aliasy
pre jednotlivé IP adresy. Je vhodné mať tento súbor rovnaký na všetkých
počítačoch v sieti
. Ten môj vyzerá takto (bez komentárov):
127.0.0.1 localhost
|
Počítač, ktorý konfigurujeme, je 192.168.0.1 (beast), notebook je dragon
(to chcem vidieť tie časy, keď takéto paskudy budú bývať v psej búde
).
Po spustení skriptu /etc/rc.d/inet1 (alebo reštarte počítača
) sa môžeme konečne dopingnúť na sieť. Pre podrobnosti o sieťach v
Linuxe odporúčam Net-HOWTO (alebo
/usr/doc/Linux-HOWTOs/Net-HOWTO).
Aj keď toto je posledný článok tohto seriálu o inštalácii Slackware, je pravdepodobné, že to nebude môj posledný o Slackware. Tento systém sa mi páči tým viac, čím dlhšie ho používam. Rovnako sa mu stále viac dostávam pod kožu, a rád by som sa so svojimi skúsenosťami podelil aj s ostatnými. A to možno už aj o novom Slackware 10.
Nástroje: Tisk bez diskuse
Tiskni
Sdílej:
.
).
. Jinak jsem to posilal Patrickovi, tak uvidime kdy jadro s libata bude i ve Slacku. Jinak je to 2.4.26 s libata3, jestli nekdo mate zajem to nekam vystavit tak se ozvete, ja jaksi zatim nemam kam.
Jinak co se tyce SATA ve Slacku, na ICH5 a SIL3112 to bude fungovat pres IDE.
. (hint: ctrl-F1)
Alespon ti jako bonus funguji i smartmontools. Jinak napriklad silicon image jede pres ide ovladac za urcitych okolnosti polovicni rychlosti proti libatove verzi, konkretne u ICH je to v podstate stejne, takze neni moc co tratit.