Společnost Meta na dvoudenní konferenci Meta Connect 2025 představuje své novinky. První den byly představeny nové AI brýle: Ray-Ban Meta (Gen 2), sportovní Oakley Meta Vanguard a především Meta Ray-Ban Display s integrovaným displejem a EMG náramkem pro ovládání.
Po půl roce vývoje od vydání verze 48 bylo vydáno GNOME 49 s kódovým názvem Brescia (Mastodon). S přehrávačem videí Showtime místo Totemu a prohlížečem dokumentů Papers místo Evince. Podrobný přehled novinek i s náhledy v poznámkách k vydání a v novinkách pro vývojáře.
Open source softwarový stack ROCm (Wikipedie) pro vývoj AI a HPC na GPU od AMD byl vydán ve verzi 7.0.0. Přidána byla podpora AMD Instinct MI355X a MI350X.
Byla vydána nová verze 258 správce systému a služeb systemd (GitHub).
Byla vydána Java 25 / JDK 25. Nových vlastností (JEP - JDK Enhancement Proposal) je 18. Jedná se o LTS verzi.
Věra Pohlová před 26 lety: „Tyhle aféry každého jenom otravují. Já bych všechny ty internety a počítače zakázala“. Jde o odpověď na anketní otázku deníku Metro vydaného 17. září 1999 na téma zneužití údajů o sporožirových účtech klientů České spořitelny.
Byla publikována Výroční zpráva Blender Foundation za rok 2024 (pdf).
Byl vydán Mozilla Firefox 143.0. Přehled novinek v poznámkách k vydání a poznámkách k vydání pro vývojáře. Nově se Firefox při ukončování anonymního režimu zeptá, zda chcete smazat stažené soubory. Dialog pro povolení přístupu ke kameře zobrazuje náhled. Obzvláště užitečné při přepínání mezi více kamerami. Řešeny jsou rovněž bezpečnostní chyby. Nový Firefox 143 bude brzy k dispozici také na Flathubu a Snapcraftu.
Byla vydána betaverze Fedora Linuxu 43 (ChangeSet), tj. poslední zastávka před vydáním finální verze, která je naplánována na úterý 21. října.
Multiplatformní emulátor terminálu Ghostty byl vydán ve verzi 1.2 (𝕏, Mastodon). Přehled novinek, vylepšení a nových efektů v poznámkách k vydání.
V priebehu písania tohto seriálu už vyšiel aj nový Slackware 10, no myslím, že verzia 9.1 hneď tak zo sveta nezíde. Dve veci ma dlho trápili, kým som na ne prišiel, a chcem sa s nimi podeliť.
RPM - rpm
je program, ktorý umožňuje do Slacka
doinštalovať aj .rpm
balíky určené pre Red Hat/Mandrake. Veľmi
užitočný program, no verzia v distribúcii je chybná. Aby sme túto užitočnú
vlastnosť mohli využívať, musíme stiahnuť novú verziu.
Tlač - pravdepodobne potrebujete z času na čas aj niečo vytlačiť,
no a ja som s tým mal veľmi veľké problémy. Niekoľko týždňov som kvôli
tlači bootoval do Mandrake, ešteže som toho veľa netlačil. Dôvodom
nefungujúcej tlače (chybová hláška o nemožnosti sa pripojiť na počítač) bol
konflikt medzi dvoma tlačovými daemonmi: CUPS
a
lprng
. Preto treba ten z nich, ktorý nechceme používať,
odinštalovať.
Okrem pohodlného spôsobu, keď si odniekiaľ stiahneme .tgz
balíček pre našu verziu Slackware (pravdepodobne www.linuxpackages.net), existuje aj
ten druhý. Využijeme ho hlavne pri programoch, ktoré sa distribuujú len ako
zdrojový kód, ale aj pri tých, ktoré balíčky poskytujú, no nie pre Slacka.
Stiahneme zdrojový kód, skompilujeme (spravidla ./configure;
make
) a nainštalujeme (make install
). Problémom pri
tomto postupe je to, že niektoré programy už v makefile nemajú cieľ
make uninstall
, teda sa takto odinštalovať nedajú, prípadne
make uninstall
poznajú, no ktovie, čo sa vlastne kde maže
(navyše si musíme ponechať minimálne daný makefile). Toto je teda bezpečná
cesta k strateniu kontroly nad systémom, ktorá sa nám tak páčila. Vyvstáva
tak potreba kontrolovať, čo sme do systému od inštalácie doinštalovali, a
ktorý súbor ku ktorému programu patrí. Na tento úkol je určený program
checkinstall
, ktorý nájdeme na druhom inštalačnom CD, prípadne
na tejto
adrese.
Program sa používa tak, že namiesto normálneho nainštalovania (napr.
make install
- alebo hocijaký iný príkaz) - spustíme
checkinstall
s parametrom príkazu, ak to nie je práve
make install
. Program sa nás opýta na niekoľko informácií: ako
má inštalovať dokumentáciu, či má z inštalácie vylúčiť niektoré súbory a
podobne. Ak chceme nainštalovať dokumentačné súbory k programu,
nakopírujeme ich do adresára doc-pak
v adresári rozbaleného
programu. Ak sa tu taký adresár nenachádza, program automaticky vyberie
"štandardné" dokumentačné súbory (README, INSTALL a podobne).
Dokumentácia sa bude inštalovať do adresára
/usr/doc/nazov_programu-ver.zi.a
. Program sa nás opýta, aký
balíček chceme vytvoriť -- .tgz
do Slackware,
.rpm
do Red Hat/Mandrake alebo .deb
pre
Debian.
Potom "akože" vykoná inštaláciu -- nainštaluje program do dočasného adresára a až potom daný program nainštaluje ako balíček, ktorý medzitým vytvorí. Takto sa nestratíme v nainštalovanomých programoch, a navyše máme aj balíček priamo pre náš počítač. Toto je vhodné, ak sa staráme o viacero rovnakých systémoch -- na jednom program skompilujeme a nainštalujeme checkinstallom, na ostatných nám stačí nainštalovať novovytvorený balíček.
Ešte by som chcel upozorniť na jednu vec: nepletťe si .tgz
balíčky pre Slackware s .tgz
za-gzip-ovanými tarballmi.
Balíčky okrem skomprimovaných súborov obsahujú ešte aj skripty, ktoré sa
vykonajú po nainštalovaní programom installpkg
a podobne. A
cesty k súborom sú v nich z pohľadu koreňového adresára.
V druhom článku tohto seriálu som preskočil nastavenie siete, pretože by som písal o niečom, o čom som nemal páru. To sa zmenilo, v izbe mi pribudol jeden kus notebooku so sieťovým káblom, teda stačilo prikúpiť sieťovú kartu a môžeme sa do toho pustiť. Ešte by sme sa mohli pozastaviť pri tom, aké železo kúpiť (pokiaľ ešte žiadne nemáte). Pod týmto seriálom sa rozprúdila dosť rozsiahla debata o tom, či je lepšie vsadiť na kvalitu, alebo kúpiť to najlacnejšie a dúfať, že to bude v poriadku. Ja som kúpil najlacnejšiu sieťovku v obchode, ktorá dokonca mala na krabici napísané, že má priložené aj ovládače pre Linux. Spokojný, že som za vodou, som ju doniesol domov a potešený som zistil, že má chipset realtek 8139C (pod Linuxom behá bezproblémovo). Konečné rozhodnutie je na vás, ak nepotrebujete extrémnu spoľahlivosť, myslím, že takéto riešenie stačí.
Po prepojení počítačov fyzickou vrstvou nám treba nakonfigurovať sieť na
všetkých pripojených počítačoch (v mojom prípade na všetkých dvoch ).
Toto v Slackovi môžeme robiť aj ručne, no je tu aj nástroj
netconfig
(ktorý by sa spustil aj pri inštalácii, keby sme
nastavenie siete nepreskočili). Tento sa nás postupne spýta na nasledovné
údaje: hostname (názov počítača), doménu, to, či budeme adresy získavať z
DHCP servera, či budeme používať statické IP adresy "natvrdo", alebo
počítač k žiadnej sieti pripojený nie je a nastaví iba loopback
interface (pre komunikáciu počítača samého so sebou). Keďže DHCP server k
dispozícii nemám, zvolíme možnosť "static IP".
Potom zadáme údaje: IP adresa, netmask, gateway (brána - ak máme v sieti
počítač, ktorý sprostredkúva pripojenie k Internetu alebo router. Ak nie,
necháme prázdnu položku). Ak budeme pristupovať aj k Internetu, pri
nasledovnej otázke zadáme, že k nameserveru pristupovať budeme. Do
poskytnutej položky vyplníme IP adresu DNS servera (poskytne nám ju náš
ISP). Teraz môžeme zadať len jeden DNS server, pre pridanie ďalších musíme
editovať súbor /etc/resolv.conf
ručne.
Ak sme všetky údaje zadali správne, "Accept"neme ich a dané
údaje sa zapíšu do súborov /etc/resolv.conf
,
/etc/HOSTNAME
a /etc/rc.d/rc.inet1.conf
. V
prípade, že počítač nechceme reštartovať, mali by sme nastaviť naše
hostname, aby bolo nielen v súbore /etc/HOSTNAME
. Teda
spustíme príkaz hostname meno_nášho_počítača
. Ak nepoužívame
vlastný DNS server a chceme k počítačom pristupovať nielen cez IP adresy,
bude nás zaujímať súbor /etc/hosts
. V tomto sú názvy a aliasy
pre jednotlivé IP adresy. Je vhodné mať tento súbor rovnaký na všetkých
počítačoch v sieti . Ten môj vyzerá takto (bez komentárov):
127.0.0.1 localhost
|
Počítač, ktorý konfigurujeme, je 192.168.0.1 (beast), notebook je dragon
(to chcem vidieť tie časy, keď takéto paskudy budú bývať v psej búde ).
Po spustení skriptu
/etc/rc.d/inet1
(alebo reštarte počítača
) sa môžeme konečne dopingnúť na sieť. Pre podrobnosti o sieťach v
Linuxe odporúčam Net-HOWTO (alebo
/usr/doc/Linux-HOWTOs/Net-HOWTO).
Aj keď toto je posledný článok tohto seriálu o inštalácii Slackware, je pravdepodobné, že to nebude môj posledný o Slackware. Tento systém sa mi páči tým viac, čím dlhšie ho používam. Rovnako sa mu stále viac dostávam pod kožu, a rád by som sa so svojimi skúsenosťami podelil aj s ostatnými. A to možno už aj o novom Slackware 10.
Nástroje: Tisk bez diskuse
Tiskni
Sdílej: