Město Lyon posiluje svou digitální suverenitu a postupně nahrazuje software od společnosti Microsoft bezplatnými alternativami, zejména OnlyOffice pro kancelářské aplikace a Linux a PostgreSQL pro systémy a databáze.
Evropská občanská iniciativa Stop Destroying Videogames se snaží o to, aby vydavatelé, kteří spotřebitelům v Evropské unii prodávají videohry nebo na ně udělují licence, měli povinnost tyto hry ponechat ve funkčním (hratelném) stavu i po ukončení podpory ze své strany. Podpořit podpisem tuto iniciativu můžete v Systému pro online sběr podpisů.
Mozilla oficiálně ukončila svůj již několik let mrtvý projekt DeepSpeech pro převod řeči na text.
Krátce po oficiálním oznámení forku X.Org Xserveru s názvem XLibre Xserver byl ve Fedoře předložen návrh, aby byl X.Org Xserver nahrazen tímto XLibre Xserverem. Po krátké ale intenzivní diskusi byl návrh stažen.
62 projektů získalo finanční podporu od NLnet Foundation (Wikipedie).
Byl vydán SUSE Linux Enterprise 15 SP7. Přehled novinek v poznámkách k vydání a v aktualizované dokumentaci.
Byl představen telefon Fairphone 6 (599 eur). K dispozici je i verze s předinstalovaným /e/OS (649 eur).
Ghidra (Wikipedie), open source framework pro reverzní inženýrství, byla vydána ve verzi 11.4. Přehled novinek a historie změn na GitHubu. Národní bezpečnostní agentura (NSA) uvolnila zdrojové kódy frameworku Ghidra v dubnu 2019.
Stát selhal, když nesprávně převedl evropskou směrnici do českého práva a nutil telekomunikační firmy ze zákona uchovávat údaje o uživatelích, takřka všech občanech Česka. Tak znělo rozhodnutí Městského soudu v Praze ve sporu novináře Českého rozhlasu Jana Cibulky a ministerstva průmyslu a obchodu. Resort avizoval, že proti němu podá dovolání. Soud nyní rozsudek sepsal do dokumentu (pdf).
Konsorcium W3C vydalo po 20 letech novou verzi specifikace obrazového formátu PNG. K dispozici je i článek se shrnutím, který upozorňuje hlavně na podporu HDR, Exif dat a možnosti PNG animovat. Animace v PNG nejsou žádná novinka, ale ve standardu doposud zakotvené nebyly.
Ako už býva pri takýchto seriáloch zvykom, v prvej časti sa budeme venovať skôr teoretickej stránke veci. K samotnej inštalácii sa dostaneme až neskôr.
Najprv bychom sa mali pozastaviť nad tým, prečo (ne)inštalovať práve Slackware. Existuje predsa toľko rôznych distribúcií, mnohé sú "užívateľsky prítulnejšie", majú grafickú inštaláciu, rôzne grafické konfiguračné nástroje (toto v Slacku nehľadajte). Navyše iné distribúcie (Red Hat/Mandrake, Debian) majú pomerne vyvinutý balíčkovací systém so závislosťami (na ktorý mnohí nadávajú), teda sa nemôže stať (ak o to explicitne nepožiadate), že si nainštalujete program bez knižníc, na ktorých závisí. Slack má síce akýsi balíčkovací systém (založený na .tgz archívoch), lenže tento nerieši závislosti, teda musíte vedieť, čo robíte, aby ste mali funkčný systém. Prečo teda inštalovať systém, ktorý postráda takéto vymoženosti?
Odpoveďou by mohla byť vec zvaná "čistota systému", prípadne administrátorov pocit kontroly nad systémom.
Keďže iné distribúcie sa snažia fungovať na všetkých možných konfiguráciách automaticky, obsahujú množstvo rôznych skriptov a programov, ktoré ošetrujú najrôznejšie možné situácie. Je ich pochopiteľne veľa, vykonávajú sa pri každej vhodnej príležitosti, teda štart systému je pomalší, rovnako tak jeho zastavenie, spúšťanie služieb atp. trvá dlhšie... V Slackware je naproti tomu zabezpečená základná funkčnosť, ktorá možno neobsahuje niektoré vymoženosti, no od administrátora sa očakáva, že si dokáže systém prispôsobiť. Odmenou za jednorazovú konfiguráciu je systém, ktorý je prispôsobený počítaču bez rôznych "barličiek". Navyše autor Slackware (Patrick Volkerding) si naozaj zakladá na dodržiavaní rôznych štandardov, teda to, čo je v Slackware, je pravdepodobne aj "správne" (ono skoro nikomu na tom nezáleží, ale ten pocit je fajn ).
Distribúcie ako Mandrake sú určené prevažne pre začiatočníkov a snažia sa im vyjsť maximálne možne v ústrety. Preto obsahujú rôzne grafické konfigurátory (napríklad Mandrake Control Center), pomocou ktorých sa dá nastaviť väčšina možností v systéme. Administrátor si spustí MCC, nastaví nastavenia dial-up pripojenia a ono to naozaj "nejak" funguje. Lenže ani sám admin nevie, ako. Chce zmeniť niečo podrobnejšie? Nájde si príslušný konfiguračný súbor, pozmení a je to. Lenže po ďalšej úprave v MCC sa tento ochotne prepíše (už som takto niekoľkokrát prišiel o konfiguráciu)... Ak teda chceme mať systém, kde vieme, kde čo je, a ako to funguje, je Slackware tou pravou voľbou.
No na druhú stranu, prečo Slackware neinštalovať?
Keďže vyžaduje viac konfigurácie od admina, je vhodné mať už nejaké skúsenosti s Linuxom.
Keďže vyžaduje viac konfigurácie od admina, nie je vhodný pre lenivých, brain-dead adminov, alebo ľudí, ktorí nemajú veľmi čas.
Keďže vyžaduje viac konfigurácie od admina, nie je úplne vhodný pre ľudí, ktorí potrebujú rýchlo pracovať (potrebujem napísať a vytlačiť dokument v OpenOffice.org, je mi jedno, či mi bude systém každý deň štartovať o minútu dlhšie).
Pravidlo: Ak máte čas, chuť učiť sa a poznávať fungovanie sytému, vôľu mať čistý systém, nad ktorým (snáď) budete mať kontrolu, linuxové znalosti alebo ľubovoľnú kombináciu z uvedeného, uvažujte nad Slackware. Slackware-pozitívny kamarát poruke je veľké plus. Ak s počítačom potrebujete rýchlo pracovať, je vám jedno, ako funguje (pokiaľ funguje) systém, ste pohodlní (a.k.a. leniví), asi to nebude stáť za to. Porozmýšľajte nad Mandrake, Red Hatom, SUSE, Microsoftom.
Ak ste sa rozhodli pre Slackware (správna voľba ), iste vás zaujíma, čo vás bude táto sranda stáť.
Slackware Linux - ťažko nainštalujeme Linux bez Linuxu. Teda, kde ho zobrať? Objednať v The Slackware Store; kúpiť na qwert.cz; stiahnuť z ľubovoľného mirroru (napríklad tento rakúsky) a vypáliť; zohnať od kamaráta... Kompletný Slack je šírený na 4 CD, no na "normálnu" inštaláciu nám postačia prvé dve. Na ďalších dvoch sú zdrojové kódy programov z prvých dvoch CD. Ak nemáte špeciálne požiadavky (pre ktoré by ste si museli/chceli kompilovať software sami), tieto dve CD nebudú potrebné (ja ich ani nemám). Všetko kompilovať sami nebudete a potrebný software sa vždy dá stiahnuť z netu (v novej verzii).
Počítač - V zásade stačí akýkoľvek x86 kompatibilný počítač. Ak nie je príliš nový, prípadne príliš starý, prípadne nepoužíva nejaký exotický hardware, pravdepodobne s ním nebudú žiadne problémy.
Demonštračná inštalácia bude prebiehať na stroji s parametrami: AMD Athlon 600 Mhz, 256 MB RAM, 10 GB HDD, ATI Rage 128 Pro 32 MB, Sound Blaster PCI128, interný winmodem "Super Voice" s chipsetom Lucent, CDROM, CDRW, "štandardné" periférie (myš, klávesnica, monitor). Takmer všetky komponenty sú kupované v roku 1999 a nie sú s nimi problémy.
Najväčší problém bude pravdepodobne s rozdelením diskového priestoru. Linux bude potrebovať svoju vlastnú partition (diskový oddiel). Ak nemáte osobitný disk, budete musieť zmenšiť diskový priestor existujúcemu systému a na uvoľnenom priestore vytvoriť novú partition pre Slacka (a ešte pravdepodobne partition pre swapovaciu pamäť). Uvolnenim priestoru na disku sa v tomto seriáli zaoberať nebudem, pretože Slacka budem inštalovať na osobitný disk.
Čas - okrem času potrebného na inštaláciu bude potrebný aj istý čas na konfiguráciu a vyladenie systému.
Teda, ak ste sa rozhodli Slackware si nainštalovať, môžete sa pustiť do zháňania potrebných ingrediencií (chýbať vám bude asi len Slack samotný), nabudúce už systém nainštalujeme a dostaneme sa k prvému bootu nového Slacku.
Nástroje: Tisk bez diskuse
Tiskni
Sdílej:
Venca
SDL_image SDL_mixer (casto potrebne knihovny pro "hrace") Xawtv Evolution + nektere zavislosti podpora IrDA podpora IEEE1394 (FireWire) a DV obecneAle jinak se mi Slackware moc libi.
ImageMixer existuje pre Linux? Mne to pripadá ako komerčný soft - tak sa obráť na ich support.
Předem díky za odpověď. Můžete napsat na skoda130RS@atlas.cz
Ak niekto odpovie mailom, tak odpoveď budeš poznať len ty. Nie je lepšie ako bude tu a nájdu ju aj iní?